Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
527. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona o zvýšení existenčného minima v exekučnom
pokračovaní (tlač 509).
Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí dňa 6. mája 1942 a v zásade uznal právnu potrebu navrhovaného zákona, ktorým sa má zvýšiť existenčné minimum v exekučnom pokračovaní tak, aby vyhovovalo dnešným hospodárskym pomerom. Základné zásady navrhovaného zákona sú dnešnými hospodárskymi pomermi, najmä zvýšením cien životných potrieb a sociálnymi ohľadmi v plnej miere odôvodnené.
Výbor uskutočnil žiadúce zmeny formálnej a štylárnej povahy. Okrem toho sa podrobily jednotlivé ustanovenia osnovy týmto zmenám:
V čl. I. § l ods. 3 otázka zvýšenia existenčného minima dlžníka z toho dôvodu, lebo vyživuje manželku a detí, vyriešila sa jednotne a dôsledne formuláciou: "Existenčné minimum dlžníka zvyšuje sa o Ks 1200 ročne za manželku a za každé dieťa, ktoré dlžník podľa zákona vyživuje. " So zreteľom na špeciálne predpisy, platné v danom smere pre štátnych a iných verejných zamestnancov, bolo treba zároveň vysloviť, že sa predmetné ustanovenie nedotýka uvedených osobitných noriem. — Pri novom jednotnom riešení, prijatom v § l ods. 3, bolo možno aj v § 2 nahradiť doterajší ods. 4 stručným odkazom, podľa ktorého ustanovenie § l ods. 3 platí primerane aj pre prípady upravené v § 2,
V čl. I. § 2 sa vynechalo pôvodné ustanovenie ods. 3, podľa ktorého sa do vdovského platu nezapočítava výchovné, lebo ide tu o zrejmú, v právnej interpretácii nespornú zásadu.
V článku II. výraz "malopriemyselník" sa nahradil širším pojmom "živnostník" a u robotníkov sa vynechal prívlastok "priemyselný (továrenský)", takže sa tým výhody, poskytované ustanoveniami tohto článku, v súlade s právnou potrebou primerane rozšírily.
Ustanovenie článku III. ods. 4 sa prispôsobilo k obdobnému zneniu § l ods 3.
V článku IV. sa vynechalo celé ustanovenie pôvodného ods. 2, lebo nevyhovuje právnemu citu, aby pohľadávky veriteľov nebolo možno uspokojiť z usporených peňažných súm, ktoré už podľa svojej povahy neslúžia na zaokrytie nutných existenčných výdavkov dlžníka a jeho rodiny, takže ich vyňatie zpod exekúcie nie je sociálnymi ohľadmi odôvodnené.
V súvislosti s článkom V. výbor — odchýliac sa od stanoviska vládneho návrhu — vyslovil, že ustanovenia navrhovaného zákona o zvýšení existenčného minima nemajú sa vzťahovať na vymáhanie takých pohľadávok, ktoré vzniklý pred účinnosťou tohto zákona a že o vymáhaní takýchto pohľadávok platia nezmenene ustanovenia doteraz platné. Túto meritórnu zmenu uskutočnil výbor na základe úvahy, že nové normy, zasahujúce do súkromnoprávnych pomerov, zásadne nemajú rušiť nadobudnuté práva, akými sú v danom prípade práva veriteľove na uspokojenie svojej pohľadávky v miere, určenej zákonnými predpismi platnými v čase, keď záväzok vznikol.
V článku VI. sa časový termín, ktorým má zákon nadobudnúť platnosť a účinnosť, určil dňom jeho publikovania v Slovenskom zákonníku.
Výbor odporúča slávnemu Snemu osnovu v predloženom znení na prijatie.
V Bratislave 6. mája 1942.
Dr. Karol Mederly v. r.,
predseda.
Dr. Anton Hudec v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa 1942
o zvýšení existenčného minima v exekučnom pokračovaní.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Článok L
Ustanovenia §§ l a 2 zákona č. 314/ 1920 Sb. z. a n. sa menia takto:
§ 1.
(1) Zo služobných platov osôb zamestnaných v službách verejných i súkromných akéhokoľvek druhu (služobné platy, týždňové, denné mzdy atď. ) možno exekúciou zabaviť, zaistiť, dobrovoľne dať do zálohu alebo postúpiť najviac jednu tretinu, ale dlžníkovi má z týchto platov ostať voľných Ks 9000 ročne.
(2) Pre pohľadávku, ktorá patrí veriteľovi podľa zákona ako výživné, možno exekúciou zabaviť, zaistiť, dobrovoľne dať do zálohu alebo postúpiť najviac dve tretiny platu (mzdy) zamestnanca, pričom má ostať voľných Ks 4500 ročne.
(3) Existenčné minimum dlžníka (ods. l a 2) zvyšuje sa o Ks 1200 ročne za manželku a za každé dieťa, ktoré dlžník podľa zákona vyživuje. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia platné pre verejných zamestnancov.
§ 2.
(1) Z výslužného (provízie a pod. ), odbytného a zaopatrovacích platov vdov,, družiek a sirôt (chovancov) možno exekúciou zabaviť, zaistiť, dobrovoľne dať do zálohu alebo postúpiť najviac jednu tretinu, ale dlžníkovi má ostať voľných Ks 6000 ročne.
(2) Pre pohľadávku, ktorá patrí veriteľovi podľa zákona ako výživné, možno exekúciou zabaviť, zaistiť, dobrovoľne dať do zálohu alebo postúpiť najviac dve tretiny výslužného (provízie) alebo zaopatrovacích platov, ale dlžníkovi má ostať voľných Ks 3000 ročne.
(3) Ustanovenia § l ods. 3 platia primerane aj v prípadoch podľa tohto paragrafu.
Článok II.
Ustanovenie § 51 ods. l bodu 14 zák, čl. LX/1881 v znení § 2 zák. čl. XLI/1908 sa mení takto:
Na prevádzanie živnosti potrebné nástroje, prostriedky, prístroje a dobytok živnostníkov, remeselníkov, robotníkov, nádenníkov a vôbec všetkých, ktorí sa živia ručnou prácou a v hodnote Ks 2000 i zásoba výrobného materiálu živnostníkov a remeselníkov.
Článok m.
Ustanovenie § 64a) zák. čl. LX/1881 v znení čl. I. zákona č. 66/1925 Sb. z. a n. sa mení takto:
(1) Výmenky, ak sú nevyhnutne potrebné pre dlžníka alebo členov jeho rodiny, žijúcich s ním v spoločnej domácnosti, možno exekúciou zabaviť alebo zaistiť len tak, že dlžníkovi majú ostať voľné úhrnné požitky v peniazoch a v naturálnych dávkach, v tom aj byt, v úhrnnej hodnote Ks 6000 ročne.
(2) Pre pohľadávku, ktorá patrí veriteľovi podľa zákona, ako výživné alebo pre dane a iné verejné dávky, ktoré sú vymerané z výmenku a nie sú staršie ako tri roky, počítajúc od ich splatnosti, možno viesť exekúciu alebo zaisťovací úkon len tak, aby dlžníkovi ostaly voľné úhrnné požitky (ods. 1) v hodnote Ks 3000 ročne.
(3) Ak je exekúcia na výmenky podľa ods. l a 2 prípustná, majú sa dlžníkovi ponechať obytné miestností, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre neho a pre členov jeho rodiny, žijúcich s ním v spoločnej domácnosti.
(4) Existenčné minimum dlžníka (ods. l a 2) zvyšuje sa o Ks 1200 ročne za manželku a za každé dieťa, ktoré dlžník podľa zákona vyživuje.
Článok IV.
Ustanovenia čl. VI. § 42 zákona č. 23/ 1928 Sb. z. a n. sa menia takto:
(1) Len nakoľko ročný dôchodok presahuje Ks 6000, sú exekúcii podrobené:
1. výživné a výslužné poskytované zo základín alebo ústavmi, ktoré sú zriadené na podporu, nakoľko toto výživné a výslužné nie je vyňatá z exekúcie podľa § 41 č. 1;
2. výživné a dôchodky, ktoré sa vyplácajú dlžníkovi z poisťovacích smlúv, ako aj pohľadávky výživného zo zákona, ak je dlžník neschopný zárobku a nútený žiť z tohto výživného alebo z týchto dôchodkov;
3. peňažné dôchodky, ktoré sa vyplácajú pre poškodenie na tele.
(2) Ak dlžníkovi patrí niekoľko nárokov, uvedených v ods. l, bodoch l až 3, exekúcia je na ne prípustná, ale dlžníkovi sa má ponechať dôchodok Ks 6000 ročne.
Článok V.
Ustanovenia tohto zákona o zvýšení existenčného minima sa nevzťahujú na vymáhanie pohľadávok, ktoré vzniklý pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. O vymáhaní takýchto pohľadávok platia nezmenené ustanovenia doteraz platne.
Článok VI.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami.