Ako prečin sa má postihovať aj správanie sa osôb vo výkone trestu, ktoré spočíva v simulácii choroby, vo svojvoľnom odmietaní stravy, v sebapoškodzovaní alebo odmietnutí výkonu pridelenej práce bez závažného dôvodu. Existuje určitá časť osôb, ktorá sa výkonu trestu prispôsobila natoľko, že je jednoducho ľahostajná aj vtedy, ak sa jej má trest predĺžiť, a sústavne marí a sťažuje jeho výkon. V týchto prípadoch bude na mieste postupne prehlbovať a rozširovať už uskutočňované liečebné opatrenia. Pri veľkej väčšine však bude hrozba ďalšieho potrestania zrejme účinná.

Ochrana pracovnej disciplíny podľa § 8 písm. c/ zákona o prečinoch zahŕňala dosiaľ len porušovanie povinnosti osobami v pracovnom pomere. Pričom rovnako škodlivé hospodárske a morálne dôsledky má aj obdobná činnosť osôb, ktoré sú členmi výrobných družstiev alebo pracujú v pomere obdobnom pracovnému pomeru. Rozšírenie trestnej zodpovednosti i na tieto prípady odstráni doterajšiu nedôslednosť.

Návrh na zavedenie trestnosti falšovania a zneužívania lekárskych receptov, resp. odcudzovania tlačív receptov plynie hlavne zo skúsenosti boja s narkomániou. Na rozdiel od buržoáznych krajín u nás nie je používanie klasických drog rozšírené, ale na druhej strane sa rozširuje užívanie niektorých liekov alebo ich kombinácia, ktoré pôsobia ako omamné prostriedky. K získaniu takýchto liekov slúžia práve odcudzené a falšované recepty. Postih takéhoto konania vyžadovali aj významní odborníci z oblasti boja proti narkománii.

K návrhu novely zákona o výkone trestu odňatia slobody dovoľte prosím, vážené súdružky a súdruhovia, uviesť nasledujúce: medzi navrhovanými úpravami sa tiež predkladá návrh novely zákona o výkone trestu odňatia slobody. Tento návrh vychádza z niekoľkoročných skúseností získaných pri jeho aplikácii, ktoré ukazujú, že doterajšia úprava nevytvorila dostatočné právne predpoklady pre účinný zákrok proti osobám, ktoré sa i počas výkonu trestu vyhýbajú práci alebo inak hrubo porušujú stanovený poriadok.

Tieto skúsenosti a zhoršujúci sa morálnopolitický profil osôb odsúdených na nepodmienečný trest odňatia slobody vedú k záveru, že v niektorých smeroch treba zosilniť donucovaciu zložku nápravnovýchovnej činnosti, a to hlavne voči recidivistom a osobám vyhýbajúcim sa práci, pričom však treba zachovávať správnu reláciu medzi jednotlivými zložkami nápravnovýchovnej činnosti.

Nová úprava znamená na jednej strane určité sprísnenie niektorých disciplinárnych trestov, pričom podľa novely zákona o prečinoch bude možné, ako som už uviedol, stíhať ako prečin sústavné a bezdôvodné odmietanie prikázanej práce, na druhej strane bude možné uskutočňovať pre zosilnenie efektívnosti nápravnovýchovnej činnosti súdom uložené ochranné liečenie, hlavne protialkoholické, v priebehu výkonu trestu odňatia slobody.

Skutočnosť, že odsúdení pracujú i na dôležitých národohospodárskych úlohách, vyžaduje, aby sa novým spôsobom regulovala i ich nadčasová práca. Ak poctiví pracujúci v prípade potreby ochotne pracujú nad čas a dokonca často obetavo robia oveľa viac, než je ich povinnosťou, potom by bolo správne v obdobnom rozsahu upraviť nadčasovú prácu odsúdených. Ustanovenie Zákonníka práce o dobe odpočinku sa tým pochopiteľne neruší.

Je jasné, že samotné sprísnenie režimu a disciplíny, hoci z hľadiska určitého obdobia potrebné, všetko nevyrieši. Preto návrh zákona splnomocňuje ministra spravodlivosti dávať súhlas na overovanie nových metód nápravnovýchovnej činnosti, pokiaľ znamenajú pre odsúdených zmiernenie obmedzovania ich občianskych práv. Tým otvára cestu k pokračovaniu diferenciácie a hľadaniu nových metód, ktoré bude možné po dôkladnom overení i legislatívne presne zakotviť.

A napokon k návrhu novely Trestného poriadku. Novela kladie dôraz na urýchlenie, zhospodárnenie trestného konania tak v konaní pred súdom, ako v konaní, ktorému predchádza. Pokračuje tak v ceste nastúpenej zavedením objasňovania prečinov a konaním pred samosudcom. Súčasne však úprava zosilňuje základné zásady trestného konania, hlavne povinnosť zistiť objektívnu pravdu, ostatné zásady trestného konania, najmä práva na obhajobu. Veď napr. samotná rýchlosť trestného konania, ktorú nie je možné zamieňať s povrchnosťou a unáhlenosťou, je dôležitou podmienkou pre zistenie objektívnej pravdy. Prieťahy plynúce často z nadmerného formalizmu a papierovania sťažujú i zistenie objektívnej pravdy. Svedkovia zabúdajú na priebeh udalostí, oneskorený postih sa negatívne odráža vo verejnej mienke i v pôsobení na páchateľa.

Chcem však, vážené súdružky a súdruhovia, zdôrazniť, že i po prijatí návrhu novely zostanú pevne formalizované, povedal by som, "uzlové body" trestného konania, keď sa sústredí dokumentácia zistených skutočností, aby sa mohli preveriť a aby sa mohla preveriť i správnosť konania, ktoré viedlo k ich odhaleniu.

Zjednodušenia sa týkajú hlavne vyhľadávania a umožňujú tak väčšiu pružnosť postupu orgánov vyhľadávania. To kladie súčasne náročné požiadavky na kvalifikáciu týchto orgánov, ktorá je jedným z nutných predpokladov dôsledného dodržiavania socialistickej zákonnosti. Úloha prokurátora ako strážcu zákonnosti i súdu, ktorý robí konečné meritórne rozhodnutie, bude oveľa zodpovednejšia.

Nová úprava má za úlohu obmedziť nutnosť nového uskutočňovania niektorých úkonov, ku ktorému dosiaľ dochádzalo pre pomerne striktné oddelenie objasňovania, vyhľadávania a vyšetrovania. Predpokladom však je, že sa úkony uskutočnia presne podľa ustanovenia Trestného poriadku.

Návrh upravuje právomoc vojenských súdov nad civilnými osobami v prípadoch, v ktorých to vyžaduje potreba zvýšenej ochrany obzvlášť dôležitých záujmov obrany vlasti. Domnievam sa, že odôvodnenie, ktoré obsahujú materiály priložené k návrhom, je postačujúce i presvedčivé a že takisto dostatočne zdôvodňuje, o čo v skutočnosti ide, ako aj to, že podľa dikcie navrhnutého ustanovenia môže ísť len o celkom výnimočné prípady.

V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona o ochrane štátneho tajomstva obsahuje návrh úpravu, ktorá zabezpečuje, aby sa trestného konania, v ktorom sa preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, zúčastnili ako obhajcovia len osoby, ktoré sa môžu zoznamovať so štátnym tajomstvom.

Výbory oboch snemovní Federálneho zhromaždenia dôkladne prerokovali všetky navrhnuté zmeny v trestnom konaní. To platí napr. i o navrhnutej zmene § 66, podľa ktorej aj orgány objasňovania majú dostať možnosť dávať poriadkové pokuty do 500 Kčs. Toto právo majú už - s výnimkou orgánov objasňovania - všetky orgány činné v trestnom konaní. Poriadková pokuta je odôvodnená v prípade nedodržania požiadaviek vyplývajúcich z trestného konania, pri nedostavení sa k svedeckej výpovedi a pod. Sťažnosť proti nej má odkladný účinok.

Výbory oboch snemovní sa podrobne zaoberali i návrhmi na úpravu § § 86 a 166 Trestného poriadku. Navrhované znenie § 86 umožňuje prokurátorovi alebo s predchádzajúcim súhlasom prokurátora vyšetrovateľovi zadržať zásielku, pri ktorej je odôvodnené podozrenie, že ňou bol spáchaný trestný čin alebo súvisí s takým trestným činom, ak je nutné zistiť jej obsah na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie, a to v prípade, že už bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podľa prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona.

K podrobnému zdôvodneniu v sprievodných materiáloch, k rokovaniu a stanoviskám výborov oboch snemovní už len zdôrazňujem, že rozhodnutie sa zveruje prokurátorovi, teda orgánu zodpovednému za dodržiavanie socialistickej zákonnosti a že § 86 sa týka len zadržania zásielky. Ustanovenie § 87 Trestného poriadku o otvorení zásielok sa nemení.

K navrhnutej zmene § 166 Trestného poriadku chcem uviesť aspoň to, že dosiaľ mal prokurátor, ak sa vyšetrovanie neskončilo v určenej dvojmesačnej lehote, možnosť buď predĺžiť lehotu alebo prevziať vyšetrovanie na seba, čo prakticky nie je vo väčšom počte prípadov vôbec možné, pretože by to jednoducho nezvládol fyzicky a pri jestvujúcom nedostatku kádrov na prokuratúre to nie je ani mysliteľné, odhliadnúc od toho, že prevzatím vyšetrovania na seba by preberal prácu za iný povinný kompetentný orgán. Navrhnutá zmena zbavuje prokurátora tejto nemilej, povedal by som, dilemy. Nezbavuje ho však práva a povinnosti, aby v zmysle ostatných predpisov, menovite § 174 Trestného poriadku urobil všetko, aby sa vyšetrovanie skončilo čo najskôr, aby sa robilo v zhode so zákonom a pod.

Upozorňujem, že § 166 Trestného zákona sa týka len vyšetrovania na slobode. Jeho zmena sa vôbec netýka § 71 Trestného poriadku.

Urýchleniu a zjednodušeniu konania o prečinoch slúži inštitúcia trestného príkazu, známa a zavedená aj v iných socialistických krajinách. Podrobnosti však vyplývajú zo sprievodných materiálov. To platí aj pre zdôvodnenie.

Navrhované zjednodušenie vyhľadávania sa nedotkne základných zásad prípravného konania, zostane najmä povinnosť prokurátora uskutočňovať dozor nad vyhľadávaním.

Pri príprave novelizácie Trestného poriadku sa uplatňuje požiadavka, aby sa zrušilo vyhľadávanie a aby sa oproti tomu rozšírilo objasňovanie i na určitý okruh trestných činov. V odôvodnení tejto požiadavky sa uvádzalo, že v praktickom uskutočňovaní nie je podstatný rozdiel medzi vyhľadávaním a vyšetrovaním, takže vyhľadávanie kladie na orgány ZNB neprimerané administratívne požiadavky i v prípadoch, keď sú predmetom vyhľadávania trestné veci, na vybavenie ktorých by stačilo objasňovanie ako najjednoduchšia forma trestného konania. Prijatie takejto úpravy by však znamenalo podstatný zásah do koncepcie trestného konania, ktorá vidí v prípravnom konaní záruku zistenia objektívnej pravdy a záruku, že sa občan dostane pred súd len v odôvodnených prípadoch. Trestné konanie nadväzuje na trestné právo hmotné /systém trestných činov a prečinov a sústavu sankcií/, preto by hlbšie zásahy do koncepcie trestného procesu predpokladali zodpovedajúcu úpravu Trestného zákona a ostatných trestno-právnych predpisov.

Navrhnuté úpravy Trestného poriadku dôsledne rešpektujú koncepciu, na ktorej je vybudované trestné právo hmotné a procesné, plne zachovávajú účel zákona, ako je ustanovený v § 1 o trestnom procese: "Účelom Trestného poriadku je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby sa trestné činy náležite zistili a aby ich páchatelia podľa zákona boli spravodlivo potrestaní. Konanie pritom musí pôsobiť na upevňovanie socialistickej zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel socialistického spolunažívania i čestného plnenia povinností k štátu a spoločnosti."

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci! Komplex návrhov, o prijatí ktorého dnes rozhodujeme, vychádza z princípu výstavby nášho právneho poriadku a zo zásad platných v právnych odvetviach, ktorých sa návrh dotýka. Návrhy sú dostatočne odôvodnené výsledkami rozboru situácie našej spoločnosti, tak ako to vyplýva z uznesení XIV. zjazdu KSČ a záverov zasadaní ÚV KSČ i zo skúseností orgánov justície, prokuratúry a Verejnej bezpečnosti. To všetko obsahujú aj sprievodné materiály. Pri príprave návrhov sa využili skúsenosti z riešenia týchto otázok v ZSSR a v iných socialistických krajinách. Efektívnosť týchto zmien budeme iste aj my všetci naďalej sledovať tak, aby naše zákonodarstvo vždy zodpovedalo základným potrebám našej socialistickej spoločnosti.

V mene vlády ČSSR vám odporúčam, vážené súdružky a súdruhovia, aby ste predložené vládne návrhy schválili.

Předsedající I. místopředseda FS ing. J. Marko: Ďakujem podpredsedovi vlády prof. dr. Lacovi za výklad k vládnym návrhom. Za výbory Snemovne národov prednesie spoločnú spravodajskú správu poslanec genpor. doc. Ing. J. Mašek, CSc. Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec SL doc. ing. J. Mašek, CSc: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, vážení hosté, naše plenární schůze dnes projednává několik významných právních norem z trestněprávní oblasti. Jsou to normy ne příliš obsáhlé, nejsou to také nové zákony, ale jen novely, kterými se mění a doplňují zákony již existující. Budu hovořit především k novele trestního zákona a k novele zákona o přečinech.

Soudruh místopředseda vlády prof. dr. Laco ve svém vystoupení zdůvodnil, proč vláda ČSSR k přípravě těchto právních norem přistoupila a proč jejich návrhy předložila Federálnímu shromáždění ke schválení. Pro nás poslance není tato trestněprávní problematika nová, není to poprvé, kdy se jí zabýváme. Jistě máme všichni v živé paměti projednávání zprávy generálního prokurátora a Nejvyššího soudu ČSSR o stavu socialistické zákonnosti v červnu m. r. Této zprávě věnovaly všechny výbory Federálního shromáždění velkou pozornost a při jejím projednávání uplatnili poslanci mnoho konkrétních zkušeností ze svých volebních obvodů. Její projednávání vyznělo naprosto jednoznačně v tom smyslu, že proces upevňování socialistické zákonnosti nastoupený po dubnovém zasedání ÚV KSČ v roce 1969 pokračuje a bylo v něm dosaženo pozitivních výsledků.

Stále ještě však přetrvávají nedostatky v dodržování státní a občanské kázně, případy narušování socialistické zákonnosti a neúcty k socialistickým zákonům a jiným právním předpisům. Toto vše představuje pro nás vážný společenský problém a vyrovnat se s ním není jen úkolem orgánů činných v trestním řízení, ale je věcí všech státních orgánů, hospodářských i společenských organizací a všech občanů.

Usnesení Federálního shromáždění přijaté k této zprávě v loňském roce zdůraznilo, že je třeba zaměřit maximální úsilí na boj proti pachatelům trestných činů proti státu a společnosti, násilných trestných činů, trestných činů spáchaných pod vlivem alkoholu, proti recidivistům a všem protispolečenským a parasitním živlům.

Dovolávám se, soudružky a soudruzi, této zprávy a usnesení k ní přijatého, protože předložené návrhy novel trestních předpisů, především trestního zákona a zákona o přečinech, jsou zaměřeny k jejich splnění. Prohlubují a zvyšují ochranu státu, sledují upevnění pracovní kázně, postihují protispolečenská jednání, která jsou svou kvalitou i nebezpečností v naší společnosti nová. Novela trestního zákona zvyšuje ochranu státu přísnějším postihem těch pachatelů trestných činů vyzvědačství, opuštění republiky a zběhnutí do ciziny, kterým bylo uchovávání státního tajemství zvlášť uloženo. Tato nová, resp. doplněná ustanovení trestního zákona tedy důsledně promítají do trestněprávní oblasti principy zákona o ochraně státního tajemství, jehož smyslem je výrazně zvýšit ochranu státního tajemství před vyzrazením nebo jiným zneužitím.

Dalším výrazným posílením ochrany československého státu a zároveň realizací mezinárodních dohod Haagské a Montrealské o potlačování protiprávního zmocnění se letadla jsou nová ustanovení trestního zákona, která umožňují postihovat trestné činy ohrožující bezpečnost československého vzdušného dopravního prostředku. K prvé z uvedených dohod Československá socialistická republika již přistoupila a druhou bude projednávat na dnešním plenárním zasedání.

Soudružky a soudruzi, mým úkolem není zdůvodňovat všechny nově navrhované právní úpravy, to učinil soudruh místopředseda vlády. Dovolte mi však, abych se přece jen u některých ustanovení vrátil k jednání našich výborů.

Federální shromáždění a jeho orgány si byly dobře vědomy důležitosti a významu celého komplexu trestněprávních předpisů. Proto se také výbory ústavně právní, branné a bezpečnostní obou sněmoven velmi důkladně zabývaly již zásadami těchto předpisů. Byla to tehdy velmi bohatá diskuse, bohatá nejen na konkrétní zkušenosti z praxe a života z našich volebních obvodů, ale bohatá zejména na podněty a doporučení, jak zásady v konečném zpracování zákona formulovat co nejpřesněji a co nejvíce je přizpůsobit konkrétním potřebám života společnosti. Všichni víme, že trestněprávní oblast je oblastí neobyčejně citlivou. Na jedné straně pomocí trestního zákona chráníme společnost před všemi, kdož náš stát, naši ekonomiku, hodnoty, které pracující vytvářejí, ale i životy, zdraví a spolužití našich občanů svými trestnými protispolečenskými činy poškozují. Na druhé straně každý trestní postih znamená vážný zásah do života občanů, kteří se dostali do konfliktu s trestním zákonem a je třeba i mezi nimi velmi citlivě a odpovědně rozlišovat. Proto jsme tyto předpisy a už jejich zásady tak podrobně prodiskutovali. Mám za to, že tento náš přístup k nim se velmi reálně a velmi konkrétně projevil.