Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

223.

Návrh

poslanca Júliusa Magutha a spoločníkov

na vydanie zákona o revízii židovských záväzkov.

Podpísaní navrhujú:

Snem Slovenskej republiky, ráč sa usniesť:

Zákon

zo dňa_____________1940

o revízii židovských záväzkov.

§ l.

(1) Na žiadosť nežidovskej smluvnej strany (§ 6) podľa jej bydliska miestne príslušný okresný súd podrobí revízii všetky ešte nesplnené smluvné a platobné záväzky, ujednané do 31. decembra 1939 medzi židovskou smluvnou stranou (§ 5) a nežidovskou smluvnou stranou (§ 6), u ktorých jednoročná hodnota plnenia prevyšuje Ks 5000.—.

(2) Žiadosti o revíziu môžu byť podané do 6 (šiestich) mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 2.

Okresný súd v nespornom pokračovaní ustáli, či židovskej smluvnej strane nekynie neúmerný zisk z revidovaných smluvných a platobných záväzkov z dôvodu, že po ich uzavretí stúply trhové ceny, že nežidovskú smluvnú stranu nútily existenčné okolnosti k uskutočneniu smluvného a platobného záväzku, alebo, že iné okolnosti umožňujú židovskej smluvnej strane neúmerný zisk do budúcnosti a v kladnom prípade smluvný alebo platobný záväzok zruší alebo pozmení tak, aby neúmerné zisky židovskej smluvnej strany boly znemožnené.

§3.

Revízne pokračovanie môže okresný súd zastaviť, keď smluvné strany sa pred okresným súdom priateľsky pokonajú a pokonávka neodporuje zásadám, vysloveným v § 2 tohto zákona.

§ 4.

Pred rozhodnutím si okresný súd vyžiada mienku štátneho Cenového úradu v Bratislave a mienku príslušnej obchodnej a priemyselnej komory a rozhodne do 60 dní od podania žiadosti o revíziu. Odvolanie, podané proti rozhodnutiu okresného súdu, nemá odkladacieho účinku.

§ 5.

(1) Za židovskú smluvnú stranu (podľa zásad § l vl. nar. č. 63/1939 Sl. z.) treba považovať:

a) žida jednotlivca alebo židov jednotlivcov spoločne, ako aj ich podniky,

b) účastinné spoločnosti a družstvá, keď viac ako 1/4 členov správnej rady sú židia, alebo keď aspoň 1/2 základnej istiny patrí židom,

c) verejné obchodné spoločnosti, keď aspoň 1/2 spoločníkov sú židia a keď aspoň 1/2 účastí na čistom zisku spoločnosti patrí židom,

d) komanditné spoločnosti, keď aspoň 1/2 komandistov a aspoň 1/2 komplementárov sú židia, alebo aspoň 1/2 účastí na zisku spoločnosti patrí židom,

e) spoločnosti s ručením obmedzením, keď aspoň 1/4 jednateľov sú židia, alebo keď aspoň 1/2 účastí na kmeňovom kapitále patrí židom,

f) iné právnické osoby (spolky, nadácie, fondy, náboženské obce a pod.), keď aspoň 1/2 členov sú židia, vyjmúc tie, ktorých zriadenie spočíva na osobitných predpisoch, alebo bez ohľadu na složenie členstva, keď ich cieľom je napomáhať záujmy židovské.

(2) Vedľajší závod židovského podniku sa považuje za podnik židovský.

(3) Pri ustaľovaní židovskej povahy podniku neberie sa zreteľ na členov správy, ktorí sú cudzincami a majú stále bydlisko v cudzozemskú.

(4) Následky tohto zákona postihujú židovskú smluvnú stranu i vtedy, keď by bola po 31. decembri 1939 svoj stav zmenila, alebo ho v budúcnosti zmení, prípadne arizuje.

§ 6.

Za nežidovskú smluvnú stranu treba považovať:

a) štát, štátne podniky, fondy a zariadenia,

b) územné sväzky samosprávne (župa, okres, obec) ich podniky, fondy a zariadenia,

c) všetky iné fyzické a právnické osoby, okrem vypočítaných v § 5 tohto zákona.

§ 7.

Započaté už súdne alebo exekučné pokračovanie, vyplývajúce zo smluvných a platobných záväzkov revízii podľa tohto zákona podrobených, na žiadosť nežidovskej smluvnej strany okresný súd odročí do ukončenia revízneho pokračovania, a doba odročenia sa nevpočítava do premlčacej lehoty,

§ 8.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom jeho vyhlásenia; vykoná ho minister pravosúdia so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Týmto zákonom nemieni sa vniesť neistota do právnych pomerov smluvných strán. Tento zákon bude jedným z viacerých, ktoré tvoria prielom do zastaralých právnych zásad, umožňujúci rovnomerné a spravodlivé rozdelenie statkov medzi všetkými členmi národa bez rozdielu. Nová doba urovnávania sociálnych výkyvov nesmie trpieť obohacovanie sa jedného na úkor druhého spoluobčana a to je i jedným z programových a zásadových pilierov našej budovateľskej práce. To pán prezident Dr. Jozef Tiso výstižne formuloval vo vyhlásení, že u nás nesmie byť boháčov, kým je len jeden chudobný Slovák. Svoj osud si už teraz riadime sami a preto nemám príčin, aby sme život prispôsobovali zastaralým a prípadne škodlivým právnym ustanoveniam, ale si musíme svoje zákonodarstvo prispôsobiť životu a potrebám ľudu.

Podnetom k návrhu tohto zákona je ten skutok, že židovstvo cítilo približujúce sa rušné časy vojnového kšeftárenia a zbohatlíctva, lebo veď pôdu toho samo pripravovalo a tým i ukojenie svojej ziskovej nenásytnosti. Tak sa stalo, že štát, samosprávne sväzky, jednotlivcov, zaviazalo židovstvo smluvne na rozličné plnenia trvalejšieho rázu, použijúc pritom rozličných židovských metód a dnes mu kynie z toho neúmerný zisk na úkor toho, ktorý v potu tvári plní svoju smluvnú zaviazanosť.

Nie je to prípadom prvým v dejinách, že sa smluvné záväzky usmerňujú zákonom.

Nájomné smluvy roľnícke napríklad upravil zákon č. 168/1936 Sb, z. a n., rozličné bytové nájomné smluvy boly už celým radom zákonov upravované atď.

Povojnové časy obvykle prinášajú zákony o vojnových zbohatlíkoch a tomu sa predíde práve navrhovaným zákonom.

Július Maguth v. r. Andrej Germuška v. r. Konštantín Čulen v. r.

Ferdinand Mondok v, r. Anton Simko v. r. Dr. Ján Ferenčík v. r.

František Slameň v. r.