Snem Slovenskej republiky 1941
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
305.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa_____________ 1941
o novej organizácii súdov a o zmene niektorých ustanovení o organizácii súdov.
Snem Slovenskej republiky usniesol sa na tomto zákone:
§ 1.
Pre všetky riadne súdy určuje sa doba novej súdnej organizácie podľa § 68 Ústavy do 31. marca 1942.
§ 2.
(1) Sudcovi II. skupiny (§ 3 zák. č. 217/ 1896 r. z., § 36, ods. l zák. č. 103/1926 a § 4 zák. č. 201/1928 Sb. z. a n.) obdobne ako okresnému sudcovi môžu byť sverené na okresnom súde aj tie práce sporného, nesporného a trestného pokračovania, ktoré vyžadujú sudcovské rozhodovanie.
(2) Sudcu podľa ods. l so sudcovskou praxou aspoň jednoročnou možno poveriť vedením okresného súdu s najviac s dvoma systemizovanými sudcovskými miestami.
(3) Ustanovenie ods. 2 môže sa použiť len výnimočne, v prípade nevyhnutnej potreby.
§ 3.
Ktorémukoľvek senátu krajského alebo hlavného súdu môžu patriť dvaja pridelení sudcovia s hlasovacím právom ako členovia.
§ 4.
Nie je prípustné rozviazať, prípadne zrušiť pokračovanie, rozhodnutie okresného súdu, krajského súdu, hlavného súdu vo vecí spornej, nespornej, trestnej preto, že
1. pred dňom účinnosti tohto zákona pokračoval, rozhodoval
a) na okresnom súde sudca II. skupiny (§ 2, ods. 1) ako samosudca,
b) na krajskom alebo na hlavnom súde senát, v ktorom boli členmi dvaja sudcovia s hlasovacím právom;
2. pred dnom účinnosti tohto zákona a za jeho účinnosti pokračoval, rozhodoval člen súdu v dočasnom služobnom pomere (§ l vlád. nar. č. 254/1939 Sl. z.), hoci nebol alebo nie je slovenskej štátnej príslušnosti.
§ 5.
(1) Minister pravosúdia môže sveriť na okresnom súde auskultantovi, ktorý vykoná aspoň jednoročnú prípravnú prax sudcovskú alebo jej primeranú prax advokátskeho či verejnonotárskeho osnovníka, samostatnú pôsobnosť, aby vo veci nespornej (sem rozumejúc i platobné príkazy, exekučné veci i vecí pozemnoknižné) sudcovské rozhodnutie vyniesol, ďalej vo veci spornej a trestnej činil sudcovské úkony, zakladajúce sa na požiadaní alebo vyslaní.
(2) Pôsobnosť podľa ods. l podrobnejšie upraví minister pravosúdia.
(3) Ustanovenia o pokračovaní, ustálené pre sudcu, sú v tejto pôsobnosti záväzné i pre auskultanta so samostatnou pôsobnosťou podľa ods. l a 2.
§ 6.
(1) Dňom účinnosti tohto zákona strácajú platnosť ustanovenia §§ 3, 25, 30, 32, 42 zákona č. 217/1896 r. z., pokiaľ odporujú ustanoveniam §§ 2 až 4 tohto zákona.
(2) Súčasne zrušuje sa zákon č. 165/1934 Sb. z. a n. o prekladaní sudcov do výslužby podľa veku.
§ 7.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia.
Dôvodová zpráva.
Nedostatok sudcov, štátnych zástupcov a iných súdnych konceptných úradníkov (konceptných úradníkov zrušených sirotských stolíc, úradníkov vyššej pomocnej súdnej služby) činí 33% systemizovaného stavu. Súdy a úrady verejnej obžaloby udržujú normálny chod agendy napätím svojich síl. Justičná správa počíta s týmto stavom do konca roku 1943. Týmto personálnym nedostatkom čelila a čelí rozličnými opatreniami rázu vecného i personálneho, v prvom rade rýchlejším nasadzovaním mladých sudcov do sudcovských prác. Týmito snahami, pravda, súbežne koná práce, nastolujúce i predbežné sústredenie a zjednodušenie súdnej administrácie, a to popri predprácach novej organizácie súdov a úradov verejnej obžaloby a osnov nových súdnych poriadkov.
K§1:
Chystané zmeny v organizácii súdov a úradov verejnej obžaloby a každodenná starosť o dobrý výber mladých sudcov, ich včasné a vhodné umiestenie, s tým súvisiace cieľuprimerané rozdelenie starších sudcov na všetkých súdoch a úradoch verejnej obžaloby, hlavne na miestach vedúcich alebo ináče zvlášť zodpovedných, sledujúce i patričné upomernenie zaťaženia a pracovnej výkonnosti podľa dôležitosti sudcovských a štátnozastupiteľských úloh, od čoho závisí účelné prebudovanie celého justičného aparátu a iné zretele verejného rázu, činia nevyhnutne potrebným určiť dobu novej organizácie súdov a úradov verejnej obžaloby v smysle § 68 ústavného zákona. Na splnenie novej organizácie súdov a úradov verejnej obžaloby potrebná je prinajmenej doba jednoročná podľa osnovy, a to na všetkých súdoch a úradoch verejnej obžaloby. Kratšou dobou novej organizácie by sa nevystačilo, doba dlhšia by však mohla vzbudiť dojem problematickosti ústavnej záruky o sudcovskej nepresaditeľnosti a preto volila sa doba strednej miery,
K §§ 2 a 3 — všeobecne:
Ustanovenia týchto miest osnovy sú rázu pružne pomocného a budú aj v osnove zákona o novej organizácii súdov a úradov verejnej obžaloby. Uzákoňuje sa vlastne skutočný stav, ktorý panuje pre nedostatok sudcov plne kvalifikovaných pre označené miesta už celý rad rokov. Týmito po-
mocnými ustanoveniami umožňuje sa justičnej správe zaplniť i medzery v personálnom stave, ktoré nastanú prepustením, resp. blízkym odchodom potrebne kvalifikovaných starších sudcov-Židov (14), prípadne aj blízkym odchodom sudcov-Čechov (25), nahraditeľných jedine sudcami nižších kategórií. Týchto sudcov nižších kategórií predčasne, takrečeno konjukturálne povýšiť nebolo, nie je a nebude možné s vyššieho hľadiska štátno-zamestnaneckého, keďže nevyhovujú povyšovacím smerniciam ani za praktikovanej shovievavosti. Preto treba prekonať nedostatok sudcov potrebne kvalifikovaných rozšírením pôsobnosti sudcov nižších kategórií, ktorú títo skutočne aj vykonávajú. Justičná správa dobrým svedomím konštatuje, že tým objektívne a odborné prisluhovanie spravodlivosti netrpí. Pri terajšom personálnom stave môže ďalej ručiť za správny a rýchly výkon spravodlivosti len v tom prípade, ak navrhované rozšírenie pôsobnosti sudcov nižších kategórií uvedie sa zákonom.
Špeciálne k § 2:
Sudca, o ktorom je tu reč, je vlastne sudca, vymenovaný pre obvod hlavného súdu, ktorý nemá rozhodovacieho práva. Jeho terajšiu pôsobnosť určuje § 3 zák. č. 217/18% r. z. Môžu mu byť sverené všetky práce sporného alebo nesporného pokračovania, ako aj trestného pokračovania, ktoré neobsahujú sudcovského rozhodovania. Aj jeho vymenúva prezident republiky (§ 38:h ústavného zákona). Býva pravidelne pridelený na pomoc okresným súdom. Justičná správa má 46 takýchto sudcov. Všetci v skutočnosti vykonávajú rozhodovaciu moc na rozličných okresných súdoch ako plnoprávni samosudcovia — pre všeobecný nedostatok okresných sudcov, ktorých je systemizovaných 182, ale skutočne koná službu na okresných súdoch len 93. Chýba 51 % okresných sudcov. Nahradzujú ich práve sudcovia II. skupiny a čiastočne aj auskultanti. Sudcovia H. skupiny sa v tejto úlohe osvedčujú. Bývalá justičná správa ich tiež používala k týmto sudcovským prácam, preto nieto obavy z uzákonenia terajšieho skutočného stavu podľa § 2:1 osnovy. Pravda, môžu sa sudcovi II. skupiny sveriť označené práce plnoprávneho samosudcu len za podmienok, predpísaných pre okr. sudcu, t. j. za udelenia patričného vóta, pri ktorej príležitosti sa skúma a je smerodajná
opravdivá zdatnosť dotyčného pre samostatné rozhodovanie.
Z tých istých príčin siaha justičná správa i k zákonnej možností podľa § 2:2 a 3 osnovy, aby nadaný a mimoriadne sa osvedčujúci sudca II. skupiny mohol byť z núdze poverený vedením malého okresného súdu, nanajvýš s dvoma systemizovanými sudcovskými miestami. Uzákonením týchto ustanovení umožní sa postaviť na čelo každého okresného súdu najlepších mladých sudcov.
K § 3:
Pri krajskom súde, hlavnom súde k senátom, povolaným vykonávať trestné súdnictvo a súdnictvo v civilných veciach, nesmie patriť zo sudcov im najbližších nižších stolíc, ktorým bolo udelené hlasovacie právo, viacej ako jeden člen (§§ 32, 42 zák. č. 217/1896 r. z.). Podľa terajšieho personálneho stavu však na niektorých krajských súdoch nedá sa zabrániť tomu, aby v skutočnosti neboli v poniektorom senáte i dvaja takíto sudcovia. Ustanovenia § 3 osnovy sú preto tiež potrebné. Ale tieto ustanovenia sú aj ináče vítané; umožňujú obsadzovať senáty krajských súdov sudcami prevážne mladšími a prischopnými, čím výkon prisluhovania a spravodlivosti nadobúda určitú pružnosť a pomerom priliehavú úroveň. Ostatné ustanovenia § 3. osnovy sú obdobné zákonnému opatreniu čl. III. vl. nar. č. 49/1939 Sl. z. pri Slovenskom najvyššom súde, kde sa príber sudcov kategórie najbližšej nižšej stolice tiež osvedčuje. Z týchto dôvodov mieni justičná správa utrvaliť teraz navrhované ustanovenia i v novej organizácii súdov a úradov verejnej obžaloby.
K § 4:
Ods. 1. Pokračovanie a rozhodovanie nie plnoprávnych sudcov na okresných súdoch, resp. nezákonite složených senátov na krajských súdoch, prípadne na hlavnom súde (oddelení hlavného súdu), ktorých rozhodovacia moc podľa ustanovení § 2:1, resp. § 3 osnovy práve upravuje sa podľa terajšieho skutočného stavu, trpí zmätočnosťou, zakladajúcou sa na nie správnom či zákonitom složení rozhodujúceho súdu, ktorú vo vyšších stoliciach treba všímať
z úradnej povinnosti. Stáva sa, že ju stránky aj uplatňujú a zapríčiňujú sa tak eráru
i stránkam zbytočné náklady. Tieto jestvujúce zmätočnosti tu navrhovanými ustanoveniami majú byť vylúčené. Ustanovenia tieto sú samozrejmým dôsledkom predošlých ustanovení a už konštatovaného skutočného personálneho stavu sudcovského. Obsah týchto ustanovení prilieha platným právnym súdnym poriadkom i platnej súdnej organizácii.
Ods. 2. Ustanovenia tohto odseku dodávajú ráz zákonného sudcu i sudcom českej národnosti, hoc ani nie slovenskej štátnej príslušnosti, ktorí sú v dočasnom služobnom pomere podľa § l vl. nar. č. 254/1939 Sl. z. Justičná správa sa nemôže obísť bez týchto ustanovení, lebo sa ich problém, či a dokedy ostanú v slovenských štátnych službách, ešte neriešil, nie je podnes riešená ani otázka ich slovenskej štátnej príslušnosti, ktorá vyžaduje sa k slovenskému sudcovskému povolaniu podľa § l cis. pat. č. 81/1853 r. z. a § l S. P. Navrhovanými ustanoveniami podľa § 4, ods,.
2 vylúči sa i táto ďalšia zmätočnosť v složení súdu.
K § 5:
Táto čiastočná zrušovacia doložka nevyžaduje bližšieho odôvodnenia. Vyplýva z ustanovenia §§ l a 4 tejto osnovy.
K § 6:
Toto miesto osnovy podáva obvyklú doložku o počiatku účinnosti navrhovaného zákona s poverením pre ministra pravosúdia splniť zákon.
Záver o nákladoch.
Zo zákona samého plynú značné úspory, prečo sa aj pomýšľa nových pracovníkov v sudcovskej službe primerane honorovať, čo však bude pod rozpočtovými možnosťami justičnej správy.
Hlavným zdarom navrhovaného zákona ale bude, že sa terajší personálny nedostatok v súdnych službách konceptných určite a dobre prekoná.
Po stránke formálnej vláda prejavila želanie, aby osnova bola prikázaná ústavno-právnemu výboru.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Dr. Gejza Fritz v. r.,
minister pravosúdia.