stíhaniu, aby sa zmaril výsledok trestného pokračovania, alebo aby zostal bez trestu, potresce sa pre zločin žalárom do dvoch rokov.
(3) V prípadoch ods. l a 2 trest na slobode nesmie byť prísnejší než trest, stanovený v zákone pre páchateľa vojenského zločinu.
(4) V prípade ods. 2 sa vinník nepotresce, ak nadržoval osobe blízkej.
Zakázané zpravodajstvo. § 29.
(1) Kto uverejní zprávu
a) o sile, vojenskej zdatnosti, alebo o pohybe vojska, alebo o podniku, zariadení, alebo opatrení, dôležitom pre obranu štátu alebo pre obranu jeho spojenca, hoci sa to úradne zakázalo, alebo hoci mohol zo zprávy alebo z iných okolností vedieť, že uverejnením ohrozuje záujem štátu,
b) o mimoriadnych zariadeniach na udržanie, alebo obnovenie pokoja, hoci sa to úradne zakázalo,
c) o niektorom trestnom čine, uvedenom v §§ 5 až 9, alebo o úradnom pátraní, alebo o trestnom pokračovaní, v ktorých ide o taký čin, ak nebola o tom vydaná, alebo schválená zpráva úradom,
potresce sa pre prečin väzením do jedného roku.
(2) Rovnako sa potresce, kto poskytne nepovolanej osobe informáciu o niektorom trestnom čine, uvedenom v §§ 5 až 9 alebo o úradnom pátraní, alebo o trestnom pokračovaní, v ktorých ide o takýto čin.
(3) Zariadením dôležitým pre obranu štátu sú aj komunikačné prostriedky, ako pošta, telegraf, telefón, rádioelektrické zariadenie, železnice, hradské a pod., nakoľko môžu byť použité pre obranu štátu.
Ohrozovanie obrany republiky.
§ 30.
Kto bez povolenia úradu
a) vyhotoví popis, plán, nákres, alebo
snímok niektorého zariadenia, alebo opatrenia na obranu republiky,
b) odpíše, odkreslí, alebo odfotografuje, alebo inému dá, alebo nechá odpísať, odkresliť, odfotografovať plán, nákres, snímok, alebo spis o takomto zariadení, alebo opatrení,
c) niektorý spomenutý predmet uverejní, pre seba, alebo pre iného zadováži,
potresce sa, ak čin nie je prísnejšie trestný, pre prečin väzením do jedného roku.
Neodstránenie, alebo zriadenie nedovolených pomníkov,
§ 31.
(1) Župný, okresný (štátny policajný) úrad môže nariadiť odstránenie pomníkov, nápisov a iných pamätností, umiestených na verejnom mieste, alebo na mieste, kde sú viditeľné s verejného miesta, ak sú rázu protištátneho, alebo protinárodného.
(2) Ten istý úrad môže zakázať zriaďovať takéto pomníky, nápisy a pamätnosti.
(3) Za pomníky a pamätnosti treba pokladať najmä aj poprsia, tabule, obrazy, znaky a odznaky.
(4) Za miesto verejné treba pokladať podľa tohto ustanovenia námestia, ulice, verejné cesty, sady, kúpele, školy, zábavné miestnosti a iné verejne prístupné priestranstvá a miestnosti,
(5) Kto
a) nevyhovie v ustanovenej lehote právoplatnému nariadeniu úradu o odstránení takéhoto pomníka, nápisu alebo pamätnosti,
b) kto proti úradnému zákazu zriadi nový takýto pomník, nápis alebo pamätnosť,
potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok zatvorením do dvoch mesiacov.
DIEL ŠTVRTÝ. Záverečné ustanovenia.
Účinná ľútosť. § 32.
(1) Pre činy, uvedené v §§ l až 3, 6 až 8, nie je trestný ten, kto dobrovoľne, a nie preto, že jeho činnosť bola odhalená, od nej upustí a buď urobí oznámenie úradu včas, keď škodlivý výsledok mohol byť zamedzený, buď sám ho zamedzí, alebo napraví.
(2) Nie je trestný ani ten, kto sa zúčastnil na spolčení pri trestných činoch, uvedených v §§ 2 a 3, 6 až 8 a 12, ak prv než spolčenie bolo odhalené, buď dosiahol, že od spolčenia bolo upustené, buď spolčenie úradu oznámil.
(3) Oznámením trestného podujatia nestáva sa beztrestným ten, kto sa s úmyslom, aby ho úradu prezradil, ho nastrojil, alebo navádzal na účasť na ňom.
Vymeriavanie trestu. § 33.
(1) Ak bol na osobách a za okolností, uvedených v § 10, spáchaný zločin vraždy a poľahčujúce okolnosti sú tak závažné, že trest smrti by bol neprimerane prísny, môže súd miesto trestu smrti uložiť len doživotnú trestnicu.
(2) Pre osobu, ktorá v čase spáchania trestného činu podľa tohto zákona dovŕšila 18, ale ešte nie 20 rokov, základným trestom, namiesto trestu smrti, je doživotná trestnica. Ustanovenia § 32 tr. nov. (zák. čl. XXXVI/1908) nemožno použiť pri trestoch, uložených podľa tohto zákona.
Trest peňažitý. § 34.
Pre čin, trestný podľa tohto zákona, môže súd vedľa trestu na slobode uložiť aj trest peňažitý, najmä ak bol čin spáchaný zo zištnosti, alebo s úmyslom spôsobiť nejakú ujmu republike. Tento trest sa vymeriava pre priestupok od 50 Ks do 3. 000 Ks, pre prečin od 200 Ks do 40. 000
Ks a pre zločin od 1. 000 Ks do 200. 000 Ks.
Konfiškácia majetku. § 35.
(1) Pri odsúdení pre zločiny, uvedené v §§ l až 6, 8, 13, ods. 2 a 25, ods. l, môže súd vysloviť konfiškáciu majetku odsúdeného.
(2) Konfiškácia majetku záleží v tom, že všetok majetok vinníkov, alebo jeho časť, ktorú súd určí v rozsudku, prepadá v prospech štátu.
(3) Odsúdenému, ktorý je neschopný na zárobkovú činnosť a býva v tuzemsku, aj osobám, ktoré majú voči odsúdenému zákonitý nárok na výživu a výchovu, ak nemajú vlastného majetku, alebo ak sú zárobkové neschopné a bývajú v tuzemsku, ponechá sa z majetku toľko, koľko potrebujú na svoju najnevyhnutnejšiu výživu, prípadne výchovu.
(4) Výkon konfiškácie majetku sa upraví osobitným zákonom.
Zhabanie trestných znakov. § 36.
(1) Ak obžalovaný má vo svojom majetku veci, o ktoré sa trestným činom obohatil, alebo iné predmety, ktoré si za ne nadobudol, alebo hodnotu takýchto vecí, súd má vyhlásiť, že tieto veci alebo ich hodnote prepadajú v prospech štátu.
(2) Veci, ktorými bol trestný čin spáchaný, alebo ktoré trestným činom boly vyrobené alebo získané, alebo ktoré sú zrejme určené na spáchanie trestného činu, môže súd vyhlásiť prepadlými v prospech štátu, nehľadiac na výsledok trestného pokračovania, ak ohrozujú bezpeč- - nosť štátu, verejnú bezpečnosť, alebo verejný poriadok, a to aj keď nepatria obvinenému.
(3) Ak súd za súdneho pokračovania nerozhodol o veciach, v ods. l a 2 uvedených, rozhodne o nich dodatočne. Ak sa nezaviedlo súdne pokračovanie, rozhodne o prepadnutí vecí, v ods. 2 uvedených, ten súd, ktorý by bol ináč príslušný rozhodovať o trestnom čine. V oboch prípadoch rozhodne súd na verejnom pojednávaní usnesením, za primeraného použitia ustanovení trestného poriadku o hlavnom pojednávaní. Týmto usnesením sa rozhodne len o zhabaní, prípadne zničení trestných znakov a o znášaní útrat tohto pokračovania.
(4) Na verejné pojednávanie podľa ods. 3 treba predvolať verejného žalobcu a podľa možnosti aj všetky osoby, ktoré by mohly byť postihnuté zhabaním. Tieto osoby majú rovnaké práva ako obžalovaný.
(5) Ak niektorá z týchto predvolaných osôb na verejné pojednávanie nepríde, alebo sa nedá zastúpiť advokátom, to neprekáža vo veci pojednávať a rozhodovať.
(6) Ak osoby, ktoré by boly týmto zhabaním postihnuté, sú neznáme, alebo sa zdržujú na neznámom mieste, súd im má z úradu ustanoviť obhajcu.
(7) Proti usneseniu, vynesenému podľa ods. 3, možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť treba ohlásiť pri vyhlásení usnesenia. Jej prevedenie možno podať na súde, ktorý usnesenie vyhlásil, buď pri jej ohlásení, buď najneskôr do osem dní po vyhlásení. Ak usnesenie bolo neprítomným stranám doručené, sťažnosť treba podať aj s jej prevedením do osem dní od doručenia na súde, ktorý vo veci rozhodol.
Strata čestných práv občianskych.
§ 37.
(1) Ak súd uzná vinu pre zločin, uvedený v tomto zákone, a vymeria trest na slobode aspoň šesť mesiacov, vysloví súčasne ako vedľajší trest stratu čestných práv občianskych.
(2) Strata čestných práv občianskych obsahuje:
a) trvalú stratu vyznamenaní, radov a čestných odznakov, verejných, úradov a služieb, verejných hodností, funkcií a titulov, akademických hodností a povolaní,
pre ktoré taká hodnosť je podmienkou, stratu odpočivných a zaopatrovacích požitkov z verejných peňazí, platov z milosti a iných podobných platov z verejných peňazí,
b) stratu spôsobilosti nadobudnúť, alebo opätovne nadobudnúť práva, uvedené pod písm. a),
c) stratu práva voliť a byť voleným, alebo povolaným na verejnú funkciu, alebo hlasovať vo verejných veciach.
(3) Strata čestných práv občianskych nastáva právoplatnosťou rozsudku.
(4) Strata čestných práv občianskych sa skončí:
a) vykonaním súdom uloženého trestu, keď ide o spôsobilosť nadobudnúť, alebo opätovne nadobudnúť akademické hodnosti a povolania, pre ktoré je takáto hodnosť podmienkou,
b) podľa rozhodnutia súdu po 3 až 10 rokoch, keď ide o spôsobilosť nadobudnúť, alebo opätovne nadobudnúť ostatné práva, uvedené v ods. 2, písm. a),
c) po 3 rokoch, keď ide o práva, uvedené v ods. 2, písm. c).
(5) Čas, uvedený v ods. 4, písm. b) a c), počíta sa od vykonania trestu, alebo od jeho odpustenia, alebo od premlčania jeho výkonu.
(6) Ustanovenie § 4 zákona č. 123/31 Sb. z. a n. je týmto zákonom nedotknuté.
Vypovedanie. § 38.
(1) Ak cudzinec je odsúdený pre zločin podľa tohto zákona na trest na slobode najmenej na šesť mesiacov, súd súčasne vysloví, že odsúdený sa vypovedá z územia republiky.
(2) V ostatných prípadoch odsúdenia podľa tohto zákona môže to súd urobiť, ak bola činom ohrozená bezpečnosť štátu, verejná bezpečnosť, alebo verejný poriadok.
Zastavenie p e r i o d i c k é h a tlačiva.
§ 39.
(1) Ak sa vypovie v trestnom pokračovaní proti určitej osobe, ale v objektívnom pokračovaní v tlačových veciach, že obsahom periodického tlačiva bol spáchaný zločin alebo prečin podľa tohto zákona, a že, hľadiac na predošlé takéto rozhodnutia, učinené v čase pomerne krátkom o tom istom tlačive, aj keď pod iným názvom vydávanom, dá sa odôvodnene predpokladať, že spomenuté trestné činy budú obsahom toho istého periodického tlačiva aj ďalej páchané, môže súd vysloviť, že jeho vydávanie môže byť zastavené.
(2) Toto rozhodnutie možno napadnúť tými istými opravnými prostriedkami ako rozhodnutie o treste, alebo v objektívnom pokračovaní v tlačových veciach opravnými prostriedkami v tomto pokračovaní prípustnými.
(3) Keď rozhodnutie súdu stalo sa právoplatným, Ministerstvo vnútra môže nariadiť zastavenie periodického tlačiva, a to u tlačív vychádzajúcich aspoň 5 krát týždenne najdlhšie na 3 mesiace a u ostatných periodických tlačív najdlhšie na 6 mesiacov. Proti tomuto zastaveniu niet opravného prostriedku. Rozhodnutie súdu stráca účinnosť, ak nebolo najneskoršie do dvoch mesiacov nariadené zastavenie periodického tlačiva.
(4) Kto periodické tlačivo, ktorého vydávanie bolo zastavené, ďalej vydáva, potresce sa pre prečin väzením do troch mesiacov.
(5) Ak má tlačový úrad za to, že zastavené periodické tlačivo je vydávané, alebo podľa oznamu jemu učineného má byť vydávané ďalej pod iným menom, zakáže toto vydávanie, alebo odmietne z tejto príčiny vziať oznam na známosť. To platí aj vtedy, keď rozhodnutie súdu, ktorým sa vyslovilo, že vydávanie periodického tlačiva môže byť zastavené, nenadobudlo ešte právoplatností. Sťažnosť proti tomuto opatreniu tlačového úradu nemá odkladného účinku.
(6) Kto i proti skutočnosti, uvedenej v ods. 5, periodické tlačivo ďalej vydáva, alebo pod iným menom vydávať začne, potresce sa podľa ustanovenia, uvedeného v ods. 4.
Podmienečné odsúdenie. § 40.
Pri osobách, ktoré v čase spáchania trestného činu podľa tohto zákona dovŕšily 18 rokov, je podmienečné odsúdenie vylúčené, ak verejný záujem vyžaduje výkon trestu.
Pôsobnosť, príslušnosť a obžaloba v občianskom trestnom pokračovaní.
§ 41.
(1) Konať trestné pokračovanie pre činy podľa §§ l až 11, 13 a 15, patrí do pôsobností krajského súdu v sídle hlavného súdu, prípadne v sídle oddelenia hlavného súdu.
(2) Konať trestné pokračovanie pre ostatné zločiny a prečiny podľa tohto zákona patrí do pôsobnosti krajského súdu, a to aj pre priestupky spáchané tlačou.
(3) Konať trestné pokračovanie pre priestupky podľa tohoto zákona, ktoré neboly spáchané tlačou, patrí do pôsobnosti okresného súdu, ak v tomto zákone niet o tom iného ustanovenia.
(4) Ustanovenie zákona č. 33/40 Sl. z. o samosudcovi nemožno použiť v pokračovaní pre trestné činy podľa tohto zákona.
(5) Činy podľa tohto zákona stíhajú sa na obžalobu verejnú.
Právne zastupovanie. § 42.
(1) V pokračovaní pre trestné činy, uvedené v §§ l až 11, 13 a 15, môže byť obhajcom alebo právnym zástupcom vôbec len ten, kto je zapísaný do soznamu osôb, oprávnených zastupovať v týchto veciach. Tento soznam sa vedie na Ministerstve pravosúdia a môžu sa do neho, na žiadosť, alebo z úradu, zapísať len osoby, oprávnené zastupovať pred sborovými súdmi občianskymi. Nakoľko ide o advokátov, nech sa vopred vypočuje o veci advokátska komora.
(2) Zápis do soznamu môže sa odoprieť bez udania dôvodov. Práve lak sa môže osoba v sozname zapísaná bez udania dôvodov zo soznamu vytrieť.
(3) Soznamy a zmeny v sozname nech sa vyhlásia spôsobom, ktorý ustanoví Ministerstvo pravosúdia.
(4) Ustanovenia tohoto paragrafu platia aj pre pokračovanie pred súdmi vojenskými. Právo aktívnych dôstojníkov justičnej služby — obhajovať pred vojenskými súdmi v 'týchto veciach — nie je nijako naštrbené. Ak ide o neaktívnych dôstojníkov justičnej služby, rozhodne o ich oprávnení zastupovať v takýchto veciach pred vojenskými súdmi Ministerstvo národnej obrany.
Dôvernosť pokračovania. § 43.
(1) V písomnostiach, ktoré sa doručujú niekomu inému ako súdu, alebo úradu, v trestnom pokračovaní pre činy podľa §§ 5 až 9 a § 15, keď sa vzťahujú na ustanovenia §§ 5 až 9, nech sú skutočnosti, opatrenia a predmety, ktoré majú zostať v tajnosti pre obranu republiky a sú predmetom pokračovania, popisované a uvádzané len natoľko, nakoľko je to nevyhnutne potrebné.
(2) V pokračovaní pre trestné činy podľa ods. l je verejný žalobca oprávnený hocikedy a bez udania príčin žiadať, aby dôverníkovi (dôverníkom) obžalovaného sa odoprel prístup na hlavné pojednávanie, z ktorého bola verejnosť vylúčená. Obžalovaný môže však žiadať, aby sa povolil prístup inému dôverníkovi (dôverníkom).
(3) Ináč ustanovenie § 5 zákona č. 131/36 Sb. z. a n. je týmto zákonom nedotknuté.
Stíhanie osôb vojenských. § 44.
(1 ) Ustanovenia tohto zákona platia i pre osoby podriadené vojenskej súdnej právomoci.
(2) Pre činy, spáchané za vojny, ostávajú v platnosti prísnejšie trestné sadzby, podľa vojenského trestného zákona.
(3) Pri pokračovaní pre trestné činy, súdom stíhateľné, uvedené v tomto zákone, aj keď sa sbiehajú s inými trestnými činmi, koná sa hlavné pojednávanie pred senátom vojenského súdu, ktorý sa skladá z troch dôstojníkov justičnej služby, z ktorých najvyšší (najstarší) predsedá.
(4) Pri ukladaní a vykonávaní trestov na slobode, uvedených v tomto zákone, súdmi vojenskými majú sa použiť tieto zásady:
a) zatvorenie podľa tohto zákona rovná sa väzeniu podľa ustanovení vojenského trestného zákona;
b) väzenie podľa tohto zákona rovná sa tuhému väzeniu podľa ustanovení vojenského trestného zákona;
c) žalár podľa tohto zákona a žalár podľa ustanovení vojenského trestného zákona sú rovnaké;
d) trestnica podľa tohto zákona rovná sa ťažkému žaláru podľa ustanovení vojenského trestného zákona.
(5) Kde tento zákon, pri trestoch na slobode, neuvádza spodné hranice trestných sadzieb, pre vojenské súdnictvo určujú sa takto:
a) pri trestnici dva roky;
b) pri žalári šesť mesiacov;
c) pri väzení jeden deň;
d) pri zatvorení tri hodiny.
Stíhanie cudzincov. § 45.
(1) Podľa tohto zákona sa potresce aj cudzinec, ktorý sa dopustil v cudzine trestného činu, uvedeného v §§ l až 12 a 25.
(2) V prípade § 6 a 7 a § 8, ods. 2 a 3 cudzinec nie je trestný, ak sa dopustil činu, vykonávajúc právo, zaručené právom medzinárodným.
Výklad jednotlivých výrazov tohto zákona.
§ 46.
(1) Násilenstvom je nielen skutočný čin násilný, ale aj spôsobenie stavu bezbrannosti, ako aj nebezpečná hrozba bezodkladným vykonaním násilného činu.
(2) Verejne je čin vykonaný, ak bol spáchaný rozhlasom, tlačivom, alebo rozširovaným spisom, na shromaždení, alebo pred zástupom. Čin nie je vykonaný ani verejne ani pred dvoma alebo viac osobami, ak je spáchaný v úzkom rodinnom kruhu toho, kto ho vykonal; k tomuto náleží aj ten, kto sdieľa s rodinou trvalé spoločnú domácnosť.
(3) Kde v tomto zákone sú ustanovenia pre čas vojny, treba pod ním rozumieť čas brannej pohotovosti štátu podľa § 57 zákona o obrane štátu č. 131/36 Sb. z. a n.
(4) Osobami blízkymi sú manželia, príbuzní v priamom pokolení a súrodenci; iné osoby v pomere rodinnom, alebo v pomere obdobnom pokladajú sa za blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá pociťovala ako ujmu vlastnú.
(5) Zástupcom prezidenta republiky treba rozumieť, za stavu podľa § 37 ústavného zákona z 21. júla 1939 č. 185 Sl. z., predsedu vlády.
Trestnosť pokusu. § 47.
Pokus prečinov podľa tohto zákona je trestný.
Pomer k doterajším ustanoveniam.
§ 48.
(1) Kde sa doterajšie zákonné ustanovenia odvolávajú na §§ zákona na ochranu republiky č, 50/23 Sb. z. a n. s príslušnými zmenami a doplnkami, tam treba rozumieť obdobné ustanovenia tohto zákona.
(2) Týmto zákonom sa zrušujú všetky doterajšie ustanovenia zákonov a nariadení, nakoľko sa vzťahujú na veci, upravené týmto zákonom. Najmä sa zrušujú:
a) §§ l až 42 a 44 zákona na ochranu republiky č. 50/23 Sb. z. a n.,
b) zákon č, 124/33 Sb. z. a n.,
c) čl. I až III zákona č. 140/34 Sb, z. a n.,
d) zákon č. 68/35 Sb. z. a n.,
e) zákon č. 130/36 Sb. z. a n.,
f) ods. 2, § l zákona č. 91/34 Sb. z. a n.,
g) ods. l až 3, § 39 zákona č. 131/36 Sb. z. a n.,
h) vládne nariadenie č. 140/36 Sb. z. a n.,
i) vládne nariadenie č. 20/39 Sb. z. a n. I.
Účinnosť a výkon zákona. § 49.
(1) Tento zákon nadobudne účinnosť pätnástym dňom po vyhlásení okrem ustanovenia § 35, ktoré nadobudne účinnosť až zrušením zákona z 19. októbra 1939 č. 262 Sl. z.
(2) Vykonajú ho všetci členovia vlády.
Dôvodová zpráva.
Všeobecná časť.
Zákonom o samostatnom Slovenskom štáte č. 1/39 Sl. z., Snem Slovenského štátu vyhlásil, že všetky doterajšie zákony, nariadenia a opatrenia (predpisy a úpravy) ostávajú v platnosti so zmenami, ktoré vyplývajú z ducha samostatnosti Slovenského štátu. Platí teda v horejšom smysle aj naďalej celý zákon na ochranu republiky č. 50/23 Sb. z. a n. so všetkými zmenami a doplnkami ako sa za 15 rokov postupne uzákoňovaly. Na tieto uzákonené zmeny a doplnky sa poukáže v jednotlivých §§ tejto osnovy.
S ohľadom na štátoprávnu zmenu v samostatnom Slovenskom štáte justičná správa vzala si za prvý úkol doterajšie právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu štátu prispôsobiť jednak novému duchu Slovenského štátu, najmä pokiaľ ide o úvodné vyhlásenie našej Ústavy (ústavný zákon č. 185/39 Sl. z. ) a jednak aj duchu a obsahu samotných predpisov Ústavy (§§ l až 103 cit. úst. zák. ).
Súrne prevedenie tejto úlohy stalo sa aktuálne najmä vtedy, keď vláda Slovenskej republiky listom zo 4. augusta 1939 č. 7537/IV-1939 nariadila Ministerstvu pravosúdia pripraviť nové znenie doterajšieho zákona na ochranu republiky už toľkokrát novelizovaného. V dôsledku tohto nariadenia Ministerstvo pravosúdia zariadilo, aby osnova nového zákona čím skôr bola tak spracovaná, aby mohla byť predložená vláde. — Za tým účelom najskôr sám referent Ministerstva pravosúdia vypracoval osnovu, ktorú potom užšia komisia, skladajúca sa zo zástupcov najvyššieho súdu, generálnej prokuratúry a samotného Ministerstva pravosúdia preskúmala, po ktorom preskúmaní sa dostala aj z dôvodovou zprávou do pripomienkového pokračovania. Po tomto pripomienkovom pokračovaní definitívne znenie osnovy ustanovila širšia komisia vo svojich 23 zasadaniach, do ktorej sa pribrali aj zástupci právnickej fakulty, advokátskej komory a jednotlivých zainteresovaných ministerstiev. Treba pripomenúť, že táto širšia komisia sa zapo-