Snem Slovenskej republiky 1940
l, volebné obdobie, 4. zasadanie.
286. Zpráva
ústavnoprávneho výboru
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia právne predpisy o všeobecnej
dani nápojovej (tlač 276).
Ústavno-právny výbor mal tento vládny návrh zákona na programe 16. decembra 1940 a prerokoval ho súčastne s výborom národohospodárskym.
Všeobecná daň nápojová bola zavedená u nás zákonom č. 533/1919 Sb. z. a n., ktorý bol neskoršie novelizovaný zákonom č. 677/1920 Sb. z. a n. Oba tieto zákony pojednávaly nielen o tejto dani, ale aj o dani z limonád, minerálnych a sódových vôd. Zákon č. 249/1937 Sb. z. a n. novelizoval oba predošlé zákony.
Výbor pri rokovaní o osnove mal pred očami v prvom rade záujmy domácich dorábateľov vína, muštu a štiav a kládol váhu na to, aby sa sadzba dane prispôsobila hospodárskej únosnosti slovenských vinohradníkov. Ich záujmy sú chránené aj tým, že na cudzozemské vína, majúce väčší obsah alkoholu než 14 percent, určila sa vyššia sadzba. Dovozca takéhoto vína rozdiel, javiaci sa medzi dotyčnými sadzbami, musí zaplatiť hneď pri colnom odbavení.
Splnila sa tiež dávna požiadavka slovenských vinohradníkov prijatím ustanovenia, že dorábateľ neplatí daň od vína, muštu a štiav do úhrnného množstva 200 l z vlastnej úrody a do 50 l z cudzej úrody, ak je to pre jeho vlastnú potrebu.
Po stránke meritórnej sa k jednotlivým článkom uvádza:
K článku I.
Výbor prijal za základ pôvodné ustanovenia článku I zákona č. 249/1937 Sb. z. a n. ako praktickejšie a pre štátnu pokladnicu výnosnejšie, pokiaľ ide o cudzozemské vína. Pritom sadzby pomerne zvýšil.
K článku pripojil vo forme odseku 2 ustanovenie: "Rozdiel medzi sadzbou dane nápojovej z vín do 14 objemových percent alkoholu a z vín nad 14 objemových percent alkoholu pri dovoze z cudziny platí dovozca pri colnom odbavení." Toto ustanovenie sa pojalo preto, aby dovozcovia cudzozemských vín miešaním týchto s menejcennými vinami nemohli poškodzovať štátnu pokladnicu. Len rozdiel majú platiť pri colnom odbavení preto, aby nenastaly technické prekážky pri zdaňovaní veľkoobchodníkov touto daňou. Lebo ako je známo, víno u veľkoobchodníka je až vtedy podrobené dani, keď ho odpredáva do maloobchodu. Poznamenáva sa, že celkové zdanenie cudzozemských vín už pri colnom odbavení by mohlo zapríčiniť technické komplikácie,
K článku II.
Tento článok sa upravil len po stránke legislatívne-technickej,
K článku III.
Sadzba obecnej prirážky, v tomto článku uvedená, upravila sa pevnou sadzbou, a to podľa rozdielu sadzby dane, uvedenej v článku I. Druhá veta článku pojala sa čo samostatný odsek.
K článku IV.
Ods. l a 2 bol prepracovaný po stránke štylárnej a legislatívne-technickej. Odsek 3 sa prepracoval v tom smysle, že dorábateľ podľa ods. l od dane oslobodený má nárok na oslobodenie od dane podľa ods. 2 "iba po výšku množstva, zbývajúceho do 200 litrov (ods. 1), najviac však do 50 litrov (ods. 2)." Ods. 4 bol tiež prepracovaný a to tak, že na oslobodenie od dane nemá vplyvu skutočnosť, že je víno viacerých dorábateľov uložené v spoločnej miestnosti. Stalo sa tak preto, aby menší dorábatelia vína neboli vystavení šikanérii finančných orgánov.
K článku V.
Tento článok sa vsunul ako nový. Výbor považuje v záujme prehľadnosti právnych predpisov za potrebné, aby sa pri novelizácii starých právnych predpisov pamätalo na kodifikáciu v úplnom a slovenskom ich znení. Posledný článok dostal následkom toho č. VI.
K článku V navrhuje výbor Snemu rezolúciu, ktorá nasleduje za výborovými zprávami. Činí sa tak z tých istých dôvodov, aké viedly k vsunutiu tohto článku.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem osnovu v upravenej forme spolu s rezolúciou schválil.
V Bratislave 16. decembra 1940.
Dr. Karol Mederly v. r,,
predseda.
Dr. Matej Huťka v. r.,
zpravodajca.
Zpráva
národohospodárskeho výboru.
Národohospodársky výbor prerokoval osnovu zákona po spoločnej porade s výborom ústavno-právnym a prejavil súhlas so zmenami, uvedenými v zpráve ústavno-právneho výboru.
V čl. I sa zmenil text osnovy v záujme domácej výroby vína, aby zahraničné umelé vína nekonkurovaly našim prírodným vinám. Cieľom odstránenia konkurencie bolo potrebné rozlišovať s hľadiska zdanenia vína podľa objemového percenta alkoholu. Aby toto rozlišovanie bolo účinnejšie, i obecné prirážky sa určily rozdielnou sadzbou. Uvedená zmena dostatočne háji výrobcov nášho vína, ktoré z národohospodárskeho hľadiska má veľký význam.
So zreteľom na dôležitý finančný význam vládneho návrhu odporúča ho výbor Snemu prijať spolu s rezolúciou, ktorá za výborovými zprávami nasleduje.
V Bratislave 16. decembra 1940.
Rudolf Čavojský v. T.,
podpredseda,
Teodor Turček v. r.,
zpravodajca.
Rezolúcia.
Vláda sa žiada, aby sostavila a v Slovenskom zákonníku vyhlásila súborný text všetkých vládnych nariadení, vydaných k zákonu č. 533/1919 Sb. z. a n. a k zákonom, ktoré tento zákon menily a doplnily.
Zákon
zo dňa 1940,
ktorým sa menia právne predpisy o všeobecnej dani nápojovej.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Čl. I.
Paragraf l zákona č. 533/1919 Sb. z. a n. v znení čl. II. zákona č. 677/1920 Sb z. a n. sa mení a bude znieť:
"(1) Všeobecná daň nápojová sa platí z jedného litra
1. hroznového vína do 14 objemových percent alkoholu, muštu a štiav z hrozien sumou Ks 1.—,
2. hroznového vína nad 14 objemových percent alkoholu sumou Ks 2.50,
3. vína z iného ovocia než hrozien do 14 objemových percent alkoholu, muštu a štiav z iného ovocia než hrozien sumou Ks 0.50,
4. vína z iného ovocia než z hrozien nad 14 objemových percent alkoholu sumou Ks 2.50.
(2) Rozdiel medzi sadzbou dane nápojovej z vín do 14 objemových percent alkoholu a z vín nad 14 objemových percent alkoholu pri dovoze z cudziny platí dovozca pri colnom odbavení."
Čl. II.
Ustanovenie § 8, II., č. 3 zákona č. 533/1919 Sb, z. a n. sa mení a bude znieť:
"3. kto uvedené nápoje vyrába pre vlastnú spotrebu."
Čl. III.
Paragraf 39 zákona č. 533/1919 Sb. z. a n. v znení čl. II. zákona č. 677/1920 Sb. z. a n. sa mení a bude znieť:
"(1) K dani podľa § l, ods. l možno vyberať obecné prirážky, a to pri:
bode 1. sadzbou najviac do Ks 0.20,
" 2. ,, ,, ,, Ks 0.50,
" 3. " " " Ks 0.10,
" 4. " " " Ks 0.50.
(2) Na vyberanie týchto prirážok je okrem predpísaných náležitostí treba povolenie župného úradu."
Čl. IV.
(1) Vína, mušty a šťavy (z hrozien alebo z iného ovocia) vyrobené z vlastnej úrody vyrábateľa pre spotrebu jeho vlastnej domácnosti sú oslobodené od dane do úhrnného množstva 200 litrov za každý rok.
(2) Do úhrnného množstva 50 litrov za rok sú oslobodené od dane pre spotrebu vlastnej domácnosti vyrábateľa vína, mušty alebo šťavy z iného ovocia než z hrozien, ak ovocie, z ktorého boly vyrobené, nepochádza z vlastnej úrody vyrábateľa.
(3) Vyrábateľ vín, muštov alebo štiav, ktoré sú podľa ods. l od dane oslobodené, má nárok na oslobodenie od dane podľa ods. 2 iba po výšku množstva, zbývajúceho do 200 litrov (ods. 1), najviac však do 50 litrov (ods. 2).
(4) Skutočnosť, že nápoje, patriace viacerým vyrábateľom, sú uložené v spoločnej miestnosti, oslobodeniu od dane neprekáža.
Čl. V.
Vláda sa splnomocňuje, aby sostavila a v Slovenskom zákonníku vyhlásila úplný text zákona č. 533/1919 Sb. z. a n. v znení neskorších zákonov.
Čl. VI.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1941; vykoná ho minister financií so zúčastnenými ministrami.