Snem Slovenskej republiky 1940
l. volebné obdobie. 4. zasadanie.
263. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o podpore výstavby priemyslu (tlač 257).
Vládny návrh zákona o podpore výstavby priemyslu je legislatívnym príspevkom pre vytvorenie čo najúčinnejších predpokladov plánovitej, potrebami nového štátneho celku usmernenej industrializácie Slovenska.
História priemyslu na Slovensku už ukazuje obdobné opatrenia zákonodarnej moci. Bolo to v bývalom Uhorsku, kde vznik a rozvoj priemyslu bol úzko spojený s účinným, podporným zasahovaním štátu v znamení intervencionistickej politiky uhorskej.
Uhorsko, krajina s výrazným charakterom poľnohospodárskym, potrebovala k začatiu a k intenzívnemu prevádzaniu industrializácie opatrenia, ktoré, budily chuť k investovaniu domáceho kapitálu, pokiaľ prichodil do úvahy, a súčasne vábíly zahraničný kapitál výhľadmi na rentabilné umiestenie v nových továrnych podnikoch.
Boly to známe zákony na podporu priemyslu: zák. čl. XLIV z r. 1881, zák. čl. XIII z r. 1890, zák. čl. XLIX z r. 1899 a konečne najvýznamnejší a najprepracovanejší zák. čl. III z r. 1907.
Týmito zákonnými článkami zaručovala štátna správa rozličné výhody, poťažne úľavy a tiež priame peňažné podpory. Pre podniky novozaložené, resp. rozšírené, ktoré sa zaoberaly výrobou v Uhorsku ešte nezavedenou alebo nedostačujúcou na krytie vnútornej potreby alebo výrobou inak v záujme národného hospodárstva žiadúcou, zaručoval zák. čl. III z r, 1907 tieto hlavné výhody:
1. oslobodenie od štátnych priamych daní a autonómnych prirážok k nim, ďalej tiež od prirážok komorných,
2. oslobodenie od poplatkov najrozličnejšieho druhu,
3. oslobodenie od mýta a dane cestnej,
4. úľavy pri doprave stavebných materiálov pre zariaďovanie výrobní,
5. výhody pri vyvlastňovaní pozemkov pre stavebné účely a pod.
V neposlednom rade to boly aj spomínané priame subvencie. Naproti tomu podniky sa musely tiež zaviazať zamestnávať aspoň 75% domácich ľudí a obstarať si z domácich nákupných, poťažne výrobných prameňov všetko, čo sa dá. Štatistiky svedčia o slušnom úspechu tohto uhorského zákonodarstva. Bola to intervencionistická politika vlády, ktorá v značnej miere podnietila živý zakladateľský ruch menovite v posledných rokoch pred svetovou vojnou. Slovensko samotné mohlo sa preukázať mnohými podmienkami, ktoré zaručovaly úspech industrializácie: malo značné surovinové bohatstvo, v prvotných časoch aj lacnú pohonnú silu a tiež učenlivý ľudský materiál.
Rok 1918 znamená zaradenie slovenského územia do rámca česko-slovenského. Tak sa slovenský priemysel dostáva z ovzdušia intervencionalistického do pomerov uspôsobených vládnucim hospodárskym liberalizmom. Vytvorila sa téza o poľnohospodárskom ráze Slovenska a v znamení tejto tézy vláda pražská trpela bezohľadne odbúravanie slovenského priemyslu. Hoci zák. čl. III z r. 1907 zostával aj naďalej v platnosti — a našli sa mnohí, ktorí toto zdôrazňovali a jeho prevádzania sa dovolávali, — nepoužívalo sa ho a bol odsúdený zostať mŕtvou literou. Osudy slovenského priemyslu v prvom desaťročí Česko-Slovenskej republiky sú zvláštnou kapitolou slovenského hospodárstva, ba celonárodného života. Čo i len stručné vysvetlenie presahuje hranice takého zhusteného referátu, akým je odôvodnenie potreby nového slovenského industrializačného zákona. Faktom je, že slovenské hospodárstvo v prvých svojich počiatkoch v rámci bývalého štátneho útvaru prežívalo dezindustrializáciu.
Len neskoršie — a nebolo by spravodlivé a objektívne, keby sme to popreli — došlo na určitú reindustrializácíu Slovenska po prekonaní všeobecnej hospodárskej krízy počínajúc rokmi 1933—1934, Pravda, tu nešlo o zámerné, so strany štátu sústavne podporované budovanie priemyslu na Slovensku a vôbec nie s uvedomelým zreteľom na hospodárske potreby Slovenska ako národného celku. Tu rozhodovaly iné hľadiská: prišlo sa totiž na to, že Slovensko je veľmi súce ako zázemie pre prípad vojnového konfliktu, ktorý bol očakávaný od západu. Preto sa začal umiesťovať na Slovensku priemysel, a to predovšetkým zbrojný, po ňom aj ostatný, so zvláštnym zameraním na branné potreby bývalej Česko-Slovenskej republiky.
Takéto obdobie prekonal slovenský priemysel, kým sa ocitol v hraniciach Slovenskej republiky. Táto zmena mala a má historický dosah i pre slovenský priemysel. Prvý raz vo svojej histórii je slovenský priemysel složkou samostatného slovenského národného kolektíva. To znamená, že až teraz možno usmerňovať ho podľa hľadísk rýdzo slovenských, samozrejme pri náležitom rešpektovaní prúdov a tendencií stredoeurópskych, ba celoeurópskych. Po ére vypätého liberalizmu a maximálneho obmedzenia zásahu štátu do súkromného hospodárskeho života zavádzame nové poriadky, v ktorých štátu pripadá vedúca úloha v usmerňovaní každého výseku národného života. Preto prichodí aj dnes do Snemu návrh zákona, ktorým sa usmerňuje účinná podpora výstavby priemyslu. Ide teda o tú složku hospodárskeho života slovenského, ktorá je vari najpovolanejšia prispievať k zvyšovaniu životnej úrovne slovenského národa tým, že bude poskytovať trvalé a hodnotné zárobkové príležitosti a umožní začleniť naše populačné prírastky do tvorby nových hodnôt v rámci celonárodného napredovania.
Národohospodársky výbor Snemu Slovenskej republiky rokoval o tomto zákone, uvítal jeho predloženie a zistil, že zákon tento môže veľmi značne prispieť k rozšíreniu výroby na Slovensku, kde sa naskytujú ešte veľké možnosti rentabilného umiestenia kapitálu. Výbor prijal vládny návrh za podklad rokovania a súhlasil s jeho ustanoveniami. Menšie zmeny a doplnky, ktoré sa na osnove počas rokovania previedly, sú zrejmé z textu zákona, ktorý nasleduje. Zvlášť poznamenáva výbor: ustanovenia § l treba tak rozumieť, že sa zákon vzťahuje aj na podniky druhotnej výroby poľnohospodárskej, ktoré sú zahrnuté pod pojmom "nových továrenských výrobných podnikov". Národohospodársky výbor odporúča slávnemu Snemu, aby prijal návrh zákona v tom znení, ako sa na ňom usniesol výbor národohospodársky.
V Bratislave 11. novembra 1940.
Štefan Danihel v. r.,
predseda.
Ján Liška v. r.,
zpravodajca.
Zpráva
ústavno-právneho výboru.
Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu na zasadnutí 12. novembra 1940 a priklonil sa k tomu hľadisku vládneho návrhu, že slovenské národné hospodárstvo potrebuje industrializačnú normu, ktorá by umožňovala zakladanie nových priemyselných podnikov najmä preto, aby sa doplnila priemyselná výroba tak, ako to potrebuje národné hospodárstvo v Slovenskej republike.
Osnova sa usiluje zachytiť všetky okolnosti, ktoré pri podpore výstavby slovenského priemyslu môžu prísť do úvahy. V prvom diele dáva sa podnikateľovi istota, že jeho činnosť sa stretne s porozumením a podporou verejných orgánov a zakazuje sa zásah nepovolaných osôb do výrobného hospodárstva, v druhom diele zaisťuje sa možnosť vyvlastnenia pre želateľnú výrobu, v treťom diele umožňuje sa poskytnúť takejto výrobe poplatkové, daňové, colné a tarifné výhody, v štvrtom diele usnadňuje sa poskytovanie úveru.
Pri úprave osnovy zákona vzal ústavno-právny výbor za podklad osnovu vládneho návrhu, ako ju bol upravil národohospodársky výbor, a previedol na nej len nepatrné zmeny štylárneho rázu. Iba § 2, odsek 2 doplnil tak, že zásahom do výrobného hospodárstva je každý úkon, ktorý priamo alebo nepriamo sťažuje alebo ohrozuje vznik, riadny chod alebo rozvoj výrobných podnikov.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu, ako potrebami slovenského národného hospodárstva odôvodnenú, schválil.
V Bratislave 12. novembra 1940.
Dr. Karol Mederly v. r., predseda.
Dr. František Orlický v. r., zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Podporiť priemyselný rozvoj a vývoj je pre nás po utvorení samostatného slovenského štátu hospodárskym príkazom. Preto rozpočtový výbor predložený vládny návrh zákona víta a nakoľko prevedenie zákona nevyžiada si nových výdavkov zo štátnej) pokladnice, odporúča ho slávnemu Snemu prijať.
V Bratislave 15. novembra 1940.
Dr. Eugen Filkorn v. r., predseda.
Ján Hollý v. r., zpravodajca.
Zákon
zo dňa--------------------1940
o podpore výstavby priemyslu.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Diel prvý. Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
Úrady a orgány verejnej správy sú povinné v rámci svojej pôsobnosti a v medziach platných predpisov podporovať vznik a rozvoj nových továrenských výrobných podnikov, znovuzačatie výroby v podnikoch zastavených a udržanie i rozšírenie výroby v podnikoch už jestvujúcich.
§ 2.
(1) Zakazujú sa akékoľvek zásahy nepovolaných osôb do výrobného hospodárstva.
(2) Zásahom do výrobného hospodárstva je každý čin, ktorý priamo alebo nepriamo sťažuje alebo ohrozuje vznik, riadny chod alebo rozvoj výrobných podnikov (závodov).
(3) Nepovolanou je každá osoba, ktorá nie je v súkromnoprávnom pomere k patričnému podniku. Nepovolanou osobou nie je orgán verejnej správy, činný v rámci príslušných zákonných predpisov.
Diel druhý. Vyvlastnenie v prospech výroby.
§ 3.
(1) Vyvlastniť podľa ustanovení opatrenia Stáleho výboru č. 291/1938 Sb. z. a n. možno pre stavby, zariadenia a práce cieľom postavenia nových alebo rozšírenia už jestvujúcich továrenských výrobných podnikov, ktoré zavedú v tuzemsku doteraz nezastúpenú alebo len nedostatočne zastúpenú výrobu a ktorých vznik alebo rozšírenie je želateľné z dôvodov národohospodárskych, sociálnych alebo branných. Potvrdenie podľa § 4, ods. 3 uvedeného predpisu vydáva Ministerstvo hospodárstva.
(2) Ak sú dané predpoklady ods. l, možno previesť vyvlastnenie aj v tom prípade, ak podnik vlastnú už jestvujúcu výrobu podstatne rozšíri alebo ju premiesti na iné prevádzkové miesto.
(3) Vyvlastňovať podľa ods. l a 2 možno aj pre stavby priemyselných železníc, vlečiek, skĺzaviek, lanoviek, ciest, kanálov, rúrových vedení, vodných diel, čerpadiel, zdvíhadiel, prístavných staníc, nákladíšť, zariadení na rozvádzanie elektrického osvetlenia a na prevod elektrickej energie, ako aj obytných domov a sociálnych zariadení pre zamestnancov podniku (závodu).
§ 4.
Vyvlastnenie začaté podľa tohto zákona vylučuje vyvlastnenie podľa iných predpisov.
Diel tretí.
Poplatkové, daňové, colné a tarifné výhody.
§ 5.
(1) Minister financií v dohode s ministrom hospodárstva, prípadne s ministrom národnej obrany môže podnikom, ktoré spadajú pod ustanovenia § 3 a vedú riadne obchodné knihy, povoliť čiastočné alebo úplné poplatkové oslobodenie pre tie právne úkony a listiny, ktoré súvisia priamo so založením podniku alebo so zavedením želateľnej výroby, a to:
a) pre úplatné nadobudnutie továrenských pozemkov, budov, zariadení, strojov a práv alebo pre ich bezplatné nadobudnutie od štátu alebo od samosprávnych sväzkov, nie však pre knihovný vklad vecného práva. Pod továrenskými budovami a zariadeniami sa rozumejú, aj stavby uvedené v § 3, ods. 3 a pod továrenskými pozemkami aj pozemky potrebné pre tie-
to stavby,
b) pre smluvy spoločenské,
c) pre smluvy nájomné a pachtovné o predmetoch a právach, ktoré patria k majetku investičnému,
d) pre zápis do obchodného registra,
e) pre výkony, ktoré podliehajú dávkam za úradné výkony vo veciach správnych.
(2) Poskytnuté oslobodenie stráca platnosť, ak podnik rozdelí v niektorom z prvých 5 obchodných rokov akýmkoľvek spôsobom medzi svojich účastníkov zisk, prevyšujúci 6% kapitálu v podniku trvalé uloženého (§ 57, ods. 7 zákona o priamych daniach), prípadne kapitálu ukladacieho (§ 83, ods. 17 uvedeného zákona).
(3) Premlčanie vyrubenia poplatkov, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa ods. l, sa začne až po uplynutí 5 obchodných rokov, ktoré boly základom pre vyrubenie zárobkových daní.
(4) Žiadosť o povolenie oslobodenia treba podať na Ministerstvo financií najneskôr v lehote, predpísanej pre ohlásenie patričného úkonu alebo listiny k vyrubeniu poplatku. Podanie žiadosti má odkladný účinok na platenie.
(5) Oslobodenia uvedené v ods. l až 4 sa nevzťahujú na poplatky, ktoré treba platiť v kolkoch.
§ 6.
(1) Pre poskytovanie daňových úľav podnikom, ktoré spadajú pod ustanovenia § 3, platia predpisy § 52 a § 73, ods. 2 až 4 zákona o priamych daniach.
(2) Ak podnik prevádza okrem výroby od dane neoslobodenej aj výrobu od dane podľa ods. l oslobodenú, je povinný suroviny, polotovary a tovary, vyrobené v podniku (závode) neoslobodenom a použité pri výrobe oslobodenej, a opačne suroviny, polotovary a tovary, vyrobené v podniku (závode) oslobodenom a použité pri výrobe neoslobodenej, účtovať predajnou cenou.
(3) Príspevky na stavby vlečiek, poskytnuté správe verejného železničného podniku, príspevky na stavbu prípojných ciest, poskytnuté verejnoprávnemu udržovateľovi cesty, a príspevky na zariadenie pripojenia na elektrickú sieť verejnoprávneho alebo všeužitočného elektrického podniku môžu si podniky (§ 3) zaúčtovať medzi prechodné aktíva a zaťažiť nimi každoročne prevádzkový účet do výšky, ktorá zodpovedá znehodnoteniu tohto zariadenia na prevádzku prispievajúceho podniku.
§ 7.
(1) Podnikom, uvedeným v § 3, sväzky územnej, prípadne záujmovej samosprávy, sú oprávnené najviac na 10 rokov počnúc od začatia novej alebo rozšírenej výroby "povoliť so súhlasom dozorného úradu oslobodenie od prirážok, vyberaných v ich prospech súčasne s priamymi alebo nepriamymi daňami a poplatkami a to aj vtedy, keby od príslušnej verejnej dávky, ku ktorej sa prirážka vyberá, podnik oslobodený nebol. Oslobodenie zanikne, ak podnik rozdelí v niektorom roku, pre ktorý toto oslobodenie platí, medzi svojich účastníkov ako zisk viac ako 6% kapitálu v podniku trvalé uloženého (§ 57, ods. 7 zákona o priamych daniach), poťažne kapitálu ukladacieho (§ 83, ods. 17 uvedeného zákona).
(2) Obce a mestá môžu so súhlasom dozorného úradu povoliť podnikom (§ 3) najviac na 10 rokov oslobodenie od príspevkov, poplatkov, dávok a naturálnych plnení, uvedených v §§ 26, 28, 30, 33 až 35, 38 a 39 zákona č. 329/1921 Sb- z. a n., v znení zákona č. 77/1927 Sb. z. a n., zákona č. 69/1935 Sb. z. a n. a zákona č. 290/1940 Sl. z.
§ 8.
Ak niektorý podnik zavedie výrobu tovaru, ktorý podľa svojho technického určenia môže nahradiť suroviny alebo tovary doteraz do tuzemska prevažne dovážané, môže mu minister financií v súhlase s ministrom hospodárstva povoliť, aby sa mu najviac 10 rokov po zavedení výroby nahradzovalo zo štátnej alebo príslušnej verejnej pokladnice až do 80% rozdielu medzi daňovou ťarchou, spôsobenou tuzemskými obchodovými a spotrebnými daňami, pripadajúcimi na suroviny, polotovary a pomocné látky, potrebné na tovar vyrobený v tuzemsku, a medzi tuzemským zaťažením, pripadajúcim pri prekročení colnej hranice na tovar, ktorý bolo by treba doviezť namiesto náhražky.
§ 9.
Podnikom uvedeným v § 3 môže minister financií v dohode s ministrom hospodárstva povoliť bezcolný dovoz potrebného strojného zariadenia z colnej cudziny, pokiaľ sa nevyrába v tuzemsku.
§ 10.
Minister dopravy a verejných prác v dohode s ministrom hospodárstva môže povoliť podnikom uvedeným v § 3 sníženie dopravnej tarify na železniciach pri doprave materiálu potrebného na výstavbu a zariadenie nových, alebo už jestvujúcich podnikov.
Diel štvrtý. Štátne záruky a amortizačné príspevky.
§ 11.
(1) Minister financií môže prevziať na návrh ministra hospodárstva v rámci finančného zákona štátnu záruku do výšky 20 miliónov Ks ročne za straty Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky z hypotekárnych pôžičiek, poskytnutých továrenským podnikom.
(2) Záruku do výšky l milión Ks môže minister financií prevziať vo vlastnej pôsobnosti; vyššiu len s predbežným súhlasom Úsporného a kontrolného výboru Snemu.
§ 12.
(1) Minister hospodárstva so súhlasom ministra financií môže, sa zaviazať prispieť na úrok alebo na úmor hypotekárnych pôžičiek, povolených továrenským podnikom, ak ide o podnik pracujúci prevažne pre vývoz alebo o podnik zriadený v oblasti s nadbytkom pracovných síl alebo surovín.
(2) Záručné listiny a doložky, vydané podľa ods. l a podľa § 11, sú oslobodené od poplatkov.
Diel piaty. Ustanovenia záverečné.
§ 13.
Úrad, rozhodujúci o výhodách a oslobodeniach továrenských výrobných podnikov podľa ustanovení tohto zákona, môže svoje rozhodnutie viazať na podmienky.
§ 14.
Zákon tento platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a stratí ju dňom 31. decembra 1944; vykoná ho minister hospodárstva a minister financií so zúčastnenými ministrami.