Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
568.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1942,
ktorým sa mení a doplňuje zákon o daňových ulavách pre investície.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
(1) Lehota určená v § l ods. 3 zákona, č. 307/1940 Sl. z. pre použitie investičnej rezervy, zriadenej zo zisku obchodného obdobia 1940 (1939/1940 a 1940/1941) sa predlžuje do konca obchodného roku 1943 (1943/1944).
(2) Počnúc obchodným rokom 1942 (1942/1943) treba rezervu (ods. 1) zaúčtovať predovšetkým na úhradu mimoriadnych odpisov z tých investícií, na ktoré bola určená. Inak treba ju použiť na úhrada mimoriadnych odpisov z investícií, ktoré sa uskutočnia v rokoch 1942 a 1943 (1942/1943 a 1943/1944).
Čl. II.
Výhody mimoriadnych odpisov v rozsahu určenom v § 2 zákona č. 307/1940 Sl. z, sa priznávajú i investíciám, ktoré sa uskutočnia v obchodnom roku 1943 (1942/1943 a 1943/1944).
Čl. III.
(1) Daňovníci dane dôchodkovej, všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej, ktorí
vedú riadne knihy, môžu zriadiť na ťarchu bilančne vykázaného čistého zisku obdobia
1941 (1941/1942) nezdanenú investičnú rezervu podľa § l zákona č. 307/1940 Sl. z. na úhradu mimoriadnych odpisov z tých investícií, ktoré sa v smysle § 2 uvedeného zákona uskutočnia v obchodných obdobiach
1942 až 1944 (1942/1943 až 1944/1945).
(2) Rezerva (ods. 1) môže činiť najvyššie 30% bilančne vykázaného čistého zisku, avšak nie viac, než 50% príslušného nákladu, ktorým má byť daňovníkom v príslušných rokoch vynaložený na investície a možno ju zvýšiť až do 40%, ak podnik do 30. septembra 1942 zakúpi štátne ukladacie papiere za sumu rovnajúcu sa 10% čistého zisku obchodného obdobia 1941 (1941/1942).
(3) Rezervu (ods. 1) treba pojať prvý raz do súvahy obchodného obdobia 1942 (1942/1943) a tam ju vykázať v samostatnej bilančnej položke a viesť ju naďalej v evidencii až do upotrebenia.
(4) Rezervu (ods. 1) treba zaúčtovať v prvom rade na úhradu mimoriadnych odpisov z tých investícií, na ktoré bola určená. Inak treba ju použiť na úhradu mimoriadnych odpisov z investícií, ktoré sa uskutočnia v rokoch 1942 až 1944 (1942/1943 až 1944/1945). Ak sa táto nezdanená investičná rezerva nepoužije najneskôr do konca obchodného obdobia 1944 (1944/1945), zdaní sa jej nepoužitá časť na daňový rok 1942 (1943).
Čl. IV.
(1) Platnosť ustanovení §§ 5 a 6 zákona č. 307/1940 Sl. z., sa rozširuje i na investície podľa tohto zákona.
(2) Pre stroje a zariadenia, ktoré boly dané do prevádzky, neprislúcha výhoda mimoriadneho odpisu podľa § 2 zákona č. 307/1940 Sl. z. a podľa čl. II. tohto zákona.
Čl. V.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií.
Dôvodová zpráva.
Konjunktúra slovenského hospodárstva, ktorá sa započala po prekonaní začiatočných ťažkostí pri utvorení samostatného slovenského štátu už v roku 1939 a pokračovala v roku 1940, vyvrcholila v roku 1941. Podľa rozličných znakov sa ukazuje, že bude všeobecne trvať ešte v roku 1942 a že dostane sostupnú tendenciu, najmä v dôsledku malých možností pri zadovažovaní, resp. obnovovaní zásoby surovín, pomocných látok, polotovarov a tovarov.
Príčinou tejto konjunktúry je jednak stúpajúci dopyt po tovaroch, ktoré sú potrebné pri vedení vojny, jednak dopyt po tovaroch, ktorých zásoba v dôsledku vojnových pomerov klesá a ktorých spotrebu treba úradne regulovať. Dá sa preto očakávať, že cena značnej časti tovarov, ktorých potrebu zvyšujú vojnové pomery, po skončení vojny podstatne klesne. Pri tovare, ktorého zásoby v dôsledku vojnových pomerov klesajú, prichádzajú do úvahy tieto momenty:
1. postupným výpredajom týchto zásob zrušujú sa tiché rezervy, ktorých protihodnota zvyšuje hospodársky výsledok podniku a odčerpávajú sa cestou priameho zdanenia z podnikovej podstaty, takže ich zdanenie pôsobí ako intenzívna dávka z majetku, ktorá tieto tiché rezervy zasiahne vo väčšine prípadov až do 50% ich hodnoty;
2. pre nevyhnutný tovar sa zadovažujú náhražky, ktoré len výnimočne znesú súťaživosť tovarov, ktoré nahradzujú. Preto možno očakávať, že sa ich zásoby stanú pri skončení vojny temer bezcenné a v podnikoch, ktoré ich budú mat na sklade, nastanú straty, ktoré nebudú môcť uhradiť z bežného hospodárenia. Treba vziať do úvahy, že toto nebezpečie hrozí práve tým podnikom, ktoré sa usilujú o dostatočné zásobovanie počas vojny a že ho nemajú tie podniky, ktoré zásoby vypredaly a o ich obnovu sa ma škodu celkom málo starajú;
3. zadováženie tovarov z cudziny je spojené s rozličnými výdavkami, ktoré sú v priamej súvislosti s vojnovým stavom a ktoré odpadnú hneď, keď prestanú nepriateľské konania; je to napr. vojnové poistenie, trovy pomocných dopravných ciest alebo pomocných dopravných prostriedkov, trovy osobitného spôsobu úhrady ceny atď.
Aby v týchto úsekoch hospodárstva nenastaly pri zastavení nepriateľstva poruchy, ktoré by sa odrážaly aj v štátnom a verejnom hospodárení je potrebné umožniť
zriadenie verejných rezerv na straty, ktoré bezpochyby nastanú, ako aj vrátenie týchto rezerv, vyšlých najavo realizáciou zásob, podnikovým podstatám.
Osnova chce splniť túto úlohu touto cestou:
Dovoľuje, aby sa zriadila na ťarchu bilančného výsledku obchodného roku 1941 (hospodárskeho obdobia 1941/1942) investičná rezerva (zriadená podľa § l zákona, č. 307/1940 Sl. z. na investície, započaté, objednané v rokoch 1941, 1942 s tým ďalším účinkom, že sadzby mimoriadneho odpisu 50%, poťažne 70% v rozsahu určenom 2 zákona č. 307/1940 Sl. z. ) pri strojoch, zariadeniach a prevádzkových budovách 50%, pri obytných budovách pre vlastných zamestnancov 70% (sa majú priznať všetkým investíciám, ktoré sa započaly alebo započnú) boly objednané alebo sa objednajú v obchodnom (hospodárskom) období 1942 až 1944. Tam, kde daňovník nezriadil investičnú rezervu na ťarchu roku 1940, môže si ju podľa osnovy ešte zriadiť iná ťarchu výsledku roku 1941 (1941/1942).
Investičná činnosť bola u nás v rokoch
1939 a 1940 veľmi slabá; boly to zväčša len dlaňové úľavy, poskytnuté zákonom č. 307/
1940 Sl. z., ktoré vyvolávaly na Slovensku podnikové investície v takom rozsahu, ktoré tu ešte nikdy nejestvovaly. Dôvodová zpráva k vládnemu návrhu spomenutého zákona uvádza, že zvýšenie kvóty pri mimoriadnych odpisoch umožnilo prídavkové investície vyše 150 mil. Ks. Skutočný výsledok postihol toto očakávanie niekoľkonásobne. Už v roku 1941 sa iba v priemysle dokončilo podnikových investícií za cca 360 mil. Ks a sociálnych investícií za cca 60 mil. Ks; pritom sa započalo, ale ešte nedokončilo podnikových investícií za cca 580 mil. Ks a sociálnych investícií za cca 110 mil. Ks. Pritom bol výnos priamych daní dva razy toľký, ako očakával rozpočet.
Pri terajších vojnových pomeroch nemožno v investičnej činnosti postupovať tým tempom, ktoré bolo v roku 1941. Keďže mimoriadne odpisy ako prívesok riadnych odpisov možno vyúčtovať normálne len vtedy, až sa investícia začne užívaním znehodnocovať, teda až sa dokončí a odovzdá do prevádzky, nemohly by sa pri nedokončených investíciách úľavy podľa zákona č. 307/1940 Sl. z. už uplatniť, hoci sa s nimi pôvodne rátalo (zahraniční dodávatelia nemôžu už dodržať dodacie lehoty).
Osnova navrhuje preto, aby mimoriadne odpisy podľa § 2 zákona č. 307/1940 Sl. z. sa pripustily nielen pri investíciách, ktoré sa skončia do konca roku 1942 (hospodárskeho obdobia 1941/1942), ale aj pri investíciách, uskutočnených v rokoch 1943 (1943/ 1944). Okrem toho sa predlžuje lehota pre použitie investičnej rezervy do konca obchodného obdobia 1943 (hospodárskeho obdobia 1943/1944), keďže dodacie lehoty sa teraz pohybujú okolo 36 mesiacov.
Svojím rozsahom nejde o osnovu ani ďaleko, ako obdobné opatrenia v Nemecku a v Protektoráte Čechy a Morava. V Nemecku si môžu spoločenské podniky vylúčiť zo základu dôchodkovej dane 50% zisku, ktorý ponechajú podniku a ktorý si teda spoločníci nevyberajú, v Protektoráte si môžu daňovníci ukladať každoročne do investičnej rezervy daneproste 25% základu zárobkových daní a dane dôchodkovej bez ohľadu na to, či už s investíciami započali alebo s nimi započnú iba po skončení vojny.
Prípravu na mierové hospodárstvo možno a je nevyhnutne potrebné urobiť ešte v bilančnom roku 1941 (1941/1942). Neskoršie by to už nebolo možné, aj keby vojna ďalej trvala, lebo hospodárske výsledky súkromného hospodárstva budú potrebné na zabezpečenie hladkého chodu štátneho a ostatného verejného hospodárstva; nebude už možné potom myslieť na tvorenie rezerv pre najťažšie časy povojnového prechodu. Ak prechod do mierového hospodárstva pôjde azda bez hospodárskych výkyvov, potom sumy, ktoré si súkromné hospodárstvo môže teraz podľa osnovy rezervovať, sa vrátia verejnému hospodárstvu v plnom rozsahu, keďže ani pri týchto úľavách sa nepripúšťa vcelku vyššia amortizácia ako amortizácia 100%.
K čl. I. a II.
Dôvody uvedené v dôvodovej zpráve k zákonu č. 307/1940 Sl. z. "Rozsah pracovných príležitostí na Slovensku bude v budúcom roku závisieť nielen od vývoja výrobných a odbytných pomerov v terajších podnikoch, ale najmä tiež od toho, aký rozsah budú mať investičné práce, a to nielen verejné investície, ale hlavne investície súkromné, najmä podnikové. Súkromné investície sú dnes prepotrebné vzhľadom na to. že maše podniky sa musia v najkratšom čase prispôsobiť novým hospodárskym skutočnostiam, ktoré vyplývajú z postupného zapojovania jednotlivých výrobných odvetví slovenskej výroby do veľkopriestorového hospodárstva Veľkonemeckej ríše. Toto sú
investície nevyhnutné. Sú však možné í ďalšie investície, ktoré by mohly oživiť náš pracovný trh, keby sa podnikateľom poskytly dočasné výhody umožnením rýchlejších odpisov.
Medzi firmami sa zistilo, že by zvýšenie doterajších 20%-ných odpisov na 50% umožnilo prídavkové investície v najbližšom čase vo výške vyše 150 miliónov Ks,
Ale je tu problém financovania týchto prídavkových investícií. V Nemecku ho riešili od nastolenia národnosocialistického režimu rozlične, podľa toho, ako pri daných skutočnostiach. Pre nás budú najvhodnejšie tzv. investičné rezervy, ktoré sa zriaďujú daneproste na ťarchu bilančného výsledku niektorého z dobrých hospodárskych období. Väčšina priemyselnej výroby má dobré hospodárske výsledky, takže by sa z nich investície daly financovať. Ale potrebujeme zákonné opatrenia, podľa ktorého by sa mohly zriadiť rezervy pre investície v budúcom roku, pravda, v obmedzenom rozsahu, aby daňový príjem štátu a samosprávnych sväzkov neklesol pod priemer. Tieto rezervy slúžia na úhradu mimoriadnych odpisov pri tých investíciách, ktoré sa stály v rozhodnom období.
Vládnym nariadením zo dňa 28. marca 1940, č. 76 Sl. z., zvýšilo sa percento mimoriadneho odpisu pre nové investície započaté v rokoch 1940, 1941 a 1942 prípustné pri dani dôchodkovej, všeobecnej a zvláštnej dani zárobkovej zo zákonných 10% na 20%. Už vtedy bolo jasné, že toto zvýšenie nebude dostatočnou vzpruhou pre investičnú činnosť, lebo sadzba mimoriadneho odpisu už temer 20 rokov činí 20% a daňovníci s ním rátajú ako s trvalým zariadením. Púhym vládnym nariadením nebolo však možné túto sadzbu zvýšiť, lebo zákon o priamych daniach splnomocňuje vládu na zvýšenie iba do 20%. Hospodárske kruhy dožadujú sa ďalšieho zvýšenia mimoriadnych odpisov a odôvodňujú to tým, že hospodársky život dostane vzpruhu pre ochabnutú investičnú činnosť. Okrem toho je treba prispôsobiť sa investičnej intenzite susedných štátov alebo štátov, s ktorými súťažíme. Tak v Nemecku i v Protektoráte majú zvýšené odpisové možností; v poslednom čase pripustilo Švajčiarsko nielen investičné rezervy, ale aj zvýšené odpisy.
Podnikatelia vyhýbali sa často investíciám, ktoré neboly v priamej príčinnej súvislostí s prevádzkou podniku, hoci slúžily na zlepšenie sociálnej úrovne zamestnancov. To preto, lebo finančná správa pripočítavala sumy venované na takéto zariadenia k základu zárobkových daní a dane dôchodkovej (nejestvovala hospodárska súvislosť s prevádzkou podniku), takže sa zdražily až o 80%. Aby sa i po tejto stránke pomohlo investičnej činnosti v najbližšom čase a aby sa súčasne zvýšila, sociálna úroveň nášho pospolitého pracujúceho ľudu, navrhuje osnova, aby aj trovy spojené s výstavbou zariadení dostaly povahu režijných výdavkov.
Podniky sa budú musieť teda rýchle rozhodnúť, či výhod chcú použiť alebo nie. Aby sa takto mohlo stať, musí sa osnova stať čím skôr súčiastkou nášho právneho poriadku vzhľadom na to, že dodacie lehoty pri objednávkach niektorých zariadení sú viac ako polročné. Oživenie súkromnej investičnej činnosti je tak dôležitou složkou hospodársko-politického programu vlády, že každý prieťah zapríčiňuje vážne hospo-
dárske újmy. " Trvajú aj naďalej, pretože doteraz mohly byť prevedené investície len v obmedzenom rozsahu pre nedostatok potrebných surovín a pre dlhé dodacie lehoty. Určenie poradia mimoriadnych odpisov podľa ods. 2 čl. I. je nutné, aby sa zabránilo zneužitiu investičnej rezervy (daňový únik) v tom smere, že podniky v prvom rade musia upotrebiť len investičné rezervy a len potom previesť odpisy na ťarchu bežných prevádzkových výsledkov.
K čl. III. a IV.
Investičnú rezervu podľa tohto ustanovenia možno utvoriť len z čistého zisku obchodného obdobia 1941 (1941/1942) pri rozdelení tohto zisku orgánom schvaľujúcim účtovnú uzávierku za tento rok.
Účtovne sa bude utvorenie investičnej rezervy javiť v obchodných knihách podniku takto:
Vzal Účet rozdelenia zisku roku 1941 Dal
1. I. 1942 1. I. 1942
na účet čistého zisku r. 1941 2, 350. 000. — v účet investičnej rezervy 705. 000. —
rezervného fondu.... 600. 000. —
dividendy....... 800. 000. —
remunerácií...... 200. 000. —
____________ odmien správy..... 45. 000. —
2, 350. 000— - 2, 350. 000. —
Vzal Účet počiatočnej súvahy 1942 Dal
1. I. 1942
na účet investičnej rezervy z roku 1941............ 705. 000. —
Poznámka (posledná veta k čl. I. a II. ) vyžiada si zo štátnej pokladnice nijakých o nutnosti poradia mimoriadnych odpisov nových výdavkov, po stránke úhradovej, platí i tu. Po stránke formálnej je želaním vlá-
_______ dy, aby vládny návrh zákona bol prikáza-
ný výboru rozpočtovému a výboru národoVykonanie vládneho návrhu zákona ne- hospodárskemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády a minister zahraničných vecí.
Dr. Mikuláš Pružinský v. r.,
minister financií.