Snem Slovenskej republiky 1942
l. volebné obdobie. 7. zasadanie.
516.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1942
o povinnej zásobe štátnych pôžičiek a o viazanom rezervnom fonde.
Snem Slovenskej republiky usniesol sa na tomto zákone:
HLAVA PRVÁ. O povinnej zásobe štátnych pôžičiek.
DIEL PRVÝ. Výklad niektorých pojmov.
§ 1.
Štátnymi pôžičkami, ktoré treba podľa ustanovení tohto zákona držať vo vlastnej zásobe (na vlastný účet), treba rozumieť len dlhopisy vnútorného štátneho dlhu emisného a neemisného alebo štátne pokladničné poukážky. Dodávateľské pokladničné poukážky, vydané podľa vládneho nariadenia č. 118/1939 Sb. z. nemožno započítať do povinnej zásoby.
§ 2.
Ak v jednotlivých ustanoveniach sa neurčí inak, treba rozumieť vkladmi:
a) vklady na vkladné (sporiteľničné) knižky (listy) a
b) vklady na pokladničné poukážky.
DIEL DRUHY. Peňažné ústavy.
§ 3.
Účastinné banky, ako aj tuzemské filiálky zahraničných účastinných bánk sú
poviné mať vo vlastnej zásobe Štátne pôžičiky, ktorých celková hodnota činí aspoň 22% úhrnného stavu vkladov. J
§ 4.
Úverné družstvo každého druhu, ako aj sväzy (ústredia) družstiev, ktoré prevádzajú úverné obchody, sú povinné mať vo vlastnej zásobe štátne pôžičky, ktorých celková hodnota činí aspoň 22% úhrnného stavu vkladov. Ak však úhrnný stav vkladov u úverného družstva neprevyšuje Ks 1, 000, 000. —, snižuje sa výška povinnej zásoby na 15%.
§ 5.
Sporiteľne, zriadené podľa zákona č. 302/1920 Sb. z. a n., sú povinné mať vo vlastnej zásobe štátne pôžičky, ktorých celková hodnota činí aspoň 35% úhrnného stavu vkladov.
§ 6.
Slovenská hypotečná a komunálna banka je povinná mať vo vlastnej zásobe štátne pôžičky, ktorých celková hodnota činí aspoň 35% úhrnného stavu vkladov. Do tohoto stavu sa nezapočítava zásoba štátnych pôžičiek nakúpených po výšku povinných vkladov podľa zákona č. 257/1941 Sb. z.
§ 7.
Poštová sporiteľňa je povinná mať vo vlastnej zásobe štátne pôžičky, ktorých celková hodnota činí aspoň 60% úhrnného stavu vkladov na vkladné knižky a 30% úhrnného stavu vkladov na šekových a bežných účtoch, nepočítajúc v to vklady štátu, sväzkov územnej samosprávy, peňažných ústavov, verejnoprávnych sociálne poisťujúcich ústavov a súkromnoprávnych poisťovní.
§ 8.
(1) Povinnosť podľa §§ 3 až 7 nastane po prvý raz podľa úhrnného stavu vkladov — vpočítane pripísaných úrokov — k 31. decembru 1941 a peňažné ústavy ju majú splniť najneskoršie do konca roku
1942 tak, že prípadne chýbajúcu zásobu štátnych pôžičiek doplnia nákupom aspoň takého množstva štátnych pôžičiek, ktorého menovitá hodnota — vpočítane celkovej menovitej hodnoty jestvujúcej už zásoby
— dosahuje povinnú výšku. Kým sa tak nestane, nesmie sa jestvujúca zásoba štátnych pôžičiek scudzením snížiť. Doplnenie, poťažne zaobstaranie zásoby môže sa stať, — ak to vyžaduje finančný stav ústavu, — v štyroch rovnakých nákupoch v štvťročných lehotách.
(2) V ďalších rokoch peňažné ústavy zistia ku koncu súvažného roku jednak stav vkladov — vpočítane pripísaných úrokov
— jednak celkovú menovitú hodnotu štátnych pôžičiek vlastnej zásoby. Ak z porovnania úhrnného stavu vkladov a celkovej menovitej hodnoty vlastnej zásoby štátnych pôžičiek sa zistí, že táto zásoba nedosahovala ku koncu roku povinnú výšku, peňažné ústavy sú povinné ju najneskoršie do konca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka — po prvý raz do 31. marca 1943 — doplniť nákupom aspoň takého množstva štátnych pôžičiek, ktorého menovitá hodnota — vpočítane celkovej menovitej hodnoty jestvujúcej zásoby štátnych pôžičiek — dosahuje povinnú výšku.
§ 9.
Pri splnení povinností podľa §§ 3 až 7 vezme sa za základ u štátnych dlhopisov menovitá hodnota dlhopisov so 4 1/2% zúrokovaním u dlhopisov s iným zúrokovaním prepočíta sa menovitá hodnota úmerne k tejto úrokovej sadzbe. U štátnych pokladničných poukážok vezme sa za základ vždy menovitá hodnota. U dlhopisov neemisného štátneho dlhu je smerodajná skutočná výška pôžičkovej sumy.
§ 10.
Štátne pôžičky, patriace do povinnej zásoby možno počas súvažného roku (§ 8 ods. 2) bez doplnenia inými kusmi tej istej hodnoty (§ 9) zcudziť len s povolením Ministerstva financií, a to len v prípade, ak počas súvažného roku úhrnný stav
vkladov poklesol aspoň o 10%, najviac však o množstvo, ktorého hodnota (§ 9) zodpovedá pomerne ubudlým vkladom. Týmto ustanovením sa nevylučuje voľné disponovanie štátnymi pôžičkami, patriacimi do povinnej zásoby (danie do lombardu, požičanie na skladanie vádií, kaucií a pod. ), ak to nemá za následok stratu vlastníctva k ním.
DIEL TRETÍ.
Verejnoprávne sociálne poisťujúce ústavy, f o n d y a iné sociálne zariadenia.
§ 11.
(1) Verejnoprávni nositelia dlhodobého poistenia sú povinní uložiť v štátnych pôžičkách aspoň 75% voľného prírastku svojho majetku trvalé uložiteľného za roky 1942 a nasledujúce. Do tejto kvóty započítajú sa sumy použité na splnenie povinností, uložených podľa § 180 ods. 3 zákona č. 221/1924 Sb. z. a n., prípadne § 162 ods. 2 zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. v znení právnych predpisov tieto zákony meniacich a doplňujúcich.
(2) Voľným prírastkom rozumie sa suma, o ktorú stav majetku trvalé uložiteľného podľa ročných účtov je ku koncu roku vyšší oproti stavu zpočiatku toho istého roku.
(3) Povinnosť podľa ods. l treba splniť primeranými nákupmi v príslušnom roku Splnenie tejto povinnosti treba preukázať Ministerstvu financií súčasne s predložením ročných účtov na schválenie Ministerstvu vnútra.
(4) Celkovú hodnotu zásoby štátnych pôžičiek, ktorú nositelia poistenia uvedení v ods. l mali k 31. decembru 1941, možno v rokoch 1942 a nasledujúcich bez povinnosti doplnenia snížiť zcudzením alebo splatením iba s povolením Ministerstva financií. Toto povolenie udelí Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom vnútra.
§ 12.
(1) Nositelia povinného nemocenského poistenia sú povinní za roky 1942 a nasledujúce uložiť v štátnych pôžičkách aspoň 40% tej časti svojho pohotového majetku, ktorá presahuje výšku výdavkov za posledné tri mesiace uplynulého kalendárneho roku.
(2) Čo treba rozumieť pohotovým majetkom, určujú smernice, ktoré vydá Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií.
(3) Povinnosť podľa ods. l treba splniť primeranými nákupmi v príslušnom rokuSplnenie tejto povinností treba preukázať Ministerstvu financií súčasne s predložením ročných účtov na schválenie Ministerstvu vnútra. Ustanovenie §11 ods. 4 platí obdobne.
§ 13.
(1) Všetky sociálne fondy, zriadené u zamestnávateľov, ktorých zamestnanci sú vyňatí z poistnej povinnosti, taktiež príplatkové ústavy, ako aj všetky penzijné fondy a iné sociálne zariadenia, na ktoré sa vzťahuje čl. I. zákona č 54/1932 Sb. z. a n., sú povinné uložiť v štátnych pôžičkách aspoň 70% voľného prírastku svojho majetku trvalé uložiteľného za roky 1942 , 1 nasledujúce.
(2) Ak je však výlučnou úlohou fondov a sociálnych zariadení, uvedených v ods. l, poskytovať podporu v prípade nemoci, platia pre ne obdobne ustanovenia § 12.
(3) Iné sociálne zariadenia (penzijné a podporné fondy), ktoré nespadajú pod ustanovenie ods. l, sú povinné uložiť v štátnych pôžičkách z voľného prírastku svojho majetku trvalé uložiteľného za roky 1942 a nasledujúce, ak majú samostatnú subjektivitu, 50%, inak — 25%.
(4) V prípadoch uvedených v ods. l až 3 treba do prírastku majetku trvalé uložiteľného zahrnúť tiež všetky dary, venovania, prídely a pod.
(5) Voľným prírastkom rozumie sa suma, o ktorú stav majetku trvalé uložiteľného podľa ročných účtov je ku koncu roku vyšší oproti stavu zpočiatku toho istého roku.
(6) Povinnosť podľa ods. l treba splniť primeranými nákupmi v príslušnom roku.
Splnenie tejto povinnosti treba preukázať Ministerstvu financií súčasne s predložením ročných účtov na schválenie príslušnému orgánu.
(7) Celkovú hodnotu zásoby štátnych pôžičiek, ktorú sociálne fondy a iné sociálne zariadenia uvedené v ods. l až 3 malý k 31, decembru 1941, možno v rokoch 1942 a nasledujúcich bez povinnosti doplnenia snížiť scudzením alebo splatením iba s povolením Ministerstva financií. Toto povolenie udelí Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom vnútra.
DIEL ŠTVRTÝ. Súkromnoprávne poisťovne.
§ 14.
(1) Súkromnoprávne poisťovne, prevádzajúce na území Slovenskej republiky životné poistenie, sú povinné ukladať v štátnych pôžičkách aspoň 80% prírastku, o ktorý sa v rokoch 1942 a nasledujúcich zvýši jednak povinná výška zabezpečovacieho fondu A (§ 2 zákona č. 147/1934 Sb. z. a n. ), zmenšená o pôžičky na poistky, jednak úhrn štatutárnych rezerv a fondov (záloh) hocakého označenia, a to v oboch prípadoch podľa stavu vykázaného na konci roku v ročnej účtovnej uzávierke. Sumy, ktoré sa majú podľa predchádzajúcej vety uložiť za kalendárny rok v štátnych pôžičkách, snižujú sa o sumu povinných vkladov odvedených v kalendárnom roku do Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky podľa § 5 zákona č. 257/1941 Sb. z.
(2) Súkromnoprávne poisťovne, prevádzajúce na území Slovenskej republiky poistenie proti škode a úrazu, sú povinné ukladať v štátnych pôžičkách aspoň 60% prírastku, o ktorý sa v rokoch 1942 a nasledujúcich zvýši povinná výška zabezpečovacieho fondu B (§ 2 zákona č. 147/1934 Sb. z. a n. ) a úhrn štatutárnych rezerv a fondov (záloh) hocakého označenia. Pri vzájomne poisťujúcich spolkoch, zriadených podľa oddielu E vládneho nariadenia č. 307/1922 Sb. z. a n., činí táto povinnosť aspoň 60% prírastku, o ktorý sa zvýši úhrn čistého majetku.
(3) Do povinnej zásoby štátnych pôžičiek nesmú zahraničné poisťovne započítavať štátne pôžičky, složené ako kaucie podľa prepúšťacích listín.
(4) Povinnosť podľa ods. l a 2 nevzťahuje sa na poisťovne, ktoré sa zaoberajú výlučne zaisťovacím poistením a na poisťovne, prevádzajúce výlučne dobytčie, krupobitné alebo úverové poistenie.
(5) Povinnosť podľa ods. l a 2 netýka sa rezerv ani fondov (záloh), ktoré sa nevzťahujú na priamy tuzemský obchod, ani rezerv, fondov (záloh) pre poistenie krupobitné a dopravné ani rezerv pre nevybavené škody; taktiež sa táto povinnosť netýka záloh na dane, štátne poplatky a verejné dávky, ani fondov pre kurzové rozdiely ako ani iných rezerv, ktoré podľa svojho účelu majú trvať len dočasne.
(6) Povinnosť podľa ods. l a 2 treba plniť do konca každého kalendárneho štvrťroku primeranými nákupmi štátnych pôžičiek. Nákupy sú primerané, ak sa na ne vynaložila suma, ktorá činí aspoň 25% prírastku za rok bezprostredne predchádzajúci.
(7) Celkovú hodnotu zásoby štátnych pôžičiek, ktorú súkromnoprávne poisťovne, podrobené povinnosti podľa ods. l a 2, maly dňa 31. decembra 1941, možno v rokoch 1942 a nasledujúcich bez povinnosti doplnenia snížiť scudzením alebo splatením iba s povolením Ministerstva financií, ak len nejde o sníženie, odôvodnené vylúčením zo zabezpečovacích fondov podľa § 11 zákona č. 147/1934 Sb. z. a n. Povolenie udelí Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom vnútra.
DIEL PIATY. Základiny a účelové f o n d y.
§ 15.
(l) Základiny, ako aj účelové fondy, slúžiace na kultúrne, dobročinné, sociálne a sociálne-zdravotné ciele, — okrem fondov a zariadení v § 13 ods. l až 3 uvedených —, ktoré podliehajú dozoru štátnej správy, sú povinné primeranými nákupmi behom roku, najneskoršie však do 31. decembra 1942, uložiť v štátnych pôžičkách aspoň 40% svojho majetku, ak majetok
(jeho časť) nie je uložený v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona v nehnuteľnostiach alebo v iných ťažko realizovateľných hodnotách a ak to dopúšťa plnenie účelu príslušnej základiny alebo účelového fondu v predpoklade, že podľa platných predpisov, zakladačných listín, stanov alebo smluvných záväzkov, nemusí byť majetok (jeho časť) inak uložený. O tom, či a nakoľko plnenie účelu základiny alebo účelového fondu pripúšťa uloženie majetku v štátnych pôžičkách, rozhodne v sporných prípadoch príslušné ministerstvo po dohode s Ministerstvom financií.
(2) Povinnosť podľa ods. l nevzťahuje sa na Náboženský fond, na Študijnú základinu, na Univerzitnú základinu a na Pállfyovskú základinu školskú a študijnú.
(3) Povinnosť podľa ods. l nevzťahuje sa tiež na základiny a účelové fondy, ktorých čistý majetok podľa stavu k 31. decembru 1941 nepresahuje Ks 50. 000. —. Ak čistý majetok týchto základín a účelových fondov presiahne po dni nadobudnutia účinností tohto zákona Ks 50. 000. —, základiny a účelové fondy (ods. 1) sú povinné uložiť v štátnych pôžičkách aspoň 40% svojho majetku do konca toho kalendárneho roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom podľa stavu k 31. decembru majetok presiahol Ks 50. 000. —.
(4) Povinnosť podľa ods. l vzťahuje sa tiež obdobne na základiny a účelové fondy zriadené po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona s tým, že majetok treba uložiť v štátnych pôžičkách do 3 mesiacov po právoplatnom vzniku základiny, poťažne účelového fondu. Ustanovenie ods, 3 platí tu obdobne.
(5) Celkovú hodnotu zásoby štátnych pôžičiek, ktorú základiny alebo účelové fondy maly dňa 31. decembra 1941, možno v rokoch 1942 a nasledujúcich bez povinnosti doplnenia snížiť scudzením alebo splatením iba s povolením Ministerstva financií. Toto povolenie udelí Ministerstvo financií po dohode s príslušným ministerstvom.
HLAVA DRUHA. Viazaný rezervný fond.
§ 16.
(1) Podniky, zásadne podrobené zvláštnej dani zárobkovej, okrem podnikov štátu a sväzkov územnej samosprávy ako aj podnikov uvedených v § 68 ods. l bodu III. zákona o priamych daniach, sú povinné zriadiť osobitný viazaný rezervný fond na krytie možných strát vo výške 15% základného kapitálu. Podniky, ktoré nemajú vlastného základného kapitálu (sporiteľne a pod. ), sú povinné zriadiť viazaný rezervný fond vo výške 20% svojho všeobecného rezervného fondu.
(2) Základným kapitálom je u účastinných spoločností splatená účastinná listina, u družstiev úhrn splatených členovských podielov, u spoločností s obmedzením ručením a ťažiarstiev splatená kmeňová istina, poťažne cena kuksov, v obidvoch prípadoch počítajúc v to aj príplatky, u iných podnikov vlastný kapitál podnikateľa, ktorý tento do podniku pri jeho zriadení, prípadne pri jeho rozšírení vložil. Pritom je nerozhodné, či základný kapitál sa vytvoril v hotovosti alebo prínosom.
§ 17.
(1) Povinnosť podľa § 16 ods. l sú podniky povinné splniť do 90 dní po schválení ročnej účtovnej uzávierky za obchodné obdobie 1941 (1940/1941) nákupom potrebného množstva štátnych pôžičiek alebo použitím vlastnej už jestvujúcej zásoby štátnych pôžičiek. Ak už bola ročná účtovná uzávierka v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona schválená, túto povinnosť treba splniť do 90 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(2) Ak podniky majú už svoje rezervné fondy umiestené v nehnuteľnostiach alebo v iných ťažko realizovateľných hodnotách a vo vlastnej zásobe nemajú dostatok štátnych pôžičiek na zriadenie viazaného rezervného fondu (§ 16 ods. 1), sú povinné, počínajúc obchodným obdobím 1941 (1940/ 1941), použiť na zriadenie viazaného rezervného fondu aspoň toľko, koľko určia
na zúrokovanie (na vyplatenie dividendy, podielov zo zisku a pod. ) základného kapitálu, a to do toho času, kým viazaný rezervný fond nedosiahne výšku podľa § 16 ods. 1. Ak niet základného kapitálu, treba použiť na uvedený účel celý prírastok všeobecného rezervného fondu.
§ 18.
Rezervný fond zriadený podľa § 4 vládneho nariadenia č. 465/1920 Sb. z, a n. započítava sa do výšky viazaného rezervného fondu podľa § 16 ods. l a treba ho previesť v pôvodných hodnotách do tohto fondu.
§ 19.
(1) Tuzemské zastupiteľstvá zahraničných podnikov druhu, uvedeného v § 16 ods. l, sú povinné zriadiť osobitný viazaný rezervný fond podľa § 16 ods. l vo výške 15% kapitálu určeného na prevádzku tuzemského obchodu (§ 211 bod 2 zák. čl. XXXVII/1875), a to nákupom potrebného množstva štátnych pôžičiek alebo použitím vlastnej už jestvujúcej zásoby štátnych pôžičiek.
(2) Tuzemské zastupiteľstvá splnia povinnosť podľa ods. l tak, že počínajúc obchodným obdobím 1941 (1940/1941), použijú aspoň 40% ročného svojho čistého výťažku, vykázaného v osobitnej súvahe tuzemského zastupiteľstva, na zriadenie viazaného rezervného fondu do toho času, kým tento fond nedosiahne predpísanú výšku.
(3) Viazaný rezervný fond treba zriadiť do 90 dní po schválení ročnej účtovnej uzávierky. Ak v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona bola už ročná uzávierka schválená, fond treba zriadiť do 90 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(4) U zahraničných súkromnoprávnych poisťovní, prevádzajúcich na území Slovenskej republiky poisťovacie obchody, kaucia na zabezpečenie záväzkov voči tuzemským poistníkom, složená podľa pripúšťacej listiny v štátnych pôžičkách do depozitu Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky, započítava sa do povinnosti podľa ods. 1.
§ 20.
(1) Počas platnosti tohto zákona možno udeliť povolenie, potrebné podľa platných predpisov, k zriadeniu podnikov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť podľa § 16 ods. l, poťažne k zriadeniu zastupiteľstva takýchto zahraničných podnikov len, ak zakladatelia, poťažne majitelia preukážu, že pri zriadení podniku, poťažne zastupiteľstva bol zriadený viazaný rezervný fond vo výške 15% základného kapitálu, poťažne kapitálu určeného na prevádzku tuzemského obchodu (§ 211 bod 2 z. čl. XXXVII/1875). Ak by podľa osobitných predpisov k zriadeniu podniku (§ 16 ods. l a § 19 ods. 1) nebolo treba základného kapitálu, potažne kapitálu určeného na prevádzku tuzemského obchodu, treba zriadiť viazaný rezervný fond vo výške určenej Ministerstvom financií.
(2) Ustanovenie ods. l platí tiež v prípade zvýšenia základného kapitálu (§ 16 ods. 2), poťažne kapitálu určeného na prevádzku tuzemského obchodu.
(3) Pre povinnosť zriadiť viazaný rezervný fond alebo ho doplniť je nerozhodné, či základný kapitál, poťažne kapitál určený na prevádzku obchodu, bol vytvorený v hotovosti alebo prínosom,
§ 21.
Verejnú obchodnú spoločnosť alebo koroanditnú spoločnosť s vymieneným majetkovým vkladom spoločníkov vyše Ks 50. 000. — rozhodným pre vyrubenie poplatku zo spoločenskej smluvy možno po čas platnosti tohto zákona zapísať do firemného registra len, ak preukáže, že zriadila viazaný rezervný fond na krytie možných strát vo výške 15% tohto vkladu.
§ 22.
Ak podielová istina podľa stavu k 31. decembru 1941 neprevyšuje u úverného družstva Ks 20, 000. — a u iného družstva Ks 50. 000. —, nenastáva povinnosť podľa § 16 ods. l a § 20 ods, 1. Ak v budúcich rokoch u uvedených družstiev presiahne podielová istina Ks 20. 000. —, poťažne Ks
50. 000. —, príslušné družstvá sú povinné zriadiť viazaný rezervný fond (§ 16 ods. l a § 20 ods. 1) do 90 dní po schválení ročnej účtovnej uzávierky za obchodné obdobie, ku koncu ktorého podielová istina prevýšila Ks 20. 000. —, poťažne Ks 50. 000. —.
§ 23.
(1) Viazaný rezervný fond podľa § 16 ods. l, § 19 ods. l, § 20 ods. l a § 21 nesmie sa upotrebiť v podniku, ale musí sa uložiť v štátnych pôžičkách (§ 1) a odovzdať do depozitu Slovenskej hypotečnej a komunálne] banky. Z depozitu u Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky štátne pôžičky možno zčasti alebo vcelku uvoľniť len s povolením Ministerstva financií. Povolenia netreba na vybranie splatných úrokov z uschovaných štátnych pôžičiek, ani na výmenu slosovaných alebo splatených štátnych pôžičiek za iné štátne pôžičky. Kurzová hodnota týchto štátnych pôžičiek sa musí rovnať výške viazaného rezervného fondu. Uschované štátne pôžičky treba vykazovať v súvahe touto kurzovou hodnotou a neskoršia zmena v kurzovej hodnote nezaväzuje podnik k doplneniu depozitu, ani ho neoprávňuje k použitiu prebytku v podniku. Slosované, prípadne splatené štátne pôžičky treba nahradiť inými štátnymi pôžičkami rovnako hodnotnými.
(2) Viazaný rezervný fond treba v súvahe podniku vykazovať osobitne.
(3) Viazaný rezervný fond smie sa použiť len. na úhradu obchodných strát, a to po vyčerpaní všetkých ostatných rezervných fondov a pravých rezerv podniku, ak týmito rezervnými fondami a pravými rezervami nekrytá strata zasahuje u podnikov, uvedených v § 16 ods. l a § 19 ods. l, aspoň 10% základného kapitálu, poťažne kapitálu určeného na prevádzku tuzemského obchodu a u podnikov, uvedených v § 21 ods. l, aspoň 25% majetkového vkladu.
§ 24.
(1) Komposesoráty a urbariáty so základom dane dôchodkovej nad 70. 000 Ks,
sú povinné zriadiť si viazaný rezervný fond. Tento fond slúži na prípadné zaokrytie tiarch a trov, ktoré by sa musely uhradiť vyrubením príspevkov preto, že ich nie je možné uhradiť z bežného výnosu spoločného majetku.
(2) Viazanému rezervnému fondu (ods. 1] treba do konca každého roku prideliť z výnosu spoločného majetku sumu, rovnajúcu sa 20% základu dôchodkovej dane, vyrubenej na ten-ktorý daňový rok, zaokrúhlenej na Ks 1000. — dolu, kým viazaný rezervný fond nedosiahne výšky, rovnajúcej sa 15% hodnoty substrátu, stanovenej na podklade základu dôchodkovej dane pri 4% kapitalizovaní.
(3) Povinnosť podľa ods. 2 sa začína, počnúc hospodárskym rokom 1942 na podklade základu dôchodkovej dane vyrubenej na rok 1942, poťažne počínajúc rokom, v ktorom sa dosiahne základu dane dôchodkovej Ks 70. 000. —. Výška viazaného rezervného fondu podľa ods. 2 sa ustáli na podklade základu dôchodkovej dane, vyrubenej na rok 1942, poťažne na rok, v ktorom sa dosiahne základu dôchodkovej dane Ks 70. 000. —. Po piatich rokoch sa ustáli definitívna výška viazaného rezervného fondu na podklade päťročného priemeru základu dôchodkovej dane.
(4) Viazaný rezervný fond možno použiť len s povolením Ministerstva financií na úhradu polovice tých výdavkov, ktoré by sa musely zaokryť vyrubením príspevkov, a to len vtedy, ak tieto príspevky presahujú úhrn spoločných úžitkov, rozdelených medzi podielnikov v posledných piatich rokoch po započítaní prípadných príspevkov v tomto období vyrubených.
(5) Viazaný rezervný fond treba uložiť v štátnych pôžičkách (§ 1), pričom za základ sa vezme menovitá hodnota dlhopisov so 41/2% zúrokovaním; u dlhopisov s iným zúrokovaním prepočíta sa menovitá hodnota úmerne k tejto úrokovej sadzbe. Štátne pôžičky treba uložiť do depozitu u Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky. Inak ustanovenia § 23 ods. l a 2 platia obdobne.
§ 25.
Subjekty, ktoré sú povinné podľa ustanovení tejto hlavy zriadiť viazaný rezervný fond, môžu vlastnú svoju zásobu štátnych pôžičiek, jestvujúcu v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona zcudzením snížiť len o toľko, o koľko prevyšuje vlastná zásoba potrebu na zriadenie viazaného rezervného fondu.
HLAVA TRETIA. Všeobecné ustanovenia.
§ 26.
Pri splnení povinnosti podľa ustanovení hlavy prvej, dielu tretieho až piateho je smerodajná nadobúdacia hodnota štátnych pôžičiek bez úrokov.
§ 27.
Úrokový výnos viazaných rezervných fondov, zriadených podľa ustanovení hlavy druhej je pre ich majiteľov voľný.
§ 28.
(1) Zodpovedné orgány podnikov uvedených v § 16 ods. l a v § 19 ods. l, sú povinné prispôsobiť stanovy ustanoveniam §§ 16 až 19 a 23 pri najbližšom valnom shromaždení, nasledujúcom po 60 dňoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2) Žiadosti o povolenie zmeny stanov podľa ods. l nepodliehajú nijakým kolkovým poplatkom. Povolenie zmeny je oslobodené od dávky za úradné výkony (zák. č. 340/1940 Sb. z. ).
§ 29.
(1) Požičiavať štátne pôžičky (§ 1) na plnenie povinností uložených týmto zákonom sa zakazuje.
(2) Ak pri založení účastinnej spoločnosti, spoločnosti s obmedzeným ručením, poťažne pri zvýšení účastinnej alebo kmeňovej istiny nebol viazaný rezervný fond podľa § 4 vládneho nariadenia č. 465/1920 Sb. z. a n. obstaraný z vlastných prostriedkov, alebo vypožičanými štátnymi pôžičkami (§ 1), zodpovedné orgány uvedených