Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasadanie.
250.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa 1940.
ktorým sa menia niektoré predpisy o finančnom hospodárení miest a obcí.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1. Dávky obligatórne.
Paragraf 37 zákona č. 329/1921 Sb. z. a n. sa zrušuje a nahradzuje týmto znením:
(1) Vo všetkých obciach (mestách) treba vyberať dávku zo zábav — okrem športových podnikov —, dávku z prírastku hodnoty nehnuteľností, dávku od psov a dávku hasičskú.
(2) Výnos z dávok uvedených v ods. l plynie výhradne v prospech obcí okrem prípadov vyňatých osobitnými predpismi. Výnos dávky hasičskej má sa použiť na zaokrytie výdavkov, spojených s konaním požiarnej polície a civilnej protileteckej ochrany, a výnos z dávky zo psov na úhradu výdavkov zvero-zdravotníckych opatrení.
(3) Ministerstvo vnútra sa splnomocňuje, aby v dohode s Ministerstvom financií pre dávky podľa ods. l vydalo jednotné pravidlá a poverilo ich vyberaním alebo kontrolou pre všetky obce alebo niektoré z nich iné verejnoprávne orgány
než obecné a určilo náhradu za túto činnosť na ťarchu obcí. Náhrada nesmie presahovať 20% skutočného výnosu dávky. Vyberanie nemôže sa sveriť štátnym úradom daňovým.
(4) Obecná dávka od psov a obecná dávka hasičská má sa povinne vyberať vo všetkých obciach od 1. januára 1941 podľa pravidiel, vydaných podľa ods. 3. Týmto dňom strácajú platnosť všetky pravidlá o vyberaní týchto dávok, schválené dosiaľ vládou alebo dozornými úradmi.
(5) Platnosť pravidiel o vyberaní obecnej dávky od psov a obecnej dávky hasičskej v obciach, ktoré tieto dávky vyberaly alebo vyberajú podľa schválených pravidiel, ktorých platnosť však v roku 1939 alebo 1940 vypršala alebo do konca roku 1940 vyprší, predlžuje sa do konca roku 1940.
§ 2.
Vyberanie poplatkov.
Paragraf 28 zákona č. 329/1921 Sb. z. a n. v znení bodu 2. čl. V. zákona č. 69/1935 Sb. z. a n. sa zrušuje a nahradzuje sa týmto znením:
(1) Obce sú oprávnené vyberať poplatky ako náhradu za užívanie zariadení nimi v záujme verejnom zriadených a udržovaných alebo ako náhradu za jednotlivé úkony obecných orgánov; sú to najmä: poplatky z miesta, dlažobné, vodné, stočné (kanalizačné), poplatky cintorínske, stavebné, zdravotné a poplatky z obecného úradovania.
(2) Poplatky možno odstupňovať podľa miery užívania zariadení, úradnej činnosti obecného orgánu, a kde to povahe poplatku zodpovedá, i so zreteľom na daňovú schopnosť subjektu.
(3) O vyberaní poplatkov má obec vydať pravidlá.
(4) Ministerstvo vnútra sa splnomocňuje, aby v dohode s Ministerstvom financií vydalo vzorné pravidlá pre hlavné druhy poplatkov a určilo podľa potreby aj ich najvyššiu mieru.
(5) Ak sa obec usnesie, že za podklad vyberania poplatku prijme doslovné znenie vzoru pravidiel podľa ods. 4, nevyžaduje jej usnesenie schválenia. Za zmenu doslovného znenia sa nepokladá, ak obec určí nižšie sadzby alebo ak nepodrobí poplatnej povinnosti všetky subjekty, podrobenie ktorých vzorné pravidlá pripúšťajú. Právoplatné usnesenie obecného zastupiteľstva s jedným odpisom usnesených pravidiel predloží obec bezprostrednému dozornému úradu, ktorý ich preskúma, a nakoľko by odporovaly ustanoveniam tohto odseku, nariadi obci z moci úradnej, aby pravidlá predložila na schválenie podľa ods. 7 alebo 8.
(6) Ak sa bezprostredný dozorný úrad do 30 dní odo dňa, kedy došlo k nemu usnesenie obecného zastupiteľstva s pravidlami, nevyjadrí, obec vyhlási pravidlá a započne podľa nich vyberať poplatky. Ak sa bezprostredný dozorný úrad vyjadril proti pravidlám, nesmie obec s vyberaním poplatkov započať, kým rozhodnutie príslušného nadriadeného úradu o povolení poplatkov a schválení pravidiel nenadobudne právoplatnosť.
(7) Ak by sa pravidlá obcou usnesené odchyľovaly od doslovného znenia vzorných pravidiel, pričom by zmeny neuvaľovaly na poplatníkov nové alebo väčšie povinnosti, odlišné od vzorných pravidiel a nerozširovaly by platenie poplatkov na novšie subjekty, vyberanie poplatkov povoľuje a pravidlá schvaľuje bezprostredný dozorný úrad,
(8) Ak by obcou usnesené pravidlá odchylné od vzorných pravidiel ustaľovaly poplatky vyššími sadzbami, ako sú uvedené vo vzorných pravidlách, alebo ak by išlo o poplatky, ohľadom ktorých neboly vydané vzorné pravidlá, vyberanie poplatkov povoľuje a pravidlá schvaľuje Ministerstvo vnútra v dohode s Ministerstvom financií.
(9) Pravidlá o vyberaní poplatkov platia vždy najviac na 6 rokov.
(10) K predĺženiu platnosti pravidiel, podľa ktorých už boly v obci poplatky zavedené a vyberané s povolením vlády alebo dozorných úradov alebo podľa odseku
11, stačí, ak sa obec usnesie, že za podklad vyberania poplatkov prijme doslovné znenie posledných platných pravidiel. Usnesenie obce o tom treba predložiť bezprostrednému dozornému úradu najneskôr do 30 dní pred vypršaním platnosti predošlých pravidiel. Ak dozorný úrad zistí z predloženého usnesenia a pravidiel, že sa odchyľujú od pravidiel, predtým platných, nariadi obci z moci úradnej predložiť ich na schválenie podľa ods. 6, 7, poťažne 8.
(11) Obce, ktoré poplatky vyberaly alebo vyberajú podľa schválených pravidiel, ktorých platnosť vypršala v roku 1939 a 1940 alebo vyprší do konca roku 1940 — nakoľko podľa ods. 12 sú k tomu povinné — majú tieto poplatky vyberať od vypršania platnosti predošlých pravidiel až do konca roku 1941. Ostatné obce, pokiaľ, sa usniesly v roku 1939 alebo v r, 1940 na nezmenenom predĺžení pravidiel o poplatkoch, môžu ich vyberať od vypršania platnosti predošlých pravidiel do konca roku 1941. O vyhlásení ďalšej platnosti takých pravidiel platí obdobne ustanovenie ods. 3, § 43 zákona č. 329/1921 Sb. z. a n.
(12) Finančne slabé obce, ktoré uplatňujú nárok na príspevok podľa ods. 2, § 11 zákona č. 77/1927 Sb. z. a n, v znení zákona č. 169/1930 a č. 69/1935 Sb. z. a n., sú povinné vyberať všetky vhodné a účelné poplatky v sadzbách, ktoré kryjú všetky výdavky, spojené so založením, prevádzkou a udržovaním príslušného zariadenia. Ktoré poplatky treba v takom prípade považovať za vhodné a účelné, ustáli bezprostredný dozorný úrad podľa voľného uváženia. (Veta 4, ods. 2, § 11 uvedeného predpisu).
§ 3. Vyberanie spotrebných dávok.
Paragraf 35 zákona č. 329/1921 Sb. z. a n. v znení bodu 3, či. V. zákona č. 69/1935 Sb. z. a n. sa zrušuje a nahradzuje týmto znením:
(1) O vyberaní samostatných dávok spotrebných platia ustanovenia ods. 3, 5 až 11, § 2 tohto zákona obdobne.
(2) Finančne slabé obce, ktoré uplatňujú nárok na príspevok podľa ods. 2, § 11 zákona č. 77/1927 Sb. z. a n. v znení zákonov č. 169/1930 Sb. z. a n. a č. 69/1935 Sb. z. a n., povinné sú vyberať dávky vo výške vhodnej a účelnej. Bezprostredný dozorný úrad má dbať pri povoľovaní príspevkov ustanovení vety 4. a 5. uvedeného predpisu.
(3) Ministerstvo vnútra sa splnomocňuje, aby v dohode s Ministerstvom financií pre dávky podľa ods. l vydalo jednotné pravidlá a poverilo kontrolou týchto dávok pre všetky obce alebo niektoré z nich iné verejnoprávne orgány než obecné a určilo náhradu za túto činnosť na ťarchu obcí. Náhrada nesmie presahovať 6% skutočného výnosu dávky.
§ 4. Vyberanie iných dávok.
Paragraf 58 zákona č. 329/1921 Sb. z. a n. v znení bodu 4, čl. V. zákona č. 69/1935 Sb. z. a n. sa zrušuje a nahradzuje týmto znením:
(1) Ako samostatné dávky môžu obce ešte vyberať:
dávku z nájomného alebo z používaných miestností,
dávku z prechodného ubytovania,
dávku z oznamov akéhokoľvek druhu, určených pre verejnosť, výjmuc inzeráty v časopisoch a knihách,
dávku z nezastavených pozemkov, dávku zo spotreby elektrickej energie a plynu k účelom osvetľovacím,
dávku prepychovú (napr. dávku z luxusných bytov, dávku z útraty v zábavných miestnostiach prepychových).
(2) O povolení a vyberaní dávok uvedených v ods. l platia ustanovenia ods. 3, 5—11, § 2 a ods. 2 a 3, § 3 tohto zákona obdobne.
(3) Iné dávky obecné než v tomto zákone uvedené môžu sa zaviesť len s povolením Ministerstva vnútra v dohode s Ministerstvom financií.
§ 5. Pomocný fond.
Článok III. zákona č. 69/1935 Sb. z a n. sa pozmeňuje takto:
Paragraf 4. bude znieť:
(1) Z prostriedkov uvedených v § 3 bude zriadený Pomocný fond ako samostatná právnická osoba pri Slovenskej hypotečnej a komunálnej banke v Bratislave.
(2) Pomocný fond je oslobodený od rentovej dane, a to tak od priamo platenej, ako i srážanej dlžníkom.
(3) O hospodárení a majetku fondu treba každoročne sostaviť záverečný účet a predložiť ho Ministerstvu financií, Ministerstvu vnútra a tiež Najvyššiemu účtovnému kontrolnému úradu.
(4) Pokladničné a účtovné predpisy pre Pomocný fond vydá Ministerstvo financií v dohode s Ministerstvom vnútra a Najvyšším účtovným kontrolným úradom.
Paragraf 5. bude znieť, (1) Pomocný fond zastupuje a spravuje kuratórium, ktorého členmi sú:
a) 6 členov menovaných ministrom vnútra podľa § 88 zákona č. 190/1939 Sl. z.,
b) generálny riaditeľ Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky v Bratislave, po prípade zástupca určený riaditeľstvom banky a okrem toho jeden práva znalý stály riaditeľ tohto ústavu,
c) zástupca Ministerstva vnútra a zástupca Ministerstva financií.
(2) Ministerstvo vnútra menuje z členov kuratória predsedu kuratória a jeho zástupcu.
(3) Funkčné obdobie kuratória je 6- ročné.
(4) Členovia kuratória majú z prostriedkov Pomocného fondu nárok na odmenu vo výške diét 2. platovej stupnice za každý deň schôdze kuratória, a nakoľko nebývajú v Bratislave, aj nárok na úhradu cestovných trov a nocľažného vo výške
určenej Ministerstvom vnútra v dohode s Ministerstvom financií.
(5) K rokovaniu kuratória nech sú podľa potreby pozvaní zástupcovia veriteľských ústavov, vymenovaní Ministerstvom vnútra v dohode s Ministerstvom financií bez nároku na odmenu podľa ods. 4. Týmto zástupcom prislúcha hlas poradný.
(6) Právo vyhradené v ods. 3, § 7, čl. III. zákona č. 69/1935 Sb. z. a n. zástupcovi vlády, prislúcha zástupcom Ministerstva vnútra a Ministerstva financií.
(7) Podrobnosti o organizácii a rokovaní kuratória určuje vláda nariadením.
§ 6. Záverečné ustanovenia.
(1) Ustanovenia ods. 4, § l tohto zákona nadobúdajú účinnosť dňom 1. januára 1941, ostatné ustanovenia — dňom vyhlásenia.
(2) Tento zákon vykoná minister vnútra s ministrom financií.
Dôvodová zpráva.
Zmenou voči pôvodnému zneniu § 37 zákona číslo 329/1921 Sb z. a n. je, že vyslovuje sa vyberanie ďalších dvoch dávok vo všetkých obciach za povinné, a to dávky hasičskej a dávky zo psov. Pohnútkou pre toto opatrenie bolo v podstate: jednak zabezpečiť pre všetky obce širšiu základňu pravidelných dôchodkov, jednak uľahčiť doterajší ťažkopádny a zdĺhavý postup pri povoľovaní dávky hasičskej (dávky zo psov).
Podľa doterajšieho stavu ako samostatný a významný zdroj prijmov obecného hospodárstva pozná § 29 obec. fin. novely (zák. č. 329/1921 Sb. z. a n. ) obecné dávky, ktoré môžu byť vyberané buď ako prirážky ku štátnym daniam buď ako samostatné dávky.
Po stránke povoľovacej techniky pri zavedení konkrétnej dávky v obci rozoznáva zákon v §§ 35—38 tri spôsoby:
1. takzvané samostatné dávky obligatórne, ktoré všetky obce bez výnimky na
celom území štátnom sú od účinnosti zákona (resp. vládneho nariadenia číslo 143/1922 Sb. z. a n. ) povinné vyberať bez ohľadu na vôľu tej-ktorej obce podľa pravidiel vládou vydaných, sú to:
a) dávka z prírastku hodnoty nehnuteľnosti,
b) dávka zo zábav.
V predmetnej osnove bola pri tejto dávke výnimka zavedená v tom smere, že športové podniky budú v budúcnosti oslobodené od dávky zo zábav. Stalo sa tak na základe usnesenia vlády na schôdzi konanej dňa 26. júna 1940, ktorá rozhodla, že dávka zo športu sa vyberať nemá.
2. V druhej kategórii sú jednak samostatné dávky spotrebné (§ 35) a jednak iné samostatné dávky (§ 38), o zavedení ktorých náleží rozhodovať obci samej. Pri týchto samostatných dávkach buď boly vládou vydané o vyberaní tzv. vzorné pravidlá, alebo o vyberaní tej ktorej dávky vzorné pravidlá vydané neboly.
A. Ak pre niektorú dávku boly vydané vzorný pravidlá a obec sa usniesla vyberať dávku podľa týchto pravidiel (najmä i čo do výšky sadzieb), môže byť dávka vyberaná na základe povolenia vyššieho dohliadacieho úradu (§§ 35 a 38). Týmto vyšším dohliadacím úradom bol za platnosti organizačného zákona č. 125/1927 krajinský výbor, ktorého kompetencia po vydaní zák. č. 190/1939 Sl. z. prešla na župné úrady (§ 13, 5).
B. V prípade, že obec hodlala zaviesť niektorú zo samostatných dávok spotrebných (§ 35), o ktorej neboly vydané vzorné pravidlá, alebo sa rozhodla vyberať dávku na základe pravidiel, ktoré sa odchyľujú od pravidiel vládou vydaných, alebo s vyššími sadzbami, ako boly stanovené vo vzorných pravidlách, taktiež, ak sa obec rozhodla vyberať samostatnú dávku (§ 38), ktorá nie je v zákone č. 329/1921 uvedená, mohly byť zavedené len s povolením vlády. Kompetencia vlády povoľovať vyberanie dávky bola podľa čl. V. zákona číslo 69/1935 Sb. z. a n. presunutá na Ministerstvo vnútra v dohode s Ministerstvom financií novelizáciou § 35, ods. 3 a § 38, ods. 3 zákona číslo 329/1921 Sb. z. a n.
Hasičská dávka ako samostatná dávka obecná nie je spomenutá v § 38 zákona číslo 329/1921 Sb. z. a n., preto platí o nej ustanovenie § 38, ods. 3 cit. zákona v znení čl. V. zákona číslo 69/1935 Sb. z. a n. podľa ktorého:,, Inakšie dávky obecné než v tomto zákone menované môžu byť zavedené len so schválením Ministerstva vnútra daným v dohode Ministerstvom financií".
Keďže pre zavedenie tejto dávky podľa výšuvedeného sa vyžaduje povolenia ústredných úradov (Ministerstva vnútra a Ministerstva financií), sú tieto úrady takrečeno zaplavované žiadosťami obcí o povolenie vyberať hasičskú dávku alebo o predĺženie platnosti na ďalšie obdobie, čo sa prakticky rovná zavedeniu dávky od novoty,
Čo do finančného efektu povinného zavedenia tejto dávky, je všeobecne známe, že nebezpečenstvu ohňa boly a sú vystavené skoro všetky obce viac-menej rovnakou mierou. Tomuto nebezpečenstvu a živelnej pohrome bránia sa obyvatelia v odborne cvičených organizačných jednotkách, známych pod menom hasičské sbory, ktoré sú dobrovoľné alebo z povolania. Tieto služby konané v samostatnej pôsobnosti obce v záujme verejnej bezpečností
vyžadujú isté náklady pravidelne sa opakujúce, ktoré si musia obce samy obstarať. V posledných rokoch boly rozmnožené úlohy obcí v starostlivosti o verejnú bezpečnosť i povinnou civilnou protileteckou ochranou (zákonom číslo 82/1936 Sb. z. a n. ). Primeranú úhradu na tieto služby požiarno-policajné a službu spojenú s CPO nachádzajú obce práve v hasičskej dávke, ktorú v ostatnom čase húfne zavádzajú. Do týchto nákladov patria menovite zaopatrovanie a udržovanie hasičského výstroja (striekačky, rovnošaty, odmeny a pod. ), stavba hasičských domov a skladíšť a iné.
Pokiaľ sa týka obecnej dávky zo psov, boly k ním vydané vzorné pravidlá vládnym nariadením číslo 143/1922 v znení vlád. nar. č. 15/1928 Sb. z. a n., preto vyberanie tejto dávky povoľoval a pravidlá schvaľoval vyšší dohliadací úrad, t. j. krajinský výbor, a od účinnosti zákona číslo 190/1939 Sl. z. župné úrady. Držanie psov poskytuje vhodný daňový predmet, ktorý poplatníctvo veľmi nezaťažuje a v svojom celku dáva obci vhodný zdroj stálych príjmov. Keďže táto dávka bola veľmi rozšírená a vyberala sa skoro vo všetkých obciach, po stránke daňovej únosnosti neznamená podstatne nové zaťaženie, len zuniformovanie sadzieb a povoľovacej techniky, lebo odpadne doterajšie povoľovacie pokračovanie u župných úradov (prípadne i ministerstiev).
Výnos dávky slúži v prvom prípade úhrade výdavkov zverozdravotníckych opatrení, medzi ktoré náleží v prvom rade starať sa o povinné očkovanie psov proti besnote, k čomu nájdu obce v tejto dávke primeranú úhradu. Zvyšok výnosu dávky na zverozdravotné ciele nepoužitý má sa upotrebiť na úhradu rozpočtového schodku.
Výsledkom navrhovaného zákonného opatrenia, ktorým sa zavádzajú dávky hasičská a dávka zo psov ako dávky povinné bude, že povoľovacie pokračovanie u Ministerstva vnútra a Ministerstva financií, ako aj u župných úradov odpadne. Tým sa odbremenia značne centrálne úrady i úrady verejnej správy vnútornej, čím sa vyhovie znovu na určitom úseku štátnej administratívy princípu zrýchlenia a zlacnenia verejnej správy.
K §§ 2—4.
Podľa doterajšieho znenia §§ 28, 35 a 38 zákona číslo 329/1921 Sb. z. a n. nerobil sa rozdiel medzi zavedením novej,
v obci ešte nevyberanej dávky, ktorá podliehala povoleniu dozorčích úradov alebo ministerstiev a medzi púhym predĺ- žením platnosti dávky na ďalšie roky, ktorá na základe povolenia už bola v obcí vyberaná. Týmto stavom boly schvaľujúce úrady stále príliš zamestnávané povoľovaním takých dávok, ktoré už obec vyberala, ale pre sídenie lehoty musely znovu žiadať o povolenie pre ďalšie roky.
Ministerstvo vnútra pri tejto osnove použilo iniciatívy krajinského sväzu obcí a miest na Slovensku, navrhujúceho opatrenie, ktorým by bola predĺžená platnosť všetkých pravidiel o vyberaní dávok a poplatkov, ktorých platnosť vypršala koncom roku 1939 alebo vyprší po tomto termíne až do novej úpravy.
Takéto opatrenie pokladá Ministerstvo vnútra za účelné, lebo navrhovanou zmenou doterajších poplatkových a dávkových predpisov by sa obce a mestá predsa len odbremenily od prac, spojených s vybavovaním dávkovej agendy.
Pri zmene poplatkových a dávkových predpisov treba sledovať ciel, aby prevedenou zmenou predpisov dosiahlo sa — hoci len čiastočné, ale trvalé odbremenenie úradov od práce na ne uvalenej, čo sa v danom prípade dá snadno docieliť doplnením §§ 28, 35 zákona číslo 329/1921 Sb. z. a n. v znení zákona číslo 69/1935 Sb. z. a n. a vládnych nariadení k týmto zákonom vydaných (v dodatku I. vl. nar. č. 143/1922 v znení vl. nar. č. 15/1928 Sb. z. a n. ) osnovou, koncipovanou podľa §§ 2—4 tohto vládneho návrhu zákona.
Týmto opatrením docieli sa značné uľahčenie práv nielen obciam a mestám, ale aj schvaľujúcim úradom, lebo navrhovaným doplnkom odpadne sostavovanie žiadosti obcami o predĺženie vypršanej platnosti tých-ktorých pravidiel, vyhotovenie nových pravidiel, rozličných dokladov, potrebných na vystrojenie žiadostí, zdĺhavá korešpondencia úradov, potrebná pre odstránenie vecných a formálnych závad, ktorá veľmi zdržovala (hamovala) meritórne vybavenie vecí a ťarbavý postup schvaľujúci. Tieto úradné úkony rovnako zaťažujú obecné úrady ako aj vrchnosti schvaľujúce.
Obce a mestá, ktoré sa včas usnesú a o predĺžení sišlej platnosti svojich výberčích pravidiel, nebudú v pokračovaní ďalšieho vyberania obecných poplatkov a dávok hatené, lebo nemusia čakať na schválenie svojich pravidiel.
Kontrola schvalujúcich úradov je v tomto ohľade zabezpečená tým, že obce a mestá sú v smysle navrhovaného doplnku §§ 28, 35 a 38 povinné svoje právoplatné usnesenia vynesené o predĺžení platnosti tých-ktorých pravidiel pravidelne predkladať schvaľujúcim úradom na vedomie, ktoré majú možnosť v 30-dňovej lehote vyjadriť sa a presvedčiť sa o správnosu alebo nesprávnosti postupu obecných a mestských zastupiteľstiev. Ak sa schvaľujúci úrad do 30 dní od predloženia žiadosti obce nevyjadrí alebo nepodá svoje námietky, obec pravidlá vyhlási a môže pódia nich vyberať poplatky a dávky.
Tento zjednodušený postup nevzťahuje sa však len na prípady, v ktorých ide len o predĺženie platnosti pravidiel pre vyberanie dávky, v obci už zavedenej, ale aj pri každom novom povolení dávky alebo poplatku.
Ustanovenia zákona upravujúce postup pri povoľovaní dávky a poplatkov a schvaľovaní pravidiel sú veľmi podrobné a dôkladné, takže nevyžadujú zvláštnych komentárov. V zásade rozoznáva sa trojaký postup:
1. v prvom prípade sa nežiada vôbec vyššieho schválenia. Právoplatné usnesenie obecného zastupiteľstva musí však obec predložiť župnému úradu, ktorý ho preskúma, a ak sa do 30 dní nevyjadrí, považujú sa poplatky (resp. dávky) za platne usnesené;
2. v druhom prípade, ak ide o podstatnejšie zmeny vzorných pravidiel, možno hovoriť už o vlastnom schvaľovacom akte, ktorý vydá výmerom župný úrad a
3. len keď ide o uvalenie nových bremien na poplatníkov, alebo o nové subjekty alebo o poplatky (a dávky), o ktorých vzorné pravidlá vydané neboly, schvaľuje a povoľuje vyberania poplatkov a dávok Ministerstvo vnútra v dohode s Ministerstvom financií.
Voči predošlému stavu nastáva zmena najmä v tom, že odpadne celé zdĺhavé schvaľovacie pokračovanie u župných úradov v prípade l (štylizovanom v ods. 5, § 2, od l, § 3 a od 2, § 4), kedy činnosť týchto úradov obmedzí sa proste na konštatovanie toho, že podkladom usnesenia obecného zastupiteľstva bolo zavedenie
niektorých poplatkov alebo dávok podľa doslovného znenia vládou vydaných vzorných pravidiel. Tým, že župný úrad sa v danej lehote 30 dní (ktorá však je dosť krátka) nevyjadrí, považujú sa poplatky za platne usnesené.
Je zrejmé, že týmto spôsobom tzv. schvaľovania dávok mlčky, odbúra sa v značnej miere terajší zdĺhavý a ťažkopádny postup schvaľovací.
Tento paragraf je iba prispôsobenie Článku III. zákona číslo 69, 1935 Sb. z. a n. novým pomerom v dôsledku štátoprávnej zmeny nastalej v roku 1939, pre ktorú Zemská banka, filiálka v Bratislave zanikla, ďalej
v dôsledku vyhlášky ministra financií zo dňa 7. júla 1939 číslo 10732/39-VI/16, uverejnenej v čísle 42/1939 časti I. Úradných novín, ktorou bola zriadená Slovenka hypotečná a komunálna banka v Bratislave na miesto Zemskej banky, filiálky v Bratislave a konečne
v dôsledku ustanovenia § 38 zákona číslo 190/1939 Sl. z. o verejnej správe vnútornej, podľa ktorého,, ustanovenie § 5, ods. l, písm. a) zákona číslo 69/1935 Sb. z. a n. sa pozmeňuje tak, že na miesto 8
členov krajinského výboru do kuratória Pomocného fondu menuje 6 členov Ministerstva vnútra".
Právomoc, vyhradená čl. III. zákona č. 69/1935 Sb. z. a n. vláde, bola prenesená § 5 osnovy na Ministerstvo vnútra, ktoré, kde toho je treba zo štátofinančných dôvodov, rozhodne v dohode, s Ministerstvom financií. Týmto ustanovením mieni sa docielil rýchlejšie vybavovanie agendy oddĺženia obcí, ktorého spôsob upravujú spomenuté predpisy.
Táto úprava predpisov o Pomocnom fonde bola svrchovane potrebná i preto, aby mohol započať svoju dôležitú funkciu, ktorú má pri usporiadaní finančného hospodárstva obcí.
Prevedenie zákona nevyžiada si od štátu nových výdavkov.
Po stránke formálnej je želaním vlády, aby osnova bola prikázaná výboru rozpočtovému a ústavno-právnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády
Alexander Mach v. r.
minister vnútra.