Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasadanie.
244.
Návrh
poslanca Rudolfa Ča vo j s ké h o a spoločníkov
na vydanie zákona o rodinných prídavkoch robotníkov.
Podpísaní navrhujú:
Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť na tomto zákone:
Zákon
zo dňa_____________1940
o rodinných prídavkoch robotníkov.
§ 1.
(1) Zamestnanec, podliehajúci nemocenskému poisteniu podľa zákona č. 221/1924 Sb. z. a n. a podlá zákona č. 242/1922 Sb. z. a n. a právnych predpisov tieto zákony pozmeňujúcich a doplňujúcich, na ktorého sa nevzťahuje zákon č. 154/1934 Sb. z. a n. (ďalej "robotník"), ktorý ako živiteľ rodiny je povinný starať sa o rodinných príslušníkov uvedených v § 2 tohto zákona, má nárok na rodinný prídavok.
(2) Ak je v jednej domácnosti zárobkové činných viac osôb, rodinný prídavok poskytuje sa len jednej z nich, a to tej, ktorá má nárok na vyšší rodinný prídavok.
§ 2.
(1) Rodinný prídavok prislúcha na týchto členov rodiny, ak sa robotník skutočne o nich stará:
a) manželku, keď nie je zárobkové činná,
b) každé vlastné alebo osvojené dieťa, vnuka a súrodenca do 16 rokov; na staršie
dieťa, vnuka a súrodenca len v tom prípade, ak študuje, najdlhšie do 24 rokov, alebo ak je učňom bez nároku na mzdu (naturálne požitky), najdlhšie do 19 rokov, alebo ak je trvalé práceneschopné. (2) Robotník, ktorý si uplatňuje nárok na rodinný prídavok, je povinný na požiadanie zamestnávateľa alebo Robotníckej sociálnej poisťovne predložiť potvrdenie notárskeho úradu svojho bydliska o členoch svojej rodiny, ktorých je živiteľom.
§ 3.
(1) Rodinný prídavok činí za každý odpracovaný deň (smenu) a na každého rodinného príslušníka uvedeného v § 2
a) v poľnohospodárstve... 2 Ks,
b) v ostatných hospodárskych odvetviach.......3 Ks.
(2) Rodinný prídavok sa poskytuje aj za dni, keď robotník nepracoval, ak má nárok na mzdu.
§ 4.
(1) Pri Robotníckej sociálnej poisťovni v Bratislave zriadi sa fond pre celoštátne vyrovnanie úhrad rodinných prídavkov.
(2) Výdavky na správu fondu kryjú sa z jeho prostriedkov.
§ 5.
(1) Na úhradu rodinných prídavkov je povinný zamestnávateľ platiť v prospech fondu (§ 4) za každého svojho robotníka príspevok, ktorý činí:
a) v poľnohospodárstve.. 2. 50 Ks,
b) v ostatných hospodárskych odvetviach... 4. 30 Ks.
(2) Príspevok za robotníkov niže 17- ročných činí len polovicu príspevku, uvedeného v predošlom odseku.
(3) Príspevky platia sa za dni, za ktoré sa platia príspevky na povinné nemocenské poistenie robotnícke.
(4) Príspevky vymáhajú sa podľa ustanovení platných pre vymáhanie príspevkov na povinné nemocenské poistenie robotnícke,
§ 6.
Rodinný prídavok vypláca robotníkom zamestnávateľ z vlastných prostriedkov na účet fondu (§ 4).
§ 7.
(1) Ak sa zistí, že zamestnávateľ rodinný prídavok neprávom vyplatil, alebo neprávom odoprel vyplatiť, povinný je pri najbližšej výplate rodinný prídavok sraziť, poťažne vyplatiť.
(2) Nárok na rodinný prídavok za minulý čas možno uplatňovať najviac za 6 mesiacov pred uplatnením nároku.
(3) Zamestnávateľ je povinný nahradiť fondu finančnú škodu, ktorú zapríčinil.
§ 8.
(1) Z prostriedkov fondu môže Robotnícka sociálna poisťovňa poskytnúť jednorázové výpomoce viacčlenným robotníckym rodinám, ktoré sa nachádzajú v mimoriadnej núdzi.
(2) Jednorázové výpomoce poskytujú sa podľa smerníc, schválených Ministerstvom vnútra.
§ 9.
(1) Ak na prechodný čas, najdlhšie však po dobu jedného roku, nestačí fondu príjem z príspevkov zamestnávateľov na úhradu výplaty rodinných prídavkov, požičia fondu potrebnú sumu Robotnícka sociálna poisťovňa z vlastných prostriedkov a podľa najnižšej úrokovej sadzby, platnej pre ukladanie jej majetku.
(2) Ak nestačí príjem z príspevkov po dobu vyše jedného roku, musia byť príspevky primerane zvýšené vládnym nariadením.
§ 10.
Spôsob organizácie fondu, ako aj spôsob platenia príspevkov do fondu a výplaty rodinných prídavkov určí vláda nariadením po vypočutí Robotníckej sociálnej poisťovne v Bratislave a ústredných organizácií zamestnávateľov a robotníkov.
§ 11.
(1) Dozor nad spravovaním fondu vykonáva Ministerstvo vnútra.
(2) Dozor nad platením príspevkov do fondu a nad výplatou rodinných prídavkov vykonáva Robotnícka sociálna poisťovňa v Bratislave a príslušná robotnícka organizácia.
§ 12.
(1) V spore o nároku na rodinný prídavok ako i v spore o úhrade finančnej škody fondu spôsobenej zamestnávateľom rozhodne okresný úrad, príslušný podľa bydliska zamestnávateľa.
(2) Proti rozhodnutiu okresného úradu možno podať odvolanie k župnému úradu, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou.
(3) Odvolanie možno podať do 15 dní písomne alebo ústne u príslušného okresného úradu.
§ 13.
Ujednania v neprospech robotníkov, ktoré odporujú ustanoveniam tohto zákona, sú neplatné.
§ 14.
(1) Rodinný prídavok neráta sa do zárobku s hľadiska verejnoprávneho sociálneho poistenia, nepodlieha daniam, dávkam a nemožno ho zabaviť.
(2) Listiny a podania vyhotovené na základe tohto zákona nepodliehajú kolkom a poplatkom.
§ 15.
Ustanovenia tohto zákona nevzťahujú sa na zamestnancov (pomocnice) v domácnosti.
§ 16.
Činy alebo zanedbania proti ustanoveniam tohto zákona a na základe neho vydaného vládneho nariadenia tresce okresný (policajný) úrad peňažným trestom od 200 do 50. 000 Ks alebo zavretím do 6 mesiacov. Tieto tresty možno uložiť aj súčasne. Pre prípad nedobytnosti peňažného trestu treba uložiť náhradný trest zavretia
do 6 mesiacov; trest na slobode spolu s náhradným trestom nesmie však presahovať 6 mesiacov.
§ 17.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť 30. dňom po vyhlásení; vykoná ho minister vnútra.
Dôvodová zpráva.
Podľa ducha našej Ústavy a programových rečí predstaviteľov nášho štátu, menovite prezidenta republiky Dr. Jozefa Tisu, majú sa v našom hospodárskom a sociálnom živote uplatňovať kresťanské zásady. Malo by prichádzať do úvahy uplatnenie zásad kresťanskej sociológie a pápežských sociálnych encyklík. Z tohto jediného prameňa, z kresťanstva, vyplývajú najmä dve veľké a vznešené zásady, patriace k sebe. Sú to: sociálna spravodlivosť a sociálna láska. Pri riešení máloktorej hospodárskej alebo sociálnej otázky môžu byť tieto zásady tak dobre uplatnené, ako pri zavedení rodinných prídavkov, čiže takzvaných rodinných miezd.
O rodinnej mzde hovorí pápež Pius XI. v encyklike Quadragesimo anno doslovne toto: "Treba sa preto zo všetkých síl vynasnažovať o to, aby otcovia rodín dostávali mzdu v takej miere, ktorá by postačovala k slušnému vydržovaniu celej domácnosti. Keďže je to za vládnucích pomerov v spoločnosti nie vždy a všade dosiahnuteľné, je požiadavkou sociálnej spravodlivosti, aby sa čím skôr previedly potrebné zmeny, ktoré by umožnily dospelému robotníkovi takéto príjmy. Tu treba podotknúť, že zvláštnej chvály si zasluhujú všetci, ktorí sa všeobecne vynasnažujú vynájsť rozumné spôsoby, ktorými by sa docielilo, aby mzda robotníkovi poskytovaná bola primeraná rodinným ťarchám, ktoré mu prichodí znášať a aj k ich vzrastu zavše primerane bola zvyšovaná, ba ak sa vyskytnú mimoriadne potreby, postačovala aj k ich zaokrytiu. " Potiaľto encyklika.
Zavedenie rodinných prídavkov, čiže rodinných miezd je žiadúce nielen z ohľadu na sociálnu spravodlivosť a sociálnu lásku, ale je to potrebné aj z ohľadu na záujem národa a štátu. Zavedením rodinných prídavkov bude sa napomáhať po-
pulácii a zabezpečí sa výchova zdravých a silných detí. Takto sa budú odstraňovať aj príčiny takzvaných sociálnych chorôb. A pri vyššej životnej úrovni zabezpečuje sa aj väčšia kultúrna úroveň pracujúcich vrstiev.
Zavedenie takzvaných rodinných miezd bolo programom nového Slovenska. Toto bolo programom už prvej vlády autonómneho Slovenska, ako to uviedol jej predseda Dr. Jozef Tiso vo vládnom vyhlásení zo dňa 21. februára 1939. Tento program prichádza do úvahy aj po 14. marci 1939, ba potom tým viacej. I vláda, ktorej predsedom sa stal Dr. Vojtech Tuka, má podľa vyhlásenia v Sneme v novembri 1939 v programe zavedenie rodinných miezd. Predstavitelia nášho štátu a našej vlády najmä vo svojich prejavoch v poslednom čase vyhlasovali, že v rámci riešenia sociálnej otázky bude riešená aj mzdová otázka robotníctva so zreteľom na rodinné pomery. Ide teraz o to, ako sa má zavedenie takzvaných rodinných miezd uskutočniť.
Tretí odsek § 87 našej Ústavy znie: "Výška mzdy má byť primeraná pracovnému výkonu so zreteľom na rodinné pomery". Toto ustanovenie možno aj tak vysvetľovať, že výška mzdy, primeraná pracovnému výkonu, poskytuje sa robotníkovi vo forme základnej mzdy (hodinovej alebo akordnej), kdežto výška mzdy so zreteľom na rodinné pomery môže byť robotníkovi poskytnutá v inej forme. Takouto inou formou sú rodinné prídavky, ako ich navrhuje táto osnova.
Je potrebné zdôrazniť, že sa u nás vždy a všade hovorilo o rodinných mzdách. Z tohto možno usudzovať, že ťarchu rodinných miezd alebo prídavkov majú znášať zamestnávatelia. A nebolo by preto správne, keby otázka rodinných miezd bola
vyriešená na spôsob verejnoprávneho sociálneho poistenia, čo by znamenalo, že by na rodinné mzdy okrem zamestnávateľa prispievali aj robotníci a štát.
V poslednom čase pri úprave miezd bolo v kolektívnych smluvách v mnohých podnikoch robotníkom zabezpečené poskytovanie rodinných prídavkov, poťažne bola úprava miezd prevedená tak, že sa bral zreteľ na rodinné pomery robotníka. Tieto ustanovenia kolektívnych smlúv majú platiť do zákonného riešenia otázky rodinných miezd, čiže rodinných prídavkov.
Rodinné mzdy, poťažne rodinné prídavky majú byť akousi nadstavbou riadnych miezd. Teda predovšetkým majú byť základné mzdy dostatočné, primerané k cenám životných potrieb a okrem toho dostane robotník rodinné prídavky podľa jeho rodinných potrieb. Nebolo by správne, keby rodinné prídavky boly poskytované len ako náhrada vzhľadom na nedostatočné základné mzdy. Takto by nebol dosiahnutý cieľ, ktorý je sledovaný zavedením rodinných prídavkov. A nevyhovelo by sa ani sociálnej spravodlivosti a sociálnej láske.
Pán prezident republiky Dr. Jozef Tiso dňa 14. marca 1940 z príležitosti prvého výročia obnovenia Slovenského štátu vyhlásil, že budujeme sociálny štát. Uzákonenie tejto osnovy bude prvým najväčším sociálne-politiekým dielom našej mladej republiky a najväčším dôkazom našej sociálnosti.
K § 1.
Odsek 1. Tu je zásadne určené, že robotníci vo všetkých hospodárskych odvetviach, ak sú živiteľmi rodiny, majú nárok na rodinný prídavok, ktorý sa im má poskytovať okrem základnej mzdy (hodinovej alebo akordnej). Osnova sa teda nevzťahuje na zamestnancov vo vyšších službách. Riešiť otázku rodinných prídavkov osobitne pre robotníkov je z viacerých dôvodov cieľuprimeranejšie.
Odsek 2. Rodinný prídavok patrí v jednej domácnosti len jednej zárobkové činnej osobe. Nemôže byť teda poskytovaný na jedno a to isté dieťa rodinný prídavok viacerým osobám.
K § 2.
Odsek 1. Je spravodlivé, aby rodinný prídavok bol poskytovaný aj na manželku, ak nie je zárobkové činná, keďže treba
robiť rozdiel medzi robotníkom, ktorý sa stará len o seba a tým, ktorý sa stará aj o manželku. Rodinný prídavok sa poskytuje nielen na deti vlastné, alebo osvojené, ale aj na vnukov a súrodencov, ak je robotník ich živiteľom. Vek dieťaťa, na ktoré sa poskytuje rodinný prídavok, stanovený je na 16 rokov. Tento vek je volený najmä pre tú príčinu, že obyčajne deti niže 16-ročné nebývajú zárobkové činné. Na staršie deti poskytuje sa rodinný prídavok len v tom prípade, keď dieťa študuje alebo je učňom bez zárobku. Vek do 19 rokov pri učňoch bol stanovený preto, lebo je možné, že dieťa po vychodení meštianky musí byť učňom až do tohto veku. Vek do 24 rokov pri študujúcich deťoch bol stanovený preto, aby sa deťom robotníkov umožnilo študovať aj na vysokej škole. Takto je to správne a spravodlivé,
Odsek 2. Toto ustanovenie je potrebné kvôli zisteniu nárokov na rodinný prídavok, poťažne iných s týmto súvisiacich okolností.
K § 3.
Odsek 1. Pri určení výšky rodinného prídavku berie sa zreteľ nielen na potrebnosť živiteľa rodiny, ale aj na hospodársku nosnosť podnikania. Preto sa navrhuje nižší rodinný prídavok v poľnohospodárstve, ako v ostatných hospodárskych odvetviach. Pri poľnohospodárstve prichádza do úvahy len prvovýroba. Ďalej berie sa do istej miery zreteľ aj na to, aký je pomer výšky rodinného prídavku k základnej mzde. Navrhovaná výška rodinného prídavku nie je prehnaná najmä vzhľadom na terajšie ceny životných potrieb. Vo viacerých podnikoch, ba v celých hospodárskych odvetviach máme už dosiaľ v kolektívnych smluvách zabezpečený taký rodinný prídavok, ktorý sa veľmi približuje výške rodinného prídavku navrhovaného v osnove.
Odsek 2. Nárok na rodinný prídavok má robotník za tú dobu, za ktorú má nárok na základnú mzdu (hodinovú alebo akordnú) podľa zákona alebo hromadnej pracovnej smluvy.
K § 4.
Odsek 1. Robotnícka sociálna poisťovňa v Bratislave (terajšia Ústredná sociálna poisťovňa) má byť nositeľkou všetkého verejnoprávneho sociálneho poistenia robotníckeho. Preto je žiadúce, aby pri tomto ústave bol zriadený fond pre celoštátne vyrovnanie úhrady rodinných prídavkov. Odsek 2. Určuje z akých prostriedkov sa kryjú výdavky, potrebné na spravovanie fondu.
K § 5.
Odsek 1. Výška príspevku bola vypočítaná podľa výšky rodinných prídavkov. Preto zamestnávateľ v poľnohospodárstve (prvovýroba) platí nižšie príspevky, ako zamestnávateľ v ostatných hospodárskych odvetviach. Navrhovanú výšku príspevku vypočítali poistní technici na základe príslušných štatistických dát. Smerodajné boly dáta o počte poistencov, za ktorých sa platí príspevok a dáta o počte manželiek a detí, na ktoré prislúcha rodinný prídavok (počet oprávnených). Osobitne sa počítalo pre poľnohospodárstvo a osobitne pre ostatné hospodárske odvetvia. V poľnohospodárstve je denná potreba 108. 962 Ks a ročná potreba 32, 688. 600 Ks, takže na jedného robotníka pripadá denne 2. 53 Ks, zaokrúhlene 2. 50 Ks. V ostatných hospodárskych odvetviach je denná potreba 681. 636 Ks, ročná potreba 204, 490. 800 Ks, takže na jedného robotníka pripadá denne 4. 31 Ks, zaokrúhlene 4. 30 Ks. Za robotníkov niže 17-ročných platí sa polovičný príspevok. Berúc do ohľadu vyplatené mzdy, uvedené zaťaženie by činilo v poľnohospodárstve 22. 78% a v ostatných hospodárskych odvetviach 15. 73%. Keby rodinný prídavok v poľnohospodárstve činil miesto navrhovaných 2 Ks denne iba 1. 50 Ks, v tom prípade by príspevok na jedného robotníka činil 1. 90 Ks denne, čo by podľa vyplatených miezd znamenalo v poľnohospodárstve zaťaženie o 17. 08%. Keby v ostatných hospodárskych odvetviach činil rodinný prídavok miesto navrhovaných 3 Ks denne iba 2. 50 Ks, v tom prípade by príspevok na jedného robotníka činil iba 3. 59 Ks, zaokrúhlene 3. 60 Ks a podľa vyplatených miezd by to znamenalo zaťaženie o 13. 11%. Z týchto výpočtov vysvitá, že hoci sa v poľnohospodárstve navrhuje nižší rodinný prídavok a preto je primerane vypočítaný nižší príspevok zamestnávateľa na jedného poistenca, predsa berúc do ohľadu vyplatené mzdy, je zaťaženie v poľnohospodárstve podstatne väčšie, ako v ostatných hospodárskych odvetviach. Vzhľadom na túto okolnosť mohlo by prichádzať do úvahy aj také riešenie, žeby rodinný prídavok v poľnohospodárstve činil 1. 50 Ks a príspevok 1. 90 Ks,
kdežto v ostatných hospodárskych odvetviach by zostal prídavok í príspevok taký, ako ho navrhuje osnova.
Odsek 2. Stanoviť nižšie príspevky za robotníkov niže 17-ročných bolo potrebné aj preto, aby sa nezmenšovaly možnosti zamestnávania niže 17-ročných robotníkov pri prácach, ktoré im zodpovedajú, poťažne nezťažovala sa im možnosť byť učňom.
Odsek 3. Ustanovenie, ktorým sa príspevky na fond platia za dni, za ktoré sa platia príspevky na povinné nemocenské poistenie robotnícke, je najsprávnejšie a najjasnejšie a takto sa najskôr predíde rozličným nesprávnym výkladom.
Odsek 4. Predpisy platné pre vymáhanie príspevkov na povinné nemocenské poistenie boly volené z rozličných príčin. Jednak preto, že sú tieto predpisy aj zamestnávateľom už známe a ďalej preto, že pravdepodobne príspevok na fond pre rodinný prídavok bude sa účtovať súčasne s príspevkami na povinné sociálne poistenie robotnícke.
K § 6.
Nakoľko celú ťarchu rodinných prídavkov znáša zamestnávateľ a rodinné prídavky sú príplatkom ku mzde, je správne, aby rodinný prídavok svojim robotníkom vyplácal sám zamestnávateľ z vlastných prostriedkov na účet fondu.
K § 7.
Odsek 1. Toto ustanovenie je kvôli tomu, aby rodinný prídavok bol správne vyplácaný,
Odsek 2. Kvôli poriadku a aby sa predišlo prípadným nepríjemnostiam, je potrebné určiť, za aký minulý čas možno uplatňovať nárok na rodinný prídavok.
Odsek 3. Nakoľko rodinné prídavky vypláca zamestnávateľ, je preto na mieste, aby on hradil prípadnú finančnú škodu, ktorú zapríčinil fondu,
K § 8.
Odsek 1. Tu sa dáva správe fondu možnosť, že keď budú finančné prostriedky fondu stačiť, môžu byť poskytované jednorázové výpomoce viacčlenným robotníckym rodinám, ktoré budú na túto podporu zvlášť odkázané.
Odsek 2. Pre poskytovanie jednorázových podpôr musia byť stanovené smernice, aby sa nemohlo nevhodne pokračovať.
K § 9.
Odsek 1. Toto ustanovenie bolo potrebné najmä z toho dôvodu, že sa môže stať, že nebude možno riadne a včas zinkasovať od niektorých zamestnávateľov príspevky, patriace fondu pre rodinné prídavky. Je potrebné postarať sa o to, aby pri výplate rodinných prídavkov pre nedostatok finančných prostriedkov nenastaly poruchy.
Odsek 2. I keď je výška príspevkov na úhradu rodinných prídavkov správne vypočítaná na základe príslušných štatistických dát, predsa je potrebné pamätať aj na nepredvídané okolnosti a zabezpečiť dostatočnú úhradu na výplatu rodinných prídavkov.
K § 10.
Ako budú príspevky do fondu platené a ako sa bude prevádzať výplata rodinných prídavkov, sú veci technického rázu. Je možné, že práve v tomto ohľade dôjde k určitým zmenám, nakoľko s poskytovaním rodinných prídavkov niet u nás ešte skúseností. Preto je cieluprimerané, aby spôsob platenia príspevkov do fondu a výplaty rodinných prídavkov ako aj spôsob organizácie fondu bol určený iba vládnym nariadením.
K § 11.
Odsek 1. Potrebnosť dozoru nad spravovaním fondu pre rodinné prídavky je nesporná.
Odsek 2. Dozor nad platením príspevkov a výplatou rodinných prídavkov je nevyhnutne potrebný a týmto dozorom je potrebné poveriť najviac zainteresovaných činiteľov, ako je Robotnícka sociálna poisťovňa a robotnícka organizácia.
K § 12.
Odsek 1. Je najsprávnejšie, keď v spore o nároku na rodinný prídavok a o náhrade finančnej škody fondu rozhoduje
okresný úrad, príslušný podľa bydliska zamestnávateľa.
Odsek 2. Žiadúce je dať možnosť odvolania k župnému úradu, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou.
Odsek 3. Je potrebné stanoviť aj lehotu a spôsob podania odvolania.
K § 13.
Toto ustanovenie zabezpečuje, aby robotník, ktorý je živiteľom rodiny nemohol byť nijako na rodinných prídavkoch ukrátený.
K § 14.
Odsek l. Toto ustanovenie je odôvodnené tým, že rodinný prídavok má funkciu čisté sociálnu.
Odsek 2. Tu platí ten istý dôvod ako pri predošlom odseku.
K § 15.
Zamestnanci (pomocnice) v domácnosti majú celkom inú povahu zamestnania, ako robotníci, a preto ich bolo potrebné vylúčiť z ustanovení tohto zákona.
K § 16.
Trestné ustanovenia majú zabezpečiť dodržovanie ustanovení zákona. V podstate tieto trestné ustanovenia boly prevzaté z vládneho nariadenia č. 104/1939 Sl. z.
K § 17.
Je žiadúce, aby tento zákon nadobudnul platnosť a účinnosť čím skôr, ale má sa brať zreteľ na to, že pred jeho účinnosťou je potrebné podľa § 10 vydať príslušné vládne nariadenie.
Uskutočnenie zákona nebude vyžadovať nákladu zo štátnych prostriedkov -
Navrhujeme, aby tento návrh zákona bol pridelený výboru iniciatívnemu, sociálnemu a zdravotnému a ústavno-právnemu.
V Bratislave 1. októbra 1940.
Rudolf Čavojský v. r., Dr. Karol Mederly v. r., Jozef Šrobár v, r., Vincent Boleček v. r., Ján Mora v. r.