Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
600. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia zákona o služobnom pomere štátnych úradníkov a zriadencov (tlač 576).
Predloženou osnovou zákona navrhuje vláda zrušiť bez časového obmedzenia ustanovenie služobnej pragmatiky, že do ústredného úradu možno povolať konceptného úradníka podriadených úradov len ak bol päť rokov veľmi dobre kvalifikovaný, a zmieniť niektoré ustanovenia služobnej pragmatiky ako aj platového zákona o disciplinárnom a kvalifikačnom pokračovaní.
Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh zákona na zasadnutí dňa 2. júla 1942. Osvojil si dôvody vládneho návrhu, lebo navrhované zmeny so zreteľom na terajšie pomery sú potrebné, a preto slávnemu Snemu navrhuje, aby osnovu v upravenom znení uzákonil.
V Bratislave 2, júla 1942.
Dr. Jozef Fundárek v. r.,
podpredseda.
Dr. František Orlický v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa ............. 1942,
ktorým sa mení zákon o služobnom pomere štátnych úradníkov a zriadencov
a zákon platový.
*
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Zákon č. 15/1914 r. z. (Služobná pragmatika) sa mení takto:
1. Paragraf 69 sa zrušuje.
2. Paragraf 101 znie takíto:
"(1) Každá disciplinárna komisia skladá sa z predsedu, jeho zástupcu a z náležitého počtu členov. Týchto vymenúva šéf ústredného úradu na 3 roky z úradníkov práva znalých a z úradníkov patriacich do ostatných kategórií štátnych úradníkov, ktorí slúžia v služobnom obvode úradu, pri ktorom je komisia zriadená.
(2) Ak sú niektorej disciplinárnej komisii podľa § 100 ods. 2 pridelené aj disciplinárne veci iného úradu, menuje šéf ústredného úradu členov komisie v potrebnom počte aj z osobného stavu tohto úradu.
(3) V prípade potreby majú sa komisie doplniť ustanovením členov na zvyšok funkčného obdobia.
(4) Členovia disciplinárnej komisie sú pri vykonávaní svojej funkcie samostatní a neodvislí.
3. Paragraf 104 znie:
"(1) Hlavné disciplinárne komisie a disciplinárne komisie prvej stolice pojednávajú a rozhodujú v senátoch, ktoré sa skladajú z predsedu alebo jeho zástupcu a z dvoch prísediacich. Predseda musí byť vždy práva znalý; z prísediacich — a to tak v "hlavnej disciplinárnej komisii, ako i v disciplinárnej komisii prvej stolice — musí byť aspoň jeden člen práva znalý.
(2) Šéf úradu, pri ktorom je zriadená disciplinárna komisia, sostavuje pred koncom roku pre celý nasledujúci rok trvalé senáty. Súčasne určí poradie, v ktorom nastupujú do senátu ostatní členovia komisie ako náhradníci.
(3) Ak boly niektorej disciplinárnej komisii prikázané podľa § 100 ods. 2 disciplinárne veci iného úradu, treba do senátov pre tieto veci povolať jedného alebo dvoch členov menovaných podľa § 101 ods. 2.
(4) Šéfovia úradov, pri ktorých sú zriadené disciplinárne komisie, určia vzhľadom na snížený počet členov senátov podľa ods. l, ktorí členovia senátu majú v senáte ostať do konca roku 1942.
4. Zrušuje sa § 105 ods. 2.
5. Paragraf 111 znie:
"(1) Na vylučovanie členov disciplinárnych komisii vzťahujú sa obdobné predpisy trestného poriadku.
P) Disciplinárne stíhaný má právo do 8 dni po doručení odkazovacieho usnesenia bez udania dôvodov odmietnuť z členov hlavnej disciplinárnej komisie alebo disciplinárnej komisie prvej stolice jedného člena senátu.
6. Paragraf 113 znie:
"(1) Disciplinárna komisia po vypočutí disciplinárneho zástupcu rozhodne bez pojednávania, či sa má disciplinárne vyšetrovanie zaviesť alebo nie. Pred rozhodnutím o tom možno nariadiť predbežné vyšetrovanie.
(2) Ak disciplinárna komisia uzná, že ide len o poriadkový poklesok, môže spisy odstúpil prednostovi služobného úradu, alebo sama uložiť poriadkový trest
(3) So súhlasom disciplinárneho zástupcu môže sa disciplinárna komisia namiesto usnesenia o zavedení disciplinárneho vyšetrovania hneď usniesť, aby sa vec odkázala na ústne pojednávanie. Na takéto usnesenie vzťahujú sa predpisy § 122.
(4) Disciplinárne pokračovanie je zavedené dňom, kedy rozhodne disciplinárna komisia o zavedení disciplinárneho vyšetrovania (ods. 1) alebo o odkázaní na ústne pojednávanie ods. 3). "
7. Paragraf 115 znie:
"Ak uzná prednosta služobného úradu alebo disciplinárna komisia, že porušenie povinností kladené úradníkovi za vinu má sa stíhať trestným súdom, má sa to oznámiť úradu verejnej obžaloby; prednosta služobného úradu okrem toho má upovedomiť aj príslušnú disciplinárnu komisiu. Disciplinárna komisia sa môže usniesť, že disciplinárne pokračovanie spočíva až do skončenia trestného pokračovania. "
Čl. II.
Paragraf 19 ods. l zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. sa nahradzuje týmto znením:
"(1) Ustanovenia služobnej pragmatiky o kvalifikácii zostávajú v platnosti so zmenami:
a) kvalifikačné tabuľky treba viesť o úradníckych čakateľoch a o úradníkoch ustanovených na služobných miestach I. služobnej triedy v štvrtej až šiestej platovej stupnici, na služobných miestach II. a
III. služobnej triedy v piatej až siedmej platovej stupnici a na služobných miestach
IV. služobnej triedy v šiestej až siedmej platovej stupnici; sťažnosť podľa § 20 ods. 3 služobnej pragmatiky možno podať i pri celkovom posudku "dobrom",
b) kvalifikácia sa určuje a do kvalifikačných tabuliek zapisuje každý rok len pre úradníckych čakateľov. O zamestnancoch, ktorí už boli kvalifikovaní, a to naposledy celkovým posudkom aspoň dobrým, prevedie sa kvalifikácia iba ak sa zmenily okolnosti pre kvalifikáciu rozhodujúce, alebo ak zamestnanec sám žiada o nové kvalifikovanie podaním na služobnom úrade do 10. januára, ktorý nasleduje po roku, za ktorý sa domáha nového kvalifikovania. "
čl. III.
Vláda sa zmocňuje upraviť nariadením kvalifikačný postup tak, aby každá zamestnanecká kategória mala možnosť zúčastniť sa jediným zástupcom na kvalifikovaní svojich príslušníkov.
Čl. IV.
Vládne nariadenie č. 235/1939 a zákon č. 58/1940 Sb. z. sa zrušujú.
5.
čl. V.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.