V každém případě zůstávají úvahy o budoucím vývoji ceny zlata, jako substanci, s níž je třeba počítat, nesnadné, a to bude nutno mít při provádění zákona na zřeteli. Přitom nelze též opomenout, že jednou ze základních podmínek provádění ražby zlatých dukátů bude, aby nedocházelo ke snížení zásob zlata v měnové rezervě a aby se tato rezerva v plné míře opět obnovovala. Mělo by se tak přirozeně dít vždy za podmínek, které nebudou znamenat zhoršení. To bude důležité také z toho důvodu, že v době mezi rozhodnutím o návrhu ražby a faktickým uváděním dukátů do prodeje může docházet ke změně podmínek, za nichž bylo rozhodnutí o ražbě přijato. Proto je výbory předpokládáno, že federální ministerstvo financí a Státní banka československá budou změnu předpokladů, za nichž došlo k rozhodnutí o ražbě dukátů, pečlivě sledovat a podle potřeby přijímat včas odpovídající závěry.

Dukáty budou raženy ve Státní mincovně v Kremnici. V té souvislosti bylo ve výborech pro plán a rozpočet upozorněno na to, že jde o objekty staré asi 350 let a po mnoha stránkách již nevyhovující aktuálním potřebám výroby a vhodného pracovního prostředí. Stálo by zřejmě za to, zvážit tuto situaci v rámci investičních úvah a vytvořit pro toto výrobní prostředí včas příznivější podmínky.

Výbory oceňují, že obnovení ražby čs. dukátů má nejen své ekonomické, ale i významné mimoekonomické aspekty. Hlavně nemalý kulturně politický význam, neboť je příležitostí k propagaci našeho socialistického zřízení, pokrokových kulturních tradic a historicky významných událostí ze života obou našich národů a k propagaci naší dovednosti v uměleckém ztvárnění a v technickém provedení ražených dukátů.

Jako společný zpravodaj výborů Sněmovny národů proto ve shodě se stanoviskem výborů doporučuji sněmovně návrh zákona k přijetí.

Předsedající předseda SL V. David: Děkuji. Do rozpravy se písemně nikdo nepřihlásil. Ptám se proto, zda někdo z poslanců žádá o slovo. Nežádá.

Přistoupíme nyní k hlasování.

V zasedací místnosti je přítomno 150 poslanců Sněmovny lidu, 56 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice a 57 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice. Sněmovny jsou usnášení schopné.

Nejdříve prosím o hlasování poslance Sněmovny národů.

Kdo souhlasí s návrhem zákona o ražbě československých dukátů, podle doporučení společného zpravodaje, prosím, aby zvedl ruku! (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? Nikdo.

Zdržel se hlasování? Nikdo. Děkuji.

Pro zákon se vyslovili všichni přítomní poslanci Sněmovny národů. Nyní hlasují poslanci Sněmovny lidu.

Kdo z poslanců souhlasí s návrhem podle doporučení společné zpravodajky, prosím, nechť zvedne ruku! (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? Nikdo.

Zdržel se někdo hlasování? Nikdo. Děkuji.

Také Sněmovna lidu zákon přijala.

Po souhlasném stanovisku obou sněmoven mohu konstatovat, že Federální shromáždění Československé socialistické republiky schválilo zákon o ražbě československých dukátů.

Soudružky a soudruzi, na pořadu společné schůze sněmoven Federálního shromáždění jsou

- Vídeňská úmluva o zastoupení států v jejich stycích s mezinárodními organizacemi univerzální povahy, přijatá dne 14. března 1975 na konferenci Organizace spojených národů ve Vídni a podepsaná za Československou socialistickou republiku dne 24. února 1976 (tisk 124) a

- Úmluva o mezinárodní odpovědnosti za škodu způsobenou kosmickými objekty, přijatá Valným shromážděním Organizace spojených národů dne 29. listopadu 1971 a podepsaná za Československou socialistickou republiku dne 29. března 1972 (tisk 125).

Podle schváleného pořadu budou tyto návrhy projednány společně, a to tak, že výklad vlády i zpravodajské zprávy budou předneseny současně k oběma úmluvám.

Prosím proto ministra zahraničních věcí ČSSR Bohuslava Chňoupka, aby za federální vládu podal výklad k jmenovaným návrhům.

Ministr zahraničních věcí ČSSR ing. B. Chňoupek: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Kodifikácia a pokrokový rozvoj pravidiel upravujúcich vzťahy medzi štátmi a národmi svetového spoločenstva - medzinárodného práva je jednou z významných úloh Organizácie Spojených národov, uloženou jej Chartou.

Československá socialistická republika vždy po zásluhe oceňovala túto pozitívnu úlohu Organizácie Spojených národov, ako aj prácu jednotlivých jej organizácií a orgánov realizujúcich túto nezastupiteľnú činnosť, ktorej aj OSN, nadväzujúc na niekdajší progresívny trend činnosti bývalej Spoločnosti národov v problematike kodifikácie a rozvoj a medzinárodného práva venuje pozornosť - možno povedať - hneď od svojich prvých zasadnutí.

Pravda, za viac ako tridsať rokov existencie OSN nie sú výsledky tejto činnosti až zvlášť výrazné. Napriek tomu sa však uskutočnila kodifikácia niektorých klasických oblastí medzinárodného práva - napr. práva diplomatického - ktorá priniesla značný prospech.

OSN zároveň zamerala - a to úplne logicky - svoju pozornosť aj na nové oblasti práva, dosiaľ nie upravené ani medzinárodným právom obyčajovým, ako napríklad na rozsiahlu oblasť kozmického práva.

A práve z týchto dvoch oblastí, z oblasti klasického práva diplomatického a tvoriaceho sa práva kozmického - sa spoločnej schôdzke Snemovne ľudu a Snemovne národov predkladajú dve mnohostranné kodifikačné dohody univerzálnej povahy.

Prvá z nich - Viedenský dohovor o zastúpení štátov v ich stykoch s medzinárodnými organizáciami univerzálnej povahy - nadväzuje na viedenské dohody o diplomatických stykoch z roku 1961 a o konzulárnych stykoch z roku 1963, na Dohodu o osobitných misiách (tzv. ad hoc diplomacii) z roku 1969 a dopĺňa úpravu otázok zastúpenia štátov v dvojstrannej diplomacii zmluvnoprávnou úpravou týchto otázok v tzv. diplomacii mnohostrannej, t. j. v rámci medzinárodných organizácií.

Pokiaľ sa týka dôležitých otázok, ktoré dohovor upravuje a rozvíja, ide predovšetkým o právo štátov zriaďovať v medzinárodných organizáciách univerzálnej povahy svoje stále misie a s ich pomocou udržiavať svoje styky s touto organizáciou. Pretože jestvuje i skupina štátov, ktoré z nejakých dôvodov členmi OSN nie sú, ako napríklad Švajčiarsko alebo VDR, KĽDR, dohovor zakotvuje rovnako právo nečlenských štátov zriaďovať pri medzinárodných organizáciách univerzálnej povahy svoje stále misie - pozorovateľov. Ide o vôbec prvú právnu úpravu týchto otázok, ktorá bola doteraz nejednotná a navyše v rade prípadov diskriminačná.

Ďalšou z otázok, ktoré dohovor jednoznačne upravuje, je otázka postavenia, výsad a imunít stálych misií.

Na konferencii OSN, ktorá predkladaný dohovor 14. marca 1975 prijala, od prvých dňov jej rokovania sa výrazne prejavili dve základné tendencie.

Prvá spočívala v snahe upraviť postavenie, výsady a imunity stálych misií v súlade s postavením, výsadami a imunitami diplomatických misií vo dvojstranných vzťahoch. Jedným slovom - čo najviac priblížiť štatút misií stáleho pozorovateľa štatútu stálych misií členských štátov. Čo sa týka delegácií vysielaných na zasadnutia orgánov a na konferencie, zabezpečiť im rovnaké postavenie, výsady a imunity, aké majú stále misie. A konečne zakotviť priamo v dohode i štatút delegácií pozorovateľov, pričom postaviť tento štatút na rovnakú úroveň, akú majú delegácie členských štátov. Túto tendenciu zastávali predovšetkým socialistické štáty a rozvojové krajiny, najmä arabské a krajiny Latinskej Ameriky.

Druhú tendenciu obraňovali západné štáty, najmä tzv. hostiteľské, t. j. štáty, na území ktorých majú sídlo medzinárodné organizácie. Jej cieľom bolo - stručne povedané - znížiť na minimum povinnosti tzv. hostiteľských krajín a zvýšiť na maximum ich práva.

Dohovor, ktorý sa prijal, rešpektuje rozumné názory, zastávané prvou tendenciou. Rad jeho ustanovení je formulovaný podľa návrhu delegácií socialistických štátov, napríklad v otázke začlenenia kapitoly o delegáciách pozorovateľov zohrala podstatnú úlohu československá iniciatíva.

Dohovor prihliada na skutočnosť, že zastúpenie štátov v medzinárodných organizáciách má svoje špecifikum. Povedľa vysielajúceho štátu a danej organizácie tu totiž vystupuje ešte tretia strana - hostiteľský štát, t. j. štát, na území ktorého má daná organizácia svoje sídlo. A práve tento hostiteľský štát má poskytovať stálym misiám a ich pracovníkom, ako aj delegáciám, určité podmienky pre výkon funkcií. Z toho dôvodu sa západné krajiny usilovali čo najviac obmedziť povinnosti hostiteľských štátov, s čím súvisí aj možnosť, že to budú práve tzv. hostiteľské štáty, ktoré nebudú pristupovať k ratifikácii dohovoru a budú odmietať zásady, ktoré im dohovor ukladá. Konferencia prijala preto v závere rokovania rezolúciu, ktorá kladie v podstate požiadavku, aby generálny tajomník OSN informoval členské štáty, či tie štáty, ktoré sa uchádzajú alebo budú uchádzať o to, aby na ich území bolo sídlo medzinárodnej organizácie univerzálnej povahy, alebo aby sa tam konala konferencia, dohovor ratifikovali alebo k nemu pristúpili. Rezolúciu zaradili na program tohtoročného Valného zhromaždenia OSN.

Za zmienku stojí aj rezolúcia, ktorá stavia do popredia okrem iného i požiadavku, aby sa na činnosti medzinárodných organizácií mohli podieľať i rozličné národnooslobodzovacie hnutia a zabezpečiť im rovnaké postavenie, výsady a imunity, aké dohovor poskytuje delegáciám štátov. I túto rezolúciu majú prerokovať na nadchádzajúcom Valnom zhromaždení OSN.

Vzhľadom na to, že dohovor o zastúpení štátov v medzinárodných organizáciách je dokumentom zodpovedajúcim požiadavkám socialistických štátov na súčasné medzinárodné právo, ČSSR ho 24. februára 1976 podpísala. Odporúčam preto spoločnej schôdzke Snemovne ľudu a Snemovne národov, aby s dohovorom vyslovila súhlas.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Druhý z kondifikačných dohovor predložený dnešnému zasadaniu na prerokovanie - Dohovor o medzinárodnej zodpovednosti za škodu spôsobenú kozmickými objektmi - je jedným z dokumentov, ktoré upravujú novo sa tvoriacu oblasť medzinárodného práva - právo kozmické.

Výskum a prenikanie človeka do kozmického priestoru, ktoré sa začalo vypustením prvého sovietskeho sputnika v roku 1957, otvorili pre vedcov a celé ľudstvo nové možnosti a perspektívy. Súčasný impozantný rozmach dobývania vesmíru človekom si môžeme názorne ilustrovať na takýchto faktoch: K 29. februáru tohto roka sa na obežnej dráhe okolo Zeme pohybovalo 3828 umelých objektov, pričom od vypustenia prvého sputnika v roku 1957 do marca tohto roka v kozmickom priestore zaniklo 4881 objektov. Kým v roku 1974 sa uskutočnilo 106 úspešných štartov umelých družíc, vlani to bolo už 125 a len do 8. júna tohto roku už 52 úspešných štartov.

Celková váha týchto umelých objektov, pohybujúcich sa nad našimi hlavami po obežnej dráhe okolo Zeme sa presne určiť nedá, vedci však odhadujú, že presahuje asi 2 tisíce ton, čo predstavuje zhruba 100 dvadsaťtonových vagónov, teda zhruba dva 50-vagónové vlaky, čo neustále premávajú priestorom. Sú to teda, ako vidieť, úctyhodné čísla.

Tieto skutočnosti zároveň však vyvolali aj celý rad právnych problémov. Kozmické experimenty totiž nie je možné obmedziť iba na územie jedného štátu, hoci by bol ten najväčší. Začiatok letov do vesmíru vyvolal preto nutnosť riešiť také otázky ako, komu patrí kozmický priestor, akými pravidlami sa činnosť v kozmickom priestore bude riadiť, ako sa zabezpečia záujmy štátov, ktoré kozmické výskumy neuskutočňujú, ale nad územím ktorých sa táto činnosť koná, a podobne.

Rokovanie o medzinárodnej úprave týchto problémov sa uskutočnilo v rámci Organizácie Spojených národov, najmä jeho Výboru pre mierové využívanie kozmického priestoru. Tu sa vypracoval dokument, ktorý dáva na väčšinu otázok odpoveď. Stala sa ním Dohoda o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru, vrátane Mesiaca a iných nebeských telies z 27. januára 1967. V nej sa zakotvili zásady, že žiadny štát si nemôže privlastniť kozmický priestor a kozmické telesá, že kozmický priestor je voľne prístupný všetkým štátom pre výskum a využívanie a že oboje sa musí uskutočňovať v súlade s medzinárodným právom a výlučne na mierové účely.

Na túto základnú zmluvu nadviazala Dohoda o pomoci kozmonautom a ich návrate a o vrátení predmetov vypustených do kozmického priestoru z 22. apríla 1967 a ďalej Dohovor o medzinárodnej zodpovednosti za škodu spôsobenú kozmickými objektmi z 29. novembra 1961 a na ne nadväzujúci Dohovor o registrácii objektov vypustených do kozmického priestoru z roku 1974.

ČSSR sa na úsilí o medzinárodnoprávnu úpravu jednotlivých aspektov prenikania človeka do kozmického priestoru aktívne podieľala. Sme stranou oboch prvých kozmických dohovorov a podpísali sme zostávajúce dva.

Dohovor o medzinárodnej zodpovednosti, ktorý vláda predkladá Federálnemu zhromaždeniu na súhlas, prijal zásadu, že zodpovednosť za škody spôsobené objektmi vypustenými do kozmického priestoru, či už k ním dôjde na zemi alebo v kozme, nesie vypúšťajúci štát. Výška náhrady sa má stanoviť tak, aby poškodený štát, jeho právnická alebo fyzická osoba sa uviedli do stavu, ktorý by existoval, keby ku škode nedošlo. Poskytuje pritom poškodenému štátu možnosť, aby si vybral, či odškodnenie prijme vo vlastnej mene alebo v mene štátu, ktorý je povinný škodu nahradiť.

Nárok na náhradu škody sa musí uplatniť do jedného roka po tom, ako sa škoda stala alebo zistila, prípadne do jedného roka po tom, keď sa identifikoval vypúšťajúci štát. Dohoda poskytuje Československej socialistickej republike a jej právnickým a fyzickým osobám záruku, že škoda, ktorá by mohla byť spôsobená iným štátom pri výskume alebo pri využívaní kozmického priestoru, sa náležite prerokuje a nahradí. Je predovšetkým výhodná pre krajiny, ako je Československá socialistická republika, ktoré sa samotné na kozmickom výskume nemôžu zúčastniť.

Spôsobom, ktorým stanoví výšku náhrady školy, dohoda zvýhodňuje, na rozdiel od nášho práva, poškodeného. Pretože sa tým však dotýka československého právneho poriadku, vyžaduje, aby bola pred ratifikáciou predložená Federálnemu zhromaždeniu na vyslovenie súhlasu v zmysle čl. 36 ods. 3 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii.

Vzhľadom na to, že dohoda je pre Československo výhodná, odporúčam, aby i s ňou Federálne zhromaždenie vyslovilo súhlas.