Snem Slovenskej republiky 1941
l. volebné obdobie. 7. zasadanie.
517. Zpráva
sociálneho a zdravotného výboru
o návrhu poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov na vydanie zákona o Sociálnom ústave pri Hlinkovej slovenskej ľudovej strane (tlač 433).
Hlinková slovenská ľudová strana vo svojom dlhoročnom zápase o práva slovenského národa a o jeho slobodný život na popredné miesto svojho programu kládla potrebu vyriešenia slovenskej sociálnej otázky, odstránenie slovenskej biedy a zabránenie príčin jej vzniku. Myslelo sa tu nielen na uplatnenie všetkých pracovných síl národa, na právo na chlieb vo vlastnej domovine, ale aj na zisťovanie biedy medzi slovenským ľuďom, na hľadanie jej pôvodu a na sústavný boj o trvalé odstránenie tejto ťažkej choroby, ktorá bola často zneužívaná na demagogické kšeftárenie politické.
Obnovená slovenská štátnosť znamená aj na tomto poli začiatok novej éry. Uplatnenie slovenskej suverenity umožnilo to, čo bolo v minulosti len snom: aby sme si aj v otázke sociálnej urobili poriadok tak, ako nám to diktuje naša slobodná vôľa a naše svedomie. Preto je prirodzené, že hneď v prvých rokoch našej štátnej samostatnosti vynáša naše zákonodarstvo celé série zákonov sociálneho rázu, akým má byt aj tento návrh zákona.
Otázka sociálnej biedy je veľmi komplikovaná, lebo pozostáva z tisícov a tisícov prípadov a každý z nich je iný, každý má iné príčiny a žiada iný spôsob liečenia. Každý prípad vyžaduje si odpoveď na otázku, či bieda je zavinená alebo nezavinená, aby bolo možno voliť prostriedky, kde zakročiť výchovne, kde pomôcť hmotne, ale vždy tak, aby v biede postavený člen národa našiel z tejto biedy cestu a stal sa existenčne zabezpečeným a užitočným členom národa.
Je isté, že štátne orgány i v časoch pokoja, ale najmä v dnešných mimoriadnych časoch môžu sa venovať len svojim hlavným úlohám a v otázkach sociálnych sa obmedzujú len na prípady, ktoré sa im vyskytujú v rámci ich úradnej činnosti. To isté platí o samospráve, ktorá okrem toho zápasí s veľkými ťažkosťami hospodárskymi a na ciele sociálne môže venovať len prostriedky, ktoré postačujú zaokryť len neodkladné potreby. Napokon by tu boly dobrovoľné sociálne-charitatívne spolky, najmä pri cirkvách. Tieto síce vykazujú pekné výsledky svojej činnosti, ale ani svojimi skromnými hmotnými prostriedkami, ani technicko-pracovným zariadením nemôžu vyvinúť také úsilie, aké je potrebné v boji so sociálnou biedou v celej národnej pospolitosti a na jej definitívne odstránenie.
Preto sociálny a zdravotný výbor čo najživšie víta zriadenie Sociálneho ústavu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, od ktorého si sľubuje v prvom rade to, že Ústav podľa programu Strany, neviazaný byrokratickými predpismi a vystrojený dostatočne ako po stránke hmotnej, tak aj personálnej, podnikne veľkorysý plán, ktorého etapami budú: zistenie sociálnej biedy, vyšetrenie jej príčin a uplatňovanie
vhodných prostriedkov na jej zlikvidovanie. Výbor je toho názoru, že HSĽS so svojím programom na základni kresťanstva, nájde najmä na tomto poli hojné možností na uplatnenie kresťanských zásad v praktickom živote a že každý krok, ktorý sa podnikne na odstránenie nešváru biedy s tela národa, bude záslužným činom a najlepším vysvedčením pred budúcimi generáciami.
Treba vítať, že zákon pamätá na najužšiu spoluprácu Ústavu nielen so štátnym aparátom, ale aj s dobrovoľnými ustanovizňami, lebo len sjednotením všetkých snáh do jednotného úsilia možno dospieť k najlepším výsledkom. Bude samozrejme záležať na tom, aby Strana vedela pre funkcie podľa nového zákona nájsť vhodných pracovníkov, ktorými musia byť nielen ľudia usilovní, ale aj citové úzko spojení so životom slovenského ľudu.
V znamení týchto úvah prerokoval sociálny a zdravotný výbor tento návrh zákona na zasadnutiach dňa 20. novembra 1941 a 20. apríla 1942 a vrele ho odporúča slávnemu Snemu na odhlasovanie v znení, ako ho výbory pripravily.
V Bratislave 20. apríla 1942.
Rudolf Čavojský v. r.
Anton Šalát v. r.,
predseda zpravodajca
Zpráva
ústavnoprávneho výboru.
Sociálna starostlivosť nie je u nás dosiaľ účelne a v dostačujúcej miere organizovaná a prevádzaná. Dnešné sociálne inštitúcie nestačily obstarať a obsiahnuť v celej šírke úlohy, spojené so sociálnou starostlivosťou, lebo nebolo jednotného programu a jasného prehľadu.
Ústavnoprávny výbor si v plnej miere osvojil stanovisko iniciátorov predloženej osnovy, podľa ktorého Hlinková slovenská ľudová strana je povolaná na to, aby tento pálčivý problém uspokojivé a cieľuprimerane riešila, lebo jej citový vzťah k národu, právne postavenie v štáte, rozsiahly aparát, dôkladne vybudovaná organizačná sieť a možnosť získania dostatočného počtu sociálnych pracovníkov už samy osebe poskytujú žiadúce predpoklady na činorodú prácu a na úspešné uskutočnenie tohto poslania.
Úlohy, plynúce z uvedeného sociálneho poslania, bude v rámci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany obstarávať osobitná ustanovizeň: Sociálny ústav HSĽS, ktorej nový zákon priznáva charakter samostatnej právnickej osoby.
Pri vymedzení jednotlivých základných úloh Sociálneho ústavu ústavnoprávny výbor 6 najväčšou starostlivosťou dbal o to, aby úlohy, patriace do zákonom vymedzenej kompetencie Ústavu, nezasahovaly do sféry sociálnej a sociálne-zdravotne j starostlivostí, vykonávanej v lone štátnej správy a aby obe tieto oblasti charitatívnej starostlivosti vzájomnou spoluprácou prispievaly k dosiahnutiu spoločného účelu: k zdarnému zvládnutiu sociálnych úloh štátu.
Po stránke organizačnej poskytuje osnova možnosť Sociálnemu ústavu na zakladanie odbočiek. — Na čele Ústavu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva predseda HSĽS. Predsedovi pri výkone jeho funkcie je nápomocný poradný sbor.
Podrobnosti o organizácii Ústavu upraví organizačný poriadok, ktorý vydá užšie predsedníctvo HSĽS. Organizačný poriadok má upraviť — medzi iným — aj počet členov ako aj funkčné obdobie poradného sboru. Z tohto dôvodu považoval výbor normatívnu úpravu týchto podrobných otázok v rámci zákona za zbytočnú.
Ustanovenie § 8 ods. 2 pôvodnej osnovy pozmenil výbor tak, že rozhodovanie o celkovom, alebo čiastočnom prikázaní majetku sociálnych ako aj sociálne-zdravotných ustanovizní, zaniklých alebo včlenených do ústavu, patrí do právomoci ministra
vnútra. Uvedená zmena je odôvodnená úvahou, že takúto otázku nie je vhodné kazuisticky riešiť a skutočnosťou, že kompetencia, ktorú v danom smere udeľuje zákon ministrovi vnútra, je v úplnom súlade s právnou povahou predmetu rozhodovania.
Ústavnoprávny výbor uskutočnil na iniciatívnom návrhu žiadúce zmeny formálnej povahy a na miesto pôvodného názvu: "Sociálny ústav pri HSĽS" považoval za vhodnejší názov: "Sociálny ústav HSĽS".
Výbor po prerokovaní osnovy nadobudol presvedčenie, že osnova vyčerpávajúcim spôsobom pamätá na všetky základné predpoklady, ktorými sa má vytvoriť potrebný legálny podklad pre činnosť Sociálneho ústavu HSĽS a preto odporúča osnovu slávnemu Snemu v predloženom znení uzákoniť.
V Bratislave 16. apríla 1942.
Dr. Karol Mederly v r.,
Dr. Matej Huťka v. r.,
predseda. zpravodajca
Zpráva
rozpočtového výboru.
Návrh zákona o Sociálnom ústave Hlinkovej slovenskej ľudovej strany prerokoval rozpočtový výbor na zasadnutí 29. apríla 1942.
Výbor sa stotožnil so stanoviskom výborov sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho, že utvorenie Sociálneho ústavu v rámci HSĽS je plne odôvodnené ako s hľadiska národného, tak aj podľa sociálne-politického programu nášho štátu. Rozpočtový výbor zaujímala prirodzene najviac rozpočtová stránka navrhnutého zákona, najmä matéria, obsažená v § 6 návrhu, s ktorou sa výbor meritórne zaoberal a ju upravil.
Oslobodenie Ústavu pri výkone jeho úloh od daní, dávok a poplatkov je odôvodnené tým, že ide o inštitúciu s hľadiska sociálneho všeobecne prospešnú a nezárobkovú, kde verejný záujem zrejme prevláda nad záujmom zárobkovým, lebo Sociálny ústav bude prostriedkom k dosiahnutiu cieľov zámernej sociálnej politiky slovenského štátu.
Z tých istých dôvodov je žiadúce, aby sa umožnilo podporovanie Ústavu bezplatnými venovaniami, lebo tým sa uľahčí štátu, ktorý pri takejto dobročinnosti nebude musieť na sociálne ciele venovať toľko, ako bez takýchto darov. Predsa však úplné oslobodenie v tomto smere výbor považoval za neodôvodnené jednak s hľadiska fiškálneho, jednak zásadného, lebo takéto oslobodenie je v našom daňovom systéme len výnimkou, inak sú dary zdaniteľné. Čiastočné oslobodenie a zvýhodnenie, ako bolo výborom textované a prijaté, celkom vyhovie žiadúcemu cieľu.
Podobne bolo treba pokračovať opatrne aj pri uplatňovaní oslobodenia u podnikov Sociálneho ústavu. Aj tu stačí uzákoniť vyššie uvedené čiastočné oslobodenie a zvýhodnenie pri súčasnom konštatovaní ináč platného právneho stavu, že podniky ústavu príslušným priamym daniam podliehajú
Oslobodenie prevodov nehnuteľností v prospech Ústavu od prevodného a vkladného poplatku je podložené jednak už vyššie zdôrazneným verejným poslaním Ústavu, jednak so stanoviska štátnej pokladnice tou skutočnosťou, že sa jedná o prípady zriedkavé, často sa neopakujúce a príjem štátnej pokladnice z týchto prevodov by bol pomerne nepatrný.
Rozpočtový výbor považuje za účelné, aby majetok, ktorý bude slúžiť účelom
Ústavu, prešiel podľa tohto zákona na Ustav a aby sa majetok zaniklých podobných sociálnych ustanovizní mohol prikázať tiež do vlastníctva Ústavu, aby aj v ohľade majetkovom mal všetky predpoklady úspešnej a hladkej činnosti. Vyplýva už z povahy veci, že pri prevzatí majetku zaniklých ustanovizní môže Ústav za pohľadávky ručiť len do výšky prevzatých aktív.
S poukazom na tieto svoje dôvody rozpočtový výbor predkladá tento vládny návrh zákona slávnemu Snemu s odporúčaním na odhlasovanie.
V Bratislave 29. apríla 1942.
Dr. Eugen Filkorn v. r,
predseda
Ján Hollý v. r.,
zpravodajca
Zákon
zo dňa 1942
o Sociálnom ústave Hlinkovej slovenskej ľ u d o v ej strany.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) Zriaďuje sa Sociálny ústav (v ďalšom texte "Ústav") Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (strany slovenskej národnej jednoty — v ďalšom texte HSĽS).
(2) Sídlom Ústavu je Bratislava.
(3) Ústav je právnickou osobou.
§ 2.
(1) Ustav je povolaný plniť sociálne a sociálne-zdravotné úlohy HSĽS, najmä:
a) vykonávať sociálnu a sociálne-zdravotnú starostlivosť,
b) usmerňovať po stránke vecnej, organizačnej a osobnej činnosť dobrovoľných ustanovizní pre sociálnu a sociálne-zdravotnú starostlivosť, nahliadať do ich hospodárenia a podľa potreby navrhnúť príslušnému úradu primerané opatrenia,
c) na žiadosť príslušných orgánov podávať posudok o sociálnych, sociálne-zdravotných a verejno-zdravotných úlohách, ktoré patria do pôsobnosti štátnej správy.
(2) Ústav môže zakladať odbočky.
(3) Podrobnú organizáciu Ústavu upraví organizačný poriadok, ktorý vydá užšie predsedníctvo HSĽS.
§ 3.
Ustav spravuje a navonok zastupuje predseda, ktorého vymenúva a odvoláva predseda HSĽS. Vymenovanie i odvolanie
predsedu treba dať súčasne na vedomie Minisierstvu vnútra.
§ 4.
(1) Predsedovi pri výkone funkcie je nápomocný poradný sbor, ktorého členov vymenúva a odvoláva predseda HSĽS.
(2) Ministerstvo vnútra vysiela do poradného sboru svojho zástupcu.
(3) Členstvo v poradnom sbore je funkciou čestnou; členovia majú nárok iba na náhradu hotových výdavkov.
§ 5.
(1) Ustav hospodári v rámci ročného rozpočtu, ktorý schvaľuje užšie predsedníctvo HSĽS.
(2) Hospodárenie Ústavu podlieha dozoru Najvyššieho účtovného kontrolného úradu.
§ 6.
(1) Ústav pri vykonávaní svojich úloh je oslobodený od daní, dávok a poplatkov, Bezoplatné venovania poskytnuté Ústavu sú oslobodené od dane darovacej a sú odpočítateľnou položkou pri vyrubovaní dane dôchodkovej, všeobecnej a zvláštnej dane zárobkovej, pokiaľ nesnižujú daňový základ o viacej ako o 10%, najviacej však o 20. 000 Ks.
(2) Ustanovenia ods. l, vety druhej platia aj pre podniky Ústavu, ktoré inak podliehajú príslušným priamym daniam podľa zákona o priamych daniach.
(3) Prevody nehnuteľností v prospech Ústavu sú oslobodené od prevodného a vkladného poplatku.
§ 7.
(1) Majetok HSĽS, viazaný účelové na sociálne ciele HSĽS, stáva sa vlastníctvom Ústavu dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2) Minister vnútra môže majetok sociálnych a sociálne-zdravotných ustanovizní, zaniklých alebo včlenených do Ústavu, prikázať celkom alebo pomerne do vlastníctva Ústavu. Ústav ručí za pohľadávky tretích osôb len do výšky prevzatého majetku.
(3) Pozemnoknižný vklad vlastníckeho práva vykoná sa na žiadosť HSĽS.
§ 8.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.