Snem Slovenskej republiky 1942
I. volebné obdobie. 7. zasadanie.
507.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa.......................1942
o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Časť prvá. Ústredná justičná správa.
§ 1.
(1) Súdy, úrady verejne obžaloby a justičné ústavy vo veciach súdnej správy podliehajú všeobecnému dozoru Ministerstva pravosúdia,
(2) Spôsob vykonávania konceptnej služby ako i chod kancelárskej a inej práce na Ministerstve pravosúdia upravuje minister pravosúdia.
§ 2.
Spôsob vykonávania správy a dozoru nad justičnými ústavmi upravujú osobitné predpisy.
§3.
(1) Zamestnancov pre všetky odbory justičnej správy prijíma do služby Ministerstvo pravosúdia. Jemu tiež prislúcha právo menovať a ustanovovať všetkých justičných zamestnancov a podávať návrhy v prípadoch, v ktorých toto právo patrí vláde alebo prezidentovi republiky.
(2) Ministerstvo pravosúdia môže si kedykoľvek vo veciach justičnej správy vyžiadať vyjadrenie súdov alebo úradov verejnej obžaloby, ktoré sú povinné jeho dožiadaniu vyhovieť. Vo veciach osobných podávajú vyjadrenie osobné senáty.
§ 4.
(1) Ministerstvo pravosúdia dozerá (§ l ods. 1), aby súdy a úrady verejnej obžaloby správne a svedomité plnily svoje povinnosti, úradnú prácu správne a včas vykonávaly, odstraňovaly zistené vady a podávaly o tom hlásenie príslušným nadriadeným miestam.
(2) Dozoru (ods. 1) podliehajú všetky osoby, ktoré sú na súdoch alebo úradoch verejnej obžaloby zamestnávané.
§ 5.
(1) Ministerstvu pravosúdia náleží všeobecný dozor nad vykonávaním spravodlivosti na všetkých súdoch a úradoch verejnej obžaloby a priamy služobný dozor na hlavné súdy, krajské súdy, generálne štátne zastupiteľstvo, hlavné štátne zastupiteľstvá a štátne zastupiteľstvá.
(2) Ministerstvo pravosúdia môže všetky súdy a úrady verejnej obžaloby kedykoľvek prehliadnuť, alebo ich dať prehliadnuť svojimi zmocnencami ako dozornými orgánmi. Práva a povinnosti zmocnencov upraví minister pravosúdia.
(3) Súdy, úrady verejnej obžaloby a ich zamestnanci sú povinní zachovávať príkazy dozorných vrchností a ich orgánov a na ich žiadosť podať im vysvetlenie alebo zprávu o všetkých úradných prácach,
§ 6.
Priamy služobný dozor zahrňuje najmä právo:
a) preskúmavať činnosť súdu alebo úradu verejnej obžaloby na základe vyžiadaných spisov, alebo vyžiadanej zprávy o stave pokračovania v jednotlivých veciach alebo ich prehliadkou na mieste,
b) vyčítať prieťahy, nesprávnosti a neporiadky v úradovaní, alebo dávať poučenia všeobecnej povahy,
c) dávať príkazy na odstránenie zistených závad, najmä určovať lehotu, do ktorej sa majú zanedbané práce vykonať.
§ 7.
Dozor nad sudcovskou činnosťou musí sa diať tak, aby nebola dotknutá samostatnosť a neodvislosť sudcovského rozhodovania.
§ 8.
Poukazovacie právo v platových veciach a vo všetkých ostatných veciach justičnej správy patrí ministrovi pravosúdia. Výkonom tohto práva môže minister pravosúdia poveriť konceptných úradníkov Ministerstva pravosúdia alebo iné orgány justičnej správy.
§ 9.
Účtovníctvo justičnej správy obstaráva učtáreň Ministerstva pravosúdia.
§ 10.
Ministerstvo pravosúdia je obsadené potrebným počtom konceptných pragmatikálnych úradníkov, účtovníckych a kancelárskych úradníkov, kancelárskymi, pomocnými silami a zriadencami.
§ 11.
(1) Za konceptného pragmatikálneho úradníka na Ministerstve pravosúdia možno ustanoviť len osobu, ktorá má spôsobilosť na sudcovský úrad.
(2) O služobných, platových a iných obdobných pomeroch týchto úradníkov platia predpisy o služobných, platových a obdobných pomeroch konceptných pragmatikálnych úradníkov úradov verejnej obžaloby (§ 53 zák. č. 103/1926 Sb. z. a n. ).
(3) Úradné tituly konceptných pragmatikálnych úradníkov na Ministerstve pravosúdia určí vláda nariadením.
(4) Služobné a platové pomery účtovníckych a kancelárskych úradníkov, kancelárskych pomocných síl a zriadencov upravujú osobitné predpisy.
Časť druhá.
Súdna organizácia
Všeobecné ustanovenia.
§ 12.
Súdna moc prislúcha štátnym súdom a osobitným súdom.
§ 13.
Štátne súdy, ktoré vykonávajú súdnu moc v civilných a trestných veciach, sú:
a) okresné súdy, krajské súdy, hlavné súdy a Najvyšší súd,
b) výnimočné súdy (§ 65 Ústavy), ktoré možno zriadiť len pre pokračovanie v trestných veciach, len v prípadoch zákonom vopred určených a len na čas obmedzený.
§ 14.
Osobitné súdy vykonávajú súdnu moc v civilných právnych veciach podľa osobitných zákonov.
§ 15.
Organizáciu štátnych súdov určuje tento zákon; ich pôsobnosť a príslušnosť určujú osobitné zákony.
§ 16.
Obvody a sídla súdov možno určiť len zákonom. Obvody a sídla súdov majú sa zhodovať zpravidla s obvodami a sídlami úradov verejnej správy vnútornej.
§ 17.
Zmeny súdnych obvodov nemajú vplyvu na dokončenie zahájených civilných vecí a na dokončenie tých vecí trestných, v ktorých už nadobudlo právoplatnosť usnesenie nariaďujúce danie pod obžalobu alebo bolo určené hlavné pojednávanie. Vo všetkých ostatných prípadoch treba postúpiť vec príslušnému súdu podľa prevedených územných zmien.
HLAVA PRVÁ.
Súdy. Okresné súdy.
§ 18.
Súdnu moc na okresných súdoch vykonáva predseda okresného súdu a potrebný počet sudcov (samosudcov).
§ 19.
(1) Sudcovia okresného súdu v sídle krajského súdu so sudcami krajského súdu tvoria jednotné grémium krajského súdu. Sudcov a iných zamestnancov prideľujena okresný úrad v sídle krajského súdu predseda krajského súdu a podáva o tom zprávu Ministerstvu pravosúdia.
(2) Vedením okresného súdu v sídle krajského súdu poveruje minister pravosúdia súdneho radcu na návrh predsedu krajského súdu. Počas výkonu tejto funkcie prislúcha mu vedľa titulu súdny radca ešte prídomok,, a predseda okresného súdu".
§ 20.
(1) Predsedovi okresného súdu náleží vedľa výkonu súdnej moci správa súdu a priamy služobný dozor nad sudcami a inými zamestnancami okresného súdu. Predseda súdu prideľuje jednotlivým oddeleniam súdu samosudcov a iných zamestnancov.
(2) Ak je predseda súdu hatený vo vykonávaní správy súdu, zastupuje ho sudca určený na to rozvrhom práce; ak by bol aj tento hatený, zastupuje predsedu súdu služobne najstarší sudca.
(3) Predseda súdu sa stará, aby sudcovia a ostatní zamestnanci okresného súdu postupovali v úradnej činnosti pokiaľ možno jednotne a aby sa včas oboznámili s novými predpismi.
§ 21.
(1) Minister pravosúdia môže nariadiť, aby pre uľahčenie styku občianstva so súdom konal okresný súd mimo svojho sídla pravidelné súdne dni.
(2) Kde a kedy sa budú konať pravidelné súdne dni, oznámi sa včas vyhláškou na súdnej návestnej doske okresného súdu a súčasne tiež pôsobom v mieste obvyklým vo všetkých obciach súdneho obvodu,
(3) Spravovací poriadok súdov ustanovuje, ktoré úkony možno vykonávať na súdnych dňoch.
(4) Úkony vykonané na súdnych dňoch majú ten istý účinok, ako by boly vykonané v sídle okresného súdu.
Krajské súdy.
§ 22.
(1) Krajské súdy sú obsadené predsedom krajského súdu a potrebným počtom sudcov menovaných na miesta členov tohto súdu,
(2) Predseda krajského súdu vykonáva správu krajského súdu a priamy služobný dozor nad sudcami a inými zamestnancami tohto súdu. Prideľuje jednotlivým oddeleniam sudcov a iných zamestnancov.
(3) Predsedu krajského súdu zastupuje a vo veciach správy mu vypomáha jeho zástupca určený rozvrhom práce. Ak zástupca nie je určený alebo ak je hatený, zastupuje predsedu krajského súdu služobne najstarší sudca.
§ 23.
(1) Na krajských súdoch vykonávajú súdnu moc senáty a samosudcovia.
(2) Vyšetrujúceho sudcu ustanovuje predseda krajského súdu zo sudcov služobne starších, pôsobiacich na krajskom súde.
(3) Senáty treba zriadiť osobitne pre civilné veci, trestné veci (rozhodujúce senáty), pre osobné veci (osobný senát) a pre disciplinárne veci nesudcovských úradníkov a zriadencov obvodu krajského súdu.
(4) Rozhodujúci senát sa skladá z predsedu a dvoch členov. Členovia senátu môžu byť výnimočne i dvaja okresní sudcovia.
(5) Disciplinárny senát sa skladá z predsedu a dvoch členov.
(6) Kým predseda rozhodujúceho senátu nie je ustanovený, poverí minister pravosúdia na návrh predsedu krajského súdu niektorého súdneho radcu vykonávaním tejto funkcie.
§ 24.
(1) Osobný senát sa skladá z predsedu a štyroch členov. Predsedom je predseda krajského súdu alebo jeho zástupca. O tom, ktorí sudcovia majú byť členmi osobného senátu, rozhodujú všetci sudcovia
konajúci službu na krajskom súde v plenárnom zasadnutí (plenárny senát krajského súdu).
(2) Úlohou osobného senátu je spolupôsobiť pri obsadzovaní služobných miest všetkých sudcov a iných zamestnancov v obvode tohože krajského súdu, podával! takéto návrhy, ako aj v ostatných veciach, v ktorých je osobitnými predpismi spoluúčasť senátu upravená, alebo v ktorých si predseda krajského súdu vyžiada jeho posudok alebo návrh.
(3) Osobný senát má činnosť poradnú a predseda krajského súdu nie je jeho posudkom alebo návrhom viazaný. Rozdielne návrhy osobného senátu a predsedu krajského súdu sa musia náležíte odôvodniť a predložiť spolu s vecou, ktorej sa týkajú.
§ 25.
(1) V plenárnom senáte (§ 24 ods. 1) za predsedníctva predsedu krajského súdu alebo jeho zástupcu, usnáša sa krajský súd okrem prípadov uvedených v osobitných predpisoch, najmä:
a) o posudkoch vo veciach zákonodarstva alebo justičnej správy na požiadanie Ministerstva pravosúdia,
b) o návrhoch na zmenu ústrojnosti alebo obsadenia krajského súdu, alebo súdov jemu podriadených, ako aj o návrhoch na zmenu služobných predpisov pre súdy alebo pre jednotlivé ich orgány,
c) o pokynoch, ktoré majú byť vydané podriadeným súdom, aby boly vykonané zákony alebo nariadenia, a o poučeniach všeobecnej povahy.
(2) K platnému usnášaniu sa plenárneho senátu je potrebná — okrem predsedu krajského súdu alebo jeho zástupcu — prítomnosť troch štvrtín počtu ostatných sudcov krajského súdu.
§ 26.
Ustanovenia § 20 ods. l a 3 platia i o predsedovi krajského súdu obdobne.
Hlavné súdy.
§27.
(1) Hlavné súdy sú obsadené predsedom hlavného súdu a potrebným počtom
sudcov menovaných na miesta členov tohto súdu.
(2) Predseda hlavného súdu vykonáva zprávu hlavného súdu a priamy služobný dozor nad sudcami a inými zamestnancami tohto súdu. Prideľuje jednotlivým oddeleniam sudcov a iných zamestnancov.
(3) Predsedu hlavného súdu zastupuje a vo veciach správy mu napomáha jeho zástupca určený rozvrhom práce. Ak by tento bol hatený, zastupuje predsedu hlavného súdu služobne najstarší senátny predseda hlavného súdu, ak len minister pravosúdia nenariadil inak.
§ 28.
(1) Na hlavných súdoch vykonávajú súdnu moc senáty.
(2) Senáty treba zriadiť osobitne pre civilné veci, trestné vecí (rozhodujúce senáty), pre osobné veci, pre disciplinárne veci sudcov, pomocných sudcovských úradníkov a zriadencov hlavného súdu.
(3) Rozhodujúce senáty sa skladajú z predsedu a dvoch členov. Členmi senátu môžu byt výnimočne i súdni radcovia.
(4) Ustanovenia §§ 23, ods. 6, 24 a 25 platia aj pre hlavné súdy obdobne.
Najvyšší súd, § 29.
Najvyšší súd sa zriaďuje pre celé územie Slovenskej republiky; jeho sídlom je Bratislava.
§ 30.
(1) Riadnymi členmi Najvyššieho súdu sú: prvý predseda, druhý predseda, senátni predsedovia a radcovia Najvyššieho súdu.
(2) Minister pravosúdia môže na návrh prvého predsedu Najvyššieho súdu prideliť senátnych predsedov sborových súdov alebo hlavných súdnych radcov na výpomocnú službu Najvyššiemu súdu len s ich súhlasom na čas nevyhnutnej potreby, najviac na 6 mesiacov. Takto pridelení sudcovia sú plnoprávnymi členmi senátov, vynímajúc personálne a disciplinárne senáty.
(3) Ak sa pridelia na návrh prvého predsedu Najvyššiemu súdu i súdni radcovia, štátni zástupcovia alebo okresní sudcovia, vykonávajú títo práce v sekretariáte Najvyššieho súdu,
§ 31.
(1) Prvého predsedu Najvyššieho súdu zastupuje a vo veciach správy mu vypomáha druhý predseda; ak by ho nebolo alebo by bol hatený, zastupuje prvého predsedu služobne najstarší senátny predseda Najvyššieho súdu.
(2) Prvý predseda oznamuje svoju dovolenku na zotavenie alebo dlhšiu neprítomnosť v úrade ministrovi pravosúdia.
§ 32.
(1) Prvý predseda Najvyššieho súdu spravuje Najvyšší súd, prikazuje došlé veci jednotlivým členom Najvyššieho súdu, ustanovuje v dôležitých veciach koreferenta, určuje počet a čas zasadnutí; zostavuje senáty (§ 33) a je oprávnený predsedať v ktoromkoľvek zasadnutí,
(2) Podrobné predpisy o prideľovaní práce jednotlivým členom súdu a o sostavovaní senátov určuje spravovací poriadok Najvyššieho súdu.
§33,
(1) Najvyšší súd pojednáva a rozhoduje o určitých právnych veciach v senátoch, složených z predsedu a štyroch členov, O abstraktne formulovaných právnych otázkach (§ 36) sa usnáša v senátoch složených z predsedu a šiestich, poťažne desiatich členov.
(2) Osobný senát má byť složený z prvého alebo druhého predsedu, dvoch senátnych predsedov a dvoch radcov Najvyššieho súdu. Členov osobného senátu a ich náhradníkov volia všetci sudcovia pôsobiaci na Najvyššom súde v spoločnom zasadnutí na tri roky. Pri návrhoch na menovanie senátnych predsedov skladá sa osobný senát zpravidla z prvého predsedu, druhého predsedu a potrebného počtu senátnych predsedov. Ustanovenia § 24 ods. 2 a 3 platia obdobne.
(3) Disciplinárny senát má byť složený z prvého predsedu alebo druhého predsedu a štyroch členov. Prvý predseda určí vždy na počiatku roku na bežný rok štyroch členov disciplinárneho senátu a štyroch náhradníkov, ktorí nastupujú v poradí ako boli menovaní namiesto člena, ktorému nejaká prekážka bráni zasadať alebo ktorý bol odmietnutý. V disciplinárnych veciach advokátov a kandidátov advokácie, verejných notárov a verejnonotárskych kandidátov majú sa ustanoviť namiesto dvoch členov Najvyššieho súdu dvaja členovia advokátskych, poťažne verejnonotárskych komôr z členov komorami zvolených.
§ 34.
(1) Ak rozhoduje Najvyšší súd v právnej vecí o určení miestne príslušného súdu, alebo prenáša vec na iný súd alebo schvaľuje vybavenie písomnosti jednoduchej povahy bez rozhodovania vo veci samej, nie je potrebné usnesenie senátu. Ak má predseda pochybnosti o vybavení, ktoré navrhol zpravodajca, alebo ak to pokladá za potrebné zpravodajca, rozhodne vo veci senát.
(2) Veci jednoduchej povahy určí plenárny senát a uvedie ich v spravovacom poriadku.
§ 35.
(1) Najvyšší súd, okrem prípadov určených v osobitných zákonoch, usnáša sa v plenárnom senáte, ktorý tvoria všetci riadni členovia tohto súdu, na
a) svojom spravovacom poriadku a jeho zmenách,
b) posudkoch o návrhoch zákonov a nariadení, ak o to požiada Ministerstvo pravosúdia,
c) podnetoch, aby sa vydaly zákony alebo nariadenia alebo aby sa zmenily platné zákony alebo nariadenia.
(2) Plenárny senát sa usnáša o veciach uvedených v odseku l iba na poukaz prvého predsedu Najvyššieho súdu. Prvý predseda súdu je však povinný predložiť veci uvedené v odseku l plenárnemu senátu, ak o to požiada Ministerstvo pravosúdia.
(3) K platnému usnášaniu sa plenárneho senátu je potrebná prítomnosť aspoň dvoch senátnych predsedov a troch štvrtín počtu ostatných riadnych členov Najvyššieho súdu.
(4) Prvý predseda Najvyššieho súdu predkladá usnesenie plenárneho senátu Ministerstvu pravosúdia.
§ 36.
(1) Najvyšší súd usnesie sa v plenárnom senáte na spravovacom poriadku Najvyššieho súdu, ktorý minister pravosúdia predloží na schválenie vláde. Vládou schválený spravovací poriadok uverejní sa v Slovenskom zákonníku.
(2) V spravovacom poriadku sa určia najmä pravidlá o vnútornom úradovaní, o postupe, ktorý majú zachovávať senáty pozostávajúce z predsedu a šiestich členov pri usnášaní sa na právnych zásadách záväzných pre Najvyšší súd, a pravidlá o podmienkach ich zmeny v senátoch pozostávajúcich z predsedu a desiatich členov.
§ 37.
Práce, potrebné pre prípravu rozhodnutí Najvyššieho súdu, pre ich evidenciu, pre pomoc pri spisovaní rozhodnutí v jazyku národnej skupiny, a pre zapisovanie pri pojednávaniach Najvyššieho súdu obstaráva sekretariát Najvyššieho súdu, ktorý je za tým účelom obsadený potrebným počtom sudcov.
Rozvrhy práce.
§ 38.
(1) Predsedovia okresných, krajských a hlavných súdov sostavujú najneskoršie k 1. decembru rozvrh práce na nastávajúci rok. Taktiež sostavujú vopred včas rozvrhy práce na súdne prázdniny.
(2) Rozvrh práce okresného súdu vyžaduje schválenia predsedu krajského súdu a rozvrh práce krajského a hlavného súdu vyžaduje schválenia Ministerstva pravosúdia, Pokiaľ nie je potrebná zmena v osobách predsedov senátov alebo v osobách samosudcov, je základom pre sostavenie rozvrhu práce dotyčné predsedov senátov a samosudcov schválený rozvrh práce z predošlého roku. V rámci rozvrhu práce postará sa tiež predseda krajského súdu o zastupovanie na podriadenom okresnom súde s jedným sudcom zo stavu sudcov iného súdu svojho obvodu, prípadne krajského súdu.
(3) Rozvrhy práce krajského súdu a hlavného súdu predložia sa s potrebným vysvetlením najneskoršie do polovice decembra Ministerstvu pravosúdia. Ministerstvo pravosúdia môže žiadať, aby mu boly predložené rozvrhy práce niektorých alebo všetkých okresných súdov.
§ 39.
(1) Pri sostavení senátov a ustanovení samosudcov určia sa vždy i zástupcovia predsedov senátov, členov senátov a samosudcov a určí sa aj ich poradie.
(2) Každý sudca môže byť členom niekoľkých senátov.
(3) Pri sostavovaní rozvrhu práce okresného súdu má sa dbať na to, aby sa sudcovia oboznámili postupne so všetkými druhmi agendy okresného súdu.
(4) Pri rozvrhu práce krajského súdu ustanovuje sa zpravidla za samosudcu taký sudca, ktorý má potrebnú prax buď ako okresný sudca, buď ako člen senátu; predsedom senátu môže byť sudca, ktorý už bol členom senátu a je spôsobilý na predsedníctvo.
(5) Pokynmi Ministerstva pravosúdia, vydanými všeobecne alebo pre jednotlivé súdy vo veci sostavenia senátov a ustanovenia samosudcov, je predseda súdu viazaný.
(6) Predseda krajského súdu a predseda hlavného súdu je predsedom niektorého rozhodujúceho senátu.
(7) Priebehom roku prevádzajú sa zmeny v složení senátov alebo v ustanovení samosudcov predsedom hlavného súdu alebo predsedom krajského súdu iba vtedy, ak je potrebné v dôsledku zmien v osobnom stave súdu alebo pre. trvalé zaneprázdnenie niektorého člena senátu,
prípadne samosudcu, alebo ak to vyžaduje iný zvažný služobný dôvod. Zmeny v rozvrhu práce okresného súdu môže nariadiť za rovnakých podmienok predseda krajského súdu. Zmeny v rozvrhu práce hlavného a krajského súdu sa oznámia Ministerstvu pravosúdia.
(8) Keby pre zmeny v rozvrhu práce alebo pre zmeny v složení senátu mala nastať i zmena v osobe pojednávajúceho sudcu, môže predseda súdu nariadiť, aby vo veciach, v ktorých sa úž pojednávalo, viedol ďalej pojednávanie ten sudca alebo senát, ktorý už vo veci pokračoval,
(9) Na platnosť rozhodnutí alebo opatrení sudcu (senátu) nemá vlivu okolnosť, že rozhodnutia alebo opatrenia boly prevedené iným sudcom (senátom) toho istého súdu než ktorý je ustanovený v rozvrhu práce,
§ 40.
(1) Predsedovia senátov krajských a hlavných súdov rozdeľujú prácu medzi jednotlivých členov senátu.
(2) Predseda senátu krajského súdu a predseda senátu hlavného súdu určuje v jednotlivých právnych veciach z členov senátu jedného za zpravodajcu a uloží mu vypracovať rozhodnutie. V dôležitých alebo složitých veciach môže určiť i spoluzpravodajcu.
Prideľovanie sudcov, súdnych notárov a auskultantov.
§ 41.
(1) Z dôležitých služobných dôvodov, ako pri dočasnom väčšom zaťažení jednotlivých oddelení (senátov), cez súdne prázdniny, pri povolaní sudcu k vojenskej službe, v prípade onemocnenia, alebo ak sa služobné miesta uprázdnia, učiní predseda súdu vhodné opatrenie pridelením sudcu z iných oddelení (senátov).
(2) Ak je potrebné pri zastupovaní alebo výpomociach dočasne prideliť sudcu trvalé ustanoveného na súde, môže sa tak stať len s jeho súhlasom na čas nevyhnutnej potreby, najviac na šesť mesiacov. V takomto prípade má sudca nárok na náhradu nákladov s pridelením spojených podľa osobitných predpisov.
(3) Prideľovať sudcov podľa odseku 2 a prekladať súdnych notárov a auskultantov prislúcha ministrovi pravosúdia. Prekladať súdnych notárov a auskultantov vo svojom obvode môže v naliehavom prípade i predseda krajského súdu, o čom podá zprávu ministrovi pravosúdia.
HLAVA DRUHA. Sudcovia.
§ 42.
Pre vykonávanie sudcovských úkonov na súdoch sú ustanovení sudcovia (§ 68 Ústavy) a pomocní sudcovskí úradníci.
§ 43.
(1) Sudcami v smysle § 68 Ústavy sú predsedovia sborových súdov, členovia sborových súdov okresných súdov a členovia okresných súdov.
(2) Pomocní sudcovskí úradníci sú auskultanti a súdni notári.
(3) Auskultanti sú pomocní sudcovskí úradníci v prípravnej službe sudcovskej.
(4) Po úspešnom vykonaní jednotnej sudcovskej a advokátskej skúšky udelí sa auskultantoví systemizované miesto s úradným titulom "súdny notár".
§ 44.
(1) Súdni notári a auskultanti neustanovujú sa na služobné miesta trvalé. Podľa potreby prekladá ich minister pravosúdia. O spôsobe ich použitia v službe rozhoduje, ak nedal minister pravosúdia o tom osobitný príkaz, predseda súdu, na ktorý boli preložení,
(2) Auskultantovi sa má zpravidla sveriť zapisovanie na pojednávaniach a prípravovanie návrhov na sudcovské vybavenie vo všetkých veciach sporného, nesporného a trestného pokračovania pod dozorom sudcu.
(3) Súdny notár, okrem prác, ktoré môže vybavovať auskultant, môže ešte samostatne vykonávať pôsobnosť vo veciach nesporných, exekučných a vybavovať súdne dožiadania.
Úradné tituly sudcov.
§ 45.
Sudca ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v VIL stupnici funkčného slúžneho má úradný titul "okresný sudca".
§ 46.
(1) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v VI. stupnici funkčného slúžneho má úradný titul "súdny radca".
(2) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom pre predsedu senátu krajského súdu v V. stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "senátny predseda krajského súdu".
(3) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v III. stupnici funkčného slúžneho pre správu krajského súdu, má úradný titul "predseda krajského súdu".
§ 47.
(1) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom v V. stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "hlavný súdny radca".
(2) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom pre predsedu senátu hlavného súdu v IV. stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "senátny predseda hlavného súdu".
(3) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom pre správu hlavného súdu v I. stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "predseda hlavného súdu".
§ 48.
(1) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom na Najvyššom súde v III. stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "radca Najvyššieho súdu".
(2) Sudca, ustanovený na služobnom mieste systemizovanom pre predsedu senátu Najvyššieho súdu v II, stupnici funkčného slúžneho, má úradný titul "senátny predseda Najvyššieho súdu".