Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
589.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa .........................1942
o úradoch vnútornej správy.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
HLAVA PRVÁ. Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
(1) Ministerstva vnútra a jemu podriadené úrady vnútornej správy (hlava druhá) vykonávajú vo svojom obvode v medziach platných zákonov a nariadení vnútornú správu, ak nie je alebo nebude sverená iným úradom. Najmä sú príslušné prevádzať zákony, ktorých prevádzanie neprináleží podľa všeobecných alebo osobitných predpisov iným úradom.
(2) Úrady vnútornej správy sú podriadené Ministerstvu vnútra, ale sú povinné vo veciach, ktoré spadajú do pôsobnosti iných ministerstiev dbať a previesť aj nariadenia, predpisy a pokyny týchto ministerstiev.
§ 2.
(1) Ministerstvo vnútra a jemu podriadené úrady vnútornej správy sú povinne
starať sa o verejný poriadok a pokoj, ako aj o verejnú bezpečnosť a mravnosť, odvracať všetky nebezpečenstvá tejto povahy a odstraňovať nastalé už poruchy. Táto pôsobnosť prislúcha Ministerstvu vnútra a jemu podriadeným úradom vnútornej správy, len nakoľko nie je, alebo nebude vyhradená iným úradom alebo orgánom.
(2) Osobitné predpisy vydané na ochranu verejných záujmov uvedených v ods. l zostávajú nedotknuté.
§ 3.
(1) Cieľom uvedeným v § 2 ods. l môže Ministerstvo vnútra a po jeho schválení aj úrady vnútornej správy vo svojich úradných obvodoch vydávať príkazy a zákazy potrebné vo verejnom záujme, a to tak všeobecne, ako aj pre jednotlivé prípady a môže na porušenie takýchto príkazov a zákazov určiť peňažné tresty od 5. — Ks do 10. 000. — Ks, prípadne trest zatvorenia od 12 hodín do 30 dní. Nevymožiteľný peňažný trest treba premeniť na zatvorenie od 12 hodín do 30 dní.
(2) V dôležitých neodkladných prípadoch môžu príkazy a zákazy podľa ods. l vydať úrady vnútornej správy aj pred schválením Ministerstva vnútra. Takto vydané príkazy alebo zákazy môže Ministerstvo vnútra hockedy zrušiť. Zrušenie vyhlási úrad, ktorý príkaz — zákaz — vydal.
(3) Tresty uvedené v ods. l môžu úrady vnútornej správy ukladať — bez ujmy súdneho stíhania — aj za každé neprístojne konanie alebo chovanie na miestach verejných alebo verejne prístupných, ktorými sa porušuje alebo ohrozuje verejný poriadok, pokoj, bezpečnosť alebo dobré mravy, slušnosť, alebo ktorými sa vzbudzuje verejné pohoršenie.
(4) Prestúpenie príkazov podľa ods. l a 2 a neprístojne chovanie podľa ods. 3 trescú sa ako policajné priestupky.
(5) Príkazy a zákazy vydané podľa ods. l a 2 strácajú platnosť — ak sa v nich odchylne neurčuje — uplynutím 10 rokov od vyhlásenia.
§ 4.
Úrady vnútornej správy sú povinné chrániť vážnosť orgánov verejnej správy a môžu — ak nejde o čin prísnejšie trestný — potrestať peňažným trestom od 10. — Ks do 5. 000. — Ks za priestupok každého, kto užíva v podaniach k týmto orgánom spôsobu písania ich urážajúceho, alebo kto po napomenutí sa chová vedome hrubo k verejnému orgánu pri výkone jeho úradnej činnosti, alebo ho po napomenutí neposlúchne. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na zatvorenie ods. 12 hodín do 14 dní.
§ 5.
(1) Úrady vnútornej správy môžu vydávať nariadenia v obore miestnej polície, sverenej podľa platných predpisov obciam.
(2) Ak ide o územie presahujúce obvod okresu, prislúcha právo uvedené v ods. l Ministerstvu vnútra.
(3) Ak niet nebezpečenstva z meškania, má sa zúčastneným obciam umožniť, aby sa v primeranej — najmenej 15-dňovej — lehote vyjadrily o chystanom nariadení.
§ 6.
(1) Úradom vnútornej správy prislúcha trestná právomoc, ak ona neprináleží súdom alebo iným úradom.
(2) Predpisy, podľa ktorých úrady vnútornej správy rozhodujú vo veciach trestnej právomoci obecnej, sa nemenia.
§ 7.
(1) Úrady vnútornej správy prisluhujú právo v obore práva verejného, ak to nie je sverené iným úradom alebo súdom.
(2) Ustanovenia, podľa ktorých úrady vnútornej správy rozhodujú o súkromnoprávnych nárokoch, sa nemenia.
§ 8.
(1) Ak opravný prostriedok nie je vylúčený, možno sa z rozhodnutia (opatrenia, rozsudku) okresného úradu odvolať k rezortne príslušnému ministerstvu.
(2) Z rozhodnutia (opatrenia) obecného (obvodného) notárskeho úradu vo veciach
vedených v § 27 možno sa odvolať k príslušnému okresnému úradu, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou.
(3) Z rozhodnutia okresného úradu ako úradu odvolacieho vo veciach trestnej právomoci obecnej je ďalšie odvolanie neprípustné.
(4) V sporoch, ktorých predmetom je iba peňažné plnenie, nepresahujúce sumu Ks 200, je odvolanie neprípustné.
§ 9.
(1) Pokračovanie vo veciach patriacich do pôsobnosti úradov vnútornej správy (hlava druhá) upraví vláda nariadením. Kým sa tak nestane, platia predpisy vládneho nariadenia č, 8/1928 Sb. z. a m. so zmenami plynúcimi z ustanovení zákona č. 190/1939 Sl. z. a iných predpisov.
(2) Ustanovenia § l ods. 2 a 3 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z. a n. zostávajú nedotknuté.
HLAVA DRUHA.
Prvostupňové úrady vnútornej správy.
DIEL PRVÝ.
Okresné úrady.
§ 10.
(1) Územie Slovenskej republiky čo do vnútornej správy sa rozčleňuje na okresy, pomenované podľa ich sídel: Bánovce nad Bebravou, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Bratislava (vidiek), Brezno n/Hr., Čadca, Dobšiná, Dolný Kubín, Gelnica, Giraltovce, Hlohovec, Hnúšťa, Humenné, Ilava, Kežmarok, Kremnica, Krupina, Kysucké Nové Mesto, Levoča, Liptovský Sv. Mikuláš, Lovinobaňa, Malacky, Medzilabroce, Michalovce, Modra, Modrý Kameň, Nová Baňa, Nové Mesto nad Váh,, Myjava, Námestovo, Nitra, Poprad, Považská Bystrica, Prešov, Prievidza, Piešťany, Puchov, Revúca, Ružomberok, Trebišov, Trenčín, Tmavá, Trstená, Topoľčany, Turč. Sv. Martin, Sabinov, Senica, Skalica, Spišská Nová Ves, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Veľká Bytča,
Vyšný Svidník, Vranov nad Topľou, Zlaté Moravce, Zvolen, Žilina. Mesto Bratislava tvorí samostatný správny obvod (§ 25).
(2) Obvody okresov podľa ods. l sa shodujú s obvodmi doterajších okresov vnútornej správy.
§ 11.
Okresné úrady majú — s výnimkou pôsobnosti uvedenej v § 27 v obore štátnej správy — tú pôsobnosť, ktorá im prislúchala do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a pôsobnosť, ktorá. sa na ne prenáša podľa § 32 ods. 1.
§ 12.
Vláda môže nariadením určiť, že niektoré okresné úrady vykonávajú v určitých veciach pôsobnosť v obvodoch viacerých okresných úradov (mesta Bratislavy).
DIEL DRUHY. Štátne policajné úrady.
§ 13.
Štátne policajné úrady sa majú vo svojom správnom obvode, v rozsahu, ktorý e prípadu na prípad určí minister vnútra, starať o verejný poriadok a pokoj, o verejnú bezpečnosť a mravnosť, mať v evidencii obyvateľstvo a cudzincov a plniť úlohy, ktoré im budú uložené osobitnými predpismi.
§ 14.
(1) Štátnemu policajnému úradu (policajnému riaditeľstvu) v Bratislave prislúcha — okrem pôsobnosti prikázanej mu podľa § 13 a vykonávanej v jeho správnom obvode — aj stíhanie (stopovanie, oznamovanie, zadržanie páchateľa, zabavenie vecí a pod.. podľa trestného poriadku) trestných činov smerujúcich proti bezpečnosti štátu na celom území republiky.
(2) Podrobnosti o súčinnosti miestne príslušných úradov a orgánov, nakoľko ide o stíhanie trestných činov uvedených v ods. l, určí minister vnútra po dohode s ministrom pravosúdia.
§ 15.
Zriaďovať a zrušovať štátne policajné úrady a určiť a meniť ich sídla a správne obvody môže vláda nariadením.
§ 16.
Vláda môže nariadením určiť, aby štátny policajný úrad vykonával vo svojom správnom obvode pôsobnosť v obore policajnom, ktorá náleží obciam. Rozsah tejto pôsobnosti určí prípad od prípadu v medziach § 13 Minister vnútra po dohode so zúčastnenými ministrami.
DIEL TRETÍ.
Spoločné ustanovenia pre okresné a štátne policajné úrady.
§ 17.
Ministrovi vnútra náleží, aby po dohode s príslušnými ministrami zriaďoval odborné ústavy, podniky a iné osobitné zariadenia, slúžiace vnútornej správe, a upravoval organizáciu, chod a správu týchto ústavov, podnikov a zariadení vnútornými predpismi.
§ 18.
(1) Prednostom okresného úradu je okresný náčelník, prednostom štátneho policajného úradu — policajný náčelník.
(2) Okresní a policajní náčelníci sú štátni úradníci ustanovení zo služobnej kategórie právnych úradníkov vnútornej správy.
(3) Okresní a policajní náčelníci služobne podliehajú ministrovi vnútra.
(4) Funkciu okresného a policajného náčelníka udeľuje minister vnútra.
(5) Okresní a policajní náčelníci sú za riadnu správu svojich úradov a ústavov týmto úradom podriadených zodpovední, a to podľa spravovacieho poriadku, ktorý vydá vláda nariadením. Kým sa tak nestane, platí pre okresné a štátne policajné úrady spravovací poriadok, vydaný vládnym nariadením č. 316/1939 Sl. z. so zmenami, plynúcimi z tohto zákona.
(6) Okresným náčelníkom a policajným riaditeľom prislúchajú funkčné prídavky, ktorých druh a výšku určuje vláda usnesením.
§ 19.
Ministrovi vnútra a — ak ide o odborných zamestnancov iných rezortov — príslušným ministrom, prislúcha udeľovať služobné miesta pri okresných a štátnych policajných úradoch, ak toto právo nie je vyhradené vláde alebo prezidentovi republiky, a ustanovovať čakateľov. Minister vnútra a — ak ide o odborných zamestnancov iných rezortov — príslušní ministri majú právo úradníkov a zamestnancov prekladať na iné úradné účinkovisko, alebo dať ich do výslužby.
§ 20.
(1) Okresným úradom sa pridelí potrebný počet právnych, aktuárskych, kancelárskych, prípadne notárskych a odborných (lekárskych, zverolekárskych, lesných, vodohospodárskych, stavebne-technických a priemyslove-technických, prípadne iných ) úradníkov a zamestnancov. Štátnym policajným úradom sa pridelí potrebný počet právnych, aktuárskych, kancelárskych úradníkov a zamestnancov.
(2) Odborných a účtovných zamestnancov možno prideliť určitému okresnému úradu i pre obvod niekoľkých okresných úradov.
§ 21.
Výkon poukazovacieho práva a účtovnú, pokladničnú hospodársku kontrolnú službu na okresných a štátnych policajných úradoch upraví vláda nariadením. Do toho času platia doterajšie predpisy.
§ 22.
Príslušný minister môže niektorú vec prideliť na vybavenie inému okresnému (štátnemu policajnému) úradu, ak sa tým dosiahne zjednodušenia,
§ 23.
(1) Služobné príjmy zamestnancov okresných a štátnych policajných úradov
vymeriava, poukazuje a vypláca Ministerstvo vnútra — u pridelených odborných zamestnancov príslušné ministerstvo.
(2) Odpočivné (zaopatrovacie) platy zamestnancov okresných a štátnych policajných úradov a pozostalých po týchto zamestnancoch poukazuje Ministerstvo vnútra — u odborných zamestnancov príslušné ministerstvo — po dohode s Ministerstvom financií; vypláca ich Ministerstvo financií.
§ 24.
Obec, ktorá je alebo bude sídlom okresného alebo štátneho policajného úradu, je povinná zaopatriť pre tieto úrady primerané úradné miestnosti, má však nárok, aby polovicu nákladu uhradil štát.
DIEL ŠTVRTÝ.
Mestá.
§ 25.
V Bratislave pôsobnosť okresného úradu vykonáva mestský notársky úrad (zák. č. 243/1922 Sb. z. a n. ).
§ 26.
(1) Vláda môže nariadením poveriť hociktorú obec vykonávaním úloh štátnej správy vnútornej a povýši! ju tým na mesto, ak je obec spôsobilá vytvoriť potrebné osobné a vecné predpoklady, najmä znášať s tým spojený náklad.
(2) Pri vykonávaní úloh podľa ods. l sú príslušné orgány mesta naroveň postavené okresnému úradu.
(3) V obci povýšenej na mesto vykonávajú mestské orgány aj pôsobnosť obecného (obvodného) notárskeho a matričného úradu.
(4) Obec povýšená na mesto je povinná, do 6 mesiacov prispôsobiť mestské Štatúty k zmenenému právnemu postaveniu.
(5) Po uplynutí dvoch rokov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona ne-
smú iné obce ako tie, ktorým to prislúcha
podľa ods. l a podľa § 25 používať pome-
novanie "mesto".
HLAVA TRETIA.
Pôsobnosť obecných (obrodných) notárskych úradov vo veciach vnútornej správy.
§ 27.
Z pôsobnosti okresných úradov sa prenášajú do pôsobnosti obecných (obvodných) notárskych úradov, veci uvedené v prílohe A. tohto zákona. V tejto prílohe šla uvádzal aj pôsobnosť prenesená na obecné (obvodné) notárske úrady vo veciach vnútornej správy do dňa nadobudnutia tohto zákona.
§ 28.
Obecné svedectvá, ktorých potvrdzovanie prešlo do pôsobnosti notárskych úradov, sa obec podpisuje len sám starosta.
HLAVA ŠTVRTÁ.
Pôsobnosť Ministerstva vnútra a úradov vnútornej správy vo veciach obecne) samosprávy.
§ 29. Dozorná moc.
(1) Dozorná moc nad obcami, ktorú vykonávaly do dňa nadobudnutia účinností tohto zákona župné úrady, prechádza na okresné úrady.
(2) Dozornú moc nad mestami §§ 25 a 26 vo veciach samosprávy vykonáva Ministerstvo vnútra.
(3) Dozorná moc nad obcami (nad mestom Bratislavou), ktorá do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona náležala Ministerstvu vnútra, sa nemení.
(4) Pôsobnosť, ktorá prešla z krajinského výboru na Ministerstvo vnútra, sa uvádza v prílohe B(I) tohto zákona.
§ 30. Rozhodovanie o odvolaniach.
(1) O odvolaniach, podaných proti usneseniam, opatreniam, rozhodnutiam orgánov obce vo veciach obecnej samosprávy, rozhoduje okresný úrad V ďalšom postupe, ak opravný prostriedok nie je
vylúčený, rozhoduje Ministerstvo vnútra. Odvolania proti usneseniam, opatreniam a rozhodnutiam orgánov obce treba podať vždy u starostu obce (mešťanostu) do 15 dní od ich doručenia alebo vyhlásenia. Odvolania proti výmerom okresného úradu v týchto veciach treba podať do 15 dní na okresnom úrade. Oneskorené alebo neprípustné odvolania odmieta vždy úrad, u ktorého sa má odvolanie podať.
(2) O odvolaniach proti usneseniam, opatreniam, rozhodnutiam orgánov miest (§§ 25 a 26) rozhoduje ministerstvo vnútra. Inak platia ustanovenia ods. l obdobne.
HLAVA PIATA. Záverečné a prechodné ustanovenia.
§ 31.
(1) Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú:
a) župné úrady,
b) župy ako samosprávne ustanovizne (§ 31 zák. č. 190/1939 Sl. z. ) a ich orgány (zák. č, 225/1940 Sl. z. ),
(2) Ustanovenie ods. l nemá vplyv na platnosť správnych aktov — rozsudky v policajnom trestnom súdnictve v to počítajúc — vydaných župnými úradmi (výbormi), doručených (vyhlásených) po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
§ 32.
(1) Pôsobnosť župných úradov okrem pôsobnosti v odvolacom pokračovaní sa prenáša na okresné úrady. Dozor nad obcami (mestami) upravuje sa v § 29.
(2) Veci, ktoré sa presunuly z pôsobnosti krajinského úradu na ministerstvá, zostávajú v pôsobnosti ministerstiev a sú pojaté do prílohy B (II) tohto zákona.
(3) O odvolaní, podanom na župný úrad, v deň nadobudnutia účinnosti tohto, zákona však nevybavenom, rozhodne príslušné ministerstvo.
§ 33.
Vláda môže presunúť nariadením ďalšie veci z pôsobnosti ministerstiev na
ll
okresné úrady a z okresných úradov na obecné (obvodné notárske) úrady a opačne.
§ 34.
(1) Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona prejde na štát všetok majetok, fondy, práva — súkromné a verejné — a záväzky žúp. Ak vznikne spor, ktoré ministerstvo je pre správu niektorého z nich príslušné, rozhodne o príslušností vláda.
(2) Likvidáciu majetkoprávnych pomerov uvedených v ods. l vykoná Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií.
§ 35.
Správa vicinálnych ciest prechádza na Ministerstvo dopravy a verejných prác. Povinnosti a záväzky obcí a iných interesentov na prispievanie podľa § 36 zák. čl. 1/1890 zostávajú nezmenené. Podrobnosti určí Ministerstvo dopravy a verejných prác.
§ 36.
(1) Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona prejde na príslušné ministerstvá správa samostatných fondov základín a pod., spravovaných pred týmto dňom župami, poťažne župnými úradmi. Ustanovenie poslednej vety § 34, ods. l platí obdobne.
§ 37.
Na krytie prevzatých záväzkov žúp a plnenie úloh, ktoré prechádzajú so žúp na štát, vyberá štát jednotnú prirážku k daniam uvedeným v § l zákona č. 77/1927 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon pozmeňujúcich a doplňujúcich, ktorá nieje základom pre vyberanie iných prirážok, a to podľa predpisov platných pre vyberanie tej-ktorej dane. Výška tejto prirážky činí pri dani činžovej 130%, pri ostatných daniach 300%; v Bratislave pri dani činžovej 80%, pri ostatných dlaniach 160%. Výnos prirážky plynie do štátnej pokladnice.
§ 38.
(1) Zamestnanci župnej samosprávy, ktorí boli v deň pred nadobudnutím účinností tohto zákona v jej službách, stavajú sa zamestnancami štátu so zachovaním nadobudnutých práv a nárokov. O ich zaradení do jednotlivých kategórií a statusov rozhodne vláda
(2) Ustanovenie ods. 1. vety prvej platí obdobne o požívateľoch odpočivných a zaopatrovacích platov.
§ 39.
Pôsobnosť senátu zriadeného podľa § 19 ods. 3 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n., vymedzená v § 19 ods. 3, v § 20 ods. 4 a v § 21 ods. 3 uvedeného zákona prislúcha Ministerstvu vnútra.
§ 40.
Ustanovenie § 239 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich, zostáva pozmenené tak, že príslušnosť okresného úradu na rozhodovanie o sťažnostiach sa ustaľuje podľa pracovného miesta poistenca v čase, ktorého sa napadnutý výmer týka.
§ 41.
Zastupovaním žaloby pri policajných trestných súdoch poveruje minister vnútra úradníkov vnútornej správy.
§ 42.
(1) Pre zamestnancov okresných a štátnych policajných úradov je v I. stolici príslušná disciplinárna komisia zriadená pri okresných úradoch uvedených v § 11.
(2) V prípadoch, v ktorých v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona odvolacia lehota proti rozhodnutiam disciplinárnych komisií u župných úradov ešte neuplynula, ak odvolanie ešte nebolo podané, treba ho podať u Ministerstva vnútra.
§ 43.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú všetky právne predpisy,
ktoré mu odporujú, alebo ktoré sú ním nahradené; najmä sa zrušujú zákon č. 190/1939 Sl z. s výnimkou uvedenou v § 9, zákona č. 225/1940 Sl. z, a vládne nariadenie č. 314/1939 Sl. z.
§ 44.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom, ktorý určí vláda nariadením; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.