Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
582. Zpráva
kultúrneho výboru
o vládnom návrhu zákona o Slovenskej akadémii vied a umení (tlač 569).
Po úspešnom prekonaní troch rokov slovenskej štátnej samostatnosti nadišiel aj u nás čas, aby sa medzery v organizácii nášho kultúrneho života vyplnily. Skúsenosti z prvých troch rokov ukazujú, že náš kultúrny život v oblasti Vedeckej a umeleckej trpí mnohými tienistými stránkami, ktorých príčiny daly by sa v poslednej analýze takmer vždy uviesť na jedného spoločného menovateľa: organizačná roztrieštenosť.
Je potešujúcou skutočnosťou, že sme mali doteraz a budeme mať aj naďalej kultúrne ustanovizne národné, ktoré zapáli ovaly fakle národnej osvety a udržovaly ohne našej írečitej kultúry slovenskej. Sú to ustanovizne — už či všenárodné, či aj cirkevným duchom preniknuté —, ktoré túto úlohu plnily aj vtedy, keď neprajné vetry hrozily udusiť naše životodarné svetlá, ustanovizne, ktoré majú nehynúce zásluhy o udržovanie a pestovanie toho ducha, ktorého konečným výtvorom je slovenský štát. Ale tieto ustanovizne svojimi osobitne zapaľovanými fakľami boly doteraz akoby štafetovým behom, počas ktorého generácie si podávaly oheň nádeje z rúk do rúk, aby na konci zdvihly víťazne zachovaný plameň do výšky samostatného štátneho povedomia, aby zapálily spoločnú a večnú vatru najvyššej kultúrnej ustanovizne Slovákov na spoločnom piedestále, ktorými má byt práve Akadémia viedla umení. Trojročná plodnosť týchto národných ustanovizní bola potrebná aj po 14. marci 1939, aby sa osviežené a samostatnosťou rozjarené sily mohly tým bezpečnejšie a tým silnejšie spojiť na spoločnú prácu pod najvyššou egidou Akadémie. Buďme o tom presvedčení, že naša Akadémia aj v budúcnosti bude potrebovať tieto ohne našich kultúrnych ustanovizní. Záslužné ruky, ktoré svoje kultúrne fakle s toľkou obetavosťou niesly až podnes, iste neklesnú ani zajtra, ani pozajtre, neklesnú, kým lem slovenský národ žiť bude, a preto sa zapoja i) do vybudovania spoločného, sjednocovacieho diela: Slovenskej akadémie vied a umení.
Najvyššími celoštátnymi kultúrnymi ustanovizňami, ktoré sú rozhodujúcimi tribunálmi vo svojskom svete vedeckom a umeleckom, sú v iných vyspelých štátoch všade akadémie vied a umení. Preto prichodí aj u nás založiť kultúrnu ustanovizeň najvyššej mravnej a ideovej hodnoty i dejinného dosahu pod menom Slovenská akadémia vied a umení. Založenie akadémie bolo v každom národe udalosťou mimoriadneho dejinného významu. Tam, kde nebolo vlastného štátu, proces sceľovania národa sa založením akadémie vied dovŕšil a jeho smerovanie k vlastnej štátotvornosti sa urýchlilo. Vznik akadémie všade značil súčasne vzrast národného povedomia, lebo národ si intenzívnejšie uvedomil svoju národnú dôstojnosť, kultúrnu zrelosť a organizačnú dospelosť. Bratský národ chorvátsky napríklad už v minulosti popri svojej univerzite mal i akadémiu, ktorá sa dnes pretvorila na Chorvátsku akadémiu vied a
umení. I Slovinci, početne menší ako Slováci, mali a majú i bez vlastného štátu svoju Slovinskú akadémiu vied a umení už od roku 1933. Ba aj iné národy, menšie alebo len o niečo väčšie ako je náš, napríklad národy severné, majú svoje celonárodné akadémia.
Slovenská národná pospolitosť, ktorá v minulosti prežila toľko nekonečných útrap a strádania, ktorá sa pri svojom formovaní od konca XVIII. storočia v časoch Bernolákových cez dobu Štúrovu takmer pred 100 rokmi musela s nesmiernymi tažkosťami prebíjať do dnešného storočia a ktorá sa po svetovej vojne dostala do štátneho útvaru, kde mohla hrať len podradnú úlohu, zachovala si z minulých čias vo svojej národnej, povahe čiastočne ešte i podnes rušivé stopy pocitu menejcennosti. Tento pocit len hatí životný elán a tvorivé nadšenie našej národnej pospolitosti a treba ho preto z našej národnej mentality postupne a plánovite vykoreniť. Ohnivom v reťazi týchto reformných úsilí bude i založenie Slovenskej akadémie vied a umení, ktorej vznik i rozvoj mimoriadne posilní slovenské národné sebavedomie a tým aj základy samostatnej slovenskej štátnosti.
Mohla by sa azda položiť otázka, či by sa neodporúčalo so založením akadémie čakať. Nie, — (bolo by to zbytočné a čas by sa len strácal. Založením Slovenskej akadémie vied a umení rozriešia sa mnohé pálčivé otázky nášho kultúrneho života, zvýši sa vedecká i umelecká produkcia, získa naša zahraničná kultúrna reprezentácia, ba zveľadí sa prestížne i medzinárodné postavenie Slovenskej republiky v očiach vzdelanej cudziny.
Z budúcich úloh Akadémie vyzdvihnúť treba najmä tieto: Akadémia bude mat na starostí okrem dokončenia a vydania slovanskej vlastivedy a radu iných veľkých kolektívnych podujatí: slovenský náučný slovník, veľké inojazyčné a porovnávacie slovníky, jazykový atlas Slovenska, edície historických prameňov, veľké ilustrované dejiny Slovákov a pod. Okrem toho väčšie množstvo časopisov i samostatných knižných vydaní umožní, aby hodnotné štúdie vychodily včas a neležaly na škodu slovenskej kultúry nevydané v priečinkoch Vedeckých pracovníkov. To isté platí i o reprezentatívnych vydaniach z oblasti umenia.
Dnešná všeobecná rozdrobenosť a izolačné tendencie v našom vedeckom živote ohrozujú neraz í také podniky, pri ktorých by normálne mala byt potrebná koordinácia. Nápravu tu môže priniesť lem založenie Akadémie. Tak napríklad blížime sa k stému výročiu pozdvihnutia strednej slovenčiny na spisovný jazyk Ľudovítom Štúrom a jeho družinou, ktoré padne na rok 1943. Ak sa máme na túto historickú jubilejnú udalosť dôstojne pripraviť, nemôžeme to urobiť bez dôkladnej vedeckej revízie tejto doteraz najskvelejšej epochy slovenského národného vývinu, ktorá pre impozantné výšky rozletu národného ducha nemá seberovnej ani predtým ani potom. Konkrétne to značí kritické, teda vedecké reedície slovenských aj inojazyčných spisov i závažných časopiseckých príspevkov doby štúrovskej, syntetické zhodnotenie jednotlivých jej vynikajúcich osobností, monografické spracovanie vtedajšej jazykovedy, literárnej histórie, kritické edície doteraz nevydaných rukopismých literárnych prác, prednášok, zápisníkov, korešpondencie atď. Úloha je ta taká nesmierne veľká a zodpovedná, že si vyžiada koncentrované úsilie celého radu odborníkov v najrozličnejších odboroch vlastivedných. Realizácia tejto súrnej úlohy nedá sa ani predstaviť bez spoločného rozvrhu a ústredného vedenia. Hľa, hneď i táto súrna práca sa takmer žiada do rúk Slovenskej akadémie vied a umení, aby bola v rukách najpovolanejších.
Z uvedených dôvodov kultúrny výbor s radosťou uvítal vládny návrh zákona o Slovenskej akadémii vied a umení a s uznaním vzal na vedomie, že ustanovenia vládneho návrhu tak svojou presnou formuláciou, ako aj svojím rozsahom a systematikou poskytujú pevný normaltívny základ pre zriadenie a činnosť tejto našej najvyššej túrnej ustanovizne.
Výbor prejavil súhlas s jednotlivými ustanoveniami vládneho návrhu a uskutočnil len žiadúce zmeny formálnej povahy.
V § l ods. 2 namiesto konštatovania, že Slovenská akadémia vied a umení je verejnoprávnou korporáciou, bolo potrebné vysloviť, že táto ustanovizeň má právnu povahu (samostatnej právnickej osoby.
V § 6 ods. l písm. a) sa vyslovilo, že k členom predsedníctva Akadémie patri aj jej generálny tajomník.
Kultúrny výbor vyslovuje nádej, že založenie Slovenskej akadémie vied a umení bude u nás nielen historicky významnou udalosťou, na ktorú s úctou a hrdosťou budú spomínať neskoršie generácie slovenského národa, ale že to bude aj viditeľný medzník v organizácii a vo vývine slovenskej vedeckej i umeleckej tvorby na ceste k svetovým métam. V tomto presvedčení odporúča výbor predloženú osnovu slávnemu Snemu na uzákonenie.
V Bratislave 24. júna 1942.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Dr. Karol Körper v. r.,
Zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Budovanie slovenského štátu v dnešných vojnových časoch vyžaduje si vypätie síl všetkých složiek štátneho aparátu pre zaklenie hmotných potrieb národa a štátu, práve tak ako i sústredenie našej pozornosti na otázky vnútropolitických i zahraničných potrieb, vyplývajúcich z dnešných ťažkých čias. I keď tieto starosti kladú na nás všetkých tak veliké požiadavky, ako na žiadnu z doterajších generácií slovenských, predsa sa staráme, a to vo zvýšenej miere, i o duchovný život slovenský, nielen preto, aby sme ho zachovali budúcim pokoleniam neporušený, ale aby sme ho zveľadili a zadovážili mu všetky tie atribúty, ktoré charakterizujú kultúrne vyspelé národy sveta. Ako mladý a zachovalý národ chceme priniesť novej Európe svoj veľký príspevok pre výstavbu spravodlivého a pokojného života v pojatí kresťanského svetonázoru.
Založením Slovenskej akadémie vied a umení neriešime len mnohé pálčivé otázky nášho kultúrneho života, nezvyšujeme len vedeckú a umeleckú produkciu slovenskú, ale budujeme i našu zahraničnú kultúrnu reprezentáciu, zveľaďujeme a upevňujeme i medzinárodné postavenie Slovenskej republiky, veď základným predpokladom štátnej suverenity je v prvom rade suverenita mravná, suverenita duchovná.
Slovenský národ založením Akadémie vystupuje pred svetové a kultúrne fórum, predstavuje sa vzdelanému svetu, a tak dôstojne sa včleňuje ako rovnocenný činiteľ do medzinárodného kultúrneho sveta. Všetci tí, ktorí vynikajúcou vedeckou a umeleckou tvorbou ako i neobyčajným porozumením tejto tvorby stanú sa členmi Slovenskej akadémie vied a umení, vstúpia tak medzi nesmrteľných synov nášho národa a touto nesmrteľnosťou získajú si nielen úctu národa, ale aj zabezpečia nesmrteľnosť nášmu národu v kultúrnom svete. Stanú sa tak ochrancami nášho národa a zaistia mu vynikajúce miesto v dejinách civilizovaného sveta.
Rozpočtový výbor považuje predvídané výlohy, spojené so zriadením a udržovaním Slovenskej akadémie vied a umení, ktoré v prvom roku jej účinkovania sa zabezpečujú výškou Ks 2,200.000, za neobyčajne malé v pomere k spomenutému národnému a štátnemu zisku. Finančná podpora tejto našej významnej kultúrnej ustanovizne patrí iste k vzácnym povinnostiam štátu, veď v šírke a hĺbke slovenskej kultúry prejaví sa sila nášho národa.
Naše hmotné možnosti v pomere k iným štátom s väčšou hospodárskou potencialitou sú obmedzené, ale na poli kultúry, na polí vedeckého a umeleckého tvorenia nesmieme sa báť finančných obetí. V kultúre je zaistená večnosť a nepominuteľnosť národov. Rozpočtový výbor si je toho plne vedomý a pod zorným uhlom tejto skutočnosti pozerá sa i na hmotné obete spojené s udržovaním Slovenskej akadémie vied a
umení. Chceme dať všetky možné prostriedky našim vedeckým a umeleckým pracovníkom, aby svojou prácou, umom a vzdelaním dôstojne reprezentovali našu kultúru, vedu a umenie pred svetom, aby zaplnili medzery, ktoré vzniklý neprajnosťou nám nežičlivej minulosti a aby závodením na duchovnom poli získaly čestné miesto nášmu národnému géniu.
Akadémie vied a umení vo všetkých štátoch vzniklý vlastne z veľkodušných a vlasteneckých obetí v poďobe darov a venovaní. Rozpočtový výbor tým, že súhlasil, aby všetky dary a venovania v prospech Akadémie boly oslobodené od všetkých verejných dávok, daní a poplatkov, uľahčuje, aby celý národ závodiť v obetavosti a hmotnej podpore, ktorá je bezpodmienečne potrebná na zaistenie úloh, očakávaných od Slovenskej akadémie vied a umení. Treba, aby si každý bol vedomý skutočnosti, že jeho hmotné prostriedky nemajú slúžiť len individualistickým cieľom, ale majú prispieť i k zaisteniu celonárodných potrieb. Ak terajšia pre mnohých hospodársky výhodná doba umožňuje shromaždiť v rukách jednotlivcov a spoločností väčšie kapitály, javí sa potrebným vyzvať všetkých jednotlivcov a spoločnosti vlastniacich väčšie kapitály, aby po vzoru ostatných národov a ich mecénov vlasteneckým obetovaním podporili rozvoj slovenskej vzdelanosti.
Rozpočtový výbor odporúča vládny návrh zákona o Slovenskej akadémii vied a umení slávnemu Snemu v predloženom znení na prijatie.
V Bratislave 24. júna 1942.
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Pavol Čarnogurský v. r.,
Zpravodajca.
Zákon
zo dňa................ 1942
o Slovenskej akadémii vied a umení.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Zriaďuje sa Slovenská akadémia vied a umení (Academia Scieutiamm et Artium Slovaca) so sídlom v Bratislave.
(2) Slovenská akadémia vied a umení (v ďalšom texte Akadémia) je právnická osoba.
§ 2.
Slovenská akadémia vied a umení je najvyššou kultúrnou ustanovizňou; jej úlohou je všestranne zveľaďovať rozvoj vied a umení a dobudovať i sústreďovať organizáciu slovenskej vedeckej práce a umeleckej tvorby.
§ 3. (1) Akadémia sa člení na tri odbory:
I. duchovedný so sekciami:
a) teologicko-filozofickou,
b) vlastivednou,
c) právnickou;
II. prírodovedný so sekciami:
a) matematicko-prírodovednou,
b) technickou,
c) lekárskou;
III. umelecký so sekciami:
a) literárnou,
b) hudobnodramatickou,
c) výtvarnou.
(2) Prípadné ďalšie rozčlenenie jednotlivých odborov a sekcií, ako aj podrobnosti o vnútornej organizácii Akadémie určí organizačný štatút [§ 7 ods. l písm. b)].
§ 4.
Úradným jazykom Akadémie je slovenčina. Iný jazyk možno výnimočne použiť pri slávnostných príležitostiach, v písomnom styku s cudzinou a pri knižných alebo časopiseckých vydaniach Akadémie.
§ 5.
Protektorom Akadémie je prezident republiky,
§ 6. (1) Orgánmi Akadémie sú:
a) predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu, dvoch podpredsedov, generálneho tajomníka a z predsedov odborov,
b) celoakademické shromaždenie, na ktorom sa môžu zúčastniť všetci členovia Akadémie; hlasovať majú právo iba riadni členovia (§ 8).
(2) Členov predsedníctva volí celoakademické shromaždenie. Prvé predsedníctvo vymenuje prezident republiky ako protektor Akadémie.
(3) Funkčné obdobie predsedníctva je päťročné.
§ 7.
(1) Do pôsobnosti predsedníctva Akadémie patrí najmä:
a) vymenovať členov Akadémie a vyslovovať stratu členstva v medziach § 9 ods. 2,
b) vydávať organizačný štatút Akadémie, ktorý schvaľuje minister školstva a národnej osvety,
c) sostavovať rozpočet Akadémie, ktorý schvaľuje minister školstva a národnej osvety v dohode s ministrom financií,
d) nadobúdať a scudzovať nehnuteľný a hnuteľný majetok,
e) prijímať a prepúšťať platených zamestnancov,
(2) Do pôsobnosti celoakademického shromaždenia patrí:
a) voliť členov predsedníctva,
b) vydávať všeobecné smernice pre vedeckú a umeleckú činnosť Akadémie.
(3) Predseda zastupuje Akadémiu navonok.
(4) Podrobností o pôsobnosti orgánov, o pôsobnosti jednotlivých funkcionárov predsedníctva ako aj vnútorné úradovanie Akadémie upraví organizačný štatút [ods. l písm. b)].
§ 8.
(1) Akadémia má riadnych, mimoriadnych, zahraničných a čestných členov.
(2) Riadnym alebo mimoriadnym členom Akadémie môže sa stať, kto si vedeckou alebo umeleckou tvorbou získal vynikajúce zásluhy; za tie isté zásluhy možno udeliť cudziemu štátnemu občanovi zahraničné členstvo Akadémie. Čestné členstvo Akadémie udeľuje sa za výnimočné zásluhy, získané napomáhaním vedy alebo umenia.
(3) Najvyšší počet členov, podrobnosti o podmienkach nadobúdania členstva ako aj práva a povinnosti členov určí organizačný štatút.
§ 9.
(1) Členov Akadémie vymenúva predsedníctvo; spôsob vymenovania upraví organizačný štatút. Prvými riadnymi členmi Akadémie sú členovia prvého predsedníctva.
(2) Členstvo Akadémie je doživotné; jeho stratu môže vyslovil iba v prípade, vážneho porušenia členských povinností, a to ak ide o prvých riadnych členov (ods. 1), prezident republiky, ak ide o ostatných členov — predsedníctvo.
§ 10.
(1) Výdavky Akadémie hradia sa z jej vlastných prostriedkov. Ak vlastné prostriedky nestačila, treba výdavky uhradil aj zo štátneho príspevku, ktorý sa preliminuje v rozpočte Ministerstva školstva a národnej osvety.
(2) Finančné hospodárenie Akadémie spravuje sa podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo školstva a národnej osvety po dohode s Najvyšším kontrolným dvorom, a podlieha bezprostrednému dozoru týchto úradov.
§ 11.
(1) Dary, odkazy a venovania v prospech Akadémie sú oslobodené od všetkých verejných daní, dávok a poplatkov.
(2) Korešpondencia Akadémie v medziach výkonu jej pôsobnosti je oslobodená od poštových poplatkov. Podrobnosti určí minister dopravy a verejných prác.
§ 12.
Akadémia má mať potrebný počet stálych zamestnancov; pre ich služobné a platové pomery platia obdobne predpisy platné pre štátnych zamestnancov, Systemizáciu služobných miest schvaľuje ma návrh predsedníctva Akadémie minister školstva a národnej osvety v dohode s ministrom financií.
§ 13.
Tento zákon platí a nadobúda účinnnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister školstva a národnej osvety so zúčastnenými ministrami.