Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
508.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1942,
ktorým sa uvádza do účinnosti zákon č. o organizácii súdov,
úradov verejnej obžaloby a súdnej správy.
Snem Slovenskej republiky usniesol sa na tomto zákone:
Článok L
Zákon č.......o organizácií súdov,
úradov verejnej obžaloby a súdnej správy nadobúda účinnosť súčasne s týmto zákonom.
Článok II.
(1) Vládne nariadenie č. 110/1939 Sb. z. sa zrušuje.
(2) Zriaďuje sa Hlavný súd BO sídlom v Bratislave a Hlavný súd so sídlom v Prešove.
(3) Do obvodu Hlavného súdu v Bratislave patria obvody Krajských súdov v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Nitre, v Trenčíne a do obvodu Hlavného súdu v Prešove obvody Krajských súdov v Michalovciach, v Levoči, v Prešove, v Ružomberku.
(4) V sídle Hlavného súdu v Bratislave zriaďuje sa Hlavné štátne zastupiteľstvo v Bratislave a v sídle Hlavného súdu v Prešove. Hlavné štátne zastupiteľstvo v Prešove.
Článok III.
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona stanú sa zamestnanci bývalého Hlavného súdu a Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave zamestnancami Hlavného súdu v Bratislave a Hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave zriadených týmto zákonom. Zamestnanci oddelenia Hlavného súdu v Prešove a oddelenia Hlavného štátneho zastupiteľstva v Prešove, stanú sa zamestnancami Hlavného súdu a Hlavného štátneho zastupiteľstva v Prešove.
Článok IV.
(1) Okrem služobných miest sudcovských sa systemizujú na súdoch aj služobné miesta súdnych notárov a auskultantov.
(2) Systemizácia vyžaduje schválenie vlády.
Článok V.
(1) Súdnych notárov vymenuje minister pravosúdia.
(2) O služobných a platových pomeroch súdnych notárov platia predpisy, ktoré dosial platily pre sudcov druhej skupiny.
(3) Súdni notári sú podrobení disciplinárnej právomoci podlá ustanovení o disciplinárnej právomoci proti sudcom.
(4) Sudcovia druhej skupiny ustanovení pred účinnosťou tohto zákona vykonávajú až do ich ustanovenia na služobné miesta systemizované v VII. stupnici funkčného slúžneho súdne úkony, ktoré aj doteraz vykonávali v rámci svojej pôsobnosti podľa zákona č. 47/1941 Sb. z.
Článok VI.
Ustanovenie § 44 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. sa mení a znie takto:
"(1) Základné slúžne sa zvyšuje postupom do vyšších stupňov. Zvýšenie základného slúžneho nastane, keď sudca dovŕšil tri roky [započítateľnej služobnej doby so
slúžnym bezprostredne predchádzajúceho stupňa.
(2) Funkčné slúžne sa zvyšuje postupom do vyšších stupňov funkčného slúžneho. Zvýšenie funkčného slúžneho nastane, keď sudca dovŕšil tri roky započítateľnej služobnej doby s funkčnými slúžnym predchádzajúceho stupňa tejže stupnice.
(3) Sudca, ktorý dovŕšil tri roky započítateľnej služobnej doby s funkčným slúžnym posledného stupňa VII. stupnice funkčného služného, postúpi do stupňa a) VI. stupnice funkčného služného; sudca, ktorý dovŕšil tri roky započítateľnej služobnej doby s funkčným slúžnym posledného stupňa VI. stupnice funkčného slúžneho, postúpi do stupňa a) V. stupnice funkčného služného. O časovom postupe v novej stupnici funkčného služného platí ustanovenie odseku 2.
(4) Zvýšenie slúžneho a funkčného slúžneho podľa odsekov l, 2 a 3 vykonáva sa z úradnej moci. "
Článok VII.
Ustanovenie § 53 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. sa mení a znie takíto:
(1) Ustanovenia I. dielu časti druhej platia obdobne i pre konceptných pragmatikálnych úradníkov Ministerstva pravosúdia, štátnych zastupiteľstiev a Generálneho štátneho zastupiteľstva.
(2) Služobné miesta konceptných prag-matikálnych úradníkov Ministerstva pravosúdia sa systemizujú v I. až VII. stupnici funkčného slúžneho.
(3) Služobné miesta konceptných prag-matikálnych úradníkov úradov verejnej obžaloby sa systemizujú takto:
v II. stupnici funkčného slúžneho služobné miesto generálneho prokurátora,
v III. stupnici funkčného služného služobné miesta generálnych štátnych zástupcov a hlavných prokurátorov,
v IV. stupnici funkčného služného služobné miesta prokurátorov,
v V. stupnici funkčného služného služobné miesta hlavných štátnych zástupcov,
v VI. stupnici funkčného slúžneho služobné miesta štátnych zástupcov.
Článok VIII.
Na úradníkov uvedených v článku VII. Sa vzťahuje ustanovenie § 4 zákona č. 40/1941 Sb. z.
Článok IX.
Pri preraďovaní konceptných pragmati-kálnych úradníkov Ministerstva pravosúdia z doterajších systemizovaných služobných miest na služobné miesta podľa článku VIL, treba obdobne použiť ustanovení § 52 a 152 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n.; pritom sa služobná doba strávená v doterajšej platovej stupnici pokladá — vzhľadom na poradie a výmeru funkčného slúžneho — ako by bola strávená v zodpovedajúcej stupnici funkčného slúžneho podľa § 152 zákona č. 103/1926 Sb, K. a n.
Článok X.
(1) Služobné miesta predsedov krajských súdov sa systemizujú v III. stupnici funkčného slúžneho, lužobné miesta senátnych prededov hlavných súdov sa systemizujú v IV, stupnici funkčného slúžneho, služobné miesta senátnych predsedov (krajských súdov sa systemizujú v V. stupnici funkčného služného (§ 40 ods. 4 zákona č. 103/1926 Sb. z. a n. ).
(2) Služobné miesta predsedov okresných súdov s jediným až štyrmi sudcovskými oddeleniami sa systemizujú v VI. stupnici funkčného slúžneho, služobné miesta predsedov okresných súdov s viac sudcovkými oddeleniami sa systemizujú v V. stupnici funkčného slúžneho.
Článok XI.
(1) Služobné miesta sudcov a konceptných pragmatikálnych úradníkov úradov
verejnej obžaloby sa obsadzujú zpravidla na základe vypísaného súbehu. Žiadosti sa predkladajú Ministerstvu pravosúdia služobným postupom; odchýlky upravujú odseky 2 až 4.
(2) Pri obsadzovaní služobných miest sudcov okresných súdov sa majú žiadosti predkladať predsedníctvu príslušného krajského súdu. Odporúčania na obsadenie služobných miest podáva a došlé žiadosti posúdi osobný senát krajského súdu, pričom urči i poradie ním odporúčaných žiadateľov. Predseda krajského súdu predloží žiadosti spolu s odporúčaním osobného senátu príslušnému predcedníctvu hlavného súdu. Ak sa osobný senát hlavného súdu usniesol na svojom posudku o žiadateľoch, predloží predseda hlavného súdu spisy Ministerstvu pravosúdia.
(3) Pri obsadzovaní vyšších služobných miest než sudcov okresných súdov (odsek 2), predloží predseda hlavného súdu žiadosti a odporúčania osobných senátov ešte aj Predsedníctvu najvyššieho súdu. Keď sa osobný senát Najvyššieho súdu usniesol na svojom posudku, ktorý sa pripojí k pisom, predloží prvý predseda spisy Ministerstvu pravosúdia,
(4) Pri obsadzovaní sudcovského miesta na Najvyššom súde, vyberie osobný senát tohto súdu zo žiadateľov troch, určiac ich poradie (ternum), a takto upravený návrh predloží prvý predseda spolu s ostatnými žiadosťami Ministerstvu pravosúdia. Ak tomu nebránia dôležité služobné príčiny, má minister pravosúdia určiť jedného žiadateľa z predloženého terna, ktorého navrhne na vymenovanie.
(5) Minister pravosúdia však môže učiniť návrhy na obsadenie uprázdnených služobných miest aj nezávisle od výsledkov súbehu a od došlých odporúčaní.
Článok XII.
(1) Označenie sudca môže používať iba sudca E povolania a osoby, ktorým to bolo osobitným právnym predpisom priznané.
(2) Kto koná proti ustanoveniu odseku l, potresce sa, ak jeho čin nie je prísnejšie trestný, za priestupok okresným súdom peňažným trestom od 100 do 2. 000 Ks, v prípade nevymožiteľnosti zatvorením od jedného do dvadsať dní.
Článok XIII.
(1) Zákonný článok LIII: 1913 o jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške sa zrušuje.
(2) Namiesto praktickej sudcovskej skúšky a bývalej jednotnej sudcovskej a advokátskej skúšky (odsek 1) nastupuje jednotná sudcovská a advokátska skúška na základe tohto zákona.
Článok XIV.
(1) Jednotné sudcovské a advokátske skúšky sa konajú na Najvyššom súde pred skúšobnou komisiou pozostávajúcou z predsedu a štyroch skúšobných komisárov.
(2) Predsedu, dvoch námestníkov a ostatných členov komisie menuje minister pravosúdia na tri roky zo sudcov, z konceptných pragmatikálnych úradníkov Ministertsva pravosúdia a úradov verejnej obžaloby a z advokátov.
Článok XV.
(1) Kandidáta advokácie možno pripustiť ku skúške len po skutočnom vykonaní trojročnej právnej praxe u advokáta a preukázaní, že dosiahol hodnosti doktora práv na tuzemskej univerzite,
(2) Kandidáta advokácie, ktorý bol po druhý raz pri skúške uznaný za nespôsobilého, nemožno viac ku skúške pripustiť.
Článok XVI.
(1)V prípade ťažšieho disciplinárneho prečinu môže disciplinárny senát Najvyššieho súdu povinnú trojročnú právnu prax (čl, XV, odsek 1) predĺžiť o čas od šesť mesiacov až do dvoch rokov, alebo môže vylúčiť pripustenie ku skúške na ten istý čas, alebo môže zakázať pokračovať v práv nej praxi v jednom alebo viacerých obvodoch okresných súdov.
Článok XVII.
(1) Praktická sudcovská skúška a praktická skúška advokátska, alebo bývalá jednotná sudcovská a advokátska skúška vykonaná pred účinnosťou tohto zákona, nahradzuje jednotnú sudcovskú a advokátsku skúšku podľa tohto zákona.
(2) Kde sa platné predpisy odvolávajú na praktickú sudcovskú skúšku alebo bývalú jednotnú sudcovskú a advokátsku, skúšku, rozumie sa týra od účinnosti tohto zákona jednotná sudcovská a advokátska skúška upravená na základe tohto zákona,
(3) Podrobné predpisy o jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške a jej skúšobný poriadok upraví vláda nariadením.
Článok XVIII.
(1) Osobitným zákonom sa určí pôsobnosť a príslušnosť štátnych súdov v sporoch vyplývajúcich zo sociálneho poistenia a spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako i medzi zamestnancami toho istého zamestnávateľa z pracovného, služobného alebo učebného pomeru založeného súkromno-právnou smluvou.
(2) Kým sa tak stane, platia doterajšie právne predpisy o sociálno-poistnom a pracovnom súdnictve.
Článok XIX.
(1) Na miesto predpisov týmto zákonom zrušených, ma ktoré sa odkazuje v iných zákonoch a nariadeniach, treba rozumieť príslušné ustanovenia tohto zákona a zákona č......o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy, poťažne predpisy na základe týchto vy dané.
(2) Všetky právne predpisy, nakoľko odporujú tomuto zákonu a zákonu č. ....., sa zrušujú. Najmä sa zrušujú:
a) zákon č. 217/18% r. z.,
b) najvyššie rozhodnutie zo 14. septembra 1852, vyhlásené ministerským nariadením z 19. januára 1853, č. 10 r. z.,
c) zákon č. 216/1919 Sb. z. a n.,
d) zákon č. 201/1928 Sb. z. a n.,
e) vládne nariadenie č. 49/1999 Sb. z.,
f) § l zákona č. 48/1941 Sb. z.
P) Ak v dôsledku zrušenia doterajších ustanovení bude potrebné prechodne upraviť niektoré z toho vyplývajúce otázky, upraví ich minister pravosúdia.
(4) Ustanovenia zákona č. 48/1931 Sb. z. a n. a zákona č. 57/1931 Sb. z. a n. ako aj predpisy na ich základe vydané, zostávajú nezmenené.
Článok XX.
Tento zákon nadobudne účinnosť dňom 1. mája 1942; vykoná ho minister pravosúdia.
Dôvodová zpráva.
K článku L
Uvodzovací zákon upravuje otázky, ktorých riešenie je potrebné buď v dôsledku zavádzaných zmien ako prechodných ustanovení buď upravuje otázky súvislé s organizačným zákonom, ktoré však do organizačného zákona organicky nepatria. Keďže takto predpisy organizačného zákona a uvodzovacieho zákona na seba naväzujú, je potrebné, aby zákony nadobudly účinnosť súčasne.
K článku II. a III.
Poloha slovenského štátu a excentrické položenie Bratislavy vyžadujú, aby na východe štátu bol zriadený samostatný hlavný súd.
Vládne nariadenie č. 110/1939 Sb. z. zrušilo Hlavný súd v Prešove a v Bratislave a utvorilo jeden Hlavný súd v Bratislave, s oddeleniami Hlavného súdu a Hlavného štátneho zastupiteľstva v Prešove. Účelom tohto opatrenia bolo, aby sa nemusely udržiavať dve predsedníctva hlavných súdov s početnými zamestnancami.
Nad bývalým prešovským obvodom hlavného súdu vykonávalo dozorné právo a súdnu správu predsedníctvo Hlavného súdu v Bratislave. Keď navrhovaná osnova organizačného zákona odníma predsedníctvu Hlavného súdu v Bratislave doterajšiu jeho administratívnu a dozornú pôsobnosť, ktorá prechádza na Ministerstvo pravosúdia, odpadol i dôvod pre jeden hlavný súd. Práve spomenuté excentrické položenie Bratislavy vyžaduje, aby stránkam bol uľahčený styk so súdom a aby na východe štátu sa zriadil samostatný hlavný súd.
V dôsledku zrušenia a nového zriadenia hlavných súdov a hlavných štátnych zastupiteľstiev bolo treba zákonom určiť trvalé miesto dotknutých zamestnancov, obdobne ako to učinilo svojho času i vládne nariadenie č. 110/1939 Sb. z.
K článku IV. a V.
Osnova zákona organizačného nepreberá kategóriu sudcov druhej skupiny, nakoľko existencia tejto kategórie nie je v súhlase s § 68 Ústavy. Znenie doterajšieho
§36 zákona č. 103/1926, Sb. z. a n. sa doplňuje iba v tom smere, že sa sudcovia druhej skupiny nahradzujú súdnymi notármi. Ináč služobné a platové pomery súdnych notárov sú tie samé ako boly služobné a platové pomery sudcov druhej skupiny, teda i čo sa týka sudcovského prídavku (§ 40/1941 Sb. z. ).
K článku VI.
Je stále platnou zásadou, že právny poriadok a právnu istotu v štáte môžu najspoľahlivejšie zabezpečiť neodvislí sudcovia — neodvislé súdy. Je známa i skutočnosť, že sudcovská rozhodovacia neodvislosť je podmienená hmotnou neodvislosťou sudcov. Z týchto momentov vyplynuly i všetky tie blahodarné opatrenia nášho Snemu a vlády v nedávnej minulosti, ktoré sudcov postavily do čiastočne zlepšených hmotných pomerov, vyronávajúc tak až do toho času sa javiaci rozdiel oproti administratívnym konceptným úradníkom. Započatú prácu však, smerujúcu k vybudovaniu úplnej sudcovskej samostatností a neodvislosti treba úspešne dovŕšiť.
Tento výsledok sľubuje si justičná správa od prevedenia článku VI. osnovy.
Ide totiž o to, aby sudca dosiahol primeraného platového zabezpečenia na základe úradného postupu v jeho plate a nemusel vždy vyčkávať na povýšenie a aby snáď za tým účelom nemusel vyhľadávať kompenzabilne protekcie. Treba zdôrazniť, že práca sudcovská je čím ďalej tým ťažšia, pretože pôsobnosť súdov sa riešením nových a nových hospodárskych problémov zväčšuje, kým stav sudcov klesá jednak nedostatkom dorastu, jednak núteným odchodom sudcov do iných úradov. Súdy musely zdvojnásobiť svoju výkonnosť, ak malý za týchto pomerov zdolať svoju agendu. Je preto nemysliteľné, aby sudca, ktorého nervy a energia sú vyčerpané nadprácou v úrade, bol roztrpčovaný v kruhu rodinnom hmotným nedostatkom. Ako už bolo spomenuté, v záujme zabezpečenia právnej istoty a právneho poriadku, treba venovať pozornosť otázke hmotného zaistenia sudcov.
Prevedením tohto článku sa tiež dosiahne, že na okresných súdoch zostanú pôsobiť starší sudcovia, pretože ich platové pomery budú zaistené i na okresných sú-
doch a nemusia sa uchádzať o miesto na vyšších súdoch. Táto okolnosť bude mať dobrý vplyv i na výchovu sudcovského dorastu, pretože takto sa stanú starší sudcovia učiteľmi mladých sudcovských čakateľov (k tomuto srovnaj tiež zprávu k článku IX. ods. 2).
V navrhovanom smere a za týmto účelom upravoval platové pomery sudcov už aj § 44 zákona č. 103/1926 Sb. z" keď zaviedol postup z moci úradnej v základnom služnom. Toto riešenie bolo však polovičaté, lebo sudca mal postup z úradnej moci len v jednej súčasti platu, t. j. v základnom slúžnom (viď § 40 PZ), nemal však tento postup i vo funkčnom slúžnom tvoriacom ďalšiu súčasť služobného platu sudcu. Keď sudca nemohol byt včas povýšený, postup z moci úradnej v základnom služnom nestačil na zabezpečenie hmotných potrieb rodiny sudcovej, lebo funkčné slúžne, hoci tvorilo súčasť služobného platu, zostával bez povýšenia v určitej stupnici funkčného služného. Preto osnova navrhuje, aby postup z moci úradnej sa diaľ nielen v základnom slúžnom (doterajší § 44 PZ), ale aj vo funkčnom služnom včítane do V. stupnice funkčného služného. Znamená to pre sudcu dosiahnutie aspoň priemerného platového postavenia bez toho, že by sa o to sám musel starať a domáhať sa povýšenia; namiesto toho bude sa spokojne venovať vlastnej práci sudcovskej.
Tento postup z moci úradnej i vo funkčnom slúžnom, pravdaže, nemá povahu povýšenia a ani sudca nedosiahne ním iného (vyššieho) titulu. Udeliť sudcovský titul príslušnej vyššej stupnice funkčného slúžneho prislúcha len prezidentovi republiky, a to zostáva nezmenené. Práve skutočnosť, že dosiahnuť vyšší titul ako i dosiahnutie vyššieho služobného miesta, vyššej hodnosti, možno len povýšením, je zárukou, že nebude podlomená ambícia sudcov. Konečne zárukou je i to, že zanedbávanie služobných povinností môže mať za následok vylúčenie určitého obdobia z uvedených úradných postupov, v rámci disciplinárneho pokračovania.
Vyšší finančný náklad, ktorý si toto opatrenie vyžiada, je vzhľadom na jeho dôležitosť minimálny.
a) Zo VI, do V, stupnice funkčného slúžneho by malo nárok na postup päť sudcov po vyslúžení najmenej deväť rokov v VI. stupnici funkčného slúžneho. Rozdiel medzi c) stupňom (posledným) v VI. stupníci funkčného slúžneho a stupňom a) v V. stupnici funkčného slúžneho činí ročne 3. 900 Ks spolu 19. 500 Ks ročne. Vhľadom na to, že by zákon nedobudol účinnosť až 1. apríla snižuje sa táto suma o jednu štvrtinu na 14. 625 Ks.
b) Zo VII. do VI. stupnice funkčného služného by malo nárok na postup a poberali by vyšší plat 36 sudcov celý rok a 21 sudcov od 1. júla. Ročný rozdiel u jedného sudcu činí 1. 500 Ks. To znamená u 36 sudcov za celý rok sumu 54. 000 Ks, u 21 sudcov za polroka 15. 750 Ks. Vzhľadom však na to, že účinnosť zákona nastala by až 1. apríla, teda po uplynutí jedného kvartálu, treba sumu 54. 000 Ks o jednu štvrtinu snížiť na 40. 500 Ks. Spolu by teda v tomto prípade činil vyšší náklad sumu 56-250 Ks.
Prevedenie článku VI. tohto zákona by teda vyžadoval celkový vyšší náklad 70. 875 Ks.
K článku VII—IX.
Sudcovia a konceptní pragmatikálni úradníci úradov verejnej obžaloby sa od dávnych čias domáhajú (viď býv. stavovský časopis Sudcovské listy), aby o sudcovských a štátnozastupiteľských veciach rozhodovali zamestnanci rovnakých kategórií a nie úradníci, ktorých služobné a platové pomery sú celkom odlišné ako u sudcov, alebo štátnych zástupcov. Avšak aj sudcovia a štátni zástupci konajúci službu
na Ministerstve pravosúdia nechceli sa dať premenovať na administratívnych úradníkov, nechcejúc tak stratiť svoj sudcovský charakter. Preto sudcovia a štátni zástupci konajúci službu na Ministerstve pravosúdia sú sem iba prideľovaní na prechodný čas zo stavu súdov a úradov verejnej obžaloby. Ťažkosti, ktoré by z tohto vznikly, by sa pociťovaly jak na súdoch, tak i na Ministerstve pravosúdia. Na súdoch preto, že sudcovia pridelení službou na Ministerstvo pravosúdia majú svoje trvalé služobné miesta na súdoch, ktoré aj naďalej viažu, takže tam na ich miesta nemohol byt ustanovený iný sudca, hoci stav práce by to vyžadoval. Na Ministerstve pravosúdia by sa zase ťažkosti pociťovaly preto, že by sa nemohol vytvoriť káder stálych úradníkov, nakoľko sudcovia môžu byť prideľovaní na Ministerstvo pravosúdia len na prechodný čas šesť mesiacov, takže po odchode zapracovaného sudcu z Ministerstva pravosúdia by trpela práca.
Tým, že sa úradníci na Ministerstve pravosúdia preradia do rovnakých služobných a platových pomerov v akých sú konceptní pragmatikálni úradníci úradov verejnej obžaloby, teda — vzhľadom na § 53 PZ i do platových pomerov sudcov — odpadnú ťažkostí, s ktorými Ministerstvo pravosúdia pracovalo od svojho vzniku. Sjednatia sa takto v rezorte Ministerstva pravosúdia všetky služobné miesta služobnej triedy Ib). Riešenie toto vyhovuje aj snahe Predsedníctva vlády sledujúcej sjednotenie služobných kategórií (číslo 12. 242/6a)-1940).
Vyšší náklad v tomto smere neprichodí ani do úvahy. Na vyjasnenie tejto otázky uvádza sa táto prehľadná tabuľka:
I. Doterajšia systemizácia služobných miest na Ministerstve pravosúdia v služobnej triede I. b) a náklad platový je tento:
v 1. plat. stup. l miesto, náklad...... 72. 000 Ks
v 2. " " 4 miesta, " ...... 216. 000 "
v 3. " " 7 miest, " ...... 273. 000 "
v 4. " " 10 " " ...... 306. 000 "
v 5.....12 " " ...... 237. 600 "
spolu: 34 miest, náklad......1, 104. 600 "
II. Po preradení bude systemizované tiež 34 služobných miest a náklad bude. činiť:
v I. | stup. | funkč. | služ. | 1 | miesto, náklad | .. 81. 000 Ks |
v II. | ,, | ,, | 2 | miesta, | .. 139. 200 | |
v III. | ,, | t | 3 | n | .. 147. 600 | |
v IV. | ,, | ,, | 4 | ,, | .. 150. 000 | |
v V. | ,, | ,, | 6 | miest, | .. 184. 500 | |
v VI. | ,, | ,, | 18 | ,, | .. 410. 400 | |
spolu: | 34 | miest, náklad | .. 1, 112. 700 Ks |