Federální shromáždění ČSSR 1986 – 1990

V záveroch XVI. zjazdu a XVII. zjazdu Komunistickej strany Československa bola formovaná požiadavka zdokonaľovať socialistické zákonodarstvo v záujme upevňovania socialistickej zákonnosti. Táto úloha sa v celom rozsahu vzťahuje aj na právne predpisy, ktorými sa zabezpečujú podmienky pre riadny výkon trestu odňatia slobody.

Zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení ústavného zákona č. 143/1968 Zb., zákona č. 173/1968 Zb., zákona SNR č. 207/1968 Zb. a zákona č. 47/1973 Zb. platí od augusta 1965 doteraz. Novelou z roku 1968 sa upravilo postavenie Zboru nápravnej výchovy a jej príslušníkov. Posledná novela z r. 1973 doplnila zákon v niektorých otázkach výkonu trestu, nadčasovej práce a nových metód nápravnovýchovnej činnosti.

Z výsledkov politicko-právnej analýzy účinnosti zákona vyplynulo, že zákon v podstate vyhovuje, ale v záujme zvýšenia účinnosti boja proti kriminalite treba prehodnotiť stav a úroveň úpravy výkonu trestu odňatia slobody, skvalitniť nápravnovýchovnú činnosť a doteraz uplatňované formy a metódy pri realizovaní výkonu trestu odňatia slobody ďalej rozvíja. Z týchto záverov vychádza i predložený návrh zákona.

Základnou funkciou výkonu trestu a zmyslom socialistickej penitenciárnej politiky je prispieť k boju so zločinnosťou a k ochrane spoločnosti pred trestnými činmi a tým napomáhať k jej ďalšiemu rozvoju. Plnenie týchto cieľov závisí predovšetkým od dôsledného uplatnenia zásad zákonnosti a individuálnosti trestu tak pri ukladaní, ako aj pri jeho výkone, od správnej miery represie a vhodne volených nápravnovýchovných prostriedkov, foriem a metód v konkrétnom prípade a od premietnutia týchto zásad do výkonu trestu.

Návrh novely predovšetkým umožňuje prehĺbenie individualizácie trestu a väčšiu diferenciáciu jeho výkonu. Pri overovaní nápravnovýchovného režimu v pobočkách, v oddeleniach ústavov prvej nápravnovýchovnej skupiny so zmierneným režimom nápravnovýchovného procesu sa dosiahli veľmi pozitívne výsledky pri dodržiavaní ústavného poriadku a disciplíny, využívaní inštitútu podmienečného prepustenia, pri práci samospráv odsúdených a tiež aj pri ekonomickej efektívnosti výkonu trestu. Uvedené a ďalšie pozitívne skutočnosti odôvodňujú zakotviť tento inštitút v zákone a ešte dôslednejšie prehĺbiť individualizáciu a diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody najmä so zreteľom na stupeň nebezpečnosti a povahu trestnej činnosti odsúdeného, mieru jeho narušenia a požiadavku zabrániť negatívnym vplyvom ústavného spolužitia viac narušených osôb na menej narušené osoby. Z hľadiska najefektívnejšej diferenciácie sa preto kolektívy odsúdených budú vytvárať podľa resocializačnej prognózy /dosiahnutý stupeň nápravy a ďalšie možnosti vychovateľnosti/ s využitím jednotlivých kritérií, ktoré odrážajú narušenosť odsúdených. Navrhnuté diferenciačné kritériá sú dostatočné i pre recidivistov a s prípadným využitím ustanovenia § 72 zákona i v II. a III. nápravnovýchovnej skupine poskytujú optimálne možnosti pre nápravnovýchovnú činnosť.

Navrhnutá novelizácia zákona si nevyžiada zvýšenie plánovaného počtu príslušníkov Zboru nápravnej výchovy, ani zvýšenia doterajších výdavkov štátneho rozpočtu.

Výhodnosť uzákonenia novelizácie zákona sa z ekonomického hľadiska prejaví:

a/ zavedením inštitútu náhrady nákladov spojených s predvádzaním odsúdeného k úkonu, pri ktorom jeho účasť nie je nevyhnutná,

b/ uložením povinnosti odsúdenému nahradiť trovy výkonu trestu, ktoré vznikli v dôsledku sebapoškodenia pri liečebno-preventívnej starostlivosti, vrátane náhrady zvýšených nákladov ochrany a dopravy do zariadení zdravotníckej starostlivosti,

c/ výkonom rozhodnutí náčelníka ústavu príslušnou organizačnou zložkou Zboru nápravnej výchovy, čím sa tento postup zrýchli a zracionalizuje ročne priemerne ohľadom vymáhania 2 mil. Kčs,

d/ uprednostnením výkonu trestu odňatia slobody pred výkonom väzby sa zlepší návratnosť trov výkonu trestu tým, že odsúdený nemusí byť vždy vytrhnutý z pracovného procesu a

e/ znížením nákladov spojených s obmedzenými bezpečnostno-technickými a personálnymi opatreniami na zabezpečenie výkonu trestu pre odsúdených prvej nápravnovýchovnej skupiny so zmierneným režimom nápravnovýchovného procesu tzv. otvorených oddelení.

K § 2

Súčasná nápravnovýchovná činnosť sa široko opiera o osobitné výchovné postupy a prvky, ktoré vychádzajú napr. zo špeciálnej pedagogiky, psychológie /napr. individuálna a kolektívna psychoterapia/, medicíny, sociológie a najviac vyhovujú penitenciárnej praxi. Terajší taxatívny výpočet jednotlivých foriem nápravnovýchovnej činnosti sa tak rozšíri o novú, predovšetkým individuálnu formu nápravnovýchovnej činnosti, bez ktorej je dnešná väzenská prax už nemysliteľná.

K § 3

§ 3 ods. 1 zákona upravoval výkon trestu odňatia slobody len v nápravnovýchovných ústavoch. Popri nich trest odňatia slobody sa môže vykonávať aj v ústavoch pre výkon väzby /väzniciach/, a to v tých nápravnovýchovných skupinách, do ktorých boli odsúdení zaradení rozhodnutím súdu. Výkon trestu v týchto zariadených je odôvodnený potrebou sústrediť odsúdených s rozdielnym režimom pri diferenciácii výkonu trestu, ale aj potrebou miestneho /krajového/ výkonu trestu a priblíženia miesta výkonu trestu k pracoviskám odsúdených.

Zvláštnym nápravnovýchovným ústavom je nápravnovýchovný ústav pre mladistvých, v ktorom vykonávajú trest odňatia slobody osoby mladšie ako osemnásť rokov.

Od nápravnovýchovných ústavov, vrátane nápravnovýchovných ústavov pre mladistvých, treba odlišovať vojenské nápravné útvary, ktoré nie sú podriadené príslušnému ministrovi spravodlivosti. Zabezpečujú zvláštny spôsob výkonu trestu odňatia slobody bez prerušenia výkonu vojenskej činnej služby.

Právomoc ministra spravodlivosti zriaďovať a zrušovať nápravnovýchovné ústavy, nápravnovýchovné ústavy pre mladistvých a väznice je daná ustanovením § 3 ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody ako špeciálnym predpisom. Tieto príspevkové organizácie majú právnu subjektivitu a ako subjekty práv a právnych povinností vystupujú v hospodárskych, občianskych, pracovnoprávnych a administratívnoprávnych vzťahoch.

Vojenské nápravné útvary zriaďuje a zrušuje minister národnej obrany.

K § 4

Doteraz nebolo v zákone rozlíšené, že úlohy nápravnovýchovnej činnosti vykonávajú dva samostatné republikové Zbory nápravnej výchovy.

K § 5

Prvé základné členenie odsúdených na výkon trestu, ktorí sú už oddelení podľa pohlavia a oddelení na dospelých a mladistvých v nápravnovýchovných ústavoch a väzniciach sa uskutočňuje podľa nápravnovýchovných skupín.

O tom, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny sa odsúdený zaradí rozhodne súd.

Ďalšie členenie odsúdených v nápravnovýchovných ústavoch a väzniciach sa uskutočňuje podľa § 8.

K § 8

Prvé základné členenie odsúdených na výkon trestu do nápravnovýchovných ústavov a väzníc sa uskutočňuje podľa nápravnovýchovných skupín /§ 5/. Hlbšie diferencovanie odsúdených vo výkone trestu v rámci nápravnovýchovných skupín sa uskutočňuje ich zaradením do kolektívov, a to - ako ustanovuje zákon - najmä s prihliadnutím na stupeň a povahu ich narušenia a na dosiahnutý stupeň ich nápravy. Jedným z predpokladov dosiahnutia ešte lepších výsledkov v nápravnovýchovnej činnosti je správne a hlbšie členená diferenciácia medzi odsúdenými. Prax si žiada takú diferenciáciu, kde vo výchovných kolektívoch sa realizuje taký spôsob výkonu trestu, ktorý je výchovne pre dané skupiny odsúdených najefektívnejší. To sa docieli tak, že kolektívy sa budú vytvárať podľa vychovávateľnosti /resocializačnej prognózy/ odsúdených, ktorá je u odsúdených rôzna. Ide predovšetkým o oddelenie odsúdených, u ktorých je možnosť účinnejšieho ovplyvnenia nápravnovýchovnou činnosťou, odsúdených s nepriaznivou resocializačnou prognózou a resocializačne neprognostických odsúdených. Odsúdení, u ktorých sa prejavujú vo väčšej miere psychopatické poruchy, alkoholizmus alebo iné toxikománie, umiestňujú sa do osobitne na tento účel zriadeného oddelenia v určenom nápravnovýchovnom ústave.

Podľa ustanovenia § 72 zákona minister spravodlivosti je splnomocnený dávať súhlas na overovanie nových, od tohto zákona odchylných metód nápravnovýchovnej činností, ak uplatnenie týchto metód pre odsúdených znamená zmiernene obmedzenia ich občianskych práv. Na overovanie týchto nových metód zaviedol sa už v roku 1966 vo vybraných zariadeniach I. nápravnovýchovnej skupiny zmiernený režim nápravnovýchovného procesu s rozšírenými možnosťami samosprávy. Tento režim sa vyznačuje podstatným obmedzením stráženia a dozoru ozbrojenými príslušníkmi tak v nápravnovýchovnom ústave, ako aj na pracoviskách, zjednodušeným úplným alebo čiastočným vylúčením bezpečnostno-technických opatrení, rozšírením práv odsúdených a oprávnení samospráv.

Jeho účelom je čo najefektívnejší výkon trestu odňatia slobody predovšetkým u odsúdených za nedbanlivostné trestné činy, ktorí boli zaradení na výkon trestu do I. nápravnovýchovnej skupiny. Pretože v týchto penitenciárnych zariadeniach nie sú vytvárané personálne, materiálne a iné opatrenia zabraňujúce úteku /múry, mreže a ozbrojené stráže/, výrazne sa v nich využíva princíp disciplíny a zodpovednosti odsúdených voči kolektívu. Odsúdeným sa umožňuje pohyb i mimo oddelenia. Vzhľadom na uvedené je namieste ich názvom odlíšiť od ostatných nápravnovýchovných zariadení I. nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa získaných poznatkov sa prax otvorených oddelení I. nápravnovýchovnej skupiny osvedčila a treba ju zakotviť v zákone. Zároveň nemožno vylúčiť, že podľa ustanovenia § 72 zákona minister spravodlivosti využije primeraný postup vo vybraných zariadeniach pre odsúdených II. a III. nápravnovýchovnej skupiny.

K § 9a

Doterajšie ustanovenia zákona neriešili výslovne výkon trestu u odsúdených žien, hoci fyziologické a psychologické zvláštnosti žien to vyžadujú. V každej nápravnovýchovnej skupine sa pritom vytvárajú z tehotných žien a zo žien, ktoré prekročili 60 rokov svojho veku, osobitné kolektívy, v ktorých výkon trestu zohľadňuje ich zdravotný stav.

Výkon trestu u žien sa všeobecne od výkonu trestu u mužov odlišuje napríklad úpravou vlasov, v ich vystupovaní sa nevyžadujú vojenské prvky, vyhradí sa im dostatočne dlhý čas na hygienu a upratovanie, pri riešení ich disciplinárnych priestupkov sa prihliada na psychické zmeny v tehotenstve a pod.

K § 10

Ak sa proti odsúdenému, ktorý vykonáva trest odňatia slobody, vedie trestné konanie pre iný čin, než za ktorý je vo výkone trestu a sú splnené dôvody na jeho vzatie do väzby podľa § 67 Tr. por., na dosiahnutie účelu väzby sa proti odsúdenému uplatní obmedzenie, ktoré by s i vyžadoval účel väzby. O obmedzeniach, ktoré sa proti odsúdenému uplatnia a na aký čas, rozhodne prokurátor alebo súd, ktorý by bol príslušný rozhodnúť o väzbe. Vychádza sa zo základného obmedzenia odňatia slobody vo výkone trestu a z toho, že výkon trestu sa má uplatniť pred väzbou. Orgány, ktoré by boli príslušné rozhodovať o väzbe, určia obsah a trvanie obmedzení, ktoré vyžaduje účel väzby. Nevylučuje sa pritom, aby bol takýto odsúdený na zabezpečenie splnenia uložených obmedzení premiestnený na výkon trestu do väznice na dobu trvania týchto primeraných obmedzení. Pre konanie o týchto obmedzeniach platia primerane ustanovenia § 71, 72 a 74 ods. 2 Trestného poriadku.

Odsúdenému nemožno uložiť prísnejšie obmedzenia alebo vo väčšom rozsahu než obvineným vo výkone väzby.

K § 11

Vzhľadom na ustanovenie § 34a, ktorý komplexne upravuje odškodňovanie odsúdených, sa z ustanovenia § 11 ods. 4 obdobná úprava vypúšťa.

K § 12

Podľa doterajšej úpravy je obsah písomného styku rámcovo upravený nápravnovýchovnou skupinou, do ktorej je odsúdený zaradený.

Z tejto úpravy sa však bez ohľadu na nápravnovýchovnú skupinu už v terajšej praxi povoľuje odsúdeným ženám, ktoré sú matkami, písomný styk s deťmi bez obmedzenia. Toto zmiernenie sa rovnako bude vzťahovať i na otcov detí do 18 rokov veku.

Doterajšie znenie citovaného ustanovenia zákona nevystihuje ním sledovaný ciel. Nemožno vylúčiť, že aj obsah inej ako listovej korešpondencie, odsúdeného môže podnietiť k nerozvážnemu konaniu, napr. k úteku pri doručení návrhu na rozvod. Cieľom tejto úpravy je včas zistiť takéto a podobné skutočnosti a na základe ich zistenia vykonať primerané preventívne opatrenie, aby prevýchovný proces odsúdeného nebol narušovaný. Táto iná korešpondencia nepodlieha cenzúre a preto ju nemožno zadržiavať ani vykonávať v nej úpravy.

K § 16

Podľa poznatkov z výkonu nápravnovýchovnej činnosti niekedy nie je vhodné a niekde ani možné, zriadiť v nápravnovýchovných ústavoch samosprávu pre odsúdených tretej, resp. druhej nápravnovýchovnej skupiny. Preto treba upraviť znenie zákona, ktoré direktívne ustanovuje zriadiť samosprávu odsúdených v každom kolektíve odsúdených a jej zriadenie viazať na predpoklady pôsobenia samosprávy v súlade so zámermi nápravnovýchovnej činnosti.

K § 17

Odsúdeným, ktorí vo výkone trestu vykonávajú práce, treba určiť pri výkone práce rovnaké povinnosti pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ako majú pracovníci podľa § 135 ods. 2 písm. a/, b/, c/, f/ Zákonníka práce. Dodržiavanie ostatných povinnosti uložených pracovníkom v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 135 ods. 2 písm. d/ a e/ Zákonníka práce zabezpečujú u odsúdených príslušné nápravnovýchovné ústavy, pokiaľ to nie je v rozpore s nápravnovýchovnou činnosťou.

Výslovné uvedenie povinnosti odsúdených dodržiavať opatrenia a pokyny na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je potrebné vo vzťahu zodpovednosti organizácie za škodu v zmysle § 187 a nasl. Zákonníka práce. Povinnosť odsúdených dodržiavať opatrenia a pokyny na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci predpokladá, že odsúdení boli v konkrétnych prípadoch s nimi oboznámení. Zásada je rozšírením základných povinností odsúdených vo výkone trestu pri plnení pracovných úloh.

K § 20

Disciplinárny trest prepadnutia veci s uvedením, že vlastníkom prepadnutej veci stáva sa štát, je logickým dovŕšením všeobecne uznávaného princípu v trestnom i priestupkovom práve, že uloženou sankciou možno zároveň odňať páchateľovi vec, ktorú použil alebo získal v súvislosti s protiprávnym konaním a nie je žiadúce ju odsúdenému ponechať.

Doterajšie ustanovenia zákona nerozlišovali, ktoré disciplinárne tresty možno uložiť tehotnej žene a ktoré nie. Pretože podmienky výkonu disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého oddelenia a do samoväzby by mohli mať nepriaznivý vplyv na zdravotný stav tehotnej ženy a nenarodeného dieťaťa, navrhuje sa v súlade s terajšou praxou tieto tresty týmto ženám neukladať.

K § 21

V súlade s tým, že disciplinárny trest prepadnutia veci možno uložiť samostatne alebo s iným disciplinárnym trestom, sa upravuje i znenie odseku 2, ktorý neumožňoval uloženie viac ako jedného disciplinárneho trestu za jeden disciplinárny priestupok.

K § 21a, 21b a 21c

V záujme prehĺbenia výchovného pôsobenia na odsúdených v rámci individuálnej výchovnej práce, budú môcť funkcionári Zboru nápravnej výchovy, ktorým patrí disciplinárna právomoc /§ 23/; odpúšťať právoplatne uložený disciplinárny trest a upúšťať od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu.

Inštitút odpustenia disciplinárneho trestu a upustenia od výkonu jeho zvyšku sa navrhuje v zákone zakotviť samostatne, mimo sústavu disciplinárnych odmien. Zdôrazňuje sa tým špecifická povaha a význam týchto disciplinárnych prostriedkov, ktoré nemajú slúži k odmeňovaniu aby sa netrestalo, ale aby nebolo potrebné trestať. Z pedagogických hľadísk nie je preto vhodné odpustenie disciplinárneho trestu, resp. upustenie od výkonu jeho zvyšku považovať za disciplinárnu odmenu.

Rovnako nemožno za disciplinárnu odmenu považovať inštitút zahladenia disciplinárneho potrestania, ktoré zabraňuje nepriaznivým sociálnym následkom predchádzajúcich vykonaných disciplinárnych trestov. Zahladené disciplinárne potrestanie sa nebude uvádzať v žiadnej správe o správaní sa odsúdeného počas výkonu trestu vrátane hodnotení, najmä k podmienečnému prepusteniu, preradeniu do inej nápravnovýchovnej skupiny a pod.

Ak nebolo možné uložiť trest prepadnutia veci, ktorá je vo vzťahu k disciplinárnemu priestupku, alebo ktorú z hľadiska bezpečnosti osôb, majetku alebo iného všeobecného záujmu nie je žiadúce odsúdenému ponechať, vysloví sa jej zhabanie.

K § 22

Doterajšia úpravu sťažnosti ako opravného prostriedku, s ktorým sa nespája odkladný účinok, vo vzťahu k disciplinárnemu trestu prepadnutia veci nevyhovuje. Pretože výkon trestu prepadnutia veci spočíva v prechode vlastníckeho práva na štát, treba výkon tohto trestu posunúť až do právoplatnosti rozhodnutia o jeho uložení. Páchateľovi disciplinárneho priestupku a osobe, ktorej sa rozhodnutie o zhabaní vecí priamo týka, sa priznáva právo podať proti rozhodnutiu o zhabaní veci sťažnosť. Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok.

K § 27

V oddieli o pracovnej výchove odsúdených nie je vyjadrená základná zásada, že za prácu vykonanú odsúdenými treba poskytovať ústavom rovnakú odmenu, ako je mzda a všetky jej náležitosti, vrátane náhrad mzdy pre pracovníkov v pracovnom pomere /náhrada mzdy za štátom uznané sviatky, náhrada za dovolenku, prestoje a pod./. Úprava sleduje aj to, aby hospodárske organizácie /rozumejú sa nimi aj iné socialistické organizácie v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 zákona/ z práce odsúdených neboli zvýhodnené v porovnaní s prácou pracovníkov v pracovnom pomere, ktorí na rozdiel od odsúdených požívajú aj všetky výhody plynúce z plnenia sociálneho programu organizácie.

Za vykonanú prácu poskytujú hospodárske organizácie nápravnovýchovným ústavom rovnaké odmeny ako ostatným pracovníkom a vytvárajú im také isté pracovné podmienky. Na krytie zvýšených nákladov hospodárske organizácie uhrádzajú nápravnovýchovným ústavom dohodnuté finančné prirážky, ktoré tvoria príslušné percento z objemu vyplatených miezd.

K § 34a

Platná úprava rieši len zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil odsúdený zavinene ústavu alebo hospodárskej organizácii. Nerieši otázku zodpovednosti za škodu spôsobenú odsúdenému pri práci v hospodárskej organizácii alebo pri práci v nápravnovýchovnom ústave. Keďže tu nemožno použiť ustanovenia Zákonníka práce priamo, lebo nejde o pracovný pomer, treba navrhnutými ustanoveniami na Zákonník práce odkázať. Súčasná prax zodpovedá navrhnutému doplneniu zákona.

K § 41a

Novela Trestného zákona sa dotýka aj určitých stránok výkonu trestu odňatia slobody. Doterajšie ustanovenia zákona o upustení od výkonu zvyšku trestu /§ 39 až 41/ bolo preto potrebné doplniť o novo navrhované ustanovenie Trestného zákona, ktoré upravuje novú možnosť upustenia od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody vykonávaného vo vojenskom nápravnom útvare, keď bol odsúdený zo zdravotných dôvodov uznaný neschopným výkonu základnej vojenskej služby a svojím vzorným správaním preukázal, že i naďalej povedie riadny život pracujúceho človeka. Toto ustanovenie sa však týka len trestných činov vojenskej povahy, u ktorých je z dôvodu zdravotného stavu odsúdeného prakticky vylúčené, aby ich spáchal znovu.

K § 52

Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, povinná školská dochádzka trvá 10 rokov. Povinnú školskú dochádzku splnia žiaci skončením obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dovŕšia posledný rok povinnej školskej dochádzky.

Trestná zodpovednosť podľa § 10 Tr. zákona začína dovŕšením 15. roku veku. Nemožno preto vylúčiť, že i vo výkone trestu odňatia slobody sa ocitne osoba, ktorej povinná školská dochádzka netrvala 10 rokov a nedovŕšila 16 rokov svojho veku. Treba preto týmto mladistvým páchateľom umožniť ukončenie povinnej školskej dochádzky počas výkonu trestu odňatia slobody. Nakoľko vyučovaním v rámci povinnej školskej dochádzky sa plní zákonná povinnosť, bude sa vyučovanie vykonávať v pracovnom čase. Všetky ostatné vyučovania sú v mimopracovnom čase.

K § 54

Diferenciačné kritériá pre výkon trestu na mladistvých zákon určuje len rámcovo. V záujme úspešnosti nápravnovýchovnej činnosti sú potrebné podrobnejšie kritériá na diferenciáciu odsúdených mladistvých vo výkone trestu rovnako ako u plnoletých odsúdených. Zvlášť u mladistvých je však potrebné zdôrazniť ich diferencovanie podľa pedagogických kritérií "ovplyvniteľnosti a vychovateľnosti". Osobitne u mladistvých podľa platných poznatkov nie je pre určenie druhu a rozsahu výchovných deficit dôležité kritérium "správania" a "vzťahu k nápravnovýchovnej činnosti". Členenie odsúdených do kolektívov v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých s využitím uvedených diferenciačných kritérií je o to závažnejšie, že trest odňatia slobody mladistvý vykonáva bez diferenciácie podľa nápravnovýchovných skupín.

K § 56

Ustanovenia o disciplinárnom trestaní mladistvých v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých je potrebné doplniť z tých istých dôvodov ako ustanovenia o disciplinárnom trestaní odsúdených v nápravnovýchovných ústavoch.

K § 62a

Pri výkone služby príslušníkov Zboru nápravnej výchovy nebezpečné situácie môžu vzniknúť nielen pri prenasledovaní odsúdených pri úteku z ústavu, ale aj pri úteku z pracoviska mimo ústavu, pri prevážaní odsúdených do práce, ich eskorte a pod. Pomocou je prípadne aj podanie správy o vzniknutej nebezpečnej situácii a privolanie pomoci. Keďže ide o povinnosť občanov vo vzťahu k príslušníkom Zboru nápravnej výchovy pri ich služobných výkonoch, treba povinnosť občanov výslovne uviesť v zákone obdobne, ako je táto povinnosť občanov uvedená vo vzťahu k príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti v § 49 zákona č. 40/1974 Zb.

K § 64

Odsúdený, ktorý vykonáva trest odňatia slobody vo väznici, plne podlieha režimu výkonu trestu ako v nápravnovýchovných ústavoch, preto je potrebné výslovne poukázať i na možný výklad pojmov "nápravnovýchovný ústav" a "jeho náčelník".

K § 65

Podľa § 152 Trestného poriadku je právoplatne odsúdený povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby a trestu odňatia slobody a paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát. K nim treba počítať trovy, ktoré sú priamym dôsledkom spoločenskej reakcie na trestní činnosť obvineného a ktoré vznikajú v súlade s pravidlami trestného procesu pri riadnom priebehu konania.

Ako priamy dôsledok spoločenskej reakcie na trestnú činnosť páchateľa nemožno však považovať trovy, ktoré vznikli predvádzaním odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, teda po právoplatnom skončení trestného konania k orgánom činným v trestnom konaní, na súd alebo štátne notárstvo. V praxi sú totiž veľmi časté prípady, že odsúdení vo výkone trestu odňatia slobody trvajú na predvedení aj vtedy, keď ich účasť na určitom úkone alebo pojednávaní ako účastníkov konania nie je povinná a nevyhnutná. V nemalej miere prispieva k tomu skutočnosť, že náhrada trov predvedenia ich nezaťažuje. Dostávajú sa tak - napriek tomu, že svojou trestnou činnosťou privodili situáciu, ktorá si vyžaduje ich predvedenie - do výhodnejšieho postavenia ako občania na slobode, ktorí musia znáša náklady spojené s ich účasťou v konaní.

Určenie náhrady nákladov jedného predvedenia do maximálnej výšky 300,- Kčs je odôvodnené požiadavkou aspoň čiastočného krytia vzniklých výdavkov. Náhrada nákladov bez tohto obmedzenia má zároveň nútiť odsúdených uvažovať o opodstatnenosti návrhu na povolenie obnovy konania.

V súvislosti s tým, že odsúdený si často úmyselne spôsobí alebo nechá spôsobiť ujmu na zdraví a dosiahne tým určité úľavy alebo prevoz do zariadení štátnej zdravotníckej starostlivosti, je potrebné takéto konanie postihovať i finančne. V budúcnosti budú odsúdení hradiť bežné trovy výkonu trestu odňatia slobody z dôvodu poskytnutej liečebno-preventívnej starostlivosti, a to do výšky určenej vo vykonávacom predpise. Zároveň budú odsúdení povinní nahradiť i zvýšené náklady ochrany a dopravy do zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti.

Rozhodnutie o náhrade bude vydávať príslušný náčelník nápravnovýchovného ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest.

K § 66

Obžalovaný právoplatne uznaný za vinného je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby /§ 152 ods. 1 Tr. por./ a trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody /§ 152 ods. 1 písm. b/ Tr. por./ a podľa ustanovenia § 65 nahradiť tiež náklady ochrany a dopravy a náklady predvedenia. Ak odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody spôsobí svojím zavinením na majetku ústavu škodu, ktorá neprevyšuje 500,- Kčs, môže mu náčelník ústavu rozhodnutím podľa ustanovenia § 32 zákona uložiť povinnosť nahradiť ju.

Na úhradu trov výkonu trestu a úhradu ďalších pohľadávok vykonáva ústav odsúdenému zrážky z jeho pracovnej odmeny podľa vyhlášky MS ČSR č. 1/1977 Zb., ktorú mení a dopĺňa vyhláška č. 113/1983 Zb. a podľa vyhlášky MS SSR č. 25/1977 Zb., ktorú mení a dopĺňa vyhláška č. 137/1983 Zb.

Ak odsúdený počas výkonu trestu neuhradil všetky trovy spojené s výkonom väzby a trestu odňatia slobody a predvedenia, ako aj škodu ním spôsobenú, alebo svojim zavinením spôsobil, že tieto sa zrážkami z jeho pracovnej odmeny počas výkonu trestu nemohli uhradiť, vydá náčelník ústavu rozhodnutie o výške neuhradenej škody a neuhradených trov a o povinnosti obvineného po prepustení na slobodu uhradiť ich zvyšok. O námietkach proti rozhodnutiam náčelníka ústavu rozhoduje ministerstvo spravodlivosti - Správa Zboru nápravnej výchovy.

Rozhodnutie náčelníka ústavu, na ktorého zákonom /§ 65/ bola prenesená rozhodovacia právomoc, je rozhodnutím vecne príslušného správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 5 zákona č. 71/.967 Zb. o správnom konaní. Návrh využije možnosť danú ustanovením § 73 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a v zákone zakotví,. že rozhodnutie náčelníka nápravnovýchovného ústavu o nedoplatkoch vykoná tá organizačná zložka Zboru nápravnej výchovy, ktorá pohľadávku spravuje.

K § 67a

Ide o úpravu nadväzujúcu na doplnené ustanovenie § 62a zákona a na ustanovenie § 67 zákona. Návrh preberá obdobné ustanovenia § 59 zákona č. 40/1974 Zb. o ZNB a aplikuje ich aj na členov závodnej stráže, ktorí strážia odsúdených pri práci v hospodárskej organizácii podľa § 67 zákona a na občanov, ktorí poskytli na žiadosť pomoc príslušníkom Zboru nápravnej výchovy podľa § 62a ods. 4. V podmienkach plnenia úloh Zboru nápravnej výchovy prichádzajú do úvahy najmä prípady poskytnutia pomoci pri prenasledovaní a zadržaní ušlých odsúdených alebo obvinených, pri likvidácii mimoriadnych udalostí, ako napr. vzbúr, napadnutia príslušníka ZNV, požiaru a pod.

Vzhľadom na to, že v praxi nemožno vylúčiť situáciu, keď občanovi v dôsledku opatrení pri plnení služobných úloh príslušníkmi Zboru nápravnej výchovy vznikne vecná škoda, navrhuje sa prijať obdobnú úpravu ako v § 83 odst. 1 zákonov SNR č. 126/1985 Zb. a ČNR č. 133/1985 Zb. o požiarnej ochrane.

K § 71

Doterajšie ustanovenie zákona /§ 71 ods. 3/ rieši len prípady, ak odsúdený vo vojenskom nápravnom útvare sústavne a závažným spôsobom porušuje ustanovený poriadok alebo disciplínu pri výkone trestu alebo ak spácha pri výkone trestu trestný čin.

Prípad, keď odsúdený vykonávajúci trest odňatia slobody vo vojenskom nápravnom útvare nemôže z dôvodu nadchádzajúceho prepustenia z činnej služby vykonať zvyšok trestu vo vojenskom nápravnom útvare a je preto potrebné ho preradiť do nápravnovýchovného ústavu príslušnej nápravnovýchovnej skupiny, zákon dosial neupravoval. Pretože výkon trestu vo vojenskom nápravnom útvare rovnako ako v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých /§ 53 ods. 3 a 4/ je miernejší ako v nápravnovýchovnom ústave I. nápravnovýchovnej skupiny, možno pokladať za pravidlo, ak si odsúdený prepustenie z činnej služby nezavinil, jeho preradenie do nápravnovýchovného ústavu prvej nápravnovýchovnej skupiny.

o jednorazovom mimoriadnom odškodnení za poškodenie zdravia alebo smrť v súvislosti s pomocou poskytnutou Zboru nápravnej výchovy

Vláda Československej socialistickej republiky nariaďuje podľa § 67a ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody č.59/1965 Zb. v znení neskorších predpisov:

Ak občan v súvislosti s pomocou, ktorú poskytol Zboru nápravnej výchovy alebo jeho príslušníkom na ich žiadosť alebo s ich vedomím alebo člen závodnej stráže, ktorému bolo zverené stráženie odsúdených pri strážení alebo v súvislosti s ním utrpel poškodenie na zdraví (ďalej len "poškodený"), následkom ktorého sa stal osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou, čiastočne invalidným alebo invalidným, patrí mu popri nárokoch na náhradu škody i jednorazové mimoriadne odškodnenie.

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa § 1 sa poskytuje vo výške od 5 000 Kčs do 25 000 Kčs podľa stupňa poškodenia na zdraví a s prihliadnutím na mieru sťaženia spoločenského uplatnenia, význam jeho pomoci alebo zákroku, ako a ostatné osobné, rodinné a sociálne pomery poškodeného.

/1/ Ak poškodený následkom poškodenia na zdraví podľa § 1 zomrel, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie jeho manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok; v prípadoch odôvodnených osobnými, rodinnými a sociálnymi pomermi možno jednorazové mimoriadne odškodnenie priznať aj jeho rodičom, prípadne ďalším osobám, ktoré boli na neho odkázané výživou.

/2/ Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odseku 1 sa poskytuje

a/ dieťaťu vo výške 5 000 Kčs,

b/ manželovi vo výške 3 000 Kčs,

c/ rodičom v úhrnnej výške 3 000 Kčs,

d/ ďalším osobám, ktoré boli na poškodeného odkázané výživou, do úhrnnej výšky 3 000 Kčs.

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa § 1 až 3 patrí okrem nárokov podľa Predpisov o odškodňovaní pracovných úrazov.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť ....................................

ktorým sa určuje denná sadzba pripadajúca na náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody a spôsob určenia náhrad, zvýšených nákladov ochrany, dopravy a predvedenia.

Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") ustanovujem:

Denná sadzba trov výkonu trestu odňatia slobody za čas, po ktorý sa tieto nemohli uhradiť zrážkami z pracovnej odmeny odsúdeného jeho zavinením (§ 65 ods. 1 zákona), po dobu liečebno-preventívnej starostlivosti, ktorá bola potrebná preto, že si odsúdený úmyselne spôsobil alebo inému umožnil spôsobiť mu ujmu na zdraví a keď nepracoval preto, že trval na predvedení k niektorému z orgánov činných v trestnom konaní alebo na súd ako účastník v občiansko-právnom konaní, hoci jeho prítomnosť nebola nutná (§ 65 ods. 3 zákona) sa určuje sumou 50,- Kčs.

/1/ Náhrada nákladov dopravy do zdravotníckych zariadení a nákladov predvedenia pozostáva z náhrady nákladov použitia motorového vozidla Zboru nápravnej výchovy SSR (ďalej len "ZNV") na cestu do miesta určenia a späť, z náhrady služobného príjmu vodiča vozidla a ostatných príslušníkov ZNV zabezpečujúcich dopravu, stráženie a predvedenie odsúdeného a z príslušných náhrad poskytovaných príslušníkom ZNV pri služobných cestách podľa osobitného predpisu.

/2/ Náhrada nákladov použitia motorového vozidla podľa odseku 1 sa určuje násobkom sadzieb uvedených v prílohe a kilometrického výkonu z dôvodu jeho použitia na cestu do miesta určenia a späť.

/3/ Náhrada služobného príjmu príslušníkov ZNV podľa odseku 1 sa určuje z ich priemerných služobných príjmov dosahovaných v roku predchádzajúcom roku, v ktorom sa cesta a ochrana uskutočnili a podľa ich trvania.

/4 / Ak sa jedným vozidlom prepravujú viacerí odsúdení, náhrada nákladov sa určuje pomernou častou podľa počtu prepravovaných odsúdených.

V prípade ich prepravy eskortným vozidlom celoštátneho zvozu sa náhrada nákladov určuje vo výške cestovného ako pri použití dopravných prostriedkov verejnej hromadnej dopravy (vlak, autobus).

/5/ Náhrady poskytované príslušníkom ZNV pri služobných cestách podľa osobitného predpisu, pomerná časť ich priemerného služobného príjmu, pripadajúca na uskutočnenie dopravy, predvedenia a ochrany a náklady dopravy predstavujú zvýšené náklady výkonu trestu odňatia slobody, ktoré je odsúdený povinný uhradiť na základe rozhodnutia náčelníka nápravnovýchovného ústavu alebo ústavu pre výkon väzby.

Náhrada nákladov predvedenia (§ 65 ods. 3 zákona) sa určuje podľa článku 2.

V rozhodnutí náčelníka nápravnovýchovného ústavu alebo ústavu pre výkon väzby o povinnosti odsúdeného nahradiť náklady podľa čl. 2 ods. 5 sa tieto uvádzajú jednou sumou bez rozpísania jej jednotlivých zložiek.

Tento rozkaz nadobúda účinnosť 1. aprílom 1990.