Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 4. zasadanie.
262. Zpráva
kultúrneho výboru
o vládnom návrhu zákona o ľudových školách (tlač 249).
Vláda republiky predložila Snemu návrh zákona o ľudových školách. Týmto zákonom bude náš školský problém riešený v samých základoch.
Slovenský národ o svoju ľudovú školu bojoval cez dlhé desaťročia.
Ľudové školy ani za maďarskej éry, ani v bývalej Česko-Slovenskej republike neboly povolané slúžiť slovensko-národným záujmom. Boly postavené do služby odnárodňovacej. Slovenské dieťa národu odcudzovaly a získavaly ho pre cudzie, protislovenské záujmy. Máme pevnú nádej, že uzákonením tejto osnovy vraciame národu i školu i učiteľa a že vrátením školy aj jej učiteľov vraciame národ vlastne sebe samému.
Želaním nášho zákonodarného sboru je, aby staré a vrúcne túžby slovenského národa: — mať svojskú, rýdzoslovenskú školu, akú slovenské dieťa podlá prirodzenej a svojráznej národnej mentality potrebuje — sa týmto zákonom všeobecne splnily.
Pri tvorení tohto zákona predložil si zákonodarca otázky:
1. Čo je cieľ tohto zákona? Odpovedal:
V zašlých časoch národnej poroby a nevoľnosti do cudzích služieb postavenú školu a národu odcudzeného učiteľa postaviť do služieb národa a štátu.
2. Pre koho máme zabezpečiť slovenskú ľudovú školu? Odpoveď:
Pre dieťa slovenskej rodiny, pre dieťa slovenského národa.
3. Akú školu treba zaistiť pre slovenské dieťa?
Slovenská rodina je kresťanská, a národ slovenský je národom tiež kresťanským, pre dieťa slovenskej kresťanskej rodiny a pre dieťa slovenského-kresťanského národa treba preto zabezpečiť slovenskú kresťanskú školu,
Preto, že slovenský národ pozostáva z príslušníkov dvoch kresťanských cirkví, z časti katolíckej (80. 6%) a z časti evanjelickej (14. 6%), slovenskému katolíckemu dieťaťu treba dať slovenskú katolícku školu s katolíckym učiteľom, slovenskému evanjelickému dieťaťu slovenskú evanjelickú školu s evanjelickým učiteľom.
Prirodzenú, nefalšovanú národnú výchovu slovenského dieťaťa usiloval sa zákonodarca týmto spôsobom zaistiť. Snažil sa zabezpečiť takto aj svojrázny vývin slovenského národného ducha.
Ale v našom štáte spolužijú s nami aj inonárodné skupiny obyvateľstva, týmto zákonom bude preto postarané aj o ich školy (výučbu a výchovu).
Zákonom o ľudových školách zabezpečuje sa teda výchova a výučba dietok obyvateľstva celého slovenského štátu. Je to úloha vznešená ale aj ťažká.
Za túto veľkú starostlivosť kladená je požiadavka, žeby výchovou a výučbou pestovaný bol duch vernosti k slovenkému štátu a žeby každá náboženská i národná složka obyvateľstva stala sa lojálnou spolubudovateľkou a ochrankyňou slovenského štátu.
Zato, že sa táto významná a v skutočnosti epochálna osnova zákona dostala konečne na stôl nášho Snemu, vďaka patrí nášmu prezidentovi Dr. Jozefovi Tisovi, našej vláde na čele s Dr. Vojtechom Tukom, lebo spoločným snažením dopomohli realizovať toto historické dielo nášho ministra Jozefa Siváka, ktorý neúnavnou horlivosťou a starostlivosťou — zabezpečiac súladnú spoluprácu a dohodu štátu s cirkvami, tiež s inonárodnými skupinami a s učiteľskými organizáciami — túto osnovu k všeobecnej spokojnosti pripravil.
Doterajší základný zákon o ľudových školách zák. čl. XXXVIII/1868 neposkytoval ani jednotnú ideovú líniu, ani jednotnú finančnú základňu. Týmto zákonom zavedie sa náprava legislatívnou reformou celej štruktúry ľudového školstva.
Hlavnou zásadou tohto zákona je zásada racionality, aby v daných finančných možnostiach dosiahnuť sa mohlo čo najviac škôl najvyššej organizačnej úrovne.
Aby í zásada racionality, i princípy nábožensko-mravné a národnej výchovy uskutočnené byť mohly, potrebné bude vytvoriť:
1. jednotný druh obligatórnej ľudovej školy cirkevnej vo veľkej väčšine politických obcí;
2. obecné ľudové školy, ako školy spoločné pre príslušníkov viacerých konfesií v obciach, v ktorých je občianstvo složené tak, že školopovinní príslušníci patričných konfesií nedosahujú kvalifikovaný počet, potrebný pre zriadenie osobitnej cirkevnej školy;
3. vhodnú finančnú základňu pre budovanie a udržovanie ľudových škôl prenesením hradenia vecného nákladu na politické obce a hradenia osobného nákladu na štát.
Zásada racionality uplatňovať sa bude aj zriadením školských obvodov a spoločným vyučovaním detí vo vyšších triedach z viacerých škôl.
Navrhované reformy budú mať za následok:
1. zjednodušenie štruktúry ľudových škôl. čo sa týka ich rázu, vytvorenim iba dvojakých, t. j. cirkevných a obecných škôl, namiesto doterajších trojakých, t. j. obecných, cirkevných a štátnych škôl;
2. podstatné zvýšenie organizačnej úrovne ľudových škôl zmenšením počtu doterajších škôl jednotriednych a dvojtriednych;
3. zaistenie spoľahlivej finančnej bázy ľudového školstva tak, že:
a) osobné výdavky bude hradiť štát, a tak zmizne doterajšia neistota cirkevných učiteľov pri vyplácaní ich náležitostí finančne slabými udržovateľmi cirkevných škôl,
b) vecné výdavky budú hradiť obce a štát bude na ne prispievať subsidiárne v tých obciach, ktoré sa uznajú za finančne slabé;
4. zaistenie jednotnej personálnej politiky na ľudových školách tak, že učitelia ako verejní zamestnanci s právami a povinnosťami štátnych zamestnancov budú podliehať jednotným služobným a platovým ustanoveniam, budú sa môcť podľa zaujmov služby prekladať a bude sa môcť aj jednotne regulovať prílev učiteľského dorastu.
Pripravovaná osnova pamätá na to, aby sa premena doterajších škôl na školy podľa tejto osnovy uskutočnila s rešpektovaním všetkých cirkevných a miestnych záujmov, a preto má i ustanovenia o odôvodnených výnimkách zo všeobecných ustanovení, týkajúcich sa zriaďovania škôl.
Osnova povinnosť hradenia osobných výdavkov ľudových škôl z doterajších udržovateľov prenáša na štát, preto je prirodzené, že musí pamätať i na potrebnú ingerenciu štátnej správy na spravovanie celého ľudového školstva. Táto ingerencia pri cirkevných Školách javí sa najmä pri zaplňovaní učiteľských miest, pričom však
pamätá sa i na zaistenie záujmov cirkví tým, že sa im dáva také paritné zastúpenie v personálnej komisii, aké pôvodná osnova navrhovala v komisiách disciplinárnych a kvalifikačných. Doterajší udržovatelia musia školské objekty naďalej ponechať školským cieľom a odovzdať svoje finančné prostriedky, určené výlučne na ciele ľudových škôl (príjmy z fondov, základín atď. ).
Konečne osnova pamätá aj na potrebnú účasť štátom uznaných cirkví pri dozore nad školami, pri vydávaní učebných osnov a cirkevných učebníc.
Osnova má 34 paragrafy.
Kultúrny výbor rokoval o tejto osnove na zasadnutiach v dňoch 22. a 29. októbra, 13. a 14. novembra 1940.
Výsledkom prác výborov sú nasledovné dôležitejšie zmeny a doplnky:
Paragraf l bol doplnený novým odsekom o skrátenom označovaní Ministerstva školstva a národnej osvety, následkom čoho tento paragraf má 5 odsekov.
Paragraf 4 bol pozmenený takto:
V ods. 2 výbor zmenil poslednú vetu tak, že pobočky budú mať samostatnú pedagogickú správu.
Ods. 3 výbor doplnil vetou, vloženou medzi pomlčky.
Ods. 4 je doplnený ustanovením o šesťročnom období súpisu školopovinných detí a určení šesťmesačnej lehoty na vyhlásenie výsledkov súpisu.
Ods. 6 je preštylizovaný tak, aby zákon zbytočne neobmedzoval možnosti osobitných opatrení.
Paragraf 19 bol pozmenený takto:
Ods. 2 v štylizácii prijatej vo výbore presnejšie formuluje podmienky zákazu užívania učebníc.
V ods. 3 posledná veta je novým ustanovením, ktoré je podľa mienky kultúrneho výboru potrebné.
Paragraf 22, ods. l a tomu primerane i ďalšie časti textu, kde sa nachodí slovo "správa" pozmenil výbor v tom smysle, že názov "správca" nahradil názvom "riaditeľ" a takto zmenený odsek doplnil ustanovením, že riaditeľa menuje Ministerstvo na návrh personálnej komisie [§ 26, ods. 3, písm. a)].
Paragraf 26, ods. 3, písm. a) výbor celkom prepracoval vzhľadom na kreovanie personálnej komisie, ktorá je voči pôvodnému návrhu v osnove novotou.
Bod f) tohto odseku pôvodnej osnovy bol vynechaný.
Odsek 4 výbor prispôsobil zmene, ktorá nastala uzákonením inštitúcie personálnej komisie.
Odsek 5 je novotou, pojatou do osnovy v záujme úplnosti.
Paragraf 34 bol pozmenený v tom smysle, že zákon tento nadobúda účinnosť od l, januára 1941,
Kultúrny výbor odporúča Snemu osnovu vládneho návrhu zákona prijať v znení, ktoré pripravil a slávnemu Snemu predkladá.
V Bratislave 14. novembra 1940.
Dr. Eugen Filkorn v. r., Anton Hancko v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
rozpočtového výboru.
Slovenské ľudové školstvo je ešte vždy organizované podľa zák. článku XXXVIII/1868, hoci kultúrne a politické pomery tej doby, v ktorej zákon vyšiel, k dnešným sa nedajú ani prirovnať. Neskoršie a najmä česko-slovenské zákony len dopĺňaly tento už zastaralý základný školský zákon.
Za bývalej Česko-Slovenskej republiky slovenské cirkevné učiteľstvo dostávalo štátnu podporu na doplnenie platu len vo forme preddavku a stále mu hrozilo nebezpečenstvo, že vláda môže zastaviť vyplácanie týchto preddavkov. Už tento stav poukazoval na to, že služobné požitky neštátneho učiteľstva alebo školstva sa musia raz vôbec zásadne riešiť.
Vláda Slovenskej republiky ide tento neudržateľný stav účinným spôsobom odstrániť: štát na seba berie všetok osobný náklad,, obciam sa ponecháva starosť o vecné zaopatrenie školy.
Riešiť takto od základov finančnú otázku ľudového školstva a usporiadať raz navždy všetky s tým súvisiace potreby vyžaduje značnú obeť štátu. Keď ale do ohľadu berieme, ako sa zjednoduší vyplácanie školského nákladu a ako rovnomerne, na základe daňového kľúča bude tento náklad zaobstarávaný, a že zmizne učiteľa i udržovateľa nedôstojný spôsob vyberania miestnych dôchodkov, nemôžeme nesúhlasiť s touto obeťou.
Obciam na hradenie vecného nákladu budú k dispozícii všetky dôchodky z nehnuteľností, ktoré dosiaľ boly súčiastkou učiteľských platov z miestnych prameňov a keď to nebude stačiť, i na tento cieľ dostanú štátnu podporu. Tým by potom ľudové školstvo po stránke finančnej bolo úplne zaopatrené.
Rozpočtový výbor je presvedčený, že občianstvo bude touto reformou uspokojené, i keď si ona vyžiada na štáte vyše Ks 48, 000. 000. —. Preto výbor navrhuje Snemu, aby návrh zákona prijal i po stránke rozpočtovej.
V Bratislave 19. novembra 1940,
Dr. Eugen Filkorn v. r.,
predseda.
Vojtech Husárek v. r.,
zpravodajca.
Zákon
zo dňa ----------------------1940
o ľudových školách.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Úvodné ustanovenia.
§ l
(1) Tento zákon platí pre všetky ľudové školy.
(2) Kde tento zákon užíva označenie "Ministerstvo", rozumie sa pod ním Ministerstvo školstva a národnej osvety.
(3) Kde tento zákon užíva výraz "cirkev", rozumie sa pod ním cirkev štátom uznaná.
(4) Kde tento zákon užíva výraz "škola", rozumie sa pod ním ľudová škola,
(5) Kde sa v tomto zákone užíva výraz "obec", rozumie sa pod ním politická obec.
DIEL PRVÝ. Vonkajšia organizácia ľudovej školy.
Ráz ľudových škôl a ich názvy. § 2.
(1) Ľudové školy sú cirkevné alebo obecné,
(2) V názve školy pred označením "ľudová škola" treba pripojiť označenie rázu školy, napríklad,, Rím. -kat. ľudová škola", "Ev. a. v. ľudová škola", Obecná ľudová škola".
§ 3.
(1) Okrem škôl, uvedených v § 4, ods. 3, § 5, ods. 2 a prípadných obecných škôl, zriadených podľa § 30, sú ľudové školy cirkevné,
(2) Pre každú cirkev — okrem prípadov uvedených v § 4, ods. l, 2 a 3, § 5, ods. 2 a okrem prípadov, v ktorých sa zriadi obecná škola podľa § 30, — zriadi sa osobitná škola (školy) v obciach (obvodoch),
v ktorých má aspoň 30 školopovinných príslušníkov.
(3) Tento zákon sa netýka vonkajšej organizácie a hradenia vecných nákladov doterajších škôl, na ktorých vyučujú rehoľníci (rehoľnice) a ktoré vydržuje cirkev (rehoľa), ani predpisov o ustanovovaní učiteľských osôb na takéto školy.
§ 4.
(1) Ak sú v obci (obvode) školopovinní príslušníci viacerých vierovyznaní, zriadi sa osobitná cirkevná škola pre každé vierovyznanie, ktoré má dostatočný počet školopovinných príslušníkov aspoň pre trojtriednu školu.
(2) V obci (obvode), v ktorej školopovinné deti rozličného vierovyznania sú v takom číselnom pomere, že príslušníci niektorého vierovyznania prekročujú štyripätinovú väčšinu z celkového počtu školopovinných detí, zriadi sa cirkevná škola tohto väčšinového vierovyznania a bude spoločná pre príslušníkov všetkých vierovyznaní, ktoré nemajú nárok na osobitnú cirkevnú školu podľa ods. 1. Pre školopovinné deti menšinovej cirkvi, ktorá vykazuje v § 3, ods. 2 určené minimum školopovinných príslušníkov svojho vierovyznania, zriadi sa na žiadosť príslušnej cirkevnej vrchnosti jedna pobočka, prípadne dve pobočky menšinovej cirkvi so samostatnou pedagogickou správou.
(3) V obcí (obvode), v ktorej sú školopovinné deti dvoch alebo viacerých vierovyznaní v takom číselnom pomere, že príslušníci ani jedného vierovyznania nepresahujú štyri pätiny z celkového počtu školopovinných detí, zriadi sa — ak sa patričné cirkvi v lehote určenej Ministerstvom nedohodnú na spoločnej cirkevnej škole — spoločná obecná škola (školy) pre všetky školopovinné deti, nakoľko nie sú príslušníkmi vierovyznania, ktoré má nárok na osobitnú cirkevnú školu podľa ods. 1.
(4) Súpis školopovinných detí, smerodajný pre určenie rázu školy podľa tohto zákona, koná príslušný škôldozorný úrad so súčinnosťou patričných obecných notariátov v šesťročných obdobiach každý
štvrtý, piaty a šiesty rok; výsledok súpisu za tieto tri roky treba uverejniť v Úradných novinách najneskoršie do šesť mesiacov po uplynutí šesťročného obdobia. Ak výsledok súpisu podľa číselného pomeru školopovinných detí v každom z týchto troch rokov vykazuje podmienky pre zmenu rázu školy, treba takúto zmenu uskutočniť najneskôr do dvoch rokov odo dňa uverejnenia dát číselného pomeru v Úradných novinách. Podrobnosti určí Ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s Ministerstvom vnútra.
(5) Pri uverejnení výsledku súpisu podľa ods. 4 školopovinné deti príslušníkov národnostných skupín treba oddelene vykázať, ak tieto skupiny majú podľa § 30 nárok na osobitné školy.
(6) Školenie židovských školopovinných detí sa určí osobitným opatrením.
§ 5.
(1) Odchýlky od ustanovení § 3, ods. 2 a § 4, ods. l, 2 a 3 v odôvodnených prípadoch môže povoliť Ministerstvo.
(2) So súhlasom príslušných cirkevných vrchností môže byť obecná škola aj v obci (obvode), v ktorej podľa ustanovení tohto zákona by mala byť škola cirkevná, ak sa takto umožní vyššia organizačná úroveň alebo sníženie verejných výdavkov školenia.
§ 6.
(1) Cirkvi môžu si na svoj osobný a vecný náklad zriadiť a udržovať cirkevné školy v hociktorých obciach, aj v ktorých nemajú týmto zákonom určený počet školopovinných detí pre nárok na cirkevné školy, ak svoj úmysel oznámia Ministerstvu a preukážu, že nimi zriadené školy so stránky organizačnej a vyučovacej vyhovujú predpisom platným pre školy podľa tohto zákona.
(2) Aby sa dosiahla vyššia organizačná úroveň školy alebo lepšie vyučovanie žiakov, môžu sa dve alebo viaceré cirkevné školy rozličných vierovyznaní so súhlasom svojich cirkevných vrchností slúčiť v jednu školu. Takáto spoločná škola viacerých
cirkví má v názve označenie všetkých zúčastnených cirkví v poradí, na ktorom sa patričné vrchnosti dohodly.
§ 7.
(1) V snahe dosiahnuť vyššiu organizačnú úroveň školy, lepšie vyučovanie, umožniť alebo uľahčiť školskú dochádzku alebo z dôvodov úsporných, môže Ministerstvo hocikedy:
a) slúčiť dve alebo viac cirkevných škôl tej istej cirkvi v tej istej obci (obvode);
b) slúčiť dve alebo viac obecných škôl v tej istej obci (obvode);
c) slúčiť niekoľko cirkevných škôl tej istej cirkvi alebo obecných škôl vo viacerých obciach vytvorením školských obvodov, ak sú predpoklady pre ľahké dochádzanie žiakov do slúčenej školy;
d) v jednotlivých obciach, v ktorých je viac škôl, zariadiť dochádzku detí podľa školských obvodov;
e) zaviesť spoločné školenie niektorých alebo všetkých ročníkov vyššieho stupňa viacerých škôl v obci alebo v školskom obvode, alebo spoločné školenie žiakov niektorých alebo všetkých ročníkov pobočiek menšinovej cirkvi so žiakmi cirkevnej školy väčšinového vierovyznania (§ 4, ods. 2).
(2) Na slúčenie cirkevných škôl podľa ods, l, písm. a) a c) a na zavedenie spoločného školenia žiakov z cirkevných škôl (pobočiek) rozličných vierovyznaní podľa ods. l, písm, e) je potrebný súhlas patričných cirkevných vrchností,
(3) Školský obvod sa zpravidla kryje s katastrálnymi územím obce, ale môže tvoriť aj časť katastrálnej obce, alebo môže zahrňovať aj viaceré katastrálne obce alebo časti.
Udržovanie ľudových škôl, § 8.
(1) Z výdavkov na školy — okrem škôl, zriadených podľa § 6, ods. l, § 4, ods. 6 a § 30, ods. l, posledná veta — hradia:
a) výdavky osobné štátna školská správa;
b) výdavky vecné — a to aj náklad na vybudovanie, rozšírenie a udržovanie školy — okrem škôl, zachovaných podľa § 3, ods. 3, patričné obce.
(2) Ak Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií uzná, že niektorá obec nie je schopná úplne uhradiť vecný náklad uvedený v ods. l, písm. b), dostane až do výšky nedôchodku príspevok z prostriedkov štátnej správy.
(3)Na školské ciele môžu obce s povolením Ministerstva použiť i majetok obecno-školských fondov, zriadených podľa zák. čl. XXXVIII/1868, a to spôsobom, ktorý určí Ministerstvo.
(4) Doterajší udržovatelia škôl (alebo tretie osoby) — okrem škôl podľa § 3, ods. 3, § 4, ods. 6, § 6, ods. l a § 30 poslednej vety ods. l — sú povinní podľa stavu z 1. januára 1941 patričným obciam:
a) odovzdať do bezplatného používania všetky hnuteľnosti (zariadenia) a vyučovacie pomôcky, potrebné pri vyučovaní na školách;
b) odovzdávať čisté dôchodky zo všetkých základín (fondov) a nehnuteľností, určených na hradenie hocijakých školských nákladov okrem kantorských a 50% dosiaľ nedeliteľných kantorsko-učiteľských dôchodkov;
c) odovzdať za uznávací poplatok na užívanie všetky nehnuteľnosti určené pre potreby školstva okrem kantorských a 50% dosiaľ nedeliteľných kantorsko-učiteľských dôchodkov, ale povinní sú naďalej plniť s nehnuteľnosťami spojené patronátne a iné zaviazanosti. Výšku uznávacieho poplatku určí Ministerstvo vnútra v dohode s Ministerstvom školstva a národnej osvety,
(5) Udržovateľov (tretie osoby) škôl, uvedených v ods. 4, ktorí nevyhovejú výzve Ministerstva, týkajúcej sa splnenia niektorej majetkoprávnej povinnosti (zaviazanosti) podľa tohto zákona, exekučne donúti splniť tieto povinnosti príslušný okresný úrad. Exekučným titulom je výmer Ministerstva, vydaný, ak ide o politickú obec, po vypočutí Ministerstva vnútra, ak ide o cirkev, po vypočutí patričnej cirkevnej vrchnosti.
(1) Vlastnícke právo doterajších udržovateľov na nehnuteľnosti, hnuteľnosti (zariadenia) a základiny (fondy), uvedené v ods. 4, okrem jeho obmedzenia zákazom scudzenia a použitia na iné ciele, ostáva nedotknuté týmto zákonom. Ak sa povinnosť hradiť vecné výdavky podľa tohto zákona prenesie z obce na iný subjekt, prechádzajú naň všetky nároky, určené v ods. 4.
Zriaďovanie a zrušovanie ľudových škôl.
§ 9.
(1) Ľudové školy okrem škôl, uvedených v § 3, ods. 3, § 4, ods. 6, § 6, ods. l a v § 30, ods. l, posledná veta, zriaďuje a zrušuje Ministerstvo, a to so súhlasom patričnej cirkevnej vrchnosti, ak ide o cirkevné školy alebo pobočky menšinovej cirkví.
(2) Výnimočne môže Ministerstvo zrušiť hocijakú školu, ak ustáli, že škola nevyhovuje niektorému ustanoveniu tohto zákona, a ak udržovateľ vytýkané chyby neodstráni ani po troch napomenutiach, daných vždy v troch 6-mesačných lehotách.
(3) Najmenšiu rozlohu a akosť školských nehnuteľností, ako aj ich technické vystrojenie určí Ministerstvo.
DIEL DRUHÝ.
Úloha ľudovej školy a s ňou spojené povinností.
Úloha ľudovej školy. § 10.
Ľudová škola vychováva školopovinnú mládež za mravných a verných občanov Slovenskej republiky na podklade kresťansko-národnom; poskytuje jej v duchu národnej kultúry základné všeobecné vzdelanie, aby mohla správne plniť svoje náboženské a občianske úlohy.
Školská povinnosť, zápisné a dávka za úradný výkon,
§ 11.
(1) Školská povinnosť trvá osem školských rokov a začína sa počiatkom najbližšieho školského roku po dni, keď dieťa dovŕšilo šiesty rok svojho veku,
(2) Školskú povinnosť možno splniť:
a) dochádzkou do ľudovej školy;
b) v druhom stupni (ročník 5—8) dochádzkou do škôl vyššieho druhu (školy meštianskej, strednej a odbornej), ak tieto podľa rozsahu učebnej látky nahradzujú vyučovanie druhého stupňa ľudových škôl;
c) účasťou na vyučovaní v osobitných ústavoch pre úchylné deti, ak ide o dieťa úchylné a nespôsobilé získať normálne vzdelanie v ľudovej škole, pokým táto jeho nespôsobilosť trvá;
d) účasťou na domácom vyučovaní, ktoré z vážnych dôvodov môže povoliť škôldozorný úrad na žiadosť, podanú najneskôr pri zápise s podmienkou, že sa dieťa v príslušnej ľudovej škole koncom školského roku podrobí osobitnej skúške.
(3) Od povinnosti chodiť do ľudovej školy sa oslobodzujú:
a) trvalé: deti, zaťažené trvalou duševnou alebo telesnou chybou, alebo trvalou chorobou, ktorá prekáža školskému vyučovaniu alebo dochádzke do školy;
b) dočasne na základe úradného lekárskeho svedectva deti telesne nevyvinuté alebo trpiace chorobou.
(4) Telesne a duševne vyspelé dieťa možno prijať do ľudovej školy aj vtedy, ak by dovŕšilo šiesty rok veku len v niektorom v štyroch prvých mesiacoch školského roku a jeho prijatím nevznikne potreba novej triedy, alebo neporušia sa iné predpisy. O prijatí rozhoduje učiteľský sbor na základe posudku úradného (školského) lekára.
(5) Deti úchylné, ale vzdelania schopné (nevýrečné, hluchasté, slabozraké, slepé, hluchonemé, duševne menej schopné a pod. ) majú sa podľa možnosti zúčastniť na vyučovaní na ľudovej škole, ak ich nemožno vyučovať v osobitných ústavoch alebo triedach.
(6) S deťmi cudzincov na území Slovenskej republiky trvalé bývajúcimi, pokým nepožívajú právo exteritoriality alebo obdobnej ochrany vo veci školskej povinností, má sa zaobchádzať ako s domácimi deťmi,
(7) Vyučovanie na ľudových školách je bezplatné. Od školopovinných žiakov možno vyberať iba zápisné a dávku za úradný výkon, spojený so zápisom; ich výšku určí Ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s Ministerstvom financií. Chudobné deti treba oslobodiť od zápisného a dávky za úradný výkon.
(8) Deťom, ktoré skončily školskú povinnosť, môže učiteľský sbor školy na istý čas povoliť dochádzku do školy, ak to nie je na úkor vyučovania a nevznikne z toho potreba rozšíriť školu.
Evidencia školopovinnej mládeže.
§ 12.
(1) O súpis školopovinnej mládeže starajú sa politické obce pod dozorom príslušných úradov školských a verejnej správy vnútornej.
(2) Matričné úrady vedú výkazy školopovinnej mládeže a na požiadanie vydávajú školským úradom zadarmo a bez kolka potrebné výpisy z matrík narodených a umretých.
Školská dochádzka. § 13.
(1) Rodičia (zákonití zástupcovia) sú povinní dbať, aby detí chodily do školy pravidelne a zavčasu.
(2) Za ospravedlnené dôvody pre nepredvídané chýbanie v škole sa pokladá:
a) choroba dieťaťa;
b) chytľavá choroba osôb, bývajúcich s dieťaťom v spoločnej domácnosti alebo v tom istom dome, ak lekár deťom návštevu školy zakázal;
c) vážna choroba rodičov, ak potrebujú pomoc detí;