Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 4. zasadanie.

256. Zpráva

ústavno-právneho výboru

o vládnom návrhu zákona o určovaní miezd (platov) a pracovných podmienok

(tlač 253).

Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu na spoločnom zasadnutí s výborom národohospodárskym a sociálnym a zdravotným dňa 23. októbra 1940. Na tomto zasadnutí delegovaly všetky tri výbory subkomisiu na podrobné prerokovanie osnovy, aby potom o výsledku podal zprávu ústavno-právny výbor. Na základe výsledkov rokovania tejto subkomisie — počas ktorého sa všetky sporné otázky objasnily — ústavno-právny výbor na zasadnutí dňa 28. októbra 1940 prejavil súhlas so zásadami vládneho návrhu.

Zamýšľaný zákon s hľadiska usporiadania sociálnych pomerov v našom štáte uskutočňuje blahodarnú reformu a znamená významný pokrok.

V jednotlivostiach sa podrobila osnova určitým zmenám.

Ustanovenie § 2, ods. l je doplnené vetou: "Rozhodnutie predsedu Ústredného úradu práce o týchto otázkach podlieha schváleniu vlády. "

Riešenie otázok, uvedených v tomto ustanovení, má tak ďalekosiahle hospodárske a sociálne účinky, že je iste žiadúce v tomto smere rozhodovacie právo predsedu Ústredného úradu práce podrobiť dozoru orgánu — na to najkompetentnejšieho — vlády.

Odsek 3 tohto paragrafu je upravený tak, že do poradného výboru, spomenutého v tomto ustanovení, v jednotlivých prípadoch záujmové organizácie zamestnancov a zamestnávateľov,, vysielajú" svojich zástupcov. Pôvodné znenie, podľa ktorého do tohto poradného sboru predseda Ústredného úradu práce "povolá" v jednotlivých prípadoch zástupcov týchto organizácií, nevystihovalo presne skutočný cieľ tohto ustanovenia. Vypočutie zástupcov organizácií je bezpochyby záujmom zamestnancov a zamestnávateľov. Týmto organizáciám preto prislúcha právny nárok na to, aby sa pred úpravou mzdových otázok podľa tohto ustanovenia mohly vyjadriť a najmä predniesť svoje odôvodnené požiadavky prostredníctvom svojich vyslaných zástupcov. Nové znenie tento cieľ vyjadruje iste vhodnejšie a presnejšie a preto je odôvodnené.

Na rozdiel od vypočutia zástupcov uvedených organizácií povolanie odborníkov podľa tohto ustanovenia je len fakultatívne a závisí od voľného uvažovania predsedu Ústredného úradu práce. Túto myšlienku jasne vystihuje doplnok: "okrem týchto môže predseda Ústredného úradu práce povolať do tohto výboru aj odborníkov".

Odsek 4 tohto paragrafu bol doplnený vetou:,, Ich členovia majú vykonávať svoju funkciu nestranne a zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedeli v tejto funkcii. " Cieľom tohto ustanovenia je zdôrazniť, že členovia Poradného sboru a poradných výborov nemajú byť obhajcami jednostranných záujmov, ale majú svoju funkciu vykonávať objektívne v záujme pospolitosti. Povinnosť mlčanlivosti je odôvodnená verejným záujmom a povahou funkcie Poradného sboru, ako aj poradných výborov.

V paragrafe 3 vsunutím slova "výnimočne" sa zdôraznilo, že predseda Ústredného úradu práce len vo výnimočných prípadoch má užiť svoje práva podľa § 3, najmú len vtedy, ak je to miestnymi pomermi alebo inými dôležitými dôvodmi odôvodnené. Inak zásadne celú právomoc, prislúchajúcu mu na základe tohto zákona, má vykonávať predseda Ústredného úradu práce osobne s pomocou vlastného personálu.

Paragraf 4 je doplnený vetou: "Takéto doklady a dôkazy možno použiť iba na ciele tohto zákona. " Toto doplnenie je potrebné, aby doklady a dôkazy, oznámené podľa tohto ustanovenia, nebolo možné použiť na iné ciele, a aby prípadná obava pred ich zneužitím nemohla zmariť spoľahlivé a objektívne zistenie tých údajov, ktoré sú v záujme veci potrebné.

Pôvodný § 5 o trestných ustanoveniach je rozdelený na tri osobitné paragrafy a primerane prispôsobený doterajšej legislatívnej praxi. Od trestu, označeného v ods. 2, písm. a) a v ods. 3, písm. a) muselo sa odhliadnuť, lebo trestný zákon priestupkový — ako súhrn základných a všeobecných noriem — nepozná takýto druh trestu. Trest, uvedený v ods. 3, pod písm. c) sa vynechal jednak z dôvodu, uvedeného ohľadom predošlého trestu, jednak preto, lebo nie je odôvodnené a žiadúce, aby v danom smere trestný súd zasahoval do súkromno-právnych pomerov.

Primerané sníženie trestných sadzieb je odôvodnené snahou prispôsobiť ich závažnosti trestného činu a neprepínať nad žiadúcu mieru represiu.

Označenie "prednosta Ústredného úradu práce" nahradilo sa všade označením "predseda Ústredného úradu práce", lebo toto posledné označenie lepšie vystihuje skutočný úradný charakter šéfa tohto úradu so zreteľom na jeho právomoc a pomer k ostatným úradom.

Okrem uvedených zmien previedol ešte výbor žiadúce zmeny legislatívne — technickej povahy.

Ústavno-právny výbor odporúča slávnemu Snemu vládny návrh — po uvedených opravách a doplneniach — na prijatie.

V Bratislave 28. októbra 1940.

Dr. Ing. Peter Zaťko v, r.,

podpredseda.

Dr. František Orlický v. r.,

zpravodajca.

Zákon

zo dňa----------------------1940

o určovaní miezd (platov) a pracovných podmienok.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ l.

(1) Predseda Ústredného úradu práce môže — a to aj so zreteľom na ustanovenie § 87, ods. 3 Ústavy, kým o otázkach tam uvedených nebude vydaný osobitný zákon — záväzne upravovať pre všetky služobné pomery alebo niektorú ich kategóriu mzdy (platy) a pracovné podmienky, ktoré vzhľadom na platné právne predpisy sa upravujú dohodou smluvných strán. Mzdy (platy) a pracovné podmienky takto upravené nahradzujú v určenom rozsahu súkromnoprávnu smluvu.

(2) Opravy, vydané podľa ods. l, sa vyhlasujú v Úradných novinách.

§ 2.

(1) Predseda Ústredného úradu práce je povinný pred riešením všeobecných a zásadných otázok miezd (platov), pracovných podmienok a záväzných úprav pre celé hospodárske odvetvia vypočuť Poradný sbor. Rozhodnutie predsedu Ústredného úradu práce o týchto otázkach podlieha schváleniu vlády.

(2) Členov Poradného sboru (ods. 1) menuje a odvoláva minister vnútra, a to 3 zástupcov zamestnancov, 3 zástupcov zamestnávateľov a po jednom zástupcovi Ministerstva hospodárstva, Slovenskej národnej banky a Cenového úradu. Za každého člena sa má vymenovať náhradník. Zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov menuje minister vnútra zo soznamu, predloženého ich záujmovými organizáciami. Predsedom Poradného sboru je predseda Ústredného úradu práce.

(3) Pred úpravou otázok, ktoré nespadajú pod ustanovenia ods. l, je povinný predseda Ústredného úradu práce vypočuť poradný výbor, do ktorého v jednotlivých prípadoch vysielajú svojich zástupcov príslušné záujmové organizácie zamestnancov a zamestnávateľov; okrem týchto môže predseda Ústredného úradu práce povolať do tohto výboru aj odborníkov.

(4) Funkcia členov Poradného sboru a poradných výborov je čestná. Ich členovia majú vykonávať svoju funkciu nestranne a zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedeli v tejto funkcii,

§ 3.

Predseda Ústredného úradu práce môže výnimočne ustanoviť v jednotlivých miestach osobitných poverencov na vykonanie úloh podľa § l, ods. l a podľa § 2, ods. 3.

§ 4.

Zamestnávatelia a zamestnanci, prípadne ich zástupcovia sú povinní na vyzvanie predsedu Ústredného úradu práce alebo jeho poverenca (§ 3) oznámiť všetky údaje, ktoré majú alebo môžu mať vliv na úpravu miezd (platov) a pracovných podmienok a za týmto cieľom predložiť potrebné doklady a dôkazy. Takéto doklady a dôkazy možno použiť iba na ciele tohto zákona.

§ 5.

(1) Zamestnávateľa, ktorý poruší úpravy, vydané podľa § l alebo § 3, alebo neposlúchne vyzvanie podľa § 4, tresce okresný (štátny policajný) úrad pre priestupok peňažným trestom do Ks 50. 000. — alebo zavretím do 2 mesiacov.

(2) Za nevymožiteľný peňažný trest treba uložiť náhradný trest zavretia podľa miery zavinenia do 2 mesiacov.

(3) Peňažný trest a trest na slobode možno uložiť aj súčasne; v tomto prípade nesmie trest na slobode spolu s náhradným trestom za nevymožiteľný peňažný trest presahovať 2 mesiace zavretia.

(4) Pri opätovnom odsúdení za priestupok, uvedený v ods. l, možno odňať aj živnostenské oprávnenie.

§ 6.

(1) Zamestnanca, ktorý poruší úpravy, vydané podľa § l alebo § 3, alebo neposlúchne vyzvanie podľa § 4, tresce okresný (štátny policajný) úrad pre priestupok peňažným trestom do Ks 1000. — alebo zavretím do l mesiaca.

(2) Za nevymožiteľný peňažný trest treba uložiť náhradný trest zavretia podľa miery zavinenia do l mesiaca.

(3) Peňažný trest a trest na slobode možno uložiť aj súčasne; v tomto prípade nesmie trest na slobode spolu s náhradným trestom za nevymožiteľný peňažný trest presahovať l mesiac zavretia,

§ 7.

V policajnom trestnom pokračovaní podľa §§ 5 a 6 zástupcu Ústredného úradu práce treba pokladať za odborného zástupcu v smysle § 30 policajného trestného poriadku.

§ 8.

Dňom účinnosti tohto zákona sa zrušuje vládne nariadenie č, 104/1939 Sl. z. a ods. 2, § 2 zákona č. 63/1940 Sl. z.

§ 9.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.