Snem Slovenskej republiky 1941

I. volebné obdobie. 7. zasadanie.

523.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa 1942

o prenesení pôsobnosti úradov známkujúcich sudy na ciachové úrady.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

Zrušujú sa všetky úrady, známkujúce sudy v smysle zák. čl. V/1907, a ich pôsobnosť sa prenáša na ciachové úrady, zriadené zákonom č. 115/1940 Sb. z.

§ 2.

Poplatky a prirážky za ciachovanie sudov, určené vládnym nariadením č. 6291 1919 Sb. z. a n., zvýšené vládnym nariadením č. 681/1920 Sb. z. a n., prislúchajú štátu a vymeriavajú ich ciachové úrady.

§ 3.

Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona strácajú platnosť všetky ustanovenia zák. čl. V/1907, nakoľko odporujú tomuto zákonu.

§ 4.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister dopravy a verejných prác so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

I. Všeobecne.

Podľa zák. čl. V/1907, o mierach, ich upotrebení a kontrole, možno zriaďovať neštátne úrady, ktoré známkujú súdy. Tieto úrady môžu zriaďovať municípia, mestá a obce.

Vykonávacie nariadenie býv. uh. ministerstva obchodu zo dňa 7. I. 1909, č. 107. 230/1908, upravilo zriaďovanie a služby u týchto úradníkov. Minister vnútra vydal dňa 20. X. 1910 nariadením č. 119. 215/1910 vzorný štatút pre tieto úrady. Vládnymi nariadeniami č. 629/1919 Sb. z. a n. a 681/1920 Sb. z. a n. boly upravené poplatky, ktoré majú tieto úrady za známkovanie vyrubovať.

Toto známkovanie (ciachovanie) týka sa iba sudov, v ktorých sa predáva víno, pivo a iné liehoviny. Všetko ostatné známkovanie (ciachovanie) vykonávajú ciachové úrady, zriadené zákonom č. 115/1940 Sb. z. Týmto úradom prislúcha podľa zák. čl. V/1907 dozor nad úradmi známkujúcimi sudy.

Na území štátu sú už iba štyri úrady známkujúce sudy, a to v Pezinku, v Trnave, v Skalici a v Modre. Ostatné (bolo ich ešte 11) zanikly viaceri a to tým, že prestaly pôsobiť, takže ich pôsobnosť vykonávajú fakticky — bez právneho podkladu — ciachové úrady. Preto je potrebné, keďže jestvujú štátne úrady ciachové, ktoré môžu bez osobitného zaťaženia vykonávať funkciu ciachovania sudov, aby vec bola uvedená na zákonný podklad a súčasne aby boly zrušené doteraz jestvujúce neštátne úrady pre známkovanie sudov, ktorých miestna príslušnosť vzťahuje sa iba na obvod vyššie uvedených obcí. Ide o zjednodušenie ciachovania vo všeobecnosti. Nové úrady sa nebudú zriaďovať a prípadné výdavky budú zaokryté poplatkami, ktoré budú vyrubovať za ciachovanie sudov úrady ciachové.

II. K jednotlivým ustanoveniam.

K § 1. Zrušujú sa úrady známkujúce sudy (v skutočnosti iba štyri), ktoré zriadily na podklade zák. čl. V/1907 mestá, a ich pôsobnosť sa prenáša na štátne ciachové úrady.

K § 2. Známkovanie sudov bude označené zákonným technickým termínom "ciacha, ciachovanie", a ustanovuje sa právo na vyberanie, vyrubovanie poplatkov pre štát, keďže doteraz sa poplatky vyberaly v prospech inštitúcii (municípií, miest, obcí, ktoré mohly takéto úrady zriaďovať).

K § 3. Zrušujú sa ustanovenia zák. čl. V/1907, ktoré tomuto zákonu odporujú, a to všeobecnou klauzulou preto, že konštrukcia zák. čl. V/1907 a príslušných jeho ustanovení nedovoľuje citáciu špeciálnu, keďže sa prenáša iba pôsobnosť na iné úrady a materiálne predpisy majú až do všeobecnej zákonnej úpravy zostať v platnosti.

K § 4. Obvyklá doložka účinnosti a výkonu,

III. Finančný dosah osnovy.

Osobitných finančných výdavkov si vykonanie zákona nevyžiada, ale nedá sa tiež ani očakávať osobitné zvýšenie štátnych príjmov.

IV, Personálne opatrenie.

V osnove sa nerobia personálne opatrenia, lebo niet zamestnancov, ktorí by prichádzali do úvahy pre prevzatie ciachovými úradmi. V celej službe úradov, známkujúcich sudy, je iba pri úrade v Pezinku jeden známkovač, ktorý podľa oznámenia vládneho komisára mesta Pezinku zo dňa 15. apríla 1941 č. 3. 403/1941 nemá nijakú písomnú smluvu, ktorá by obec viazala, a vykonáva prácu známkovača sudov za honorár vo výške 50% sumy z hrubého príjmu z vybraných poplatkov. Tento spôsob honorovania je v rozpore s nariadením ministra vnútra č. 119. 215-IIa-1940. Riaditeľstvo ciachovej a puncovej služby v Bratislave pod č. 146 prez. 1941 s ohľadom na vysoký vek známkovača a z dôvodu, že dlho vykonával túto funkciu, navrhlo, aby mu bola priznaná z milosti stála mesačná odmena vo výške 200 až 300. — Ks, ktorá by zaťažovala rozpočet ciachovej služby. Toto riešenie bude uskutočnené až po vyhlásení zákona.

Po stránke formálnej vláda prejavila želanie, aby návrh bol prerokovaný výborom ústavnoprávnym.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády a minister zahraničných vecí

Július Stano v. r.,

minister dopravy a verejných prác.