Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
560. Zpráva
ústavnoprávneho výboru.
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa uvádza do účinnosti zákon č.....
o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy (tlač 508).
Z rozsiahlosti súdneho organizačného zákona a z potreby dalších zákonných ustanovení, ktoré jednak dosť dobre nezapadajú do rámca organizačného zákona, jednak sa nimi ustanovenia tohto zákona len prevádzajú, vyplynula potreba osobitného úvodového zákona nezvyklého v našej legislatívnej praxi.
Ovodový zákon obsahuje predovšetkým ustanovenie o zriadení dvoch hlavných súdov v Bratislave a v Prešove, miesto doterajšieho jediného hlavného súdu v Bratislave. Náklad na tento druhý hlavný súd nebude oveľa väčší, keďže i dosiaľ musel Hlavný súd bratislavský mať osobitné oddelenia v Prešove. Bude tedy inštitúcia samostatného Hlavného súdu v Prešove účelnejšia. Oveľa väčší je však politický význam tohto usporiadania so zreteľom na východné kraje nášho Slovenska. Tento význam bol ešte podčiarknutý tým, že do obvodu hlavného súdu v Prešove prideľuje sa i Krajský súd) v Ružomberku.
Platový zákon č. 103/1926 Sb. z, a n. rozdelil slúžne sudcov na základné a funkčné slúžne (mimo činovného), Sudca a štátny zástupca má nárok na automatický postup len, v základnom slúžnom, funkčné slúžne sa mu zvyšovalo len menovaním do vyššej hodnosti. Tieto vyššie hodnosti, počínajúc už VI. stupnicou slúžneho, boly však systematizované — odhliadnuc odl prednostenských miest na veľkých okresných súdoch — len ma zborových súdoch. To malo za následok, že keď sudca chcel postúpiť v hodnosti a v plate, musel opustiť svoje miesto na okresnom súde a ísť na súd sborový. Ostávali na okresných súdoch len sudcovia mladí a potom menej schopní, ktorí nemohli byt menovaní. Trpela tým správnosť judikatúry na okresných súdoch a podlamovala sa dôvera v justíciu práve v širokých vrstvách nášho vidieckeho ľudu. Osnova úvodového zákona zavádza automatický postup nielen v základnom ale i vo funkčnom slúžnom, a to až do V. stupnice funkčného slúžneho (hlavný súdny radca), pravda, bez toho, že by tým sudca nadobudol nárok i na príslušný titul; ten môže dosiahnuť len menovaním. Znamená to prakticky, že sudca po deväťročnej službe dosiahne plat súdneho radcu. Systemizujú sa ďalej služobné miesta senátnych predsedov krajských a hlavných súdov, a predsedovia všetkých krajských súdov budú v III. stupnici funkčného slúžneho. Služobné miesta konceptných úradníkov Ministerstva pravosúdia so spôsobilosťou na sudcovský úrad systemizujú sa v I. —VII. stupnici funkčného slúžneho, systemizácia úradníkov úradov verejnej obžaloby ostáva v podstate nezmenená.
Všetky tieto opatrenia majú za cieľ zlepši f hmotné postavenie sudcov aspoň v rámci, ktoré dovoľujú naše finančné pomery. Ak uvážime, že zvýšený finančný náklad potrebný na toto zlepšenie nebude toho času presahovať Ks 100. 000. — ročne,
treba uznať, že to je to minimum, čo môžeme sudcom poskytnúť, lebo oni nemajú vedľajších príjmov a sú odkázaní len na svoj služobný plat, hoci vykonávajú tú najdôležitejšiu prácu právnickú.
Ústavnoprávny výbor venoval osobitnú pozornosť tomu, aby pri menovaní sudcov uplatnila sa v miere čo najväčšej zásada prísneho výberu podľa osobných vlastností a odborných schopností. Upravil preto čl. XI. úvodového zákona tak, že vyriekol, že služobné miesta sudcov a štátnych zástupcov obsadzujú sa len na základe súbehu. Zpod tejto zásady niet výnimky. Ústavnoprávny výbor ponechal síce inštitúciu osobných senátov volených sudcovskými sbormi, ale zaviedol všade a to i na Najvyššom súde zásadu, že predseda súdu má možnosť podať menovací návrh odchylný od mienky osobného senátu. Ak by to odôvodňovaly vážne služobné alebo vyššie dôvody, bude mať možmosť minister pravosúdia navrhnúť na menovanie aj iného sudcu, než ktorého navrhuje osobný senát alebo predseda patričného súdu, ale bude musieť svoj odchylný návrh odôvodniť a uviesť aj ostatné návrhy. Preto sa vypustil pôvodný odsek 5. tohto článku, korešpondujúci s ustanovením § 14 ods. 3 súdnej inštrukcie č. 81/1853 r. z.
Vládna osnova obsahovala aj predpisy o jednotnej skúške sudcovskej a advokátskej. Ústavnoprávny výbor vynechal tieto ustanovenia s tým, že otázka má byť upravená v osobitnom zákone o jednotnej skúške sudcovskej a advokátskej.
Keď menom ústavnoprávneho výboru odporúčam osnovu úvodového zákona k zákonu o súdnej organizácii Slávnemu Snemu na príjatie, činím tak v presvedčení, že sme na povznesenie úrovne súdnictva vykonali všetko, čo sme v rámci svojich skromných finančných možnosti vykonať mohli a že sme tak dokumentovali uznávanie večitej zásahy "Justitia regnorum fundamentum".
V Bratislave 9. júna
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Jozef Fundárek v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
1942,
ktorým sa uvádza do účinnosti zákon č. o organizácii súdov,
úradov verejnej obžaloby a súdnej správy.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Článok I.
(1) Vládne nariadenie č. 110/1939 Sl. z. sa zrušuje.
(2) Zriaďuje sa Hlavný súd so sídlom v Bratislave a Hlavný súd BO sídlom v Prešove.
(3) Do obvodu Hlavného súdu v Bratislave patria obvody krajských súdov v Banskej Bystrici, v Bratislave, v Nitre a
v Trenčíne a do obvodu Hlavného súdu v Prešove obvody krajských súdov v Levoči, v Michalovciach, v Prešove a v Ružomberku.
(4) V sídle Hlavného súdu v Bratislave zriaďuje sa Hlavné štátne zastupiteľstvo v Bratislave a v sídle Hlavného súdu v Prešove Hlavné štátne zastupiteľstvo v Prešove.
Článok II.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona stanú sa zamestnanci bývalého Hlavného súdu v Bratislave zamestnancami Hlavného súdu v Bratislave a zamestnanci bývalého Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave zamestnancami Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave. Zamestnanci bývalého oddelenia Hlavného súdu v Prešove stanú sa zamestnancami Hlavného súdu v Prešove a zamestnanci bývalého oddelenia Hlavného štátneho zastupiteľstva v Prešove zamestnancami Hlavného štátneho zastupiteľstva v Prešove.
Článok III.
Okrem služobných miest sudcovských sa systemizujú na súdoch aj služobné miesta súdnych notárov a auskultantov.
Článok IV.
U právnych praktikantov a auskultantov, ktorí sú v prípravnej službe sudcovskej už v deň účinnosti tohto zákona, nevyžaduje sa k jednotnej skúške sudcovskej a advokátskej hodnosť doktora práv (§ 50 zákona o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy).
Článok V.
(1) Súdnych notárov vymenuje minister práv osudia.
(2) O služobných a platových pomeroch súdnych notárov platia predpisy, ktoré dosiaľ platily pre sudcov druhej skupiny.
(3) Súdni notári sú disciplinárne zodpovední ako sudcovia.
(4) Sudcovia druhej skupiny ustanovení pred účinnosťou tohto zákona vykonávajú až do ich ustanovenia na služobné miesta, systemizované v VII. stupnici funkčného slúžneho, súdne úkony, ktoré aj doteraz vykonávali v rámci svojej pôsobnosti podľa zákona č. 47/1941 Sl. z.
Článok VI.
Ustanovenie § 44 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. sa mení takto:
(1) Základné služné sa zvyšuje postupom do vyšších stupňov. Zvýšenie základného slúžneho nastane, keď sudca dovŕšil tri roky započítateľnej služobnej doby so slúžnym bezprostredne predchádzajúceho stupňa.
(2) Funkčné slúžne sa zvyšuje postupom do vyšších stupňov funkčného služného. Zvýšenie funkčného slúžneho nastane, keď sudca, dovŕšil tri roky započítateľnej služobnej doby s funkčným slúžnym predchádzajúceho stupňa tejže stupnice.
(3) Sudca, ktorý dovŕšil tri roky započítateľnej služobnej doby s funkčným slúžnym stupňa a) VII. stupnice funkčného slúžneho, postúpi do stupňa a) VI. stupnice funkčného slúžneho; sudca, ktorý dovŕšil tri roky započítateľnej služobnej
doby 3 funkčným slúžnym posledného stupňa VI. stupnice funkčného slúžneho, postúpi do stupňa a) V. stupnice funkčného slúžneho. O časovom postupe v novej stupnici funkčného slúžneho platí ustanovenie ods. 2.
(4) Zvýšenie základného slúžneho a funkčného slúžneho vykonáva sa z úradnej moci. "
Článok VII.
Ustanovenie § 53 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. sa mení takto:
(1) Ustanovenia I. dielu časti druhej platia aj pre tých konceptných pragmatikálnych úradníkov Ministerstva pravosúdia, ktorí majú spôsobilosť na úrad sudcovský, ako aj pre konceptných pragmatikálnych úradníkov úradov verejnej obžaloby.
(2) Služobné miesta konceptných pragmátikálnych úradníkov Ministerstva pravosúdia so spôsobilosťou na sudcovský úrad sa systemizujú v I. až VII. stupnici funkčného slúžneho.
(3) Služobné miesta konceptných pragmatikálnych úradníkov úradov verejnej obžaloby sa systemizujú takto:
v II. stupnici funkčného slúžneho služobné miesto generálneho prokurátora,
v III. stupnici funkčného slúžneho služobné miesta generálnych štátnych zástupcov a hlavných prokurátorov,
v IV. stupnici funkčného slúžneho služobné miesta prokurátorov,
v V. stupnici funkčného slúžneho služobné miesta hlavných štátnych zástupcov,
v VI. stupnici funkčného slúžneho služobné miesta štátnych zástupcov. "
Článok VIII.
Na úradníkov uvedených v článku VII. sa vzťahuje ustanovenie § 4 zákona č. 40/1941 Sl. x.
Článok IX.
Pri preraďovaní konceptných pragmatikálnych úradníkov Ministerstva pravosúdia so spôsobilosťou na sudcovský úrad z doterajších systemizovaných služobných miest na služobné miesta podľa článku VII. treba primerane použiť ustanovenia §§ 52 a 152 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n.; pritom Sa služobná doba strávená v doterajšej platovej stupnici pokladá — vzhľadom na poradie a výmeru funkčného slúžneho — ako by bola strávená v zodpovedajúcej stupnici funkčného slúžneho podľa § 152 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n.
Článok X.
(1) Služobné miesta predsedov krajských súdov sa systemizujú v III. stupnici funkčného slúžneho, služobné miesta senátnych predsedov hlavných súdov sa systemizujú v IV. stupnici funkčného slúžneho, služobné miesta senátnych predsedov krajských súdov sa systemizujú v V. stupnici funkčného slúžneho (§ 40 ods, 4 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. ).
(2) Služobné miesta predsedov okresných súdov s jedným až štyrmi sudcovskými oddeleniami sa systemizujú v VI. stupnici funkčného slúžneho, služobné miesta predsedov okresných súdov s viac sudcovskými oddeleniami sa systemizujú v V. stupnici funkčného slúžneho.
Článok XI.
(1) Služobné miesta sudcov a konceptných pragmatikálnych úradníkov úradov verejnej obžaloby sa obsadzujú na základe súbehu. Žiadosti sa predkladajú Ministerstvu pravosúdia služobným postupom, s odchýlkami podľa ods. 2 až 4.
(2) Žiadosti o služobné miesta sudcov na okresných súdoch podávajú sa predsedníctvu príslušného krajského súdu. Došlé žiadosti posúdi osobný senát krajského súdu a určí i poradie odporúčaných. Predseda krajského súdu predloží žiadosti s posudkom osobného senátu a so svojím návrhom predsedníctvu príslušného hlavného súdu. Predseda hlavného súdu pripojí ku spisom posudok osobného senátu hlavného súdu a svoj vlastný návrh a predloží ich Ministerstvu pravosúdia.
(3) Pri obsadzovaní miest predsedov okresných súdov ako i služobných miest
systemizovaných v V. a vyššej stupnici funkčného slúžneho predloží predseda hlavného súdu spisy predsedníctvu Najvyššieho súdu. Prvý predseda Najvyššieho súdu pripojí k nim posudok osobného senátu Najvyššieho súdu a svoj vlastný návrh a predloží ich Ministerstvu pravosúdia.
(4) Pri obsadzovaní sudcovského miesta na Najvyššom súde, vyberie osobný senát tohto súdu zo žiadateľov troch, určiac ich poradie (ternum), a takto upravený návrh predloží prvý predseda spolu so svojím návrhom a s ostatnými žiadosťami Ministerstvu pravosúdia.
Článok XII.
(1) Označenie "sudca" môže používať iba sudca z povolania a osoby, ktorým to bolo osobitným zákonom priznané.
(2) Kto koná proti ustanoveniam ods.. l, potresce sa, ak jeho čin nie je prísnejšie trestný, za priestupok okresným súdom peňažným trestom od Ks 100. — do Ks 2. 000. —. Nevymožiteľný trest sa má premeniť na zatvorenie od jedného do dvadsat dní.
Článok XIII.
(1) Ak sa právne predpisy odvolávajú na ustanovenia zrušené týmto zákonom, treba nimi rozumieť príslušné ustanovenia zákona č......o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy prípadne tohto zákona.
(2) Pôsobnosť predsedu alebo predsedníctva hlavného sudu vo veciach súdnej správy, určená osobitnými predpismi, prechádza dňom účinnosti tohto zákona na Ministerstvo pravosúdia.
(3) Predpisy o sociálno-poistnom a pracovnom súdnictve, ako aj zákony č. 48/1931, č. 57/1931 Sb, z. a n. a predpisy na ich základe vydané zostávajú nezmenené.
(4) Zrušujú sa právne predpisy, nakoľko odporujú zákonu č......alebo tomuto zákonu. Najmä sa zrušujú:
a) zákon č. 217/1896 r. z.,
b) najvyššie rozhodnutie zo 14. septembra 1852, vyhlásené ministerským nariadením z 19. januára 1853, č. 10 r. z.,
c) zákon č. 216/1919 Sb. z. a n.,
d) zákon č. 201/1928 Sb. z. a n.,
e) vládne nariadenie č. 49/1939 Sl. z.,
f) zákon č. 47/1941 Sl..,
g) § l zákona č. 48/1941 Sl. z.
(5) Ak v dôsledku zrušenia doterajších ustanovení bude potrebné prechodne upraviť niektoré z toho vyplyvajúce otázky, upraví ich minister pravosúdia.
Článok XIV.
Doba novej súdnej organizácie podlá § 68 Ústavy určuje sa do 30. septembra 1942.
Článok XV.
Tento zákon nadobudne účinnosť dnom 1. júla 1942; vykoná ho minister pravosúdia.