Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
532.
Návrh
poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov
na vydanie ústavného zákona o Najvyššom kontrolnom dvore.
Podpísaní navrhujú:
Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto ústavnom zákone:
Ústavný zákon
zo dňa 1942
o Najvyššom kontrolnom dvore.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto ústavnom zákone:
§ 1.
(1) V Bratislave zriaďuje sa pre celé územie štátu Najvyšší kontrolný dvor s pôsobnosťou, ktorú určuje § 10 tohto ústavného zákona.
(2) Najvyšší kontrolný dvor je od vlády a jej členov neodvislý a má postavenie ústredného úradu.
(3) Svoju pôsobnosť (§ 10) vykonáva Najvyšší kontrolný dvor celkom samostatne, ustanovenia zákona čís. 100/1940 Sl. z. zostávajú však nedotknuté.
§ 2.
(1) Na čele Najvyššieho kontrolného dvora je predseda; jeho stálym zástupcom je podpredseda.
(2) Predseda je na roveň postavený členom vlády.
§ 3.
(1) Predsedu a podpredsedu menuje prezident Republiky na návrh predsedníctva Snemu. Predseda a podpredseda musia mať vysokoškolskú kvalifikáciu a aspoň jeden z nich musí mat právnické vzdelanie.
(2) Predseda, v jeho zastúpení podpredseda, sú osobne zodpovední za riadnu a zákonom vymedzenú činnosť Najvyššieho kontrolného dvora priamo Snemu. Sú osobne zodpovední aj za každé zanedbanie alebo nezákonnosť, ktorej sa dopustili pri plnení svojich úradných povinností alebo sami alebo s ich vedomím úradníci a ostatní zamestnanci.
(3) Trestné stíhanie predsedu upravuje zákon o stíhaní členov vlády. To platí aj pre podpredsedu, ak tento sa dopustil trestného činu pri zastupovaní predsedu.
(4) Odo dňa podania obžaloby nesmie predseda alebo podpredseda vykonávať svoju úradnú funkciu. V takomto prípade na návrh predsedníctva Snemu urobí prezident Republiky potrebné opatrenia na zaistenie riadnej činnosti Najvyššieho kontrolného dvora. Svojej úradnej funkcie môžu sa znovu ujať až po oslobodzovacom rozsudku, alebo po zastavení pokračovania.
(5) Predsedu i podpredsedu dáva do trvalej alebo dočasnej výslužby prezident Republiky na návrh predsedníctva Snemu iba pre trvalú alebo dlhšie trvajúcu neschopnosť zastávať úrad a na vlastnú žiadosť, ak dosiahli 60. rok veku.
(6) Predsedu alebo podpredsedu možno pozbaviť úradu iba rozsudkom podľa odsekov 3 a 4.
§ 4.
(1) Predseda, v jeho zastúpení podpredseda, je povinný veci patriace do pôsobnosti Najvyššieho kontrolného dvora obhajovať v Smerné a dávať potrebné vysvetlenia.
(2) Predseda, v jeho zastúpení podpredseda, má právo zúčastniť sa s hlasom poradným zasadnutí vlády.
§ 5.
(1) Ustanovenia § 3 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. platia odo dňa účinnosti tohto ústavného zákona na predsedu Najvyššieho kontrolného dvora.
(2) Najvyššiemu kontrolnému dvoru sú pridelení:
a) úradníci právni, komerční a technickí,
b) úradníci účtovní a kontrolní,
c) úradníci kancelárskej služby,
d) pomocný personál, t. j. zamestnanci kancelárskej pomocnej služby a potrebný počet zriadencov.
(3) Služobné miesto podpredsedu ako aj služobné miesta ostatných zamestnancov Najvyššieho kontrolného dvora na návrh jeho predsedu systemizuje predsedníctvo Snemu.
(4) Systemizované miesta 3. a vyššej platovej stupnice udeľuje na návrh predsedu Najvyššieho kontrolného dvora prezident Republiky, ostatné systemizované miesta udeľuje sám predseda Najvyššieho kontrolného dvora.
(5) Právomoc vlády alebo iných ústredných úradov vo veciach zamestnaneckých a platových vykonáva podľa platných zákonných predpisov predseda Najvyššieho kontrolného dvora.
(6) Vnútornú organizáciu Najvyššieho kontrolného dvora určuje jeho predseda.
§ 6.
Rozhodnutia prezidenta Republiky, ktoré sa týkajú ustanovenia, povýšenia alebo penzionovania zamestnancov, nevyžadujú spolupodpis podľa § 40 Ústavy.
§ 7.
Úrady, ústavy a podniky uvedené v S 10 ods. l, sú povinné uvoľniť svojich zamestnancov pre službu na Najvyššom kontrolnom dvore, ak ich jeho predseda o to požiada. Ak by počet skutočne obsadených služobných miest na požiadanom úrade uvoľnením klesol pod 75% jeho celkového systemizovaného zamestnaneckého
stavu, môže prednosta úradu žiadať, aby o uvoľnení rozhodla vláda.
§ 8.
(1) Predseda, podpredseda a zamestnanci Najvyššieho kontrolného dvora nesmú byť členmi Snemu ani Štátnej rady.
(2) Predsedom, podpredsedom a zamestnancom Najvyššieho kontrolného dvora nemôže byť, kto je s prezidentom Republiky, s predsedom alebo s členom vlády v príbuzenskom pomere a to v línii priamej vôbec, v línií pobočnej alebo v pomere švagrovskom do tretieho stupňa.
(3) Ak by došlo k neslúčiteľnosti podľa ods. 2, urobí potrebné opatrenia predsedníctvo Snemu. Takýmto opatrením môže byť:
a) navrátenie neslúčiteľnosťou postihnutej osoby do osobného stavu, z ktorého prešiel k Najvyššiemu kontrolnému dvoru, poťažne k Najvyššiemu účtovnému kontrolnému úradu. Takýmto navrátením systemizácia služobných miest nového osobného úradu samočinne sa doplňuje o miesto v tej platovej stupnici, ktorú navrátená osoba mala v službách Najvyššieho kontrolného dvora;
b) udelenie dovolenky s čakateľným;
c) navrhnutie dočasnej alebo trvalej výslužby.
§ 9.
Predseda, podpredseda, úradníci a pomocný personál Najvyššieho kontrolného dvora nesmú zastávať iný štátny alebo súkromný úrad, ďalej zamestnanie alebo funkciu so súčtovacou alebo majetkovou zodpovednosťou okrem poručníctva; nesmú mať účasť ani priamo ani prostredníctvom iných osôb na správe a vedení podnikov, spoločností, spolkov, ústavov a zariadení, ktoré sú povinné predkladať štátu vyúčtovanie, ktoré dostávajú štátnu podporu, štátne objednávky alebo ktoré sú štátu viazané smluvou.
§ 10.
(2) Najvyšší kontrolný dvor dozerá na hospodárenie štátnych úradov, podnikov, ústavov, fondov a zariadení, ako aj na štátny majetok, štátne účtovníctvo a štátny dlh.
(2) Najvyšší kontrolný dvor kontroluje aj hospodárenie podnikov, ústavov, fondov, verejnoprávnych korporácii a zariadení, kde je štát zúčastnený kapitálom, alebo za ktoré sa štát zaručil, ďalej hospodárenie podnikov, ústavov, fondov, verejnoprávnych korporácií a zariadení, dotovaných alebo podporovaných štátnymi peniazmi alebo spravovaných štátnymi orgánmi, hospodárenie podnikov, ústavov, fondov, verejnoprávnych korporácií a zariadení, ktoré sú zriadené vo verejnom záujme, a hospodárenie podnikov, ústavov, fondov, verejnoprávnych korporácií a zariadení, podriadených jeho kontrole osobitnými predpismi.
§ 11.
(1) Najvyšší kontrolný dvor je povinný predovšetkým skúmať, či príjmy a výdavky spočívajú na zákonných ustanoveniach alebo smluvách, či sú riadne poukázané a zúčtované, či poukazy a účty sú v súlade so štátnym rozpočtom a s finančným zákonom, ako aj či sa s dosiahnutými úsporami nakladá podľa ustanovení finančného zákona.
(2) Dozerá, či sa pri správe štátneho majetku hospodárne pokračuje a sleduje úspornosť vo všetkých odvetviach štátnej správy. V tejto svojej pôsobnosti môže kedykoľvek podať pripomienky.
(3) Úrady, podniky, ústavy, fondy, verejnoprávne korporácie a zariadenia, uvedené v § 10, sú povinné predložiť Najvyššiemu kontrolnému dvoru na požiadanie celý materiál potrebný pre dozor a kontrolu.
(4) Najvyšší kontrolný dvor je oprávnený hocikedy vykonávať svojimi orgánmi dozor a kontrolu v úradoch, podnikoch, ústavoch, fondoch, verejnoprávnych korporáciách a zariadeniach, uvedených v § 10, a
to aj na mieste samom, a preskúmať a skontrolovať aj ich pokladnice, likvidáciu a inventarizáciu.
(5) Miestnu kontrolu v štátnych úradoch a podnikoch oznámi Najvyšší kontrolný dvor rezortnému ministrovi alebo predsedovi príslušného ústredného úradu.
§ 12.
(1) Pri výkone dozoru a kontroly zistené závady oznámi Najvyšší kontrolný dvor príslušnému ústrednému úradu, ktorý je povinný v určenej lehote postarať sa o ich odstránenie a podať o tom zprávu Najvyššiemu kontrolnému dvoru.
(2) Ak vznikne rozpor v názoroch, alebo ak úrad v určenej lehote zprávu o odstránení závad nepodá, predloží sa vec vláde, ktorá o veci rozhodne za povinnej účasti predsedu Najvyššieho kontrolného dvora. Vláda oznámi svoje rozhodnutie predsedovi Najvyššieho kontrolného dvora aj písomne.
(3) Ak predseda Najvyššieho kontrolného dvora s rozhodnutím vlády nie je uspokojený, predloží vec Sneniu na rozhodnutie.
(4) Úradníci, ktorí zavinili, že zistené a oznámené závady včas odstránené neboly, sú disciplinárne zodpovední.
§ 13
(1) Ak v správnom, roku vznikne neodkladná potreba poukázať výdavok v štátnom rozpočte nepredvídaný, alebo výdavok, ktorým sa prekročí povolený úver, ak nastane potreba hradiť výdavok z iného, ako rozpočtom určeného úveru, alebo na iné, než rozpočtom určené obdobie, je Ministerstvo financií povinné predložiť spi- sový materiál s návrhom na súhlas Najvyššiemu kontrolnému dvoru, ktorý je oprávnený uplatňovať svoje námietky.
(2) Ak námietky podľa ods. l zostaly nepovšimnuté, rozhodne o nich vláda za povinnej účasti predsedu Najvyššieho kontrolného dvora. Vláda oznámi svoje rozhodnutie predsedovi Najvyššieho kontrolného dvora aj písomne.
(3) Výdavky uvedené v tomto paragrafe má Najvyšší kontrolný dvor v evidencii a vykáže ich v štátnom záverečnom účte.
§ 14.
(1) Pri dozore nad štátnym dlhom je Najvyšší kontrolný dvor povinný skúmať, či sa dlhopisy alebo pokladničné poukážky vydávajú presne podľa zákona, či sú záväzky štátu riadne zaknihované, či vláda plní presne povinnosti štátu tak pri vlastných dlhoch, ako aj pri záväzkoch, za ktoré štát ručí, či je v poriadku zúrokovanie a zaistenie dané veriteľom.
(2) Podmienkou platnosti štátnych dlhopisov je kontrasignácia predsedu Najvyššieho kontrolného dvora.
(3) Najvyšší kontrolný dvor má s Ministerstvom financií spoluzáver nad pripravenými štátnymi dlhopismi a vydáva ich podľa príslušného splnomocňovacieho zákona ministrovi financií. Prebiera štátne dlhopisy určené na amortizáciu a ničí ich.
(4) Najvyšší kontrolný dvor má právo vyžiadať si od Ministerstva financií vysvetlenia a výkazy potrebné na výkon dozoru podľa ods. l, má právo hocikedy nahliadnuť do kníh a záznamov o štátnom dlhu, preskúmať občas štátne pokladnice a vykonávať stály dozor nad zásobami papieru a cenných papierov, ale tak, aby tým nebola hatená práca spojená s vydávaním, evidenciou a umorovaním dlhopisov.
§ 15.
(1) Najvyšší kontrolný dvor dozerá na obeh drobných peňazí a podľa výkazov Ministerstva financií kontroluje, či sa obeh a razenie mincí pohybuje v medziach zákona.
(2) Ustanovenie § 14 ods. 4 platí obdobne.
(3) O stave štátneho dlhu a obehu drobných peňazí podáva Najvyšší kontrolný dvor štvrťročné zprávy predsedníctvu Snemu.
§ 16.
(l) Najvyšší kontrolný dvor sostavuje záverečný účet všetkých štátnych príjmov a výdavkov.
(2) Štátne úrady, ktoré poukazujú platy, sú povinné predkladať Najvyššiemu kontrolnému dvoru mesačné výkazy príjmov a výdavkov a po uplynulí správneho obdobia ročné účty, v ktorých treba vykázať úhrnný výsledok peňažného hospodárenia, tento výsledok porovnať so štátnym rozpočtom a odchýlky náležite odôvodniť.
(3) Štátne podniky, ústavy a zariadenia, ktoré boly podľa § l zákona č. 404/1924 Sb. z. a n. vyhlásené za podniky spravované podľa zásad obchodného hospodárenia, sú povinné predkladať Najvyššiemu kontrolnému dvoru mesačné výkazy o výsledkoch hospodárenia, porovnať ich s rozpočtom a po skončení správneho roku predložiť záverečné účty, vypracované a schválené podľa § 20 vládneho nariadenia č. 206/1924 Sb. z. a n. a obdobných predpisov, ich výsledky porovnať so štátnym rozpočtom a odchýlky náležité odôvodniť.
(4) Najvyšší kontrolný dvor predloží Snemu záverečný účet najneskoršie do 18 mesiacov po uplynutí príslušného správneho roku na preskúmanie a schválenie. Prípadné oneskorenie treba riadne ospravedlniť.
(5) Najvyšší kontrolný dvor predloží Snemu spolu so záverečným účtom aj súvahu štátneho majetku, podrobnú zprávu o štátnych investíciách predošlého roku, ako aj svoje poznatky a odporúčania.
§ 17.
(1) Najvyšší kontrolný dvor je povinný starať sa, aby štátne účtovníctvo a kontrola boly čo najjednoduchšie, najúčelnejšie a najúčinnejšie.
(2) Má právo organizáciu štátnej účtovnej a kontrolnej služby hocikedy preskúmať a zistené závady a nedostatky pozastaviť. Ustanovenia § 12 platia obdobne.
(3) Najvyšší kontrolný dvor spolupôsobí pri vydávaní nových nariadení a výnosov o účtovníctve a kontrole, ako aj pri ich zmenách. Bez jeho súhlasu vydané takéto nariadenia a výnosy sú neplatné.
(4) Ak Najvyšší kontrolný dvor uzná sám potrebu zmien, dohodne sa o tom s príslušným ústredným úradom.
§ 18.
(1) Kontrola poukazovacieho práva Najvyššieho kontrolného dvora prislúcha predsedníctvu Snemu.
(2) Vlastný záverečný účet predkladá Najvyšší kontrolný dvor predsedníctvu Snemu.
(3) Najvyšší kontrolný dvor je povinný na požiadanie predložiť Snemu alebo ktorémukoľvek jeho výboru akúkoľvek písomnosť, vzťahujúcu sa na obor jeho pôsobnosti.
§ 19.
(1) Zákon zo dňa 25. júla 1939 číslo 186 Sl. z. o Najvyššom účtovnom kontrolnom úrade sa zrušuje.
(2) Úkony zrušeného Najvyššieho účtovného kontrolného úradu pokladajú sa za úkony Najvyššieho kontrolného dvora.
(3) Tam, kde sa v platných právnych predpisoch hovorí o Najvyššom účtovnom kontrolnom úrade, treba rozumieť Najvyšší kontrolný dvor.
§ 20.
Tento ústavný zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a vykonajú ho všetci členovia vlády.
Dôvodová zpráva.
Návrh zákona číslo 186/1939 Sl. z. o Najvyššom účtovnom kontrolnom úrade bol vypracovaný a prerokovaný tak urýchlene, že ani nebolo možné sa vyhnúť nedostatkom, ktoré tento zákona vykazuje.
Behom vyše dvojročnej činnosti úradu ukázalo sa však, že tie nedostatky sú tak podstatné, žeby znemožnily úradu splniť svoje poslanie v takom rozsahu, ako to kontrola štátneho hospodárenia v dnešných dobách vyžaduje.
Nedostatky tieto sa nedajú odstrániť
novelou a tak treba otázku účinnejšej kontroly štátného hospodárenia riešiť novým zákonom.
Zmena v názve úradu sa odôvodňuje tým, že Najvyšší účtovný kontrolný úrad sa veľmi často zamieňal s Dôchodkovým kontrolným úradom, tak že dokonca došlo aj k častým omylom v adresovaní a doručovaní pošty. Široká verejnosť dodnes považuje Najvyšší účtovný kontrolný úrad za nejakú vrchnú inštanciu nad dôchodkovými kontrolnými úradmi. Bližšie označenie
"účtovný" bolo z názvu vynechané, lebo označenie toto je zbytočne detailné. Hlavnou činnosťou Najvyššieho kontrolného dvora je "kontrola" a ako alebo nad čím sa táto kontrola vykonáva, nie je treba v názve úradu vyjadriť a tým zbytočne tento názov predlžovať.
K § l a 2.
Osnova zaisťuje jak Najvyššiemu kontrolnému dvoru tak aj jeho predsedovi také postavenie, ktoré mu podľa jeho zákonného poslania patrí.
K § 4.
Podľa zákona čís. 186/1939 Sl. z. mal predseda právo zúčastniť sa zasadnutí vlády len ak rokovala o veciach spadajúcich do pôsobnosti Najvyššieho účtovného kontrolného úradu. Bolo dosť ťažko ustáliť, ktoré body programu zasadnutí vlády spadajú a ktoré nespadajú do pôsobnosti Najvyššieho účtovného kontrolného úradu, čím mohlo dôjsť často aj k rozporom v otázke tejto účasti a preto sa toto ustanovenie v praxi ani nevykonávalo. Nová osnova dáva predsedovi alebo v jeho zastúpení podpredsedovi právo zúčastniť sa s hlasom poradným zasadnutí vlády bez takéhoto obmedzenia, hocikedy to v záujme štátneho hospodárenia uzná za potrebné.
K § 5 a 6.
Osnova zaručuje Najvyššiemu kontrolnému dvoru samostatnosť a neodvislosť aj vo veciach zamestnaneckých.
Je to iba legalizovaním skutočného a všeobecne uznávaného stavu, ktorý však zákon čís. 186/1939 Sl. z. opomenul riešiť.
K § 7.
Najvyšší účtovný kontrolný úrad od zahájenia činnosti sa stále stretáva s najväč-
šími ťažkosťami pri získavaní personálu a nakoľko behom svojej dvojročnej činnosti veľmi často narazil v tom smere na ťažkosti u rezortov, je ustanovenie § 7 osnovy nevyhnutne potrebné, aby Najvyšší kontrolný dvor svoje nové zákonné poslanie aj splnil. Na uspokojenie rezortov nech slúži to uistenie, že Najvyššiemu kontrolnému dvoru v prvom rade bude vždy záležať na tom, aby uvoľňovaním zamestnancov pre jeho službu netrpel chod služby u druhých úradov.
K § 9.
Osnova odstraňuje štylistickú nesrovnalosť a nepresnosť ustanovenia § 5 zákona čís. 186/1939 Sl. z.
K § 10.
Osnova presnejšie vymedzuje a podstatne avšak dnešným pomerom zodpovedne rozširuje právomoc Najvyššieho kontrolného dvora.
K § 11.
Táto osnova má prispieť k zvýšeniu úspornosti a k bedlivejšiemu hospodáreniu vo všetkých odvetviach štátnej správy.
K § 12.
Osnova kladie presné základy pre celé úradné pokračovanie v spojení s výkonom dozoru a kontroly a dáva účinnosť zásahom Najvyššieho kontrolného dvora. Zákon čís. 186/1939 Sl. z. toto opomenul riešiť a tento nedostatok zapríčinil v mnohých prípadoch neúčinnosť kontroly.
V ďalších paragrafoch osnova bez podstatných zmien len presnejšie zachycuje znenie zákona číslo 186/1939 Sl. z.
Vyšší náklad činí ročne iba 7.000.— KS. Úhrada je rozpočtové zaistená.
Dr. Karol Mederly v. r.,
Vojtech Husárek v. r , Pavol Čarnogurský v, r.,
Ján Petrovič v. r., Mg. Ph. Andrej Martvoň v. r., Ján Mora v. r.,
Ferdinand Mondok v. r., Ján Liška v. r., František
Bošňák v. r., Dr. Matej Huťka v. r.