Snem Slovenskej republiky 1942

I. volebné obdobie. 7. zasadanie.

524.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa 1942

o výmaze zaniklých firiem z firemného registra z úradnej moci.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

(1) Ak sa firemný súd dozvie, že niektorá firma, zapísaná vo firemnom registri, v skutočnosti zanikla a podanie oznámenia firemnému registru o zániku firmy nemožno vynútiť uložením pokuty podľa § 21 zák. čl. XXXVIII/1875, zavedie pokračovanie o výmaz takejto firmy z firemného registra z úradnej moci, a to bez prevedenia likvidačného pokračovania.

(2) Ustanovenie v ods. l treba použiť i na tuzemské filiálky (zastupiteľstvá) cudzozemských obchodných spoločností.

(3) U peňažných ústavov a podnikov (§ l nar. s mocou zákona č. 11/1941 Sb. z. ) a u súkromných poisťovacích podnikov pokračovanie podľa ods. l možno zaviesť iba na žiadosť úradu, ktorému náleží dozor na tieto ústavy a podniky alebo s predchádzajúcim súhlasom tohto úradu.

(4) Súdy, správne úrady a obchodné a priemyselné komory, ak sa dozvedia úradne o zániku niektorej firmy, zapísanej vo firemnom registri, sú povinné podať o tom bezodkladne zprávu príslušnému firemnému súdu.

§ 2.

(1) Firemný súd pred nariadením výmazu zaniklej firmy vyzve vyhláškou v Súdnom ústrednom oznamovateli osobu, ktorá je zapísaná vo firemnom registri ako majiteľ firmy (jej právneho nástupcu), u obchodných spoločností spoločníkov, poťažne členov správy alebo členov tuzemského zastupiteľstva (reprezentácie), prípadne likvidátorov, zapísaných vo firemnom registri, aby prípadné námietky proti zamýšľanému výmazu firmy uplatnili do 45 dní od uverejnenia vyhlášky v Súdnom ústrednom oznamovateli,

(2) Výzvu treba vždy zaslať aj príslušnej daňovej správe.

§ 3.

(1) Do 45 dní od uverejnenia vyhlášky môže každý, kto má právny záujem na ponechaní firmy vo firemnom registri, podať námietky proti zamýšľanému výmazu firmy.

(2) Po uplynutí lehoty na podanie námietok firemný súd podľa okolností po vypočutí, prípadne i bez vypočutia účastníkov rozhodne usnesením o výmaze zaniklej firmy.

§ 4.

Na pokračovanie treba ináč použiť ustanovenia nariadenia býv. uh. ministra pravosúdia č. 68/300/1914 o úprave nesporného pokračovania vo veciach obchodných a zmenkových.

§ 5.

Uverejnenie vyhlášky, ako aj uverejnenie výmazu firmy v Súdnom ústrednom oznamovateli nepodlieha poplatku.

§ 6.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Osnova nahradzuje už oddávna pociťovaný nedostatok obchodného zákona, podľa ktorého hodnovernosť a spoľahlivosť firemného registra je úplne závislá na presnom plnení oznamovacej povinnosti stranami a na prostriedkoch, ktorými možno plnenie tejto oznamovacej povinností na stranách vynucovať. Tento systém sa neosvedčuje vždy v prípade zániku firmy. Donucovacie sankcie obchodného zákona sú totiž veľmi často neúčinné. Napríklad ak majiteľ firmy zomrie a dedičia sú neznámi, ak majiteľ firmy je nemajetný, ak spoločnosť prestane účinkovať a nemožno svolať valné shromaždenie, ktoré by sa usnieslo na zrušení a likvidácii spoločnosti, keďže členovia spoločnosti sú neznámi, alebo sa zdržujú na neznámom mieste, v cudzozemskú atď., takže súd nemá po ruke prostriedok, ktorým by mohol účinne vynucovať plnenie oznamovacej povinnosti. Takto potom firemný register obsahuje i také firmy, ktoré už v skutočnosti nejestvujú, čo iba snižuje jeho hodnovernosť a spoľahlivosť. Tomuto možno odpomôcť iba pripustením, aby sa mohly takéto firmy vymazať z firemného registra z úradnej moci a bez prevedenia ináč potrebného likvidačného pokračovania. Takto to riešili i v Maďarsku (zák. čl. 111/1927).

K § 1.

Odsek 3 sa zakladá na ustanovení § 40 vládneho nariadenia č. 307/1922 Sb. z. a n. (poisťovací regulatív), podľa ktorého k zrušeniu súkromných poisťovacích podnikov treba súhlas dozornej vrchnosti.

Oznamovaciu povinnosť v ods. 4 ukladá súdom, obchodným a priemyselným komorám a živnostenským úradom aj § 22 zák.

čl. XXXV1II/1875. Osnova iba rozširuje túto povinnosť na všetky správne vrchnosti.

K §§ 2 až 4.

K výmazu firmy z úradnej moci má dôjsť iba v prípadoch skutočne nevyhnutných a nepochybných, kde nieto osôb, ktoré by bolo možno nútiť oznámiť zánik firmy, prípadne kde prípustné donucovacie prostriedky sú neúčinné, a to iba vtedy, ak súd bezpečne zistí, že firma v skutočnosti zanikla.

Nebezpečenstvo spôsobenia ujmy je tu veľmi zmiernené ustanovením, že proti zamýšľanému výmazu firmy môže podať námietky každý, kto má právny záujem na ponechaní firmy vo firemnom registri, ako aj tým, že proti usneseniu o výmaze firmy pripúšťa sa rekurz podľa zásad platných pre pokračovanie vo veciach obchodných (nariadenie býv. uh. ministerstva pravosúdia č. 68. 300/1914 o úprave nesporného pokračovania vo veciach obchodných a zmenkových.

K § 5.

Uverejnenie výzvy, ako aj uverejnenie výmazu firmy v Súdnom ústrednom oznamovateli treba oslobodiť od poplatku, nakoľko tu pôjde o také firmy, u ktorých by bol poplatok nevymožiteľný prípadne vymáhanie poplatku by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami.

Vykonanie zákona si nevyžiada žiadne nové ani osobné ani vecné náklady.

Po stránke formálnej je želaním vlády, aby osnova bola prerokovaná výborom ústavnoprávnym.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí.

Dr. Gejza Fritz y. r.

minister pravosúdia.