Snem Slovenskej republiky 1942 I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
587. Vládny návrh.
Zákon
zo dňa........................................................... .....1942
o niektorých opatreniach na ochranu vynálezov,
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý. Prechodné opatrenia na ochranu vynálezov.
§ 1.
Vynález, ktorý dna 13. marca 1939 v bývalej Česko-Slovenskej republike požíval patentovú o-
ochranu, je chránený patentom na území Slovenskej republiky od 14. marca 1939 s prioritou, ktorú požíval v bývalej Česko-Slovenskej j republike v rozsahu ochrany tam priznanej a platnej dna 13. marca 1939, ak ho majiteľ prihlási k ochrane v Slovenskej republike a Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva /v ďalšom texte "Úrad"/ uzná patent, pričom skúma len to, či sú splnené predpoklady a náležitosti podľa tohto zákona.
§ 2.
/1/ Patentovú prihlášku, ktorá dňa 13. marca 1939 požívala v bývalej Česko-Slovenskej republi- - 2 —
ké dočasnú ochranu /§ 57 patent. zákona/, Úrad vyhlási podľa § 57 patentného zákona s prioritou, ktorú prihláška požívala v bývalej Česko-Slovenskej republike a v rozsahu dočasnej ochrany tam priznanej, ak majiteľ prihlášky ju prihlásil k patentovaniu v Slovenskej republike.
/2/ Na predmet prihlášky podľa ods. l sa vzťahujú už odo dna 14. marca 1939 účinky § 57 ods. 6 patentného zákona.
§ 3.
Patentovú prihlášku, podanú u Patentného úradu v Prahe do dna 13. marca 1939, ktorá ešte dočasnú ochranu v bývalej Česko-Slovenskej republike nepožívala, prejedná Úrad s prioritou, ktorú požívala prihláška v bývalej Česko-Slovenskej republike, ak majiteľ prihlášky ju prihlásil k patentovaniu v Slovenskej republike. Deň prihlásenia v bývalej Československej republike pokladá sa pri tom za deň podania prihlášky v Slovenskej republike.
§ 4.
Majiteľ patentovej prihlášky, podanej na Ministerštve hospodárstva poťažne na Úrade pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ale po 13. marci 1939, má nárok, aby bola vybavená ako prihláška podľa tohto zákona, ak:
a/ sa prihláška vzťahuje na niektorých z prípadov uvedených v § l alebo 2, alebo 3,
b/ uplatní nárok v lehote podľa § 5 ods. l,
c/ doplní ju tak, aby vyhovovala ustanoveniam
§ 5 v prípade, že prihláška ešte neobsahuje všetky predpísané náležitosti.
§ 5.
/1/ Prihlášku v smysle tohto zákona treba podať na Úrade do 31. decembra 1942.
/2/ Prihláška má obsahovať:
a/ meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko prihlasovateľa a okrem toho, ak sa podáva prihláška cestou zástupcu, tie isté údaje aj o stálom tuzemskom zástupcovi prihlasovateľa,
b/ žiadosť o uznanie /udelenie patentu a priznanie priority,
c/ označenie patentu, prípadne patentovej prihlášky, čas a číšlo priority, prihlásenia poťažne vyloženia, respektíve udelenia patentu v bývalej Česko-Slovenskej republike,
d/ krátke vecné označenie vynálezu.
/3/ Pre ostatné náležitosti prihlášky platia predpisy o patentových prihláškach obdobne. Okrem toho treba pripojiť:
a/ k prihláškam podľa § l patentovú listinu, patentový spis a overený výpis z registra Patentového úradu v Prahe,
b/ k prihláškam podľa § 2 overený odpis vyloženej prihlášky s úradným osvedčením Patentného úradu v Prahe o priorite, prihlásení a vyložení prihlášky,
c/ k prihláškam podľa § 3 overený odpis pôvodnej prihlášky s úradným osvedčením Patentného úradu v Prahe o priorite a podaní prihlášky.
/4/ Pre neúplnosť údajov, nedostatok náležitostí alebo príloh, možno zamietnuť prihlášku podanú podľa tohto zákona iba po bezvýslednom uplynutí primeranej lehoty, danej prihlasovateľovi na odstránenie nedostatkov. Toto ustanovenie platí o žiadosti podľa § 4.
§ 6.
Čas ochrany, ktorý uplynul do 14. marca 1939, započíta sa v prípadoch š l s 2 do 15 ročnej ochrannej doby patentu /§ 14 patentného zákona/.
§ 7.
/1/ Za prihlášku podanú v smysle tohto zákona treba zaplatiť poplatky a úhradu tlačových nákladov podľa predpisov platných pre patentové prihlášky,
/2/V prípadoch uvedených v §§ l a 2 treba tiež zaplatiť doteraz nezaplatené ročné poplatky splatné po 14. marci 1939 vo výške určenej v § 114 patentného zákona so zreteľom na ustanovenie § 6 tohto zákona.
/3/ Úrad oznámi prihlasovateľovi celkovú výšku ročných poplatkov dodatočne splatných podľa ods. 2 a určí primeranú lehotu na ich zaplatenie. Konečný deň tejto lehoty nahradzuje deň splatnosti príslušných ročných poplatkovo Na ich platenie sa vzťahujú ustanovenia § 114 ods. 7 patentného zákona obdobne.
§ 8.
/1/ Pokračovanie začaté podľa §§ 9, 27, 28, 29, 30, 58, 111 a 21 ods. 5 až 7 patentného zákona,
ktoré neboly právoplatné ukončené pred 14. marcom 1939 treba znovu previesť.
/2/ Trojročná lehota, určená v §§ 21 a 27 patentného zákona na užívanie poťažne prevádzanie patentovaného vynálezu sa počíta u patentov udelených podlá tohto zákona odo dna uznania /udelenia/ patentu Úradom.
§ 9.
Minister hospodárstva sa splnomocňuje, aby vyhláškou v Úradných novinách predĺžil lehotu uvedenú v § 5 ods. 1.
Diel druhý. Zmeny a doplnky patentného zákona.
§ 10.
Ustanovenia § 7 ods. l patentného zákona /zákon č. 30/1897 r. z. v znení zákona č. 305/1919 Sb. z. a n., zákona č. 252/1922 Sb. z. a n. a zákona č. 26/ 1933 Sb. zo a n. / sa menia a budú znieť takto:
"Kto nemá na území Slovenskej republiky stále bydlisko poťažne sídlo, môže uplatňovať práva na základe právnych predpisov o ochrane vynálezov len, ak si určil splnomocnenca, majúceho bydlisko v Slovenskej republike. "
§ 11.
Do patentného zákona sa vsunuje nový § 116 a tohto znenia:
"/1/ Cudzozemský prihlasovateľ môže složiť v prospech Úradu poplatky podľa právnych predpisov o ochrane vynálezov a úhradu za tlačové náklady aj v
zahraničnom peňažnom ústave, určenom podľa dohody o platobnom styku medzi Slovenskou republikou a príslušným cudzím štátom.
/2/ Príslušná čiastka sa považuje za zaplatenú dňom, ktorým platba bola pripísaná k dobru Slovenskej národnej banky. "
Diel tretí.
Záverečné ustanovenie. § 12.
Tento zákon nadobúda účinnosť 15. dňom po vyhlásení vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
V Slovenskej republike nebola ešte rozriešená otázka platnosti patentov - žiadaných a udelených - ešte pred vznikom samostatného Slovenského štátu v býv. Česko-Slovensku a vzťahujúcich sa tiež na územie republiky Slovenskej. Pre veľký hospodársky význam vynálezov a právnej istoty v oblasti ich ochrany, je riešenie tejto otázky dávno už pálčivým problémom pre naše hospodárstvo. Pomerne veľký časový odklad zákonnej úpravy na tomto poli má však svoje dobré odôvodnené príčiny.
V býv. Česko-Slovenskej republike boly pre ochranu vynálezov príslušné Patentný úrad v Prahe a Patentný súd pri Najvyšsom správnom súde taktiež v Prahe, obidva spôsobnosťou pre celú oblasť býv. štátu. Aby sa v Slovenskej republike mohlo pristúpiť vôbec k riešeniu úloh predpísaných zákonmi na ochranu vynálezov, respektíve úloh vyplývajúcich zo zmien štátoprávnych, bolo najprv treba vytvoriť zo základu nový úrad, respektíve úrady na splnenie Úloh Patentného úradu, prípadne Patentného súdu. To sa stalo zákonom č. 16/1942 Sl. z., ktorým bol vytvorený, novým pomerom vhodne prispôsobený úrad na ochráni živnostenského vlastníctva a Osobitný senát pre otázky ochrany živnostenského vlastníctva pri Najvyššom správnom súde.
V súhlase so zásadou zachovania správnej kontinuity, vyslovenou na tomto poli už zákonom č. 261/1940 Sl. z., o niektorých opatreniach na ochranu známok, navrhuje sa aj v oblasti ochrany vynálezov - prihlásených alebo chránených už v býv. Česko-Slovenskej republike - aby práva, právoplatne tam nadobudnuté do 14. marca 1939, boly zachované aj v Slovenskej republike, ako to ich majitelia žiadajú.
U vynálezov treba ovšem rozpoznávať podľa patentného zákona rôzne štádia pokračovania, z ktorých vyplýva tiež rozličný rozsah ochrany, poťažne práva na ňu. Tejto okolnosti je prispôsobená aj konštrukcia osnovy, ktorá vychádzajúc zo stavu ku dňu 13. marca 1939, obsahuje osobitná predpisy pre patenty, patentové prihlášky s dočasnou ochranou a vynálezy len prihlásené. Spoločný vo všetkých týchto prípadoch je pojem priority, ktorým v smysle vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 104/1941 Sl. z. o prístupe Slovenskej republiky k parížskej unijnej dohode, je priorita unijná, pokiaľ bola uplatnená u patentovej prihlášky v býv. Česko-Slovenskej republike. Ak sa však tak nestalo, je prioritným, dňom deň podania patentovej prihlášky v býv. (Česko-Slovenskej republike.
K § 1.
Predmetom tohto ustanovenia sú patenty, požívajúce už ochranu dňa 13. marca 1939 v býv. Česko-Slovenskej republike. Osnova tu úmyselne užíva termín "vynález" namiesto "patentu", keďže s hľadiska slovenského práva sa ochrana nadobudne len na základe tohto zákona. Táto ochrana v Slovenskej republike bude kontinuálna, to jest začne bezprostredne po skončení ochrany česko-slovenskej /dňom I4. marca 1939/ za predpokladu, že majiteľ patentu svoj nárok na ochranu uplatní prihláškou a úrad na ňu udelí patent. Úrad nemá pritom právo podrobiť takúto prihlášku preskumu v smysle patentného zákona, ale skúma len, či sú splnené príslušné ustanovenia tejto osnovy a v kladnom prípade udelí patent bez ďalšieho pokračovania a to v rozsahu ochrany býv. česko-slovenského patentu tak, ako bol udelený najneskoršie do 13. marca 1939, tento deň v to počítajúc, poťažne pokiaľ takýto patent bol obmedzený v dôsledku pokračovania právoplatne dokončeného do dna 13. marca 1939, tento deň v to počítajúc, v rozsahu, ktorý zodpovedá stavu ku dnu 13. marca 1939.
K § 2.
Predmetom tohto ustanovenia sú patentové prihlášky, letore v býv. Česko-Slovenskej republike dňa 13. marca 1939 požívaly dočasnú ochranu, na ktoré však nebol udelený patent. Ak majiteľ takejto prihlášky ju podá v Slovenskej republike, Úrad ju nepodrobí preskúmaniu v smysle patentného zákona, ale skúma len, či sú splnené príslušné predpisy tejto osnovy a v kladnom prípade oznámi a vyloží prihlášku v smysle § 57 patentného zákona v rozsahu patentovej prihlášky, požívajúcej dočasnú ochranu v býv. Československej republike do 13. marca 1939 a zavedie pokračovanie pred písané pre patentové prihlášky podľa §§57 až 66 patentného zákona
Predmet patentovej prihlášky, ktorá sa opiera o patentovú prihlášku s dočasnou ochranou už v býv. Česko-Slovenskej republiku požíva dočasnú ochranu aj v Slovenskej republike a to od 14. marca 1939. Táto dočasná ochrana, priznaná podľa ods. 2 predlžuje sa na základe oznámenia v Slovenskej republike ďalšou dobou dočasnej ochrany podľa § 57 patentného zákona a stane sa po udelení patentu súčasnou celkovej ochrany doby patentu.
K § 3.
Predmetom tohto ustanovenia sú patentové prihlášky, ktoré v býv. Česko-Slovenskej republike dna 13. marca 1939 nepožívaly ešte žiadnu ochranu. Ak majiteľ takejto prihlášky ju v Slovenskej republike podá, podrobí ju Úrad preskúmaniu a pokračovaniu predpísanému patentným zákonom pre patentové prihlášky. Ak rozsah patentovej prihlášky v Slovenskej republike neprekročuje rozsah prihlášky v býv. Česko-Slovenskej republike, prejedná Úrad príslušnú patentovú prihlášku tak, ako by bola bývala podaná na Úrad už dnom, ktorým bola podaná Patentnému úradu v Prahe.
K § 4.
Účelom tohto ustanovenia je zrovnoprávnenie tých prihlasovateľov, ktorí z nedostatku zákonnej možnosti uplatnia svojich bývalých česko-slovenských ochranných práv, podali v tuzemsku po 14. marci 1939, ale pred účinnosťou tohto zákona zodpovedajúce nové patentové prihlášky. Takýmto prihlasovateľom sa umožňuje svoje prihlášky, podané na základe obecných právnych predpisov
o ochrane vynálezov, v prihláške v smysle tohto zákona. Premena táto je možná, ak v predmete prihlášky sú dané predpoklady § l alebo 2, alebo 3 tohto zákona., Nárok na premenu musí prihlasovateľ osobitne uplatniť návrhom a to v lehote určenej pre patentové pri hlásky podľa tohto zákona. Takýto návrh nie je sám o sebe prihláškou a nemôže sa posudzovať samostatne, ale len v súvislosti 8 prihláškou na ktorú sa vzťahuje. Nová patentová prihláška, ku ktorej bol podaný návrh na premenu, pokladá sa za prihlášku podľa tejto osnovy a musí obsahovať náležitosti ňou predpísané i ak neobsahuje ešte všetky náležitosti, treba ju doplniť tak, aby spolu s návrhom na premenu obsahovala všetky náležitosti podľa tejto osnovy.
K § 5.
Ustanovenie toto obsahuje podmienky technického prevedenia predchádzajúcich ustanovení a opiera sa pritom o zákonné ustanovenia platné pre patentové prihlášky, doplnené náležitostiami vyplývajúcimi z ustanovení tohto zákona.
Lehota určená v ods. l je za dnešných pomerov krátka, V záujme ujme hospodársko-právnej istoty je však nutné, aby prevedenie týchto ustanovení bolo urýchlené a skúsenosť tiež ukazuje - aj keď je lehota seba dlhšia - že sa využuje vždy len jej posledná časť. Paragraf 9 umožňuje ostatné predĺženie lehoty vyhláákou ministra hospodárstva.
Ustanovenie ods. 4 zodpovedá ustanoveniu § 56 ods. 2 patentneho zákona a rozširuje toto ustanovenie aj na náležitosti predpísané týmto zákonom.
K § 6.
Toto ustanovenie vyplýva zo základného princípu obnovy. Keďže sa priznáva bývalým česko-slovenským patentom a patentovým prihláškam s dočasnou ochranou neprerušená ochrana v Slovenskej republike, je tiež logické, že za počiatok ochrany sa považuje jej začiatočný deň v býv. - Česko-Slovenskej republike a všetky práva a povinností súvisiace s touto ochranou sa počítajú Od tohto dňa.
-l0-
Toto ustanovenie je dôsledkom zásady vyslovenej v § 6. Okrem poplatkov predpísaných ustanoveniami patentného zákona pre patentové prihlášky, treba tiež zaplatiť v prípadoch, v ktorých Ba žiada o neprerušenú ochranu na základe bývalého Česko-slovenekého patentu, alebo patentovej prihlášky s dočasnou ochranou, ročné poplatky a to vo výške určenej príslušnými ustanoveniami patentného zákona. V prospech Slovenskej republiky stanú sa teda splatnými ročné poplatky počnúc prvým dňom ich splatnosti po 14. marci 1939, pričom treba poznamenať, že ročné poplatky sú rok čo rok odo dna počiatku dočasnej patentovej ochrany. Na čas ochrany odo dna 14. marca 1939 zo dňa prvej splatnosti ročného poplatku V Slovenskej republike sa poplatok nevyberá, lebo pokračovanie by sa tým zbytočne skomplikovalo.
Na spôsob platenia bola zvolaná cesta úradného predpisu, čo je jednoduchšie aj s hľadiska úradného, pretože sa zamedzujú komplikácie s poplatkami a nedoplatkami. Inak platia pre tieto poplatky obdobné predpisy o platení ročných poplatkov za paten-
ty.
K § 8.
Toto ustanovenie vyplýva zo zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Ustanovenie ods. 2 je odôvodnené s ohľadom na hospodárske dôsledky štátoprávnych zmien.
K § 9.
Zmocnenie podľa tohto paragrafu je nutné, aby prevedenie zákona mohlo byť pružné a prispôsobované potrebám verejnosti.
K § 10.
Ustanovenie toto obsahuje zmenu platných predpisov a vyplýva zo štátnej svrchovanosti Slovenskej republiky.
K § 11.
Ide tu o doplnok do platného patentného zákona. Ustanovenie toto je odôvodnené dnešnými medzinárodnými platobnými pomermi a slúži k tomu, aby cudzozemským prihlasovateľom, poťažne
majiteľom ochranných práv, nevznikaly újmy z veľmi zdĺhavého priete hu výplaty z cudziny.
Návrh nielen že neznamená žiadne zaťaženie pre štátnu pokladnicu, ale zaisťuje jej značný prínos na poplatkoch za patent'
Nakoľko ide u prerokovanie predkladaného návrhu zákona Snemom, je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r., predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Gejza Medrický v. r., minister hospodárstva.