Z hľadiska posilnenia bezpečnosti nejadrových
štátov pred hrozbou jadrového útoku
význam Zmluvy zvyšuje i rezolúcia, ktorú
v súvislosti so schválením Zmluvy o nešírení
na Valnom zhromaždení prijala Rada bezpečnosti
v júni 1968. V rezolúcii, prijatej z iniciatívy
ZSSR, Spojených štátov severoamerických
a Veľkej Británie, sa prehlasuje, že agresia
s použitím jadrových zbraní alebo hrozba
takejto agresie štátu, ktorý jadrové
zbrane nevlastní, by vytvorila situáciu, za ktorej
by Rada bezpečnosti a hlavne jej všetci členovia,
vlastniaci jadrové zbrane, museli ihneď jednať
v súlade so záväzkami podľa Charty OSN.
Pri rokovaní o tejto rezolúcii vlády Sovietskeho
zväzu, Spojených štátov a Veľkej
Británie prehlásili, že budú podporovať
alebo poskytnú okamžitú pomoc v súlade
s Chartou každému štátu, nevlastniacemu
jadrové zbrane, ktorý je účastníkom
Zmluvy o nešírení jadrových zbraní,
a to v tom prípade, že sa stane obeťou agresie
alebo hrozby agresie za použitie jadrových zbraní.
Prijatá rezolúcia a k nej pripojené vyhlásenie
veľmoci sa tak stáva dodatočnou zárukou
bezpečnosti nejadrových štátov, vyplývajúca
zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Súdruhovia poslanci, prevažná väčšina
štátov zaujímala po dobu niekoľkoročného
rokovania o Zmluve kladné stanovisko a podporovala jej
uzavretie. Potvrdzuje to i skutočnosť, že od
1. júla minulého roku, kedy bola Zmluva predložená
k podpisu všetkým krajinám, ju do dnešného
dňa podpísalo 90 štátov. Neznamená
to však , že Zmluva nenarážala v priebehu
rokovania a i doteraz nenaráža na odpor zo strany
niektorých krajín. Ich námietky a pripomienky
boli v procese prípravy Zmluvy posúdené a
niektoré ustanovenia boli v konečnom texte formulované
tak, aby boli uspokojené požiadavky čo najširšieho
okruhu štátov, ako v politickej, tak i v ekonomicko-technickej
sfére.
Účinný zákaz šírenia jadrových
zbraní na ďalšie štáty zaisťujú
prvé dva články Zmluvy. V prvom sa štáty
vlastniace jadrové zbrane zaväzujú neposkytovať
tieto zbrane, alebo iné výbušné jadrové
zariadenia, ani kontrolu nad nimi ktorémukoľvek inému
štátu, ktorý nukleárne zbrane nevlastní.
Prijímajú tiež záväzok nepodporovať
a nepovzbudzovať ktorýkoľvek štát,
nevlastniaci jadrové zbrane, k výrobe alebo k získaniu
týchto zbraní a výbušných zariadení
alebo kontroly nad nimi.
V druhom článku sa štáty, nevlastniace
jadrové zbrane, zaväzujú neprijímať
od kohokoľvek tieto zbrane alebo iné výbušné
jadrové zariadenia, nezískavať ich akýmkoľvek
iným spôsobom, ani nevyhľadávať
a neprijímať žiadnu pomoc pre ich výrobu.
Závažným rysom Zmluvy o nešírení
jadrových zbraní je medzinárodná kontrola,
ktorá má byt uskutočňovaná
podľa čl. 3 Zmluvy. Jej zmyslom je dať všetkým
účastníkom Zmluvy primeranú istotu,
že sú rešpektované a dodržiavané
záväzky, ktoré z nej vyplývajú.
Hlavne má zabezpečiť, aby v nejadrových
štátoch nedochádzalo k nedovolenému
prevádzaniu jadrovej energie z mierového využitia
na jadrové zbrane alebo iné nukleárne výbušné
zariadenia.
Základnú zodpovednosť za uskutočňovanie
kontroly zveruje Zmluva Medzinárodnej agentúre pre
atómovú energiu.
Agentúra má v tejto oblasti už určité
pozitívne skúsenosti. V jej rámci bol rozpracovaný
systém záruk, ktorý už niekoľko
rokov uplatňuje voči niekoľkým desiatkam
jadrových zariadení vo viacej než 30 štátoch.
Prax ukazuje, že táto forma kontroly je dostatočne
účinná a pritom nezasahuje rušivo do
mierovej činnosti štátov v oblasti mierového
využitia jadrovej energie. Kontrola, požadovaná
Zmluvou o nešírení jadrových zbraní,
má byť založená na rovnakých zásadách
ako systém záruk Medzinárodnej agentúry
pre atómovú energiu.
To sa tiež plne odráža v návrhu vzorovej
dohody o kontrole, ktorý sa v súčasnosti
pripravuje v agentúre v súlade so Zmluvou o nešírení.
V Československej socialistickej republike by bol po nadobudnutí
platnosti Zmluvy predmetom kontroly všetok jadrový
materiál a podliehali by jej tieto zariadenia: Prvá
jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach,
výskumný reaktor v Ústave jadrového
výskumu v Řeži a v budúcnosti poloprevádzkový
závod na výrobu jadrového paliva v zariadeniach
čs. uránového priemyslu. Kontrole by boli
podriadené i ďalšie jadrové zariadenia,
ktoré vybudujeme v nasledujúcich rokoch.
Pri formulovaní jednotlivých článkov
Zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté základné
záväzky zmluvných strán, ako v otázke
zákazu šírenia jadrových zbraní,
tak i požadovanej kontroly, bola venovaná veľká
pozornosť tomu, aby neboli nijak dotknuté práva
a možnosti jednotlivých zmluvných strán
rozvíjať výskum, výrobu a využitie
jadrovej energie pre mierové účely. Táto
sféra činnosti hrá už dnes a bude hrať
najmä v neďalekej budúcnosti stále dôležitejšiu
úlohu v urýchľovaní hospodárskeho
pokroku ľudstva vo vyspelých i rozvojových
štátoch.
S touto perspektívou v plnej miere počítajú
i výhľady ďalšieho hospodárskeho
vývoja ČSSR. Sme preto podobne ako ostatné
štáty zainteresovaní na tom, aby sa do cesty
tomuto vývoju ani v rámci jednotlivých štátov,
ani v oblasti medzinárodnej spolupráce, nekládli
žiadne prekážky. Túto požiadavku
Zmluva plne rešpektuje. V tomto duchu je v zmluve upravená
i možnosť prípadného využitia jadrových
výbuchov pre mierové účely.
Pre nadobudnutie platnosti Zmluvy sa podľa článku
IX, ods. 3 vyžaduje jej ratifikácia tromi veľmocami,
ktorých vlády sú určené za
depozitárov ratifikačných listín /ZSSR,
USA a Veľká Británia/, ako i ďalšími
štyridsiatimi signatármi. Doteraz ratifikovali zmluvu:
Írsko, Nigéria, Veľká Británia,
Dánsko, Kanada, Nórsko, Kamerun, Fínsko,
Mexiko, Ecuador a Mauricius. V marci t. r. Zmluvu ratifikoval
senát USA a má ju ešte podpísať
prezident Nixon.
Zo socialistických štátov ratifikovali doposiaľ
Zmluvu príslušné orgány v Poľskej
a Maďarskej ľudovej republike. V ZSSR bola zmluva predložená
k ratifikácii Najvyššiemu sovietu. Tiež
v ďalších socialistických štátoch
je pripravené zahájenie ratifikačného
konania. Možno konštatovať, že doterajší
vývoj, zvlášť postoj prevažnej väčšiny
európskych štátov ku Zmluve, je uspokojivý.
Nemožno však strácať zo zreteľa, že
vedľa štátov, ktoré zaujímajú
pozitívne stanovisko, ktoré Zmluvu podpísali
a pripravujú jej ratifikáciu, sú i krajiny,
ktoré zaujímajú odmietavé alebo zdržanlivé
stanovisko. Táto okolnosť je o to závažnejšia,
že v niektorých prípadoch ide o štáty,
ktoré majú dosť významné postavenie,
pokiaľ ide o pôsobnosť Zmluvy v jednotlivých
oblastiach sveta. V Európe, ktorá je pre Československo
najdôležitejšou oblasťou, je to hlavne NSR.
Už v dobe prerokúvania Zmluvy bola NSR v prvých
radoch jej odporcov. Jej postup a požiadavky uplatňované
v rámci NATO a EUROATOMu boli jednými z najvážnejších
prekážok dohody. Ani súčasný
postoj NSR ku Zmluve nie je uspokojivý. Oficiálni
činitelia síce vyhlasujú, že NSR neusiluje
o získanie jadrových zbraní, ale pokiaľ
ide o Zmluvu, snaží sa naďalej pod najrôznejšími
zámienkami vyhnúť prevziať v nej formulované
záväzky. Postupuje tak i proti skutočnosti,
že mnohí spojenci v čele s USA zrejme pôsobia
na NSR, aby sa k Zmluve pripojila vo vládnúcej koalícii
NSR vyvoláva táto otázka vážne
rozpory. Zatiaľ čo Sociálnodemokratická
strana Nemecka sa vyslovuje pre prijatie Zmluvy, vplyvné
kruhy v kresťansko-demokratickej únii, a najmä
v kresťansko-sociálnej únii, tento krok naďalej
odmietajú.
Postoj NSR musia nevyhnutelne brať v úvahu pri uvažovaní
svojho stanoviska ku Zmluve ostatné európske štáty
včítane štátov socialistických.
Musí k nemu pochopiteľne prihliadať i ČSSR.
Z hľadiska záujmov Československa v otázke
nešírenia jadrových zbraní je vhodné
postupovať pri ratifikácii Zmluvy tak, aby v otázke
nadobudnutia jej platnosti nedochádzalo k prieťahom.
Odďaľovanie ratifikácie zo strany ČSSR
a ďalších nejadrových štátov,
ktoré sú v podobnom postavení ako Československo,
by objektívne napomáhalo silám, ktoré
sa z rôznych dôvodov stavajú proti Zmluve.
V záujme účinného politického
tlaku na NSR a na ďalšie váhajúce štáty
je vhodné, aby Zmluvu v krátkej dobe ratifikovalo
čo najviacej nejadrových štátov, ako
členov Varšavskej zmluvy, tak i členov NATO
a neangažovaných krajín. Tým by boli
štáty, ktoré doteraz Zmluvu nepodpísali
a neratifikovali, tlačené do morálnej izolácie,
ktorá by mala v pozitívnom smere pôsobiť
na ich stanovisko. Doterajší vývoj pri podpisovaní
a ratifikácii Zmluvy je v tomto smere priaznivý.
Súdružky a súdruhovia poslanci, v závere
by som chcel znova zdôrazniť, že vláda
ČSSR nepovažuje Zmluvu o nešírení
jadrových zbraní za konečný cieľ
rokovania o odzbrojení, ale za vážny krok k
posilneniu vyhliadok na udržanie medzinárodného
mieru, a k riešeniu ďalších problémov
odzbrojenia. V tomto duchu bude vláda presadzovať,
aby po Zmluve o nešírení jadrových zbraní
nasledovali ďalšie kroky, najmä v oblasti jadrového
odzbrojenia.
Mnohými týmito problémami sa podobne ako
v predošlých rokoch zaoberá výbor 18
štátov pre odzbrojenie, ktorého práca
pokračuje i v tomto roku v Ženeve za účasti
čsl. delegácie. Pre ČSSR, ako i pre ostatné
mierumilovné európske štáty, má
kardinálny význam zlepšenie situácie
v Európe a uskutočnenie opatrení, ktoré
by zabezpečovali medzinárodný mier a bezpečnosť
na tomto kontinente. Významným príspevkom
pre dosiahnutie tohto cieľa by bolo usporiadanie konferencie
o európskej bezpečnosti, ako to navrhli členské
štáty Varšavskej zmluvy na zasadaní politického
poradného výboru v apríli tohto roku v Budapešti.
Vláda ČSSR plne súhlasí s názorom,
že nemožno ďalej otáľať so zahájením
vecného, seriózneho rokovania o európskych
problémoch, ktoré už mnoho rokov čakajú
na vyriešenie, a je presvedčená, že usporiadanie
navrhovanej konferencie by zohralo v tomto smere významnú
úlohu.
Preto sa aktívne podieľa na úsilí o
jej realizáciu a bude i naďalej využívať
všetkých vhodných príležitostí
k tomu, aby tohto cieľa bolo dosiahnuté. Uvedomujeme
si, že konferencia by nevyriešila naraz všetky
otvorené a sporné otázky. Mohlo by sa však
dosiahnuť pokroku aspoň v niektorých smeroch.
Táto možnosť nás podľa nášho
názoru zaväzuje, aby sme urobili všetko pre to,
aby príležitosť, ktorá sa naskytla, vďaka
iniciatíve socialistických štátov, nebola
premárnená.
V tejto súvislosti predpokladáme, že nadobudnutie
účinnosti Zmluvy o nešírení jadrových
zbraní za účasti všetkých európskych
nejadrových štátov posilní vyhliadky
na dosiahnutie pokroku pri riešení otvorených
politických otázok v Európe. S prihliadnutím
ku všetkým uvedeným skutočnostiam a
v súlade s pozitívnym postojom. ktorý zaujímala
ČSSR v celom procese rokovania o Zmluve, predkladá
vláda ČSSR Zmluvu o nešírení
jadrových zbraní v súlade s príslušným
ustanovením ústavného zákona č.
143/2968 Zb., čl. 36 ods. 3 Federálnemu zhromaždeniu
k prejednaniu a k vysloveniu súhlasu s ratifikáciou.
Očakávame, že ratifikácia Zmluvy s Československom
by mohla priaznivo ovplyvniť i postup ďalších
štátov. Sme presvedčení, že Zmluva,
ktorá je výsledkom niekoľkoročného
rokovania, splní v zásade hlavné požiadavky,
ktoré Československo kladie na uvedené opatrenie
proti ďalšiemu šíreniu jadrových
zbraní, prostredníctvom vlastnej výroby ďalšími
štátmi i možnosťou ich získania od
štátov, ktoré ich už v súčasnej
dobe vlastnia.
Preto vláda doporučuje ratifikáciu Zmluvy
s vedomím, že tento krok strany ČSSR bude nielen
naším praktickým prínosom k uvedeniu
tejto významnej medzinárodnej Zmluvy do života,
ale i ďalším výrazom túžob
a trvalého úsilia vlády a nášho
ľudu o to, aby ČSSR hrala aktívnu úlohu
v medzinárodných vzťahoch v záujme zabezpečenia
mierových podmienok pre život nášho statočného
ľudu.
Předsedající mpř. SL Miková:
Děkuji s. ing. Markovi za jeho zprávu. Zpravodajskou
zprávu přednese místo poslance Jana Němce,
který se omluvil, poslanec Krček. Žádám
ho, aby se ujal slova.
Zpravodaj posl. Krček: Soudružky a soudruzi,
návrh na ratifikaci Smlouvy o nešíření
jaderných zbraní byl projednán na společném
zasedání zahraničních výborů
SL a SN dne 20. března t. r. a znovu na schůzi zahraničního
výboru SL dnes ráno. Stanovisko vlády ČSSR
k ratifikaci Smlouvy vyložil na tomto zasedání
ministr zahraničních věcí ing. Ján
Marko. V diskusi k návrhu vystoupila řada poslanců
obou sněmoven, kteří vesměs plně
podporovali návrh, aby Federální shromáždění
vyslovilo souhlas s ratifikací Smlouvy presidentem republiky
ČSSR.
Projednávání návrhů na společné
schůzi obou zahraničních výborů
objasnilo a zdůraznilo řadu významných
aspektů Smlouvy o nešíření jaderných
zbraní a československého postupu, pokud
jde o její ratifikaci.
Cílem Smlouvy je zabránit tomu, aby další
státy získaly jakýmkoliv způsobem
jaderné zbraně. Jednání o vládním
návrhu jasně ukázalo, že nebezpečí
takovéhoto nepříznivého vývoje
je zcela reálné, protože v současné
době existuje ve světě řada států,
které by mohly v krátké době přistoupit
k vlastní výrobě jaderných zbraní.
Takovýto vývoj by měl za následek
podstatné zhoršení celkové situace ve
světě, zvýšení nedůvěry
a napětí ve vztazích mezi státy, růst
nebezpečí, že v některé části
světa bude rozpoutána jaderná válka
s nedozírnými důsledky pro národy
všech zemí. Zvýšení počtu
států, disponujících jadernými
zbraněmi, by ještě více zkomplikovalo
jednání o dalších odzbrojovacích
opatřeních. Proto je uzavření Smlouvy
o nešíření jaderných zbraní
významným krokem a je v zájmu všech
mírumilovných národů světa,
aby tato Smlouva co nejdříve vstoupila v platnost.
Při hodnocení významu Smlouvy je nutno zcela
jednoznačně vycházet z konkrétního
cíle, který si Smlouva klade, a který již
byl uveden výše. Československá socialistická
republika však považuje i tento dílčí
krok za významný akt v úsilí o upevnění
mezinárodního míru a bezpečnosti.
Uvítali bychom, kdyby bylo možno již nyní
přijmout opatření širšího
dosahu, jako je např. zákaz použití
jaderných zbraní, zastavení další
výroby jaderných zbraní ve státech,
které již jimi disponují, vytváření
pásem bez jaderných zbraní, stažení
jaderných zbraní, které jsou vlastnictvím
jaderných velmocí z území jiných
států apod. Avšak to, že Smlouva o nešíření
dosažení těchto cílů nezajišťuje
- a ani o ně neusiluje, nijak nesnižuje náš
zájem na tom, aby se co nejdříve stala platným
dokumentem, ovlivňujícím další
postup jednotlivých států v otázce
jaderného zbrojení.
Smlouva ve své konečné podobě je výsledkem
několikaletého obtížného jednání.
jehož průběh byl ovlivňován nejenom
stanovisky vlád přímo v jednání
zúčastněných, ale i silným
tlakem světového veřejného mínění,
jež právem požaduje, aby nedošlo k rozšíření
jaderných zbraní na další státy.
V průběhu jednání došlo k řadě
významných změn v původním
návrhu Smlouvy. Naprostá většina těchto
změn byla přijata z podnětu nejaderných
států a odráží jejich zájmy
a požadavky v jednotlivých otázkách.
Skutečnost, že přes řadu problémů
a překážek bylo nakonec dosaženo dohody
o široce přijatelném textu Smlouvy svědčí
o tom, že Smlouva je v souladu se zájmy zdrcující
většiny všech států mezinárodního
společenství - malých i velkých, jaderných
i nejaderných.
To však neznamená, že jak při sjednávání
Smlouvy, tak při jejím uvádění
v život se nevyskytují vážné problémy
a překážky. V několika zemích
mají značný vliv síly, které
se z různých důvodů staví proti
Smlouvě, snažily se zabránit jejímu
sjednání a nyní vyvíjejí značné
úsilí k tomu, aby znemožnily nebo alespoň
oddálily její vstup v platnost. Z hlediska situace
v Evropě, která je pochopitelně určující
i pro Československou socialistickou republiku, hrály
v tomto směru významnou úlohu především
militaristické, revanšistické kruhy v Německé
spolkové republice. Jak v průběhu jednání
o návrhu Smlouvy, tak i v současné době
kdy je na pořadu její podpisování
a ratifikace, vyvíjejí velké úsilí
k tomu, aby co nejvíce oddálily vstup Smlouvy v
platnost. k průtahům, které jsou škodlivé
z hlediska uvádění Smlouvy v činnost,
však dochází i v některých dalších
zemích.
Z uvedených okolností je zjevné, že
samotným sjednáním Smlouvy a tím,
že k 1. červenci minulého roku byla předložena
k podpisu všem státům, úsilí
o její uvedení v život nekončí.
Státy, které mají zájem na tom, aby
Smlouva vstoupila v platnost co nejdříve a aby její
účinnost byla co největší, musí
nadále pokračovat ve svém úsilí
o její prosazení. Jejich cílem musí
být, aby Smlouva vstoupila v platnost bez jakýchkoliv
zbytečných a škodlivých průtahů
a dále, aby se ke Smlouvě připojil co největší
počet států.
Dosavadní vývoj v tomto směru je v zásadě
příznivý. Smlouvu až dosud podepsalo
- jak bylo uvedeno v projevu s. ministra Marko - 90 států.
Ratifikační proces již dokončilo 11
států a v řadě dalších
zemí se ratifikace blíží k závěru.

