Snem Slovenskej republiky 1942

I. volebné obdobie. 8. zasadanie.

644.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa  1942

o zmene niektorých právnych predpisov o súdnictve v sociálnom

poistení baníctva.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

(1) Označenie Rozhodčieho súdu Revírnej bratskej pokladnice, zriadeného podľa § 58 zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. v znení zákona č. 200/1936 Sb. z. a n., sa mení na "Rozhodčí súd pre spory v sociálnom poistení baníkov" (v ďalšom texte "Rozhodčí súd").

(2) Sídlom Rozhodčieho súdu je Bratislava,

(3) Rozhodčí súd je výlučne príslušný rozhodovať spory medzi Robotníckou sociálnou poisťovňou (v ďalšom texte "Poisťovňa") a jej poistencami, vzniklé z poistných pomerov podlá zákona č. 242/ 1922 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich.

(4) O zriadení Rozhodčieho súdu a o konaní pred ním platia ustanovenia zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon, meniacich a doplňujúcich s odchýlkami uvedenými v tomto zákone.

(5) Rozhodčí súd sa skladá z predsedu, jeho námestníka a z 12 prísediacich, z ktorých 6 sú zo skupiny poistencov a 6 zo skupiny ich zamestnávateľov. Každý prísediaci má svojho náhradníka.

(6) Predsedu Rozhodčieho súdu a jeho námestníka menuje a odvoláva minister pravosúdia zo sudcov z povolania, činných v sídle Rozhodčieho súdu. Prísediacich a ich náhradníkov ustanovuje minister vnútra na 6 rokov na návrh záujmových združení (zák. č. 70/1942 a č. 131/1942 Sl. z.). Minister vnútra môže prísediaceho (náhradníka) zbaviť funkcie, ak prísediaci (náhradník) trvalé zanedbáva svoje povinnosti, alebo ak sa vyskytne niektorý vylučujúci dôvod (ods. 7).

(7) Prísediacim nemôže byť:

a) cudzí štátny občan,

b) predseda Poisťovne, jeho zástupca, člen Poradného sboru, Predsedníckej rady a Revíznej komisie Poisťovne ako aj zamestnanec tejto,

c) kto bol právoplatne odsúdený pre zločin alebo prečin,

d) kto bol právoplatným súdnym výrokom zbavený práva voľne nakladať so svojím majetkom,

e) kto upadol do konkurzu, kým trvá konkurzné konanie, ako i ten, na ktorého žiadosť sa koná vyrovnávacie konanie, kým toto nebolo vyhlásené za skončené.

§ 2.

(1) Proti výmeru Poisťovne (§ l ods. 3) možno podať žalobu na Rozhodčí súd v lehote jedného roku odo dňa doručenia výmeru.

(2) Žalobu treba podať vo dvoch vyhotoveniach alebo do zápisnice priamo u Rozhodčieho súdu.

§ 3.

(1) Proti rozsudkom Rozhodčieho súdu možno sa odvolať z dôvodov: a) že konanie pred Rozhodčím súdom bolo chybné, b) že rozsudok je nezákonný alebo c) že skutkový stav bol posúdený nesprávne.

(2) Odvolanie treba podať dvojmo u Rozhodlčieho súdu do 60 dní odo dňa doručenia rozsudku, alebo, ak sa strana doručenia vzdala, — odo dňa jeho vyhlásenia. Odvolanie musí podpísať advokát alebo, ak sa odvoláva Poisťovňa, advokát alebo právny úradník Poisťovne. O udelení práva chudoby rozhoduje predseda Rozhodčieho súdu podľa ustanovení zák. čl. I/1911 a právnych predpisov tento zákonný článok meniacich a doplňujúcich.

(3) V konaní pred odvolacím súdom nemožno vzniesť novú námietku ani nový nárok, vyjmúc nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uvádzať nové skutočností alebo ponúkať nové dôkazy možno pred odvolacím súdom len, ak ich strana nemohla bez svojho zavinenia uplatňovať pred Rozhodčím súdom.

§ 4.

(1) Predseda Rozhodčieho súdu odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene alebo osobou k tomu neoprávnenou.

(2) Ak predseda zistí, že odvolanie je formálne chybné, odstráni chyby sám, ak je to možné, alebo vyzve stranu, aby ich odstránila, určiac jej k tomu1 krátku nepredlžiteľnú lehotu s tým, že v prípade neodstránenia chyby v určenej lehote bude sa predpokladať, že od odvolania upúšťa. Ak bola chyba v určenej lehote odstránená, prihliada sa k odvolaniu tak, ako by bolo podané v deň, kedy pôvodne došlo.

(3) Proti rozhodnutiu predsedu podľa ods. 1 a 2 možno si sťažovať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Hlavný poisťovací súd. Sťažnosť treba podať u predsedu Rozhodčieho súdu v jednom vyhotovení a netreba o nej odporcu uvedomiť.

(4) Predseda Rozhodčieho súdu doručí jedno vyhotovenie správne podaného odvolania druhej spornej strane a poučí ju, že môže podať písomnú odpoveď v 15 dňoch odo dňa doručenia vo dvoch vyhotoveniach. O podaní odpovedi má sa odporca vyrozumieť doručením jedného vyhotovenia odpovedi.

(5) Len čo došla odpoveď alebo márne uplynula lehota na jej podanie, predloží

predseda Rozhodčieho súdu spisy Hlavnému poisťovaciemu súdu.

§ 5.

(1) O odvolaniach proti rozhodnutiu Rozhodčieho súdu rozhoduje Hlavný poisťovací súd v Bratislave (vl. nar. č. 27/1939 Sl. z.) v osobitnom trojčlennom senáte pre sociálne poistenie baníkov, zloženom zo sudcov z povolania.

(2) Predsedu a členov senátu, ako aj ich náhradníkov menuje minister pravosúdia zo sudcov činných v sídle Hlavného poisťovacieho súdu.

§ 6.

Pre odvolacie konanie platia ustanovenia §§ 230 až 233 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich, nakoľko tento zákon neustanovuje inak.

§ 7.

(1) Právoplatné (rozhodnutia Rozhodčieho súdu a osobitného senátu Hlavného poisťovacieho súdu, ako aj pokonávky u nich uzavreté, sú vykonateľné súdnou exekúciou. Exekúciu povoľuje a vykonáva exekučný súd.

(2) K žiadosti o exekúciu treba pripojiť vyhotovenie exekučného titulu, opatrené doložkou vykonateľnosti.

§ 8.

(1) Osobné a vecné náklady spojené s činnosťou Rozhodčieho súdu a osobitného senátu Hlavného poisťovacieho súdu znáša štát. Na tieto náklady prispieva Robotnícka sociálna poisťovňa sumou, ktorej výšku a spôsob zaplatenia určí minister pravosúdia po dohode s ministrom vnútra.

(2) Odmenu predsedu Rozhodčieho súdu, jeho námestníka, predsedu a členov osobitného senátu Hlavného poisťovacieho súdu, ako aj výšku náhrady prísediacim určuje minister pravosúdia po dohode s ministrom vnútra.

§ 9.

Predseda Rozhodčieho súdu, jeho námestník a prísediaci ostávajú vo svojej funkcii, kým nebudú menovaní noví členovia Rozhodčieho súdu podľa tohto zákona.

§ 10.

Zrušujú sa ustanovenia § 58 ods. 2 až 4 a §§ 59 až 64 zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. v znení zákona č. 200/1936 Sb. z. a n. a §§ 85 až 94 vládneho nariadenia č. 197/1923 Sb. z. a n,

§ 11.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia a minister vnútra so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Všeobecne.

O sťažnostiach podaných proti nálezom Rozhodčieho súdu bývalej revírnej bratskej pokladnice v Bratislave rozhodoval do 14. marca 1939 podľa § 62 zákona č. 242/1922 v znení zákona č. 200/1936 Sb. z. a o. (viď vyhlášku č. 2/1937 Sb. z. a n.) Hlavný poisťovací súd! bratských pokladníc so sídlom v Prahe. Po 14, marci 1939 pre prerokovanie týchto sporov nebolo na Slovensku súdnej inštancie. Preto podľa § 65 Ústavy cieľom prerokovania sťažností, smerujúcich proti nálezom Rozhodčieho súdu bývalej Revírnej bratskej pokladnice v Bratislave, treba zákonom zriadiť súdnu inštanciu, čo je hlavným cieľom tejto osnovy.

Pritom je na mieste zaoberať sa otázkou, čí v dôsledku nariadenia s mocou zákona č, 300/1940 Sl. z., ktorým sa previedla koncentrácia sociálneho poistenia robotníkov po stránke organizačnej, najmä v dôsledku ustanovení § 2 ods. l čís. l písm. b), § 3 ods. l písm. b) a § 13 ods. l citovaného nariadenia, prešla pôsobnosť "Rozhodčieho súdu Revírnej bratskej pokladnice", pokiaľ ide o spory proti výmerom Robotníckej sociálnej poisťovne, vyneseným v poistných pomeroch osôb podliehajúcich sociálnemu poisteniu podľa zák. č. 242/22 Sb. z. a n., na súdy, ktoré boli výlučne príslušné rozhodovať o sporoch proti výmerom Okresnej sociálnej po-

isťovne, resp. Ústrednej sociálnej poisťovne (Rozhodčí súd Okresnej sociálnej poisťovne, resp. poisťovacie súdy podľa §§ 196 a 216 zák. č. 221/1924 Sb, z. a n.). Niektorí majú totiž pochybnosť, či zánikom Revírnej bratskej pokladnice a prechodom jej pôsobnosti na Robotnícku sociálnu poisťovňu ostala nedotknutá pôsobnosť "Rozhodčieho súdu revírnej bratskej pokladnice" aj čo do sporov proti výmerom vydaným po 1. januári 1941 novým nositeľom.

Táto pochybnosť však nemá miesta, a to z týchto dôvodov:

1. Podľa § 24 písm. g) Ústavy meniť pôsobnosť súdov možno len zákonom,

2. podľa § 60 ods. l vety prvej zákona č. 242/22 Sb. z, a n. Rozhodčí súd revírnej bratskej pokladnice je výlučne príslušný rozhodovať spory, ktoré vzniknú z pomerov poisťovacích medzi Revírnou bratskou pokladnicou a jej poistencami, to jest osobami uvedenými v § 2 ods. l cit. zákona. Rozhodné pre pôsobnosť tohto Rozhodčieho súdu sú preto poisťovacie pomery baníkov zakladajúce sa na ustanoveniach zák. č. 242/1922 Sb. z. a n. a nie to, že kto je nositeľom tohto poistenia. Tieto poisťovacie pomery sú upravené špeciálnymi materiálno-právnymi predpismi (zákon č. 242/22 Sb. z. a n., resp. zák. čl. XIX:1907 a ich novely), ktoré nariadením s mocou zákona č. 300/40 SL z. neboli dotknuté. Preto i keď Robotnícka sociálna poisťovňa vstúpila do pôsobnosti Revírnej bratskej pokladnice, nemožno z toho usudzovať, že by táto zmena v nositeľovi sociálneho poistenia mala nejaký vplyv na pôsobnosť osobitných súdov, najmä vtedy, keď podklad pre toto špeciálne súdnictvo — materiálnoprávne predpisy — ostal nezmenený. Ustanovenie § 13 ods. l nar. s mocou zákona č. 300/40 Sl. z. treba preto len v tom smere vykladať, že spornou stranou miesto Revírnej bratskej pokladnice stala sa dňom 1. januára 1941 Robotnícka sociálna poisťovňa.

K jednotlivým §§.

K § 1: Ustanovenia § l návrhu týkajú sa doterajšieho Rozhodčieho súdu Revírnej bratskej pokladnice, zriadeného podľa § 58 zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. v znení zákona č. 200/1936 Sb. z. a n. (Vyhláška ministra verejných prác č. 2/1937 Sb. z. a nar.), poťažne § 71 vládneho nariadenia č. 197/1923 Sb. z. a n. Vzhľadom na zmenu v nositeľovi sociálneho poistenia podľa nariadenia s mocou zákona čís. 300/1940 Sl. z. upravuje ods. l citovaného paragrafu osnovy zákona Rozhodčí súd tak, aby právny stav zodpovedal terajšej organizácii sociálneho poistenia ako aj praktickým potrebám. Z dôvodu prehľadnosti ustanovenia § 58 ods. 2 a 3 a čiastočne ods. 4, ako aj § 60, sú prevzaté do navrhovaného § l osnovy. Terajšia organizácia nositeľov poistenia má za následok, že ustanovenia § 60 ods. 2 a 3 sú zbytočnými.

Keďže podľa § 96 vl. nar. č. 197/1923 Sb. z. a n. Rozhodčí súd má rozhodovať v 5-členných senátoch a ustanovenie § 60, ods. 3 nemožno použiť, lebo bude tu len jeden Rozhodčí súd, praktický život vyžaduje, aby bolo menované viac prísediacich, než ako predpisoval doterajší § 58 ods. 4. Z dôvodov zjednodušenia menovania prísediacich a odstránenia dvojitej kompetencie podľa ods. 6 návrhu sudcov z povolania bude menovať len minister pravosúdia bez súhlasu ministra vnútra! a kdežto prísediacich ustanovovať bude sám minister vnútra bez súhlasu ministra pravosúdia. To je odchýlka od ustanovenia § 10 vl. nar. č. 55/ 1939 Sl. z. Pravda, ďalšia osnova aj pre tento obor zavádza túto istú zásadu. Návrhy na ustanovenie prísediacich budú podávať záujmové združenia zriadené podlá zákona č. 70/1942 Sl. z. a č. 131/1942 Sl. z.

Žiadúce bolo, precízne určiť aj vylučujúce dôvody pre ustanovenie prísediaceho. Je samozrejmé, že funkcionári a zamestnanci poisťovne sú zaujatí. Niet pochyby,

že z tejto čestnej funkcie musia byť vylúčené aj osoby, ktoré nemajú bezchybnú minulosť a ktoré nemajú práva spravovať svoj majetok.

K§§ 2 až 7.

Z dôvodov účelnosti do § 2 bolo pojaté ustanovenie § 61, ktoré ustanovenie v záujme poistencov je doplnené ustanovením o podacom mieste žaloby.

Ustanovenia §§ 2 a 3 sú ináč obdobné, ako pri súdnictve úrazového poistenia robotníckeho (zák. č. 173/1934 Sb. z, a n. a nar. č. 262/1934 Sb, z. a n.). Uplatňuje sa tu tiež myšlienka, aby lehota na odvolanie bola rovnaká vo všetkých druhoch sociálneho poistenia,

§ 3 recipuje ustanovenie § 62 ods. 1.

Keďže odvolanie podľa § 3 ods. l návrhu, ktoré je v zásade zhodné s ustanovením vl. nar. č. 197/1923 Sb. z. a n, odvolať sa možno len z dôvodov, ktoré laik sotva môže postriehnuť a posúdiť, vyžaduje sa, aby ho podpísal právnik (advokát).

Podľa § 5 osnovy odkazuje sa rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam Rozhodčieho súdu do pôsobnosti Hlavného poisťovacieho súdu, pri ktorom sa zriadi pre tieto veci osobitný trojčlenný senát. Navrhuje sa to najmä z dôvodov úspornosti, ale aj iné dôvody sú smerodajné pre toto riešenie. Hlavný poisťovací súd (vi. nar. č. 27/1939 Sl. z.), hoci pôvodne bol zriadený podľa zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. len pre robotnícke poistenie v užšom slova zmysle, neskoršie bol poverený aj prerokovaním záležitostí vyplývajúcich aj z iných oborov poistenia, napríklad z penzijného poistenia na základe § 151 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. a v úrazových poisťovacích sporoch na základe § 45 vl. nar. č. 262/1934 Sb. z. a n. Je preto účelné a úsporné, aby aj prerokovanie sporov vyplývajúcich z baníckeho poistenia bolo zverené tomuto súdu tým viac, že od 1. januára 1941 na základe nariadenia s mocou zákona č. 300/1940 Sl. z. bolo banícke poistenie včlenené do Robotníckej sociálnej poisťovne, ktorá je takto nositeľkou všetkého robotníckeho sociálneho poistenia. Do tohto paragrafu je čiastočne včlenené ustanovenie § 62 ods. 2, Takto sa dosiahne aj špecializácie sudcov v obore sociálneho poistenia vôbec a usmerňovania ich rozhodnutí. Novotou je, že osobitný senát bude pozostávať len zo sudcov a povolania, ktorých určí minister pravosúdia. Laický element, prísediacich,

netreba pribrať k prerokovaniu uvedených sporov, nakoľko ide tu len o riešenie právnych otázok. Túto úpravu Snem uzákonil už aj pre pracovné spory baníkov. Postup pri rozhodovaní Hlavného poisťovacieho súdu určujú podrobne tiež ustanovenia §§ 230 a 231 zákona č. 231/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov ho meniacich a doplňujúcich (Vyhláška č. 189/1934 Sb. z. a n.), a preto na tieto ustanovenia sa odvoláva § 6 osnovy, rozširujúc ich platnosť aj na odvolacie pokračovanie pred Hlavným poisťovacím súdom v poisťovacích sporoch baníkov a preto pribranie prísediacich k tomuto súdu treba považovať za zbytočné.

Výlučná právomoc ministra pravosúdia ustanovovať sudcov pre Hlavný poisťovací súd sa zakladá na tých istých dôvodoch, na ktorých je založená výlučná jeho právomoc ustanovovať sudcov z povolania pre Rozhodčí súd.

K § 8.

Podľa § 8 osnovy osobné a vecné náklady spojené s činnosťou Rozhodčieho súdu a osobitného senátu a Hlavného poisťovacieho súdu znáša štát, avšak na tieto náklady prispeje poisťovňa sumou, ktorú jej predpíše minister pravosúdia v dohode s ministrom vnútra. Aj doteraz podľa § 58 ods. 4 náklady na Rozhodčí súd znášala Revírna bratská pokladnica. Podobne podľa § 62 ods. 2 výdaje Hlavného Rozhodčieho súdu bratských pokladníc, znášali jednotlivé Revírne bratské pokladnice v pomere počtu svojich členov. Nakoľko teraz je len jedna poisťovňa, tak je samozrejmé, že aj naďalej sama bude znášať tieto náklady. Pretože súdnictvo je pod dozorom ministerstva pravosúdia, je samozrejmé, že výšku výdajov a spôsob úhrady ich určí minister pravosúdia, ale keďže Robotnícka so-- ciálna poisťovňa podlieha dozoru ministra vnútra, je potrebné zaistiť ministrovi vnútra tiež určitú právomoc a preto podľa ná-

vrhu obaja ministri sa v tejto vecí majú dohodnúť. To isté platí o určovaní výšky odmien a náhrad sudcom a prísediacim Rozhodčieho súdu a osobitného senátu Hlavného poisťovacieho súdu.

K §9.

Podľa ustanovenia tohto paragrafu nie je potrebné, aby v dôsledku zmeny označenia Rozhodčieho súdu (§ l ods. 1) museli byť doterajší jeho funkcionári odvolaní a noví ustanovení, lebo tento paragraf výslovne ustanovuje, že zostávajú všetci do prípadného nového menovania vo svojich funkciách.

K § 10.

Poisťovacie súdnictvo baníkov dosiaľ je upravené ustanoveniami §§ 58—64 zák. č. 242/1922 Sb, z. a n. v znení zákona č. 200/1936 Sb. z. a n, a ustanoveniami §§ 71—96 vl. nar. č. 197/1923 Sb. z. a nar. V dôsledku novej úpravy, ktorá recipuje ustanovenia § 58 ods. 2 až 4 a §§ 60—64 zák. č. 242/1922 Sb. z. a n. zrušujú sa tieto §§ a zostáva v platností len § 58 ods. 1. § 59 v dôsledku terajšej organizácie je zbytočný. Taktiež zostávajú v platností tie ustanovenia §§ 71 až 96 vl. nar. č. 197/ 1923 Sb. z. a n., ktoré neodporujú tejto novej úprave. Zrušené sú napr. § 73 ods. l a 3, § 74 ods. l a 3, ods. 2 § 75, § 85 a 86 citovaného vlád. nariadenia. Podotýka sa, že ustanovenia § 88 až 94 vl. nar. č. 197/1923 Sb. z. a n. sú zhodné ustanoveniami §§ 213 ods. 1—3 a 4, §§ 214, 226 ods. 5, 230 až 233 zák. č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento meniacich a doplňujúcich.

K § 11.

Čo do prerokovania vládneho návrhu zákona Snemom je želaním vlády, aby bol prikázaný výborom ústavnoprávnemu a sociálnemu a zdravotnému.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

Dr. Gejza Fritz v. r.,

minister pravosúdia.