_______Snem Slovenskej republiky 1941

l. volebné obdobie. 7. zasadanie.

564.

Interpelácia

poslanca Jána Moru a spoločníkov ministrovi vnútra

vo veci neuspokojivého určenia pracovných a mzdových podmienok pre poľnohospodárskych robotníkov vyhláškou predsedu Ústredného úradu práce

č. 156/1942 Úradných novín.

Predseda Ústredného úradu práce, podliehajúceho ministrovi vnútra, podľa § l zákona č. 283/1940 Sl. z. vydal 30. marca 1942 vyhlášku o úprave mzdových a pracovných podmienok zamestnanectva v poľnohospodárskom podnikaní. Vyhláška bola uverejnená v Úradných novinách č. 15, ročník XXIV., zo dňa 4. apríla 1942 pod číslom 156 a je záväzná pre každého poľnohospodárskeho zamestnávateľa a robotníka. Táto vyhláška neobstojí po stránke formálnej, ani rečnej. Pracovné a mzdové podmienky pre všetky kategórie poľnohospodárskych robotníkov určuje kumulatívne. Poľnohospodárski robotníci sú jednoduchí ľudia a nevedia, čo sa z nej vzťahuje len na deputátnikov, prípadne len na sezónnych robotníkov alebo žencov. Má to za následok nežiadúce spory medzi nimi a ich zamestnávateľmi. Podobne sa vo vyhláške nevyznajú ani mnohí zamestnávatelia a keďže je táto veľmi nepresne štylizovaná, mnohí si ju vykladajú svojvoľný vo svoj prospech.

Čo sa týka samotných mzdových a pracovných podmienok poľnohospodárskych robotníkov, tieto v srovnaní s minulým rokom boly spomínanou vyhláškou značne zhoršenie. Najlepšie to vidno na prípade deputátnikov. Deputát a mzda týchto je určená podlá oblasti, a to tak, že najvyšší príjem majú v I. oblasti a najnižší vo IV. oblasti. Kým Ústredným úradom práce z nižších do vyšších oblastí boly preradené len ojedinelé obce, zatiaľ z vyššej do nižšej — a to rovno z I. oblasti do III. — preradené boly celé okresy. Dosiaľ priemerný pracovný čas deputátnikov v ročnom priemere bol 9 hodín denne. Spomínanou vyhláškou bol predĺžený na 11 hodín denne, číže o 50 hodín mesačne. Táto kategória poľnohospodárskych robotníkov oproti minulému roku nedostala fakticky zvýšenie mzdy ani o halier a za 50 hodín viac práce mesačne dostane v I. oblasti — teda v najlepšom prípade — Ks 35. —, čiže za jednu odpracovanú hodinu 70 halierov. V nižších oblastiach je to ešte horšie. Aby deputátnici nemohli v túžbe za lepšou mzdou veľkostatky opustiť, § 4 vyhlášky viaže ich k nim neprípustným spôsobom. (Nemajú byť sprostredkovaní do inej práce a k inému zamestnávateľovi. ) Vyhláška znemožňuje sociálnu ochranu poľnohospodárskeho robotníctva. Deputátnikom dovoľuje mať dôverníkov len na takých statkoch, kde je zamestnaných aspoň 10 stálych robotníkov. Sú to teda len statky, ktoré majú výmeru vyše 250 kat. jutár. Takýchto je v Slovenskej republike len niekoľko. Vyhláška aj ináč poškodzuje deputátnikov. Tak napríklad zrušuje vžitú odmenu za nočnú a nedeľnú maštaľnú stráž, zrušuje príspevok na rodinu v obilí pre tých, čo majú 3 niže 12-ročné deti, zrušuje akcidencie dojičov atď. V sociálne-politickom ohľade značí strmý krok nazad. Ak nebude zrušená a nahradená vyhovujúcejšou, napriek všetkým opatreniam, bude mať za následok útek ďalších robotníkov zo statkov a zhoršenie zásobovacej situácie v štáte.

Preto pýtame sa pána ministra:

1. Či je ochotný nariadiť, aby pracovné a mzdové pomery všetkých kategórií poľnohospodárskych robotníkov i na rok 1942 boly upravené podľa vžitých noriem so zreteľom na to, aby poľnohospodársky robotník i zamestnávateľ vedeli, na čom sú?

2. Či je pán minister ochotný zariadiť, aby deputátnici za zvýšený pracovný čas dostali pomerom primeranú odmenu?

3. Konečne, či je pán minister ochotný zariadiť, čo je treba, aby zvýšenie miezd na hotovosti u všetkých kategórií poľnohospodárskych robotníkov na rok 1942 bolo v znesiteľnom pomere k zvýšeniu cien životných potrieb?

V Bratislave 16. júna 1942.

Mora,

Dr. Rosival, Moravčík, Dr. Fraštia, Dr. Mušák, Schlosser, Steinhübl, Drobný, Čulen, Bošňák, Čavojský, Maguth, Slameň, Šalát.