Tretí deň rokovania 2. schôdze Slovenskej národnej rady
4. júla 1990
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Vážená Slovenská národná
rada, vážené poslankyne, vážení poslanci, milí hostia, pokračujeme v rokovaní
2. schôdze Slovenskej národnej rady. Prosím, aby sme sa zaprezentovali.
Zisťujem, že na dnešnom zasadaní je prítomných 123 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať. Bol vám rozdaný návrh na uznesenie k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky spolu s prijatými uzneseniami výborov Slovenskej národnej rady k tejto problematike. Prosím, aby ste svoje pripomienky odovzdali členom návrhovej komisie, predsedom ktorej je pán podpredseda Ján Klepáč.
Teraz prosím členov vlády Slovenskej republiky o ďalšie odpovede na otázky a podnety zo včerajšej rozpravy k programovému vyhláseniu vlády. Ako prvý vystúpi pán minister hospodárstva Jozef Belcák.
Minister hospodárstva SR J. Belcák: Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, Vážení poslanci, najvyšším suverénom štátnej moci na Slovensku je Slovenská národná rada. Jej autoritu musí rešpektovať vláda Slovenskej republiky i jednotliví ministri. Je to tak, a je to i môj názor. Preto si považujem za česť predstaviť sa parlamentu ako prvý minister hospodárstva Slovenskej republiky. Som síce na tom podobne ako pán minister Kňažko a ďalší, lebo sme v tejto chvíli bez priestorového, personálneho a technického vybavenia, čo sa má v zmysle rozhodnutia pána premiéra Mečiaca riešiť v najbližších dňoch. Verím tomu a aj k tomu prispejem. Uvedené ale nič nemení na skutočnosti, že som prijal úrad i zodpovednosť za riadeniu jednotlivých odvetví hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré budú postupne prechádzať do pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Nebudem o tom hovoriť podrobnejšie, lebo poslanie a pôsobnosť tohto ministerstva jednoznačne definoval predseda vlády pán Mečiar ako súčasť programového vyhlásenia. Dovolím si však vo svojom krátkom vystúpení vyjadriť k niekoľkým problémom svoje stanovisko, či názor.
Odvetvia, ktoré KÚ v súčasnom období ešte riadená federálne, znamenajú veľký balík, ba balíky problémov, s letmými sa chceme a musíme v budúcnosti vyrovnať. Ide o problematiku strojárstva a Konverziu zbrojnej výroby, elektrotechnický priemysel, hutníctvo, baníctvo, palivá a energetiku a v neposlednej miere i o dopravu a spoje. Pozorne som si vypočul iniciatívne návrhy, odporúčania, či požiadavky vás, poslancov, na riešenie problémov v tejto oblasti. Prijímam požiadavku, aby bol parlament po prázdninách informovaný o spôsoboch konkrétneho riešenia otvorených problémov odvetví, ktoré budú postupne prechádzať do pôsobnosti ministerstva hospodárstva.
V prvej etape pôjde o delimitáciu strojárstva a elektrotechnického priemyslu. Pre informáciu uvediem niekoľko čísiel. Podnikov v ťažkom strojárstve je v republike 71, z ktorých do pôsobnosti slovenských orgánov bude delimitovaných 13. Vo všeobecnom strojárstve ide o celkový počet 258 s tým, že na Slovensko bude delimitovaných 81. V elektrotechnickom priemysle ide o 130 podnikov, z ktorých na Slovensko sa bude delimitovať 31. Celkové ide o 459 podnikov. Do pôsobnosti Českej republiky sa bude delimitovať 334, ktoré majú 24 závodov na Slovensku a do Slovenskej republiky 125 s tým, že závodov je v Českej republike 11.
V ďalšej etape pôjde o prevod ďalších odvetví do pôsobností národných orgánov, a to v súlade s požiadavkami nastolenia autentickej federácie, v rámci ktorej budú národné republiky spravovať hospodárstvo na svojom území. Ale nie úplne tak ako sme to počuli včera z úst pána ministra Dlouheho, ktorý definoval pôsobnosť Federálneho ministerstva hospodárstva. A súčasne budú prebiehať prípravné práce na postupné splynutie rezortu priemyslu, výstavby a stavebníctva, obchodu a prípadne ďalších odvetví do ministerstva hospodárstva.
V našej republike vyspelé hospodárstvo, vyspelý priemysel už bol zhruba pred 40 rokmi. Naše výrobky sa predávali dobre. Koruna platila za jednu z najtvrdších mien v Európe i vo svete, samozrejme, v iných historických podmienkach. Totalita politického a ekonomického riadenia nám zanechala ako dedičstvo to, čo v súčasnosti máme. Nemáme toho síce malo, žiaľ, máme málo kvality.
Uvediem ešte niekoľko príkladov. Je známe, že nemálo ľudí u nás v súčasnom období žije na alebo pod úrovňou životného minima. Dá sa povedať, že celkove v republike žijeme na úrovni 5-8 Kčs za 1 US dolár, avšak naše hospodárstvo ho dokáže vyprodukovať ledva za 15, - Kčs a reálny kurz dolára poznáme všetci. Turizmus u nás predstavuje zhruba 20 US dolárov na obyvaľa za rok, kým vo vyspelých štátoch je to 500 - 600 US dolárov na obyvateľa za rok. Exportná schopnosť nášho hospodárstva je okolo 500 - 600 US dolárov na obyvateľa a rok, kým vo vyspelých štátoch to predstavuje 6 - 10 tisíc US dolárov. I týchto niekoľko čísiel môže ukázať, kde sa nachádzame v porovnaní s vyspelým svetom. A my sa mu predsa chceme približovať. Na Slovensku sme si sami nezaložili štruktúru priemyslu aká existuje. Preto predpokladáme, že riešenie vecných problémov budeme zabezpečovať v súčinnosti s federálnou vládou i s vládou Českej republiky. Napríklad pre konverziu výroby federálna vláda uvoľnila na rok 1990 celkove 1, 2 mld Kčs, z toho pre podniky v Slovenskej republike 800 mil. Kčs. Napriek úsiliu o urýchlené zavádzanie náhradných výrob bude nevyhnutné v ďalších 2 až 3 rokoch počítať s účasťou štátu na zmiernení ekonomických a sociálnych dopadov. A tak by to malo byt nielen v strojárstve, ale aj v ďalších odvetviach.
Niekoľko poznámok k stanoviskám vás, poslancov. K programovému vyhláseniu vlády vystúpilo 48 poslancov. Vážim si všetky progresívne reálne požiadavky i námety. Časť z nich smeruje k zrušeniu výrob, resp. vývozov, ktoré sú síce problémové, ale tvoria zdroje. Súčasne sa predkladajú požiadavky na dotácie či subvencie. Ale oboje nie je možné realizovať naraz. Z nižších zdrojov predsa nie je a nebude možné kryť zvyšujúce sa nároky v podmienkach uplatnenia nových rozpočtových pravidiel, v zmysle ktorých do rozpočtu Slovenskej republiky budú plynúť príjmy, ktoré vyprodukuje hospodárstvo na území Slovenskej republiky a na nákladoch federácie sa budeme podieľať podľa dohodnutých pravidiel a zásad.
Spresním ešte niektoré údaje uvádzané včera poslancami, napríklad pánom Majerom i ďalšími. Podiel špeciálnej výroby v Slovenskej republike nebol 80 %, ale 52 %. Je iná vec, že prevažná časť je u nás na Slovensku problémová. Pred konverziou v roku 1987 predstavoval objem tejto výroby vyše 17 mld Kčs,, v súčasnosti to predstavuje 3, 5 mld Kčs.
Druhá poznámka: z poslednej bilancie palivo-energetického komplexu vyplýva, že podiel jadrovej energetiky na celkovej výrobe u nás v republike je 26 %. Ako príklad uvádzam, že vo Francúzsku to predstavuje vyše 70 % a výrazný rozvoj jadrovej energetiky sa realizuje v Japonsku i v iných štátoch. To ovšem neznamená, že pri riešení týchto problémov netreba pokračovať uvážlivo a na základe dôkladných analýz, ako ale to navrhovali.
Značná časť poslancov požadovala vecnú i termínovú konkretizáciu riešenia problémov prakticky vo všetkých oblastiach. Uvedomme si spoločne, že keby v programovom vyhlásení vlády boli už riešené všetky vecné, ekonomické, sociálne, duchovné a ďalšie problémy, vrátane spôsobu a termínov riešenia, realizáciu by už mohol zabezpečovať aparát ústavných činiľeľov. Ale tak tomu nie je, ani nemôže byť. Preto sa všetci spoločne musíme usilovať o realizáciu programu, samozrejme, v inej polohe parlament a v inej vláda ako výkonný orgán, ktorý chce slúžiť ľudu Slovenskej republiky.
Nakoniec mi dovoľte niekoľko slov k jednému vážnemu problému. Z času na čas sa vytiahne ako aktuálny problém doplácanie jednej republiky na druhú, alebo ak chceme, jedného národa na druhý. Už počas svojho prvého pôsobenia na Slovenskej plánovacej komisii, resp. na ministerstve plánovania v 60-tých rokoch som sa s problematikou vyrovnávania Slovenska na úroveň českých krajov zaoberal profesionálne. Použil som a publikoval niekoľko prísne tajných údajov, za ktoré som nebol veľmi pochválený. Dnes sa hovorí o doplácaní a - inteligentnejšie povedané - o medzirozpočtových posunoch. Tie naozaj existujú. V roku 1990 to predstavuje 8, 5 mld Kčs. Ale sú dôsledkom vážnych deformácií v rôznych oblastiach, vrátane organizačnej štruktúry a cien. Priznám sa, že mňa osobne ako Slováka sa pojem doplácania vždy dotkne a aj ma urazí. Nie je tu priestor pre rozvádzanie deformácii. Ale odstráňme ich a spravujme si sami hospodárstvo na území Slovenskej republiky. Ale celé. Vieme a budeme vedieť, na čom sme. Budeme jasne poznať svoje možnosti v oblasti zdrojov a sami rozhodneme, ako ich použijeme, čomu dáme prioritu v záujmu nášho ľudu, jeho ekonomickej, duchovnej i sociálnej prosperity.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pánovi ministrovi hospodárstva Belcákovi za vystúpenie. Teraz poprosím o vystúpenie ministra výstavby a stavebníctva pána Jozefa Dubnička.
Minister výstavby a stavebníctva SR J. Dubníček: Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená Slovenská národná rada, dámy a páni, v uplynulých dňoch sme všetci mali možnosť oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Základným cieľom tohto programového vyhlásenia je vykonať rýchle, účinne a kvalitatívne vhodné systémové zmeny v ekonomických štruktúrach vo všetkých odvetvových ekonomikách slovenského národného hospodárstva. Stavebníctvo je súčasťou tohto vládneho zámeru a z uvedeného dôvodu bude musieť krok za krokom kráčať cestou prechodu na privatizáciu podnikov, cestou prechodu na trhový mechanizmus a cestou zabezpečovania potrieb vládnych zámerov, ako l dopytu najmä zo štruktúr slovenskej ekonomiky, ako i zo štruktúr slovenského obyvateľstva.
Dedičstvo, ktoré slovenské stavebníctvo prevzalo po našich predchodcoch, ktorého dominantnou sférou bol systém centrálneho riadenia, centrálneho plánovania, je, chvalabohu, za nami. Ale pred nami je ten fakt dedičstva, teda podniky, z ktorých vysoké percento nie je schopné samostatne konať, samostatne kráčať a samostatne sa riadiť.
Za uplynulý polrok od obdobia nežnej revolúcie v mnohých veľkých podnikoch veľkého stavebníctva prišlo k určitým pozitívnym kvalitatívnym zmenám. Tak ako v nedávnej minulosti absolútna väčšina najmä tých veľkých mohutných podnikov zápasila so solventnosťou, v súčasnej dobe sa mnohé dostávajú do polohy podnikov, ktoré sú schopné vykazovať zisk a aj zabezpečovať ziskové odvody. Iste to všetko nezodpovedá ani našim predstavám a zďaleka nie potrebám nášho národného hospodárstva.
Pokiaľ ide o otázku riešenia bytov, stáva sa plusquamperfectom technický výraz zabezpečovať tzv. komplexnú bytovú výstavbu. Žiaľ, predchádzajúci systém sa venoval výlučne len kvantitatívnym potrebám spoločnosti, to znamená chrliť byty v obrovskom množstve a rozsahu za každú cenu, aj za cenu nekvality bytov, za cenu nehumanity bytov, za cenu neestetiky bytov, teda za všetkých dopadov, ktoré nás nectia a ktoré tu ostanú ako pamätníci doby uplynulej.
Sme pripravení tieto záležitosti technicky riešiť, sú však podmienene bohatosťou alebo chudobnosťou jednak podmienok investičnych zámerov vlády a jednak aj našich perspektívnych zákazníkov. Ako vieme, sme celospoločenský chudobní, a teda nebude možne v najbližších obdobiach - ťažko sa tu dnes vyjadriť, či to budú dva roky, päť alebo viac rokov, pretože prakticky nový systém a nový prechod sa len pripravuje - všetky tieto nedostatky postupne odstraňovať a nabehnúť na kultúru európskeho bývania. Ovšem nebudeme schopní v krátkom čase a určite môžem povedať, že ani v prvom desaťročí tohto nového prechodu, realizoval tieto nedostatky, ktoré starý bývalý systém privodil.
Čiže otázka skultúrnenia bytov bude riešená len čiastočne, budeniu však všetko robil pre to, aby sme stavali byty podľa nových požiadaviek, nových potrieb. Znovu však zdôrazňujem, že to bude otázka aj schopnosti investorov zvýšiť svoje nároky na bytovú výstavbu. To znamená, že ak v súčasnej dobe priemerný byt v typickej panelovej výstavbe stál cca 200 000, - Kčs, a budeme chcieť zmeniť aj estetický vzhľad, konštrukčné riešenie, oplaštenie bytov a, samozrejme, aj interiérové riešenie, teda zvýšiť plošnosť, kubatúru bytov adť., bude to klásť enormné nároky na primerané zvýšenie ceny. Ak má architekt projektovať bytovku v rozsahu stanoveného finančného limitu, ktorý reprezentoval priemerný zhruba 200 tisícový náklad na jeden byt - musí prakticky všetky svoje predstavy prispôsobiť cenovým d investičným možnostiam. Čiže sú tu veci, ktoré sú skôr predmetom budúceho členenia ako momentálneho, najmä pokiaľ ide o realizačnú stránku veci.
Prakticky si uvedomujeme, že keď sme likvidovali starý centrálny plánovací direktívny systém, bude sa musieť aj stavebníctvo jednoznačne prispôsobiť lokálnym potrebám. Prakticky to znamená, že mestské samosprávy si budú určovať otázku urbanizmu, prípravu na riešenie stavieb a takisto si budú určovať podľa vlastných finančných zdrojov a finančných možností aj otázku architektúry a vybavenosti bytov. Po technickej i koncepčnej stránke stavebníctvo na tento nový kurz nabieha. Sú pripravené určité koncepcie. Aj vo výrobe stavebných hmôt a látok sme pripravení prispôsobiť v podstate tovarovú výrobu potrebám nových požiadaviek.
Pokiaľ ide o priemyselnú výstavbu a ďalšie stavebné diela, je to zase len otázka dopadu existujúcej nedávnej politiky. Uvedomujeme si, že zmenou technológie, zmenou výrobných programov, bude treba rekonštruovať celú plejádu dnes existujúcich výrobných zariadení, teda výrobných hál alebo ľudovo povedané fabrík. Nech nikto z nás nepredpokladá, že tieto rekonštrukčné práce budeme schopní zabezpečiť z noci na ráno. Nie je to v tomto prípade len otázka zabezpečenia finančných prostriedkov - tú postupnosť nakoniec určí vláda -ale je to aj otázka technickej prípravy, projektových úprav, realizácie vykonania rekonštrukčnych prác, ktoré sa budú musieť prispôsobiť technologickým dodávkam, ktoré - predpokladám - vo väčšine prípadov budú dovozové a budú reprezentovať určité kapitálové vstupy niektorých zahraničných firiem, čiže škálu problémov, ktoré tu pretrvávajú, nebude možno riešiť prakticky vo veľmi krátkom čase, ale v polohe prípravy sme schopní držať krok s celospoločenskými potrebami.
Pokiaľ ide o otázky perspektívy rezortu stavebníctva, určite ste si všimli, že v programovom vyhlásení vzhľadom na celý systémový prerod národnej ekonomiky i stavebníctvo bude nútene a je pripravené na prechod pod spoločnú strechu ministerstva hospodárstva. Je to jediná a rozumná cesta ako koordinovane zabezpečiť radikálnu zmenu celej slovenskej národnej ekonomiky na prispôsobovanie sa podmienkam ekonomických štruktúr vo vyspelých pluralitných demokraciách nielen v Európe, ale aj vo svete. Čiže je to oblasť, ktorú rozpracúvame, na ktorú sme pripravení a ktorú určite rezort stavebníctva a výstavby nebude narúšať. Vláda v tomto smere počíta s obdobím, pokiaľ možno čo najkratším.
Urýchľovať toto obdobie bude aj samotný vývoj osamostatňovania sa a samotných krokov jednotlivých podnikov vo všetkých odvetvových ekonomikách. Budeme sa snažiť tento proces urýchľovať tak, aby sme čo najskôr mohli vniesť určitý systémový poriadok aj do trhových štruktúr a zabezpečovať potreby domáceho trhu. Rezort stavebníctva v týchto chvíľach, v tomto rekonštrukčnom období, bude mať práce mimoriadne veľa. Ale sme pripravení na to, aby sme ich dokázali postupne zabezpečiť.
Rád by som sa vrátil k niektorým diskusným vystúpeniam poslancov, pokiaľ sa dotkli otázky riešenia problémov rezortu výstavby a stavebníctva. Nesmierne si vážim v podstate len konštatovanie o pretrvávajúcich chronických nedostatkoch v tejto oblasti a vážim si serióznu a rozumnú úvahu všetkých, ktorí v tejto oblasti vo svojich diskusných vystúpeniach prispeli podnetmi k možnosti kvalitatívne lepšieho a rýchlejšieho prispôsobenia sa k riešeniu celej tejto ťažkej problematiky.
Súčasne by som vás všetkých chcel poprosiť o spoluprácu v týchto intenciách, pretože žijete v rôznych lokalitách Slovenskej republiky, aby ste nás informovali o problémoch, ktoré treba riešiť v tých územných častiach, v ktorých ako poslanci pracujete a dávali nám podnety na riešenie. Všetkými sa budeme zaoberať, budeme ich zvažovať a každý pozitívny podnet budeme uplatnovat v našich systémových činnostiach.
Toľko som vám chcel úvodom povedať na vaše včerajšie vystúpenia, ako i na súčasný program rezortu výstavby a stavebníctva
Ďakujem vám vopred za perspektívnu spoluprácu a za to, že ste boli pripravení ma vypočuť. Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem ministrovi výstavby a stavebníctva pánovi Dubníčkovi za jeho vystúpenie. Teraz vystúpi pán minister predseda úradu pre privatizáciu a správu národného majetku Augustín Marián Húska.
Minister predseda úradu pre privatizáciu a správu národného majetku SR A. M. Húska: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, vážená Slovenská národná rada, dovoľte mi, aby som trochu obšírnejšie informoval o problematike privatizácie v súvislosti s tým, že vláda pod vedením premiera pána Mečiara a spolu s nim ekonomicky orientovaní ministri pod vedením podpredsedov vlády právo z tejto oblasti uvažujú o rýchlom vybudovaní tzv. kapitálového trhu.
V minulosti orientácia na presah tzv. celospoločenského záujmu bola v podstate hlavným zdrojom deformácií, ktoré sme v hospodárstve zažili. V zásade sa síce oficiálne priznávalo, že existujú legitímne individuálne, skupinové a celospoločenské záujmy, ale trvale nátlakovo boli preferované celospoločenské záujmy ako záujmy určujúce. Z toho potom vlastne vyplývalo, že určitá vedúca skupina manipulovala s celospoločenskými záujmami a hovorila, že ich monopolne reprezentuje.
Ekonomické záujmy sú vlastne do reality spredmetniteľné do formy vlastníckych vzťahov. Monopol štátneho vlastníctva zamedzoval akýkoľvek ďalší vývoj. Kým trvalé dominoval tzv. celospoločenský záujem, boli potláčané a kolidovali všetky skupinové a individuálne záujmy, čiže pohyb v hospodárstve sa prejavoval ako trvalé trenie týchto protichodných záujmov, ako trvalé, skryté alebo otvorené konflikty. Výsledkom tejto permanentnej kolízie bola rastúca masa zmarenej energie. To, že sa tak pomaly pohybujeme, je dôsledkom toho, že na cestách rozvoja leží síce neviditeľná, ale stále prítomná zmarená energia, potlačené ambície, individuálne a skupinové záujmy, ktoré v podstate boli takýmto spôsobom trvale potlačené. Do budúcnosti tieto záujmy zrovnovážňujeme.
Rád by som zdôraznil, že v teórii systémov poznáme takú zásadu, že systém sa zmení vtedy, keď sa zmení jeho vlastná identita. A pod identitou sa rozumie taký stav, keď sa zmení nadpolovičná väčšina prvkov systému, čiže aj kapitálový trh môžeme vskutku zmeniť až vtedy, keď zmeníme nadpolovičnú časť tohto trhu. Preto s odštátnením navrhujeme odovzdanie časti majetku občanom, aby sme urýchlene utvorili silnú kapitálotvornú vrstvu obyvateľstva. Potom môžeme pretvorením štátnych podnikov do mnohonásobných účastinných spoločností vytvoriť takú drobnú a strednú štruktúru, ktorá priláka nielen našich občanov, ale aj malú a strednú štruktúru zahraničného kapitálu na rozbehnutie kapitálového trhu. Až vtedy máme nádej na prosperujúce hospodárstvo. Nemôžeme si dovoliť neúspech, preto budeme celý proces privatizácie realizovať paralelne, diferencovane a rýchlo. Dynamika európskeho kapitalového trhu sa