Snem Slovenskej republiky 1942 I. volebné obdobie.                            7. zasadanie.

586.

Vládny návrh.

Zákon zo dňa...................... 1942

o odpočivných a zaopatrovacích platoch Štátnych baníkov.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

/1/ Osoby, zamestnané v banskom alebo v hutníckom závode, ktorý je v prevádzke Štátu, sú vyňaté z verejnoprávneho provizijného poistenia podľa § l bodu 2 zákona č. 242/1922 Sb.z. a n, a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich, ak majú v prípade ich invalidity, staroby a smrti voči štátu nároky aspoň rovnocenné nárokom zaisteným podľa uvedených právnych predpisov.

/2/ Štát prevezme plnenie provízií, ktoré boly alebo budú priznané na základe zamestnania v banskom alebo hutníckom závode, ktorý v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona je v prevádzke štátu.

/3/ Do štátneho zaopatrenia prechádzajú za podmienok uvedených v ods. l aj robotníci a dôchodci závodov, podliehajúci banskému zákonu a prevzatých do Štátnej prevádzky po nadobudnutí

účinnosti tohto zákona.

§ 2.

Robotnícka sociálna poisťovňa z majetku provizijného poistenia odovzdá štátu jeho pomernú časť, pripadajúcu na poistencov a provizionistov, uvedených v § 1, okrem toho každoročne do konca mesiaca apríla odvedie rovnako vypočítaný podiel sanačnej dávky z uhlia podľa § 82 d/ zákona č. 242/1922 Sb.z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich a to vždy za uplynulý rok.

§ 3.

Štátne zaopatrenie osôb, uvedených v § l upraví vláda nariadením, v ktorom sa upravia tie opravné prostriedky.

§ 4.

Osobám požívajúcim dôchodky podľa tohto zákoná, zachováva sa nárok na dobrovoľné poistenie nemocenské u Robotníckej sociálnej poisťovne vo smysle §§ 5 až 9 zákona č. 242/1922 Sb.z. a n. a právnych predpisov tento zákon meniacich a doplnujúcich.

§ 5.

/1/ Všetci nositelia sociálneho poistenia sú povinní spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona. Tieto poisťovne ako aj úrady, verejné inštitúcie a korporácie sú povinné dávať bezplatne všetky nutné oznámenia.

/2/ Na žiadosti štátnych banských a hutníckych závodov môže byť nositeľom poistenia po 1: vypočutí uložené, aby za náhradu prevádzali niektoré z úkonov súvisiacich s vykonávaním tohto zákona.

§ 6.

Všetky úkony a listiny, ktorých je treba k založeniu a usporiadaniu právnych pomerov podľa tohto zákona medzi štátnymi banskými a hutníckymi závodmi s jednej strany a robotníkmi a dôchodcami so strany druhej sú oslobodené od dávok poplatkov a kolkov.

§ 7. Tento zákon nadobúda účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po vyhlásení a vykoná ho minister dopravy a verejných prác so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová  zpráva.

Poistnú príslušnosti osôb zamestnaných v baníctve upravoval zákon č. 242/1922. Podľa tohto zákona neskoršie zmeneného zákonom 5. 200/1936, je predmetom poistenia poskytovanie

l/ poistných dávok pre prípad nemoci, 2/ provízie invalidnej a starobnej, vdovskej a sirotskej, výbavného a odbytného.

Nositeľom poistenia bola až do 31. decembra 1940 Revírna bratská pokladnica v Bratislave. Jej pôsobnosť prešla na základe nariadenia č. 300/1940 Sl.z. na Robotnícku sociálnu poisťovňu.

Penzie podľa uvedených zákonov sú veľmi nízke a preto už aj v minulosti poskytovaly k nim "Štátne banské a hutnícke závody" - / v ďalšom "Podnik" /, takzvané dobrovoľné príspevky a RBP dávala z času na čas jednorázové výpomoce. Teraz keď ceny životných potrieb stúply, domáha sa robotníctvo a provizionosti. Podniku úpravy svojich požitkov a žiadajú, aby boli poštátnení.

Minister dopravy a verejných prác sostavil preto komisiu ktorej uložil vypracoval predmetný návrh. Komisia doporučila, aby sa starobné a invalidné poistenie štátnych baníkov a provizionistov Podniku vylúčilo z pôsobnosti Robotníckej sociálnej poisťovne, prešlo na štát a vyňalo tiež z pôsobnosti zák. č. 242/1922 a 200/ 1936. Nemocenské poistenie štátnych baníkov prevádzalo by sa však i ďalej podľa doterajších právnych predpisov a nositeľkou tohto poistenia zostala by Robotnícka sociálna poisťovňa. Ponechanie doterajšieho stavu ohľadom nemocenského poistenia je preto účelné, že toto poistenie celkom vyhovovalo a že RSP, majúc vybudované četné sanatória, ozdravovne, zostavovne atď., môže poskytnuť svojim členom lepšie liečenie, ako bars aký nový nositeľ poistenia. Podľa § l nariadenia vylučujú sa teda len z verejnoprávneho provizijného poistenia zákona č.200 1936 osoby zamestnané v tých banských a hutníckych závodoch,ktoré sú v prevádzke štátu. Do štátneho zaopatrenia prechádzajú tí robotníci, ktorí sú trvalé zamestnaní a nevzťahuje sa teda zákon jednak na dočasných /sezónnych/ robotníkov Podniku,jedna na zamestnancov závodov, ktoré nie sú v prevádzke štátu, hoci

vlastníckym právom štátu prislúchajú /naftové doly v Gbeloch/, ako aj v závodoch, ktorých robotníctvo nie je poistené podľa zákona č. 200/1936, ale podľa zákona č. 221/1924 Sb.z. a n.

/Dubová/.

Robotnícka sociálna poisťovňa zostáva i naďalej nositeľom nemocenského poistenia štátnych baníkov Podniku, nositeľom starobného, invalidného a nemocenského poistenia tých robotníkov Podniku, ktorí nemajú povahu trvalých robotníkov a konečne nositeľov úrazového poistenia pre všetkých robotníkov Podniku.

Pretože Robotnícka sociálna poisťovna podľa nariadenia č. 300/1940 Sl.z. prevzala majetok provizijného oddelenia bývalej Revírnej bratskej pokladnici, bolo treba v § 2 stanoviť, aby Robotnícka sociálna poisťovňa odovzdala štátu ten podiel majetku provizijného oddelenia, ktorý pripadá na poistencov a provizionistov Podniku výstupujúcich z bratského poistenia ku dnu účinnosti zákona a ďalej, aby každoročne odovzdala rovnako vypočítaný podiel sanačnej dávky z uhlia, vyberanej podľa § 82 zákona č. 200/1936 Sb.z. a n. Rozdelenie nielen majetku,ale aj stáleho príjmu zo sanačnej dávky z uhlia je preto samozrejmé, nakoľko predstavuje tento majetok časť prémiových rezerv poistencov a provizionistov nahromadených od l, júla 1936 a uhoľná dávka sanačná je príjem určený k doplneniu týchto rezerv podľa sanačného plánu zákona č. 200/1936 Sb.z. a n.

Všetky podrobnosti štátneho zaopatrenia robotníkov Podniku sú shrnuté vo zvláštnych "smerniciach", ktoré tvoria príloha k osnove nariadenia a budú v Úradných novinách vyhlásené /§ 3/

V § 4 nariadenia bolo ako terajším provizionistom, tak štátnym baníkom, ktorí v budúcnosti do výslužby odídu, zachované právo na dobrovoľné poistenie nemocenské u Robotníckej sociálnej poisťovni. Význam tohto poistenia je najlepšie tým osvetlený, že takmer všetci vyslúžilí baníci tejto zákonitej možnosti používajú. V roku 1939 bolo napríklad z 3640 provizi- - 6 —

onistov 3.556 v dobrovoľnom nemocenskom poistení, z počtu 4.212 3.884. Bez výslovného predpisu § 4 nemali by provizionisti vyňatí z pôsobnosti zákona č. 200/1936 Sb.z. a n. nárok na toto dobrovoľné poistenie.

Samostatné zaopatrenie štátnych baníkov bude vo svojich začiatkoch, ale aj neskoršie odkázané na spolupôsobenie iných poisťovní a úradov, najmä Robotníckej sociálnej poisťovni. Podľa analógii zákonov č. 221/1924 Sb.z. a n. a zákona č. 26/1929 Sb.z. a n. bolo treba pamätať na uvedený právny predpis, čo sa stalo v § 5,

Dosiaľ bolo založenie a usporiadanie právnych pomerov medzi Revírnou bratskou pokladnicou s jednej strany a členmi dôchodcami s druhej strany oslobodené od kolkov a poplatkov. Keby toto oslobodenie padlo, bolo by treba trvať na kolkovaní všetkých pripisov robotníkov na Podnik v záležitostiach zaopatrovacích: nekolkované žiadosti by sa musely vracať a kolky vymáhať. Nakoľko baníci vo styku so svojou poisťovňou na kolky poplatky neboli zvyklí, posudzovali by túto novotu ako nemiestny byrokratizmus Podniku a rozhorčene by ju komentovali. Správna agenda spojená s vymáhaním kolkov a poplatkov a korešpondencua o tom presahovaly by výťažok kolkovného a poplatkov, tak že by nastaly iba prieťahy vo vybavovaní zaopatrovacích záležitostí bez akéhokoľvek výťažku pre štátna pokladnicu. Preto bol udržovaný v § 6 doterajší stav.

F i n a n č n á   stránka.

Provizijné požitky vyplácané dosiaľ proviziantom štátny závodov /bez Magurky, Zlatej Idy a iných zastavených závodov/ obnášaly podľa stavu dôchodcov k 1. máju 1941 ročne 4,105.266

Zlepšenie, ktoré teraz nastane bude si vyžadovať nákladu asi 3,314.793 Ks, nakoľko ide o pravidelné periodické dávky. K tomu pristupuje ešte zvýšenie pohrebného odhadované na 122.000 obytné vdovám a iné menšie dávky. Dovedna možno rátať s tým,že sa doterajšie požitky zvýšia o 3,500.000 Ks ročne.

Príspevok robotníkov bude obnášať 8 % miezd až do 12.000 Tieto mzdové sumy boly v roku 1941;

Banská Štiavnica .................... 12,017.436 Ks

Kremnica ............................ 5,066.387 Ks

Prešov ..............................1.185.949 Ks

dovedna: 18,269.772 Ks. Z toho robí 8 % asi 1,461.600 Ks.

Z doterajších nákladov na almužny a dobrovoľné príspevky k proviziám, ktoré boly preliminované v rozpočte na rok 1942 obnosom 1,018.000 Ks, pripadlo na almužny asi 180.000 Ks ročne. Kým prvá väčšia čiastka 838.000 Ks dobrovoľných prispevkov v budúcnosti odpadne, bude naproti tomu treba almužny zvýšiť a to práve v dôsledku zvýšenia provízií. Keď sa počíta na zvýšenie o 100 % sníži sa dosavádny náklad z 1,018.000 Ks na 360.000 Ks, t.j. o 658.000 Ks.

K nákladom na zvýšenie zoapatrovacích požitkov treba Ste prirátal! správne trovy, ktoré možno odhadnúť na 100,000

Ks ročne.

Bude treba hrubý rozpočet tento;

príjmy;

robot.príspevky 1,461.600 Ks

zostáva uhradiť 6,243.666 Ks

spolu: 7,705.266 Ks

výdaje:

doter. požitky 4,105.266 Ks

zvýšenie dot.pož. 3,500.000 Ks

správne výdaje 100.000 Ks

spolu; 7,705.266 Ks

Dosiaľ platí Podnik ako provízny príspevok 1,490.810 Ks provizijnému oddeleniu bývalej RBP a okrem toho na dobrovoľných príspevkoch k províziám a almužnám obnos 1,018,000 Ks, dovedna 2,508.810 Ks. Nové náklady budú; na zvýšenie provízie plus správnych trov 6,243.666 Ks a na zvýšené almužny 360.000 Ks dovedna 6,603.666 Ks. Rozdiel robí 4,094.856 Ks, O túto diferenciu bude podnikový rozpočet pasívnejší.

Skutočnosť, že sa náklady Podniku na provízie zvýšia o 4,752.856 Ks /z 1,490.810 Ks na 6,243.666 Ks/ kým sa dôchod-

com prilepší len o 3,500.000 Ks, vysvetľuje sa tým, že na doterajšie provízie prispievali nie len robotníci a zamestnávatelia, ale aj konzumenti /sanačnou dávkou uhoľnou/ a výdatným spôsobom aj štát /príspevkom ku každej provízii a okrem toho sanačným príspevkom/. Oba tieto príjmové pramene boly veľmi podstatnými složkami hospodárenia RBP. Z celkových príjmov /okrem úrokov/ provizijného oddelenia RBP v roku 1941 pripadalo na ne asi 41 %. Slúžily ovšem len z čiastky ku krytiu bežných penzií väčšej polovice sa používalo k hromadeniu stratenýoh rezerv.

Skutočné náklady zaťažujúce štátnu pokladnicu preto budú podstatne nižšie. Snížia sa nie len o výnos z majetku a podieľ na sanačnej uhoľnej dávke, ktoré má podľa § 2 zákona Robotnícka sociálna poisťovňa odovzdať Štátu, ale i obnos, o ktorý možno zmenšiť štátny príspevok platený podľa § 82e záko-

č. 200/1936 Sb. z. a n. dôsledkom toho, že provizionisti štát-

nych podnikov budú Robotníckej sociálnej poisťovni odobraní. V rozpočtoch podniku "Štátne banské a hutnícke závody" bude treba uvádzať osobitne sumu, o ktorú budú náklady na zaopatrenie štátnych baníkov a provizionistov vyššie než keby títo zostali u RSP. Ináč skresľoval by sa obraz hospodárenia Podniku o veľmi značná pasívnu položku.

Nakoľko je zvýšenie nákladov na celý rok odhadnuté sumou 4, 094. 856 Ks treba rátať pokiaľ sa týka bežného roku 1942 za každý mesiac asi s obnosom 341. 200 Ks. Podľa toho kedy vstúpi zákon v platnosť, treba na zbývajúcu časť roku povoliť zodpovedné čiastky a to zvláštnym úverom, lebo v rozpočte r. 1942 na tieto viacnáklady nie je pamätané.

Nakoľko ide o prerokovanie predkladaného návrhu zákona Snemom, je želaním vlády, aby bol prikázaný výboru sociálnemu a zdravotnému a výboru rozpočtovému.

Dr. Vojtech Tuka  v. r., predseda vlády a minister zahraničných vecí.

Július Stano v. r., minister dopravy a verejných prác