Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
266.
Zpráva
ústavno-právneho výboru
o vládnom návrhu zákona o trestných činoch proti štátu (tlač 248).
Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu zákona na zasadnutiach dňa 7., 12. a 19. novembra 1940. Na týchto zasadnutiach — na ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva pravosúdia a Ministerstva národnej obrany, ako aj zástupcovia Slovenského najvyššieho súdu, Generálnej prokuratúry a právnickej fakulty Slovenskej univerzity — uskutočnil ústavno-právny výbor tieto zmeny:
V § l, ods. l, písm. b) vynechaly sa slová "jeho zástupcu". Naša Ústava neobsahuje pojem "zástupca prezidenta republiky". Zvýšená ochrana predsedu vlády, vykonávajúceho podľa § 37, ods. l Ústavy právomoc hlavy štátu, sa zaistila novým § 47, v ktorom sa vyslovilo, že všetky tie ustanovenia tohto zákona, ktoré sa týkajú prezidenta republiky, platia aj ohľadom predsedu vlády, ak tento podľa § 37, ods. l Ústavy vykonáva funkciu hlavy štátu.
Podľa predošlého odseku aj v ostatných ustanoveniach osnovy vynechala sa zmienka o zástupcovi prezidenta republiky a škrtol sa piaty odsek § 46.
Ustanovenie § l, ods. l, písm. b) sa rozšírilo aj na ústavnú činnosť predsedníctva Snemu, vykonávanú podľa § 37, ods. 2 Ústavy. Podľa tohto ustanovenia našej Ústavy ak dôjde k demisii vlády v čase, keď niet prezidenta, rozhodne o demisii vlády a urobí opatrenie o dočasnom vedení vládnych vecí predsedníctvo Snemu. Je isté, že ústavná funkcia predsedníctva Snemu, zakladajúca sa na tomto ustanovení Ústavy, je tak mimoriadne dôležitá, že je žiadúce túto ústavnú funkciu zvýšenou mierou chrániť proti úkladom, ktoré by smerovaly na jej úplné znemožnenie.
Do § 6 sa vsunul ako ods. 4 pôvodný ods. 2, § 7, nakoľko tento kulpózny delikt nadväzuje na skutkovú podstatu vyzvedačstva a nemá súvislosti s ustanovením § 7, ods. 1.
Ustanovenie § 8, ods. 5 — paralelne s ods. 2 — sa rozdelilo na dve častí. Prvá časť, záležiaca, v najímaní, sprostredkovaní alebo dodávaní slovenských štátnych príslušníkov do služieb nepriateľského vojska alebo ozbrojeného nepriateľského sboru, bola pojatá do nového odseku 3, pričom sa užilo pre túto skutkovú podstatu toho istého trestu, ako v ods. l a 2. Naproti tomu fázy prípravného jednania, najmä spolčenie alebo konšpirácia s nepriateľom, obsažené v druhej časti pôvodného ods. 5, spojily sa s terajšou skutkovou podstatou ods. 3 a tieto dve spojené ustanovenia sa zaradily ako ods. 4.
Pôvodný ods. 4 následkom uvedených zmien zaradil sa ako ods. 5. a skutková podstata tohto deliktu sa obmedzila na hrubú nedbanlivosť.
V § 10, ods. 2 vynechala sa zmienka o "predsedovi vlády", nakoľko aj predseda vlády je "členom vlády" a preto jeho zvýšená trestneprávna ochrana je bezpochyby vyjadrená výrazom "člen vlády".
Trestneprávna ochrana, obsažená v ods. 3, sa rozšírila aj na bývalých členov Snemu a Štátnej rady. Členovia oboch týchto korporatívnych ústavných orgánov vykonávajú tak dôležitú a významnú funkciu, že ich zvýšená trestneprávna ochrana proti úkonom, smerujúcim proti ich životu pre výkon ich právomoci, aj po zániku tejto funkcie je v plnej miere odôvodnená.
V § 11, ods. l ustanovenia písm. b) a c) sa slúčily, a to tak, že podmienky ustanovenia písm. b) sa rozšírily aj na ústavných činiteľov, uvedených v pôvodnom ustanovení písm. c).
V ods. 2 tohto paragrafu chýbala žiadúca gradácia trestov a trest smrti s ohľadom na ustanovenia trestného zákona bol neprimerane prísny, nahradil sa preto trestom doživotnej trestnice.
Ods. 3 sa vynechal z toho dôvodu, aby sa predišlo zbytočnej kazuistike a nežiadúcemu komplikovaniu trestného práva hmotného.
V § 13, ods. 2 — s ohľadom na povahu trestného činu a najmä na jeho pomer k ustanoveniam ods. l — zmiernila sa základná trestná sadzba na žalár do 3 rokov. Maximálne trvanie kvalifikovanej trestnej sadzby zostalo nezmenené, avšak druh trestu sa premenil z trestnice na žalár.
V § 14, ods. l výraz "aspoň pred dvoma ľuďmi" nahradil sa jasnejším a priliehavejším výrazom: "aspoň pred dvoma osobami súčasne prítomnými". Slovo "súčasne" presne vyjadruje, že k uskutočneniu skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje simmultánna a nie sukcessívna prítomnosť aspoň dvoch osôb.
Skutková podstata § 17 sa rozšírila aj na poburovanie, smerujúce proti republike pre "jej jestvovanie", a na poburovanie, smerujúce proti "jednotnosti" republiky. Prvá zmena je odôvodnená nutnosťou účinnej trestnej represie, druhá však znením § l, ods. l, písm. a) tohto zákona.
Trestná ochrana proti hanobeniu v § 18, ods. l sa rozšírila aj na "člena predsedníctva Snemu", ako aj na "člena predsedníctva Štátnej rady", lebo aj hanobenie týchto ústavných činiteľov môže byť prostriedkom k hanobeniu republiky a treba preto takýmto trestným činom primeranou prísnosťou čeliť,
V ods. l výraz "viac než dvom ľudom" a v ods. 3 výraz "pred viac než dvoma ľudmi" bol nahradený jasnou a presnou dikciou: "aspoň pred dvoma osobami súčasne prítomnými".
V ods. 3 horná hranica trestnej sadzby so zreteľom na povahu otázneho trestného činu sa zvýšila na jeden rok.
Pri poradí ústavných činiteľov dôsledne sa zachováva poradie Ústavy: Snem, vláda, Štátna rada.
V § 20 dolná hranica trestnej sadzby sa snížila zo štrnásť na osem dní. Táto dolná hranica so zreteľom na povahu tohto trestného činu zdá sa byť dostatočná.
V § 21, ods. l dolná hranica trestnej sadzby sa snížila z jedného mesiaca na osem dní, lebo ak v § 20 pri prísnejšej trestnej sadzbe, majúcej vyššiu hornú hranicu, postačí za dolnú hranicu osem dní, bolo by nedôsledné pri miernejšej trestnej sadzbe, použitej v § 21, ods. l, ponechať vyššiu dolnú hranicu.
V § 22, ods. l dolná hranica trestnej sadzby sa uviedla v súlad s dolnou hranicou trestnej sadzby, použitej v ods. 2, nakoľko skutkové podstaty obidvoch týchto ustanovení môžu byť rovnako závažné a objektívne rovnako nebezpečné. Prísnejšia kvalifikácia podľa ods. 3 sa rozšírila aj na verejné podnecovanie k zločinu podľa § 17 zákona č, 280/1940 Sl. z. o civilnej protileteckej ochrane. Toto doplnenie je následkom tých porád, ktoré predchádzaly uzákoneniu citovaného zákona.
Ustanovenie ods. 4 — v súlade s doterajším ustanovením § 15, ods. 4 zákona na ochranu republiky — sa obmedzilo na výzvu k "hromadnému" páchaniu priestupku.
V ods. 5 lehota troch mesiacov — z dôvodu zjednodušenia a so zreteľom na to, že dvojmesačná lehota platí pre podanie súkromnej obžaloby aj v niektorých vedľajších zákonoch (viď napr. zákon č. 108/1933 Sb. z, a n. ) — skrátila sa na lehotu dvoch mesiacov. S touto zmenou súvisí aj analogické skrátenie lehoty v § 23, ods. 3.
Ustanovenie § 24, ods. l sa obmedzilo na uverejnenie obrazu osoby, stíhanej tunajšími verejnými úradmi pre zločin podľa § 4 až 11 tohto zákona. Zákaz podľa tohto ustanovenia trvá počas celého trestného pokračovania, v každom prípade však do roka po spáchanom čine. Nové znenie tohto ustanovenia úplne postačí na zamedzenie škodlivého vplyvu a škodlivých následkov, ktoré môžu vzniknúť z uverejňovania obrazu zločincov.
Ods. 2 sa zjednodušil v tom smere, že protiprávnosť uverejnenia sa vylučuje povolením súdu alebo úradu, nevyžaduje sa teda, aby sa uverejnenie stalo priamo ,, na žiadosť úradu a na ciele trestného pokračovania".
Znenie § 25, ods. l, písm. a) sa upravilo v súlade s ustanovením § l, ods. l, písm. a) a c).
Trestná sadzba, použitá v § 26, ods. l sa zvýšila na alternatívny trest väzenia do jedného roku, alebo peňažného trestu od Ks 200 do Ks 40. 000. Dôvodom tejto zmeny je zrušenie zákona č. 326/1939 Sl. z. a závažnosť trestného činu, definovaného v tomto ustanovení.
Celé ustanovenie ods. 3 — ako zbytočné — sa vynechalo.
Ustanovenie § 32, ods. l o účinnej ľútosti sa rozšírilo aj na § 9 o,, záškodníctve". Záujem brannej moci a obrany štátu vyžaduje, aby sa aj pri tomto trestnom čine mohol zamedziť škodlivý výsledok, pochádzajúci z trestného činu, včasným odhalením trestného podujatia, prípadne napraviť škodlivý stav, vyvolaný týmto deliktom.
Z výpočtu ods. 2 bolo treba vynechať § 7, nakoľko v tomto paragrafe sa nehovorí o "spolčení". Naproti tomu v súlade s doplnením ods. l doplnil sa aj ods. 2 s § 9, nakoľko ods. 2 tohto paragrafu obsahuje zvláštne ustanovenie o spolčení na záškodníctvo, ohrozujúce pohotovosť brannej moci. Pri podmienkach ods. 2 osobitne sa zdôraznilo, že účinná ľútosť podľa tohto ustanovenia predpokladá "dobrovoľnosť".
Možnosť vysloviť konfiškáciu majetku odsúdeného podľa § 35, ods. l sa rozšírila aj na § 9, naproti tomu vynechal sa z tohto ustanovenia § 13, ods. 2, lebo trestný čin, uvedený v tomto ustanovení, ani svojou závažnosťou ani svojou povahou neodôvodňuje možnosť uloženia tohto vedľajšieho trestu.
Ustanovenia § 36, ods. 5 sa doplnilo v tom smere, že verejný žalobca nepatrí do okruhu tých predvolaných osôb, ktorých neprítomnosť (prípadne nezastúpenie) neprekáža pojednávaniu a rozhodovaniu. Zásada obžalovacia, ovládajúca trestné právo procesné, vyžaduje, aby sa bez účasti verejného žalobcu ani podľa ustanovení tohto paragrafu nemohlo pojednávať a rozhodovať.
Vyslovenie straty čestných práv občianskych podľa § 37, ods. l sa obmedzilo na tie prípady, ak sa uloží trest na slobode pre zločin, uvedený v tomto zákone, aspoň v trvaní jedného roku. Vedľajší trest straty čestných práv občianskych takou prísnosťou sa dotýka odsúdenej osoby, že je žiadúce tento vedľajší trest obmedziť na ťažšie prípady, najmä keď uvážime, že uloženie tohto vedľajšieho trestu za podmienok, uvedených v § 37, ods. l, je obligatórne a nie fakultatívne.
Podmienka vedľajšieho trestu vypovedania podľa § 38, ods. l bola zmenená v tom smere, že každé odsúdenie pre zločin podľa tohto zákona má obligatórne v zápätí vypovedanie cudzinca z územia našej republiky. Toto sprísnenie je v plnej miere odôvodnené, lebo cudzinec, ktorý sa tak ťažko previní proti štátu, že spácha zločin podľa tohto zákona, nie je hodný toho, aby sa aj po odsúdení zúčastnil dobrodenia pobytu na území Slovenskej republiky.
Ustanovenie § 41, ods. l sa rozšírilo aj na trestné činy, uvedené v § 12, a to so zreteľom na úzku súvislosť tohto paragrafu s §§ 10 a 11.
Pôvodné ustanovenia ods. 4 vylučovalo vôbec pôsobnosť samosudcu v trestnom pokračovaní pre všetky trestné činy podľa tohto zákona. Toto ustanovenie — z dôvodu úspornosti nášho trestného súdnictva — sa zmenilo tak, že pôsobnosť samosudcu na krajskom súde jedine v pokračovaní pre zločiny podľa tohto zákona sa vylučuje.
V súlade so zmenou, uvedenou v predošlom odseku, aj ustanovenie § 44, ods. 3 sa obmedzilo len na zločiny.
K trestným činom, uvedeným v § 42, ods. l priradily sa aj trestné činy, uvedené v § 12, a to so zreteľom na spomenutú súvislosť § 12 s §§ 10 a 11.
Ustanovenie § 45, ods. 2 sa vynechalo. Pri poradách, ktoré predchádzaly zrušeniu tohto ustanovenia, sa zdôraznilo, že za podmienok pôvodného ods. 2 ide o všeobecný dôvod, vylučujúci protiprávnosť, ktorý sa nemusí v zákone osobitne vysloviť.
Do ustanovenia § 48, ods. 2 vsunuly sa ako ďalšie zrušené predpisy, nahradené ustanoveniami tohto zákona:
1. paragraf 56, ods. l zákona č. 48/1931 Sb. z. a n.,
2. nariadenie vlády Slovenskej krajiny č. 60/1939,
3. zákon č. 326/1939 Sl. z. a
4. nariadenie s mocou zákona č. 230/1940 Sl. z.
V súvislosti so zrušením § 56, ods. l zákona č. 48/1931 Sb. z. a n. sa osobitne zdôraznilo, že ostatné ustanovenia tohto zákona ostávajú osnovou nedotknuté.
Ustanovenia nového odseku 3 stály sa potrebné — ako prechodné predpisy — následkom zrušenia Štátneho súdu.
Okrem uvedených uskutočnil ešte ústavno-právny výbor žiadúce zmeny legislatívne-technickej a štylárnej povahy.
Ústavno-právny výbor odporúča Snemu osnovu zákona — v znení podľa tejto zprávy upravenom — na prijatie.
V Bratislave 19. novembra 1940.
Dr. Karol Mederly v. r., predseda.
Dr. Anton Hudec v. r., zpravodajca.
Zákon
zo dňa-......_________1940
o trestných činoch proti štátu.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
DIEL PRVÝ. Vlastizrada.
Úklady o republiku.
§ 1.
(1) Kto sa pokúsi násilenstvom.
a) zmeniť Ústavu republiky, najmä ak ide o samostatnosť, jednotnosť alebo o republikánsku formu štátu,
b) úplne znemožniť ústavnú činnosť prezidenta republiky, Snemu, vlády, Štátnej rady, alebo ústavnú činnosť predsedníctva Snemu podľa § 37, ods. 2 Ústavy,
c) privteliť k cudziemu štátu územie republiky, alebo odtrhnúť od neho jeho časť,
potresce sa pre zločin trestnicou od päť do pätnásť rokov.
(2) Doživotnou trestnicou, prípadne trestom smrti sa potresce,
a) ak vinník bol vodcom alebo iným významným činiteľom úkladného podujatia,
b) ak úkladné podujatie nebezpečne ohrozilo samostatnosť, jednotnosť, územnú celistvosť alebo republikánsku formu štátu,
c) ak úkladné podujatie do značnej miery ohrozilo životy alebo majetok ľudí,
d) ak sa na úkladné podujatie zneužilo brannej moci, alebo použilo ozbrojeného alebo na vojenský spôsob organizovaného sboru,
e) ak sa pri úkladnom podujatí robil násilný odpor proti brannej moci alebo ozbrojenému sboru,
f) ak došlo k úkladným stykom s cudzou mocou, alebo s cudzími činiteľmi, najmä vojenskými alebo finančnými,
g) ak išlo o inú obzvlášť priťažujúcu okolnosť.
Príprava úkladov.
§ 2.
Kto na úklady o republiku
a) s niekým sa spolčí,
b) vstúpi do styku priameho alebo nepriameho s cudzou mocou, alebo s cudzími činiteľmi, najmä vojenskými alebo finančnými,
c) sbiera branné alebo pomocné sily, alebo ich organizuje alebo cvičí,
d) poskytuje, alebo obstaráva zbrane, strelivo alebo iné prostriedky,
potresce sa pre zločin trestnicou do päť rokov a za okolnosti obzvlášť pritažujúcej trestnicou od päť do desať rokov.
Ohrozenie bezpečnosti
republiky.
§ 3.
(1) Kto s úmyslom poškodiť republiku vydá ju nebezpečenstvu vojny alebo nepriateľského skutku cudzej moci, alebo ozbrojeného napadnutia, alebo také nebezpečenstvo zväčší, potresce sa pre zločin trestnicou od päť do desať rokov a za okolnosti obzvlášť priťažujúcej trestnicou od desať do pätnásť rokov, prípadne doživotnou,
(2) Rovnako sa potresce, kto spôsobí, alebo podporuje ozbrojené povstanie v republike s úmyslom ohroziť tým jej bezpečnosť z vonkajška.
(3) Kto na cieľ, uvedený v ods. l alebo 2, s niekým sa spolčí, alebo vstúpi do styku priameho alebo nepriameho s cudzou mocou, alebo s cudzími činiteľmi, najmä vojenskými alebo finančnými, potresce sa pre zločin trestnicou do päť rokov.
DIEL DRUHY.
Poškodzovanie republiky a útoky na ústavných činiteľov,
Štátna zrada. § 4.
(1) Kto, hoci vie, že tým poškodí dôležitý záujem republiky,
a) zničí, poruší, poškodí, sfalšuje, neupotrebiteľnou urobí, utají alebo odstráni listinu alebo iný dôkaz o právnych pomeroch republiky k cudzej moci,
b) ako splnomocnenec republiky pri jednaní s cudzou mocou poruší svoje povinnosti,
potresce sa pre zločin žalárom od jedného do päť rokov a za okolnosti obzvlášt priťažujúcej trestnicou od päť do desať rokov.
(2) Ak vinník spáchal čin, uvedený v predchádzajúcom odseku, z hrubej nedbanlivosti, potresce sa pre prečin väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
Zrada štátneho tajomstva. § 5.
(1) Kto cudzej moci priamo alebo nepriamo prezradí, alebo na ten cieľ vyzvedá skutočnosť, opatrenie alebo predmet, ktoré vláda utajuje pre dôležitý záujem republiky, alebo ktoré pre takýto záujem majú zostať v tajnosti pred cudzou mocou, potresce sa pre zločin trestnicou do desať rokov a — ak sa vinník dopustil takéhoto činu s úmyslom poškodiť republiku, alebo za inej obzvlášť priťažujúcej okolnosti — trestnicou od desať do pätnásť rokov, prípadne doživotnou.
(2) Rovnako sa potresce, kto na niektorý čin, uvedený v predchádzajúcom odseku, sa s niekým spolčí, alebo vstúpi do styku priameho alebo nepriameho s cudzou mocou, alebo s cudzími činiteľmi, najmä vojenskými alebo finančnými.
(3) Kto osobe nepovolanej prezradí, alebo na ten cieľ vyzvedá skutočnosť, opatrenie alebo predmet, ktoré vláda utajuje pre dôležitý záujem republiky, potresce sa pre prečin väzením od osem dní do dvoch rokov.
(4) Kto z hrubej nedbanlivosti spôsobí, že skutočnosť, opatrenie alebo predmet, uvedené v ods. 1, stane sa, alebo môže sa stať známym cudzej moci, hoci mal pre svoje verejné postavenie obzvláštnu povinnosť zachovávať ich v tajnosti, alebo hoci sa mu takáto povinnosť výslovne uložila, hľadiac na jeho služobný alebo smluvný pomer, potresce sa pre prečin väzením od jedného mesiaca do troch rokov.
Vyzvedačstvo. § 6.
(1) Kto cudzej moci priamo alebo nepriamo prezradí, alebo na ten cieľ vyzvedá skutočnosť, opatrenie, alebo predmet, ktoré majú zostať v tajnosti pre obranu republiky, potresce sa pre zločin trestnicou od päť do pätnásť rokov, prípadne doživotnou.
(2) Rovnako sa potresce, kto na cieľ, uvedený v predchádzajúcom odseku, sa - s niekým spolčí, alebo vstúpi do styku priameho alebo nepriameho s cudzou mocou, alebo s cudzími činiteľmi, najmä vojenskými alebo finančnými.
(3) Trestom smrti sa potresce vinník, ktorý sa dopustil činu, uvedeného v ods. l
alebo 2,
a) ak mal pre svoje verejné postavenie obzvláštnu povinnosť zachovávať tajomstvo, alebo ak mu bola takáto obzvláštna povinnosť výslovne uložená, hľadiac na jeho služobný alebo smluvný pomer,
b) ak išlo o tajomstvo obzvlášť dôležité,
c) ak sa dopúšťal tejto činnosti po živnostenský,
d) ak páchal takýto čin za dlhší čas, alebo v značnom rozsahu, alebo spôsobom obzvlášť nebezpečným,
e) ak išlo o inú, obzvlášť priťažujúcu okolnosť.
(4) Kto z hrubej nedbanlivosti spôsobí, že skutočnosť, opatrenie alebo predmet, ktoré majú zostať v tajnosti pre obranu republiky, sa stane, alebo môže sa stať známym cudzej moci, hoci mal pre svoje verejné postavenie obzvláštnu povinnosť zachovávať ich v tajnosti, alebo hoci sa mu takáto povinnosť výslovne uložila, hľadiac na jeho služobný alebo smluvný pomer, potresce sa pre prečin väzením od troch mesiacov do troch rokov.
Zrada vojenského tajomstva. § 7.
(1) Kto vo vedomí, že tým ohrožuje obranu republiky, prezradí nepovolanej
osobe skutočnosť, opatrenie alebo predmet, ktoré majú zostať v tajnosti pre obranu republiky, alebo na ten cieľ takúto skutočnosť, opatrenie alebo predmet vyzvedá, potresce sa pre zločin žalárom do päť rokov a za okolnosti obzvlášť priťažujúcej trestnicou do desať rokov.
Vojenská zrada, § 8.
(1) Slovenský štátny občan, ktorý za vojny, alebo v čase ozbrojeného napadnutia republiky koná služby v nepriateľskom vojsku alebo v ozbrojenom nepriateľskom sbore, potresce sa pre zločin trestnicou od päť do pätnásť rokov a za okolnosti obzvlášť pritažujúcej doživotnou trestnicou, prípadne trestom smrti.
(2) Kto za vojny alebo v čase ozbrojeného napadnutia republiky, alebo v čase, keď sa konajú vojenské opatrenia pre priamo hroziace nebezpečenstvo vojny alebo ozbrojeného napadnutia republiky, spôsobí škodu brannej moci alebo vojenským podnikom republiky, alebo jej spojenca, alebo obstaráva nepriateľovi prospech, alebo ho hocijakým iným spôsobom podporuje, potresce sa pre zločin trestnicou od päť do pätnásť rokov a za okolnosti obzvlášť pritažujúcej doživotnou trestnicou, prípadne trestom smrtí.
(3) Kto v čase, uvedenom v ods. 2, najíma, sprostredkuje alebo dodáva slovenských štátnych príslušníkov do služieb nepriateľského vojska alebo ozbrojeného nepriateľského sboru, potresce sa pre zločin trestnicou od päť do pätnásť rokov a za okolnosti obzvlášť priťažujúcej doživotnou trestnicou, prípadne trestom smrti.
(4) Kto na cieľ, uvedený v ods. 2 alebo 3, sa s niekým spolčí, alebo vstúpi do styku priameho alebo nepriameho s nepriateľom, potresce sa pre zločin žalárom od dvoch do desať rokov.
(5) Kto sa dopustí činu, uvedeného v ods. 2, z hrubej nedbanlivosti, potresce sa pre prečin väzením od jedného mesiaca do troch rokov.
(6) Nepriateľom sa rozumie cudzia moc, s ktorou republika alebo jej spojenec vedie vojnu, ozbrojené sily, ktorými bola republika napadnutá, ako aj cudzia moc alebo ozbrojené sily, proti ktorým sa konajú vojenské opatrenia pre priamo hroziace nebezpečenstvo vojny alebo ozbrojeného napadnutia.
Záškodníctvo. § 9.
(1) Kto ohrozí pohotovosť brannej moci tým, že nejaký prostriedok obrany alebo nejaké zariadenie, ktoré slúži obrane,
a) poškodí, zničí alebo učiní neupotrebiteľným,
b) vedome vadne zhotoví alebo dodá, potresce sa pre zločin žalárom do päť
rokov a za okolnosti obzvlášť pritažujúcej žalárom od päť do desať rokov.
(2) Rovnako sa potresce, kto na cieľ, uvedený v ods. 1, sa s niekým spolčí, alebo vstúpi do styku priameho alebo nepriameho s cudzou mocou, alebo s cudzími činiteľmi, najmä vojenskými alebo finančnými.
Tresty na niektoré útoky na život ústavných činiteľov.
§ 10.
(1) Pokus zločinu vraždy, zločin úmyselného zabitia človeka, ako aj pokus tohto zločinu, potresce sa doživotnou trestnicou, ak bol spáchaný na prezidentovi republiky.
(2) Rovnako sa potrescú tieto činy, ak boly spáchané na členovi Snemu, členovi vlády alebo členovi Štátnej rady pri výkone ich právomoci, alebo pre tento výkon, alebo vôbec pre ich činnosť v živote politickom.
(3) Ustanovenie ods. l a 2 vzťahuje sa aj na činy, ktoré boly spáchané na bývalom prezidentovi republiky, členovi Snemu, členovi vlády alebo členovi Štátnej rady pre výkon ich právomoci, ak tieto osoby neboly svojej hodnosti pozbavené na základe rozsudku Štátnej rady alebo trestného súdu.
(4) Trestom, uvedeným v ods. l, sa potresce, ak platné právo neustanovuje trest prísnejší, kto spolupôsobí na spáchanie alebo pri spáchaní vraždy, alebo úmyselného zabitia človeka za okolností a na osobách, uvedených v ods. l až 3, a to aj keď čin nebol dokonaný. Ak menšia miera účasti ukazuje na menšiu trestnosť, trestom je trestnica od desať do pätnásť rokov. Túto miernejšiu sadzbu nemožno použiť na účastníka, ak je páchateľom osoba niže dvadsaťročná.
(5) Doživotnou trestnicou sa potresce aj ten, kto spáchal niektorý z činov, uvedených v ods. 4, medzi dovŕšeným osemnástym a dvadsiatym rokom svojho života, alebo kto v tomto veku spolupôsobil na spáchanie alebo pri spáchaní takéhoto činu, a to aj keď čin nebol dokonaný. Ak menšia miera účasti osoby niže dvadsaťročnej ukazuje na menšiu trestnosť, trestom je trestnica od päť do pätnásť rokov.
Telesné poškodenie ústavných čin i t e ľ o v.
§ 11.
(1) Kto úmyselne poškodí na tele
a) prezidenta republiky,
b) predsedu Snemu, člena vlády alebo predsedu Štátnej rady pri výkone ich právomoci, alebo pre tento výkon, alebo vôbec pre ich činnosť v politickom živote,
potresce sa pre zločin žalárom od jedného do päť rokov.
(2) Ak vinník svojím činom spôsobil ťažké poškodenie na tele, potresce sa trestnicou do desať rokov a — ak svojím činom spôsobil smrť — trestnicou od päť do pätnásť rokov, prípadne doživotnou.
Spolčenie sa na útok protiústavným činiteľom.
§ 12.
Kto
a) sa s niekým spolčí spáchať zločin, uvedený v §§ 10 alebo 11, alebo aby sa takéto činy spáchaly,
b) vedome podporuje hocijakým spôsobom takéto spolčenie sa alebo jeho účastníkov,
potresce sa pre zločin žalárom do päť rokov.
Násilenstvo proti ústavným činiteľom, alebo privlastňovanie si ich právomoci.
§ 13.
(1) Kto použije násilenstvá,
a) aby pôsobil na výkon právomocí prezidenta republiky, Snemu, jeho predsedu, predsedníctva, výboru alebo komisie, vlády alebo člena vlády, Štátnej rady, jej predsedu, predsedníctva alebo komisie, alebo aby im v takomto výkone bránil alebo ho maril,
b) proti nim pre výkon ich právomoci, potresce sa pre prečin žalárom od jedného do päť rokov a za okolnosti obzvlášť priťažujúcej žalárom od päť do desať rokov.
(2) Kto svojmocne sám alebo v spojení s inými si privlastňuje právomoc, vyhradenú ústavným činiteľom, uvedeným v ods. l, potresce sa pre zločin žalárom do troch rokov a za okolnosti obzvlášť pritažujúcej žalárom do päť rokov.
Urážka prezidenta republiky. § 14.
(1) Kto aspoň pred dvoma osobami súčasne prítomnými prezidentovi republiky na cti ublíži, potresce sa pre prečin väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
(2) Ak sa vinník dopustil činu verejne alebo zoči-voči prezidentovi republiky, alebo ak mu na tele skutkom ublížil, potresce sa pre prečin väzením od šesť mesiacov do troch rokov.
(3) Dôkaz pravdy a ospravedlňujúceho omylu sa vylučuje.
Neprekazenie alebo neoznámenie trestných činov.
§ 15.
(1) Kto
a) opominie prekaziť trestné činy, uvedené v §§ l až 3 a 5 až 12, hoci tak mohol urobiť ľahko a bez nebezpečenstva pre seba alebo pre osoby blízke,