Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasadanie.
243.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa_____________1940
o civilnej protileteckej ochrane.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
Ciele civilnej protileteckej ochrany.
§ 1.
(1) Cieľom civilnej protileteckej ochrany (v ďalšom texte,, CPO") je chrániť národný majetok Slovenskej republiky a životy jej obyvateľov pred účinkami leteckých útokov.
(2) Pre cieľ uvedený v ods. l učiní CPO všetky potrebné opatrenia, najmä aby:
a) obyvateľstvo, úrady a podniky boly včas varované pred blížiacim sa nepriateľským útokom (hlásna protiletecká ochranná služba),
b) pri úrazoch osôb a pri hmotných škodách poskytovala účinnú pomoc a spolupracovala pri obnovení verejnej bezpečnosti, verejného poriadku a pokoja, ak boly leteckým útokom porušené alebo ohrožené (miestna bezpečnostná a pomocná protiletecká ochranná služba),
c) chránila priemyselné podniky, závody a ich zamestnancov v záujme ich nerušeného chodu (protiletecká ochranná služba podnikov a závodov),
d) chránila verejné a súkromné budovy, úrady, podniky, závody, ich zamestnancov a obyvateľov (svojpomocná letecká ochranná služba),
e) chránila verejné a súkromné budovy, úrady, podniky a závody a v nich zamestnané alebo sa zdržujúce osoby, ak svojpomocná ochranná služba týchto osôb nestačí a protiletecká ochranná služba podnikov a závodov nie je potrebná (rozšírená svojpomocná ochranná služba).
(3) Záväzné smernice o organizácii protileteckých ochranných služieb, uvedených pod a), b), d), e) a o ich prevádzaní a o školení osôb pre tieto služby vydá minister národnej obrany.
O príslušnosti.
§ 2.
(1) CPO organizuje a usmerňuje minister národnej obrany za povinne, súčinnosti všetkých verejných bezpečnostných úradov I. a II, stolice, obecných orgánov ako aj sdružení osôb a ustanovizní,
(2) Pri Ministerstve národnej obrany sa zriaďuje Ústredné veliteľstvo CPO, ktorého organizáciu a kompetenciu určí minister národnej obrany.
(3) Na čele Ústredného veliteľstva CPO je ústredný veliteľ, ktorého ustanovuje a odvoláva minister národnej obrany,
Hlásna protiletecká ochranná služba.
§ 3.
Hlásnu protileteckú ochrannú službu vykonávajú vojenské útvary.
Miestna bezpečnostná a pomocná protiletecká ochranná služba.
§ 4.
(1) Miestnu bezpečnostnú a pomocnú protileteckú ochrannú službu koná miestne veliteľstvo CPO.
(2) Pre bezpečnostné a pomocné protiletecké ochranné služby možno použiť zariadenia bezpečnostnej, zdravotnej, požiarnej a stavebnej polície.
Protiletecká ochranná služba podnikov a závodov.
§ 5.
Protileteckú ochrannú službu súkromných podnikov a závodov vykonávajú podniky a závody podľa smerníc, vydaných Obchodnou a priemyselnou komorou v Bratislave a schválených ministrom národnej obrany.
Svojpomocná a rozšírená svojpomocná protiletecká ochranná služba.
§ 6.
(1) Svojpomocnú a rozšírenú svojpomocnú protileteckú ochrannú službu vykonáva obyvateľstvo, podniky a závody.
(2) Organizáciu protileteckej ochrannej služby (ods. 1) prevedie Slovenský sväz protileteckej ochrany so sídlom v Bratislave (v ďalšom texte "Sväz").
(3) Stanovy Sväzu vydá minister národnej obrany.
(4) Branná moc, pracovná služba, pošta, železnice, plavba ako aj ministrom národnej obrany určené úrady vykonávajú CPO vo svojom obore pôsobnosti podľa nariadení svojich ústredných úradov v smysle smerníc, vydaných ministrom národnej obrany.
(5) Minister národnej obrany vydáva potrebné príkazy a zákazy, aby sa presvedčil o pohotovosti opatrení CPO (cvičenia CPO).
Miestna príslušnosť CPO.
§ 7.
(1) Územie štátu delí sa na obvody CPO.
(2) Obvody CPO sa kryjú s obvodmi okresných úradov, poťažne s obvodmi štátnych policajných riaditeľstiev.
(3) Obvody CPO vzhľadom na ich význam zaradí minister národnej obrany do I., II. alebo III. triedy.
Práva a povinnosti obvodového veliteľa.
§ 8.
(1) Veliteľom obvodu CPO je okresný náčelník, poťažne policajný riaditeľ (ich
zástupcovia); je zodpovedný ústrednému veliteľovi CPO.
(2) Obvodový veliteľ riadi a usmerňuje vo svojom obvode bezpečnostnú a pomocnú protileteckú ochrannú službu; usmerňuje spoluprácu bezpečnostnej a pomocnej protileteckej ochrannej služby s protileteckou ochrannou službou podnikov a závodov a so svojpomocnou a rozšírenou svojpomocnou ochrannou službou, rozhoduje o lom, ktoré verejné a súkromné úrady, podniky a závody podliehajú protileteckej ochrannej službe podnikov a závodov, svojpomocnej a rozšírenej svojpomocnej protileteckej ochrannej službe.
(3) Obchodná a priemyselná komora v Bratislave a Sväz sú povinné včas informovať obvodového veliteľa o všetkých veciach CPO,
(4) Na rozkaz ústredného veliteľa CPO prevezme obvodový veliteľ vo svojom obvode vedenie protileteckej ochrannej služby podnikov a závodov, prípadne svojpomocnej a rozšírenej svojpomocnej protileteckej ochrannej služby.
Povinností CPO.
§ 9.
(1) Každý občan Slovenskej republiky je pri prevádzaní CPO povinný osobnou účasťou alebo inou súčinnou podporou CPO a možno mu v záujme CPO uložiť obmedzenia a požadovať od neho vecné prostriedky,
(2) Každý občan je povinný zdržať sa všetkého, čo by mohlo sťažiť alebo ohroziť dosiahnutie cieľov CPO.
(3) Každého občana možno pribrať k osobným úkonom podľa tohto zákona.
(4) Priberanie k osobným úkonom pri leteckom útoku deje sa priamo na rozkaz príslušného veliteľa CPO, ináč zpravidla písomne podľa predpisov §§ 69 a 70 zákona č. 131/1936 Sb. z. a n.
(5) Osobným úkonom rozumie sa každá telesná a duševná činnosť, ktorá sa požaduje v záujme CPO.
(6) Cudzinci, ktorí sa zdržujú na území Slovenskej republiky, podliehajú tiež povinnostiam, uvedeným v ods. l až 4, ak
a nakoľko sa to neprieči medzištátnym smluvám a všeobecne platným pravidlám medzinárodného práva,
(7) Všetky právnické osoby, ústavy, spolky a zriadenia verejného a súkromného práva, ktoré majú v Slovenskej republike sídlo, zastúpenie alebo majetok, sú rovnako viazané povinnosťami, uvedenými v ods. l až 4,
(8) Z výkonu týchto povinností, uvedených v ods. l až 4, podľa tohto zákona, nemožno vyvodzovať proti štátu nijaké nároky.
Oslobodenia zpod osobných úkonov.
§ 10.
(1) K osobným úkonom podľa tohto zákona nie sú povinní:
a) prezident republiky,
b) členovia vlády,
c) osoby vykonávajúce vojenskú činnú službu,
d) osoby požívajúce právo exteritoriality,
e) osoby mladšie ako 14 rokov.
(2) Od osobných úkonov podľa tohto zákona môžu byť oslobodení:
a) štátni a iní verejní zamestnanci v činnej službe, ktorí sú pre úrad nepostrádateľní,
b) starostovia obcí a predstavení cirkevných úradov štátom uznaných cirkví,
c) ženy starajúce sa o nedospelé deti, ženy tehotné a ženy, od pôrodu ktorých neuplynuly 3 mesiace,
d) osoby telesne a duševne neschopné.
(3) Osoby uvedené v ods. 2 musia však oslobodzujúci dôvod dokázať, a to nakoľko ide o osoby uvedené pod písm. a), b), ods. 2, úradným svedectvom svojich predstavených a nakoľko ide o osoby uvedené pod písm. c), d) ods. 2 hodnoverným svedectvom lekára verejnej zdravotnej služby.
§ 11.
(1) Kto je povinný zriadiť úkryt a udržovať ho v riadnom stave, zadovážiť si na svoj náklad pre seba a osoby blízke úplnú
plynovú masku úradné schválenie typu a iné ochranné prostriedky potrebné pre CPO a udržovať ich v riadnom stave, určí vláda nariadením.
(2) K výstavbe verejných úkrytov môžu obce požadovať služby ručné, poťahové alebo motorovými vozidlami.
Liečebná starostlivosť o zaopatrenie osôb činných v CPO.
§ 12.
(1) Osoby, ktoré utrpely účasťou pri CPO úraz bez úmyslu poškodiť sa na tele, majú nárok- na liečebnú starostlivosť štátu, ak nie je o ne postarané podľa osobitných právnych predpisov.
(2) Ak osoby uvedené v ods. l stanú sa nespôsobilými k práci, majú samy, a ak zomrelý následkom úrazu — ich rodinní príslušníci — nárok na zaopatrenie podľa zákona o zaopatrení vojenských poškodencov.
Požadovanie vecí — vyvlastnenie.
§ 13.
(1) Pre ochranu pred leteckými útokmi možno v prospech štátu alebo obce požadovať veci hnuteľné na užívanie alebo do vlastníctva; veci nehnutelné — len na užívanie.
(2) Pre cieľ, uvedený v ods. l, možno v prospech štátu alebo obce vyvlastňovať nehnuteľnosti a vecné práva na nehnuteľnosti.
(3) Požadovať a vyvlastňovať majetok železničný alebo poštový možno len so súhlasom Ministerstva dopravy a verejných prác.
(4) Veci požadované a vyvlastnené pre vojenskú správu podľa osobitných právnych predpisov nemôžu byť požadované ani podľa tohto zákona.
(5) Pre pokračovanie pri vyvlastnení podľa tohto zákona platia predpisy zákona č. 63/1935 Sb. z. a n,
Výroba a predaj plynových masiek a ich súčiastok.
§ 14.
(1) Výroba, oprava a predaj plynových masiek a ich súčiastok je živnosťou kon'
cesovanou. Koncesiu na výrobu a opravu plynových masiek a ich súčiastok udeľuje minister hospodárstva po dohode s ministrom národnej obrany; koncesiu na predaj udeľuje okresný úrad.
(2) Vláda môže nariadením vyhlásiť za živnosti koncesované podľa tohto zákona tiež výrobu, opravu a predaj iných predmetov slúžiacich CPO.
(3) Podrobné živnostenskoprávne predpisy ods. l vydá minister hospodárstva v dohode s ministrom národnej obrany a vyhlási ich v Slovenskom zákonníku.
(4) Rozširovanie tlačív s obsahom o CPO, usporiadanie takýchto prednášok, usporiadanie výstav, premietanie filmov a fotografovanie súvisiace s CPO je možné len po vyžiadaní si súhlasu ministra národnej obrany.
(5) Vláda upraví nariadením povoľovanie dovozu a vývozu predmetov a zariadení slúžiacich CPO,
Povinnosť mlčanlivosti.
§ 15.
(1) Osoby činné v CPO sú viazané úradným tajomstvom mlčanlivosti o veciach, c ktorých sa dozvedely pri svojej činnosti, a to aj vtedy, keď sa už tejto činnosti nezúčastnia.
(2) Orgány CPO pri výkone služby sú verejnými orgánmi.
(3) Orgány CPO sú oprávnené kedykoľvek vstupovať do obytných a výrobných, predajných a iných miestností a priestorov, aby sa presvedčily, či sa zachovávajú predpisy o CPO.
(4) Pri vstupe do miestností uvedených v ods. 3 musia sa orgány CPO legitimovať.
(5) Orgány CPO môžu v súkromných bytoch vykonať prehliadku len na osobitný úradný písomný rozkaz.
Výdavky a ich hradenie.
§ 16.
(1) Výdavky spojené s hlásnou, s bezpečnostnou a pomocnou protileteckou
ochrannou službou hradí štát (rezort Ministerstva národnej obrany).
(2) Výdavky spojené s miestnou CPO službou hradia obce.
(3) Obce sú povinné ďalej prispievať Sväzu k úhrade výdavkov, ktoré mu vzniknú s výcvikom osôb svojpomocnej ochrannej služby.
(4) Podrobnosti upraví vláda nariadením.
Trestné ustanovenia.
§ 17.
(1) Kto úmyselne:
a ) poškodí, zničí, alebo urobí neupotrebiteľnou vec alebo zariadenie slúžiace na ochranu iných osôb alebo ich majetku pred leteckými útokmi alebo ich následkami,
b) znemožní alebo sťaží odvrátenie hroziaceho leteckého útoku,
c) zvýši obecné nebezpečenstvo, aké letecký útok máva za následok alebo znemožní alebo sťaží odvrátenie alebo zmiernenie takéhoto obecného nebezpečenstva,
bude potrestaný, ak nie je čin podľa iných ustanovení prísnejšie trestný, pre zločin žalárom od jedného do päť rokov, za okolností zvlášť priťažujúcích — trestnicou od päť do dvadsať rokov alebo doživotnou trestnicou; keď však čin mal za následok smrť človeka a páchateľ to mohol predvídať, bude potrestaný trestom smrti.
(2) Obecným nebezpečenstvom ods. l rozumie sa nebezpečenstvo smrti alebo ťažkého poškodenia na tele viac iných ľudí alebo nebezpečenstvo pre cudzí majetok vo veľkom rozsahu.
(3) Ak bol čin spáchaný počas vojny, nemožno snížiť trest na slobode pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ani zmeniť jeho spôsob na miernejší. Miesto trestu smrti môže súd v takomto prípade uložiť len doživotnú trestnicu.
(4) V odsudzujúcom rozsudku sa má vysloviť tiež strata čestných práv občianskych.
§ 18.
(1) Kto sa dopustí činu uvedeného v § 17 z nedbalosti, bude potrestaný pre prečin väzením od jedného mesiaca do jedného roku, za okolností zvlášť priťažujúcich — väzením od šesť mesiacov do troch rokov. Ak však mal čin za následok smrť človeka a páchateľ to mohol predvídať, bude potrestaný pre zločin väzením od šesť mesiacov do päť rokov.
(2) Kto vedome opominie pomôcť inému v nebezpečenstve života spôsobenom leteckým útokom, hoci tak mohol urobiť ľahko a bez nebezpečenstva pre seba alebo blízku osobu, bude potrestaný pre prečin väzením od jedného mesiaca do šesť mesiacov.
(3) Kto vyrába, uvádza do obehu alebo má na predaj predmety alebo zariadenia určené na ochranu pred leteckými útokmi alebo ich následkami, hoci pri náležitej pozornosti mohol vedieť, že nie sú spôsobilé takú ochranu poskytnúť, bude potrestaný pre prečin väzením od jedného mesiaca do jedného roku. Ak však vedel o takej nespôsobilosti predmetu alebo zariadenia, bude potrestaný pre prečin väzením od šesť mesiacov do Íroch rokov.
(4) Prečinu sa dopúšťa a bude potrestaný väzením od šesť mesiacov do dvoch rokov ten, kto poruší povinnosť mlčanlivosti podľa ods. l, § 15.
(5) Vedľa trestu na slobode môže byť uložený peňažný trest od 200 Ks do 100. 000. — Ks.
(6) Ak bol čin spáchaný pri vykonávaní živnosti, môže súd vysloviť ako vedľajší trest stratu živnostenského oprávnenia.
(7) Predmety alebo zariadenia, ktorými bol trestný čin podniknutý, alebo ktoré boly k jeho spáchaniu zrejme určené, nech sú tiež vyhlásené za prepadnuté, nehľadiac na výsledok trestného pokračovania.
(8) Trestné pokračovanie pre činy uvedené v §§ 17 až 18 patrí do pôsobnosti krajského súdu.
§ 19.
(1) Porušenia tohto zákona, nakoľko nie sú trestné podľa §§ 17 a 18 a nakoľko nejde o čin prísnejšie trestný, ako aj porušenia predpisov, príkazov a zákazov podľa neho vydaných, trescú okresné (štátne policajné) úrady zavretím do dvoch mesiacov alebo peňažným trestom do 100. 000. — Ks a ak ide o priestupok spáchaní pri vykonávaní živnosti tiež odňatím živnostenského oprávnenia. Pre prípad nevymožiteľnosti peňažného trestu má byť uložený náhradný trest zavretia podľa miery zavinenia do dvoch mesiacov. Peňažný trest a trest na slobode môžu byť uložené tiež súčasne; v tom prípade nesmie však trest na slobode spolu s náhradným trestom za nevymožiteľný peňažný trest presahovať dva mesiace zavretia. Veci, ktorými bol trestný čin podniknutý, alebo ktoré sú k spáchaniu trestného činu zrejme určené, možno vyhlásiť za prepadnuté, i keď páchateľ nemôže byť stíhaný alebo odsúdený.
(2) Rovnako sa tresce každé jednanie alebo opominutie, ktorým možno ohroziť ochranu pred leteckými útokmi.
(3) Odvolanie proti rozsudku čo do uloženia peňažného trestu nemá odkladný účinok.
Záverečné ustanovenia.
§ 20.
Všetky ustanovenia, ktoré tomuto zákonu odporujú, sa zrušujú, najmä zákon č. 82/1935 Sb. z. a n., zákon č. 75/1938 Sb. z. a n. a nar. s mocou zákona č. 158/1940 Sl. z.
§ 21.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister národnej obrany so zúčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Doterajším právnym podkladom civilnej protileteckej ochrany (CPO) na Slovensku je zákon č. 82/1935 Sb. z. a n.
Kedže tento zákon nevyhovuje najnovším potrebám a skúsenostiam vo veciach CPO, vypracovalo Ministerstvo národnej obrany túto dôležitú osnovu zákona o CPO.
Nové zásady v osnove uvedené sú tieto:
I.
CPO sa podriaďuje Ministerstvu národnej obrany, čo zodpovedá organizácií CPO v Nemecku a vo väčšine európskych štátov.
CPO je súčiastkou protileteckej obrany a je evidentné, že je vecou brannej moci. Je potrebná najužšia spolupráca medzi vojenskou protileteckou obranou a CPO, keďže obidve tieto složky smerujú proti účinkom nepriateľských náletov, teda proti zásahom nepriateľa na štát a národ.
Podľa nadobudnutých skúseností z terajšej vojny dokázala sa úplná správnosť takejto organizácie CPO a preto by bolo chybou ponechať pri výstavbe novodobej CPO hlavné jej vedenie civilnému ministerstvu.
Vláda Slovenskej republiky bola si toho povedomá, keď vl. nar. s mocou zákona č. 158/1940 Sl. z. preniesla pôsobnosť vo veciach CPO z Ministerstva vnútra na Ministerstvo národnej obrany.
II.
Branná moc pri prevádzaní CPO použije všetky verejné, bezpečnostné úrady I. a II. stolice, obecné orgány atď., hlavne políciu ako jedinú a najvhodnejšiu štátnu bezpečnostnú službu, ktorá má vo svojom zriadení potrebný podklad, poruke všetky donucovacie prostriedky a konštrukciou sa úplne podobá brannej moci. Nemecká branná moc napríklad používa pri prevádzaní CPO, hlavne bezpečnostnej a pomocnej služby políciu, ktorej dáva potrebné nariadenia a nad ktorou má zároveň inšpekčné právo.
Pretože takto organizovaná CPO sa počas vojny výborne osvedčila, je v ods. l, § 2 vyslovená pri organizovaní a usmerňovaní CPO povinná súčinnosť všetkých verejných bezpečnostných úradov I. a II.
stolice, obecných orgánov, ako aj sdružení osôb a ustanovizní (HG, FS, HM, DJ).
III.
V ods. l, § l je definovaná CPO; podľa toho CPO chráni národný majetok Slovenskej republiky a životy jej obyvateľov pred účinkami leteckých útokov.
V ods. 2, § l, pod písm. a, b, c, d, e sú príkladmo citované potrebné opatrenia, ktorými majú byť dosiahnuté ciele CPO.
V CPO budú tieto služby:
1. hlásna protiletecká ochranná služba, ktorú budú vykonávať vojenské útvary,
2. miestna bezpečnostná a pomocná protiletecká ochranná služba, ktorú budú vykonávať miestne veliteľstva CPO za povinnej súčinnosti verejných bezpečnostných úradov I. a II. stolice.
3. Protiletecká ochranná služba podnikov a závodov, ktorú budú vykonávať podniky.
4. Svojpomocná a rozšírená svojpomocná protiletecká ochranná služba, ktorú bude vykonávať obyvateľstvo a podniky.
Podniky budú samostatne organizované v Obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave, čo je odôvodnené charakterom podnikov a zreteľnú na náš vojnový priemysel.
IV.
Svojpomocná a rozšírená svojpomocná protiletecká ochranná služba chráni budovy štátnych úradov, peňažných ústavov, škôl, nemocníc, súkromných domov a takto zahrňuje všetko obyvateľstvo štátu.
Svojpomocná služba nemôže byť vykonávaná štátnymi úradmi jednak z dôvodov nedostatku finančných prostriedkov, jednak pre nedostatok osôb a preto sa pre túto službu založí Slovenský sväz civilnej protileteckej obrany na zásade dobrovoľnosti.
Takéto na dobrovoľnom podklade založené sdruženie osôb nielen že štát organizačne a finančne odbremení, ale aj samotné už bude schopné zapojiť celý slovenský národ k spolupráci CPO, presvedčiť ho o potrebe svojpomoci a vychovať ho k pohotovosti a k disciplíne vo veciach CPO.
V.
K § 9 a 13. Povinnosti CPO a vyvlastnenie: Je evidentné, že pre ochranu pred leteckými útokmi je povinný každý občan štátu neobmedzene obetovať všetko to, čo má.
K § 14. Výroba: Ustanovenia pojaté do tohto paragrafu sú odôvodnené, lebo ide o immateriálne statky: "o životy obyvateľstva štátu a preto je potrebný čo najprísnejší dozor nad výrobou vo veciach CPO.
VI.
Výdavky, s vykonaním tohto zákona spojené budú uhradené obcami a v rámci
riadneho rozpočtu. Je pravda, že obce sú dnes zaťažené, ale keby všetky výdavky spojené s CPO mal hradiť štát, bola by CPO neúmerne drahšia. Konečne finančne slabým obciam poskytne štát subvencie. Inak budú uhradené v rámci štátneho rozpočtu. Ich suma pravdepodobne neprekročí čiastky, ktoré boly doteraz na ten cieľ preliminované.
VII.
Napokon po stránke formálnej vláda prejavuje želanie, aby osnova bola pridelená výboru rozpočtovému a ústavnoprávnemu.
Dr. Vojtech Tuka v. r.,
predseda vlády.
Ferdinand Čatloš v. r.,
minister národnej obrany.