Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasadanie.
222
Zpráva
ústavno-právneho výberu o vládnom návrhu zákona o zmene o pozemkovej reforme /tlač 219/.
Ešte sa nezapracoval Štátny pozemkový úrad do svojej agendy. Nemáme nijakého štatistického podkladu, podľa ktorého mohli posúďiť, či zákon č. 46/1940 Sl.z. v doterajšej osnove bol
dobrý, alebo aspoň len dostatočný. Keď predsa prichodí vláda s prítomným návrhom novelizačného zákona, treba sa veci prizrieť
dokonale a prípadné vysvetliť všetko do podrobností. mnoho sa zakladá prípadne len na mýlnych predpokladoch.
Ad § l pôvodného návrhu. Ústavno-právny výbor spolu s národohospodárskym výborom na dvoch zasadnutiach usniesol sa jednohlasne tento paragraf vypustiť. Tu sa dávalo Štátnemu pozemkovému
úradu právo udeľovať súhlas, alebo odoprieť súhlas pri odsudzovaní poľnohospodárskej nehnuteľnosti, ktorá je vyše 50 ha,
ktorá je čiastkou takéhoto hospodárskeho celku. Vzťahovať sa to
malo aj na poľnohospodárske nehnuteľnosti kresťanov. Tu treba
žiť, že ani pôvodný vlány návrh, z ktorého vznikol zákon č.46/ 1940 Sl.z. takéto práva Štátnemu pozemkovému úradu nedáva. Na schvaľovania dáva len ohľadom nehnuteľností židovských /§§23 a 26/, prípadne na nehnuteľnosti pochodiace z česko-slovenskej zemkovej reformy / § 27/ a prípadne na nehnuteľnosti cudzieho / § 19/. Ohľadom ostetných nehnuteťností aj pôvodný vládny návrh
Štátnemu pozemkovému úradu a právo intervenčnej kúpy.
Posudzujúc vec z tohto stanoviska ústavno-právny výbor súhlasne s výborom národohospodárskym zisťuje, že intencie pôvodne navrhovaného § l prítomnej novely ďaleko zabiehajú za zásadové rámce predošlého vládneho návrhu a teda za zásadové rámce doterajšieho zákona. Tu treba totižto uvážiť, že prijatím teraz navrhovanej osnovy by hospodárske celky vyše 50 ha vôbec, ba i len z čiastky, mohly sa scudzovať len so súhlasom Štátneho pozemkového úradu a to vopred vyžiadaným. To znamená, že ak by Štátny pozemkový úrad tento súhlas
odoprel a ani by intervenčné nekupoval, tak takéto nehnuteľnosti
a to aj v rukách kresťanov - stávaly by sa res extra commercium.
A toto je nie v intenciach ani pôvodného vládneho návrhu, ani v intenciách doterajšieho vládneho programu. Nehnuteľnosti židov, cudzincom a prípadne takéto majetkové položky pochodiace z československej pozemkovej reformy sú vlastne položkami na likvidovania a teda prípadný súhlas, alebo aj dočasný nesúhlas Štátneho pozemkového úradu je tam prípustný a dá sa odôvodniť. Ale pri majetkových položkách poľnohospodárskych, ktoré sú v rukách kresťanov, takéto mimoriadne práve a takéto obťažovanie prevodu poľnohospodárskych nehnuteľností, by sa ideové nedalo udržať. Dôvodová Zpráva v tomto smere hovorí, že ide o udržanie produktivity veľkostatkov. Ak by nám išlo čisto len o produktivitu veľkostatkov, tak by sme vôbec nikdy nijakú pozemkovú reformu neboli robili a ani teraz by sme ju nerobili, lebo veď z hospodárskeho stanoviska je bezpochybné, že vo veľkých komplexoch možno racionálnejšie a pomerne s menšími výdavkami hospodáriť, teda väčšiu produktivitu možno dosiahnuť. Tento dôvod je však jednostranný, lebo nehľadí na politické a na sociálne požiadavky, ale čisto len na hospodárske.
I keďby sme prijali ustanovenia § l vládneho návrhu aj vtedy by sa to vzťahovalo jedine na vlastníka poľnohospodárskeho celku
vyše 50 ha. Ostávala by avšak neriešená otázka, čo je s
prípadných veriteľov. Veď keď takúto nehnuteľnosť bez súhlasu Štátneho pozemkového úradu ani vlastník - kresťan nemôže scudziť,
tak aké pravo bude patriť jeho veriteľovi a prípadne jeho hypotekárne zabezpečenému veriteľovi ? Prijatím tohto § l uviedli by sme v pochybnosť normálne veriteľské nároky a tým nalomili aj úverové možnosti takýchto hospodárskych celkov. A to neslobodno pripustiť. Takéto hospodárske celky by stály celkom bez úveru a teda bez možnosti akýchkoľvek tých osožných investícii, ktoré možno len úverom zaokrývať.
Dôvody návrhu, že ide o zabezpečenie nedeliteľnosti, najmä lesných plôch, ktoré v intenciach zákona č. 46/1940 Sl. z. majú ostať vo veľkých komplexoch, tu dnes neobstoja. Nedelitelnosť lesov je zabezpečená zák. čl. LIII/1871, taktiež zák. čl. XXXIX/1908. Podobne nedeliteľnosť pašienkových plôch je zabezpečená v § 12 zák. čl. XII/1894, taktiež v § 2 zak. čl. XXXIX/1908. Nedeliteľnosť ornej pôdy je u nás zabezpečená jedine ustanoveniami zákona č. 8l/ 1920 Sb. z. a n. o roľníckych nedieloch a tieto ustanovenia recipoval náš zákon č. 46/1940 Sl. z. v ods. 2, § 31 na roľnícke dedičné hospodárstva. Snaha rozšíriť tieto ustanovenia aj na iné oráčiny, môže byť predmetom teoretického uvažovania, no doteraz takéto zásady noboly predmetom nijakého konkrétneho politického programu a najmä ani vláda, ani politická strana v tejto veci určité stanovisko v konkrétnej forme nezaujaly, ani takýto program
doteraz nepublikovaly. Z tohto dôvodu neprichodilo tu príležitostne takúto závažnú a ďalekosiahajúcu zásadu aplikovať, a to najmä vtedy nie, keď právne ohľady na náreky veriteľské a otázky podlamovania úverovej politiky v takýchto prípadoch celkom iste očakávaného nie sú vonkoncom vyriešené.
Ad § 2 vládneho návrhu. Tu sa navrhuje novelizácia § 7 zákona č. 46/1940 Sl.z. vo dvoch smeroch:
a/ Najprv navrhuje sa, aby odhadná cena, za ktorú Štátny pozemkový úrad preberá poľnohospodársku nehnuteľnosť, určila sa administratívnym pokračovaním a nie kombinovaným spôsobom, ako to doteraz ustanovuje zákon č. 46/1940 Sl.z., to jest na prvom stupni štátnou obvodovou úradovňou pozemkového úradu a na odvolacom stupni krajským súdom v trojčlenovom senáte v nespornom pokračovaní.
b/ V druhom rade navrhuje sa doplnok, aby z ustálenej odhadnej ceny Štátny pozemkový úrad mohol si sraziť 10 % príspevok
v prospech "Fondu" a to len pri nehnuteľnostiach, vykupovaných podľa § 23 tohto zákona, teda pri nehnuteľnostiach vykupovaných od židov.
Ad a/. Dôvody návrhu v tomto smere sú údajne len peňažného významu. Tvrdí sa, že nakoľko § 7 zákona č. 46A940 Sl.z. na odvolacom fórume pripúšťa obecnú cenu platiť za vykupované nehnuteľnosti, tak vraj prídelová cena by musela byť nad obecnú cenu a tak prídelník by musel platiť vlastne viac ako je obecná cena. A tak tu sa dôvodí vlastne tým, že sprostredkovateľská činnosť Štátneho pozemkového úradu pri výkupe by zdražovala cenu pridelovanej pôdy nad cenu obecnú. Štátne pozemkový úrad odvolávajúc sa na túto kalkuláciu, tvrdí, že neprijatím prítomného návrhu bola by mu byť umožňovaná akákoľvek vykupovateľská a pridelovacia činnosť.
Ústavno-právny výbor shodne s národohospodárskym výborom nenavrhuje robiť Štátnemu pozemkovému úradu v tomto ohľade nijaké
ťažkosti a odporúča prijať navrhované novelizovanie § 7 zákona Č. 46/1940 Sl.z. No nemožno si tu zatajovať, že takéto riešenie bude mať zas iné svoje ťažkosti. Podľa doterajšieho riešenia krajský súd takúto vec bol by rozhodnul s konečnou platnosťou.
-5-
A to by bolo rozhodnutie súdu. Podľa teraz navrhovanej koncepcie výkup bude sa diať čisto administratívnym pokračovaním a to proti konečnému rozhodnutiu odsek 4. § 66 Ústavy dáva možnosť, že v súkromnoprávnych nárokoch dotknutá strana proti rozhodnutiu správneho úradu môže sa po vyčerpaní opravných prostriedkov domáhať nápravy pred štátnymi sudmi. Taktiež treba tu pripomenúť, že v § 7 spomínaná odhadná cena a v odvolacom pokračovaní spomínaná obecná cena vzťahovať sa budú aj na normálny výkup nehnuteľností /§ 3/ teda aj na výkup z rúk kresťanov. A teda aj podľa týchto ohľadov treba politicky pozerať na prítomné navrhovanú novelizáciu,
Ad b/: Z likvidačnej povahy týchto majetkových položiek od židov vykupovaných nasleduje, aby v § 26 zákona č. 46/1940 Sl. z. určený 10 % príspevok sa rozšíril aj na prípad normálneho výkupu podľa § 7 citovaného zákona. Prakticky to znamená, že žid či predá so súhlasom pozemkového úradu poľnohospodársku nehnuteľnosť z voľnej ruky, alebo či ju vykúpi Štátny pozemkový úrad podľa § 23, v každom prípadne znáša 10% príspevok do "Fondu".
Ad § 3 vládneho návrhu. Ústavno-právny výbor navrhuje prijať doplnok, takže osnova bude znieť tak, ako je štylizovaný čl. II. výbormi upraveného návrhu. Ak totižto pôjde o dražbu nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve židov, alebo pochádzajú z pozemkovej reformy česko-slovenskej a Štátny pozemkový úrad na dražbe ich
prebral za najvyššiu ponuku, vtedy vyšší sľub podľa § 187 exekučného zákona nebude prípustný. To v praxi znamená, že interesovaní veritelia a iní záujemci povinní budú sa zúčastniť už na prvej dražbe a povinní budú kalkulovať s touto okolnosťou, že totižto tu vyššieho sľubu už nebude, lebo rozhodnutím Štátneho pozemkového úradu, že preberá draženú nehnuteľnosť za najvyššiu ponuku, bude dražobné pokračovanie vlastne skončené. Po prijatí doplnkovej vety, okresný súd v dražobnom ozname povinný bude na toto všetkých záujemcov upozorniť.
V praxi toto nebude ľahká vec. Okresný súd prípadne nebude môcť zistiť, či ide o nehnuteľnosť židov, alebo či pochodí z pozemkovej reformy česko-slovenskej. Vzniknú tu prípadne aj komplikácie, lebo so židovou nehnuteľnosťou, ako so spoluvlastníckou účasťou, zároveň pod dražbou môže byť aj účasť spoluvlastníka kresťana. Taktiež môže vzniknúť aj taká komplikácia, že z pozemkovej reformy česko-slovenskej pochodiaca nehnuteľnosť je odpredávaná na dražbe, ale je už vlastne v rukách druhého, prípadne tretieho právneho nápadníka a nie v rukách toho, kto od československého Štátneho pozemkového úradu tuto nehnuteľnosť dostal. No i pri tých-
to obavách sa navrhuje osnovu prijať so spomenutým dodatkom, lebo keď súd záujemcov na neprípustnosť vyššieho sľubu upozorní, tým sa im formálna újma nemôže stať. Vtedy totižto už táto prvá súd-
na dražba bude sa vybavovať s takými právnymi následkami, ako by to bola dražba vypísaná následkom vyššieho sľubu. Dosiahne sa tým
teda aj isté urýchlenie postupu. A čo sa týka nárokov záujemcov, v tom ohľade staviame sa na stanovisko: Vigilantibus jura.
Ad § 4 vládneho návrhu. Niet námietok proti tomu, aby ustanovenia § 62 zákona č. 46/1940 Sl. z. v celom znení aplikovaly sa aj na revíziu česko-slovenskej pozemkovej reformy podľa §§. 27 a 28 citovaného zákona. Keď totižto § 62 platí na všetky prípady výkupu poľnohospodárskej pôdy, tak nemôže byť základnej obavy proti tomu, aby platil aj pri revidovaní česko-slovenskej pozemkovej reformy,
Ad § 5 vládneho návrhu. Navrhovaná osnova formálne obľahčí
prevod poľnohospodárskych nehnuteľností, nakoľko ku žiadosti o pozemnoknižný prevod nebude treba pripojovať hodnovernú listinu podľa §§ 84 a nasled. pozemnoknižného poriadku, ale postačí ove- -7 -
rené osvedčenie scudziteľa, že prevod nepodlieha výkupu podľa §§ 3 a 4 zákona č. 46/1940 Sl.z. Udávanie nepravdivých skutočností padá pod trestné sankcie podľa § 63 citovaného zákona.
Ad § 6 vládneho zákona. Navrhovaná osnova doplňuje ustanovenie, že po. nadobudnutí účinnosti tohto zákona nemôže žid nádo-, búdať nijakých vecných práv na poľnohospodárske nehnuteľnosti. Doplnok vyznieva tu v tom smysle, že takýchto práv nemôže nadobúdať ani židovská právnická osoba. Toto je len presnejšie formulovanie totožného právneho príkazu,
Navrhuje sa ako 2 odsek ku tomuto paragrafu pripojiť ustanovenie, že ku každej pozemnoknižnej žiadosti o výklad vecných práv treba pripojiť osvedčenie nadobúdateľa, že nie je židom, alebo židovskou právnickou osobou. Pôvodne navrhovalo sa, aby takéto osvedčenie vydávaly okresné úrady. No prax diktuje, že okresné úrady pri dnešnej rozšírenej agende a pri minimálnom personálnom stave by takúto legitimačnú agendu, ktorá by sa vlastne vzťahovala na všetky pozemnoknižné žiadosti o vklad vecných práv: na poľnohospodárske nehnuteľností, ani zdolať nemohly. Postačí y . tomto ohľade poukázať na štatistiku pozemnoknižných podávok. Preto navrhuje sa, aby takéto osvedčenie pod trestnými sankciami podľa § 63 zákona c. 46/1940 Sl.s, vydávali sami o sebe nadobúdatelia, Iného východiska tu nebolo, hoci je možné, že prax nám v tomto ohľade prinesie prekvapenia. Tu treba uvážiť, že vecné práva na nehnuteľnosti a najmä teda záložné práva a exekučné záložné práva nadobúdajú sa obyčajne nie na základe smluvy, ale na základe jednostrannej listiny a tu vzniká otázka, či nadobúdateľ aj pri exekučnných záložných právach bude musieť vždy dokazovať o sebe takúto osobnú vlastnosť. Ak sa toto ustanovenie v praxi bude dodržiavať až do poslednej litery a ak nebudú súdy v tomto ohľade uplatňuje
- 8-
aj svoje osobné informovanosti o nadobúdateľoch takýchto práv, tak vzniknú z toho veľmi groteskné prípady.
Odporúča sa, aby vláda o vykonávaní tohto odseku vydala. primerané nariadenie, v ktorom by sa vypovedalo, že takéto doklady má požadovať súd len ak o pomeroch nadobúdateľa v tomto smere nemá známostí. Veď ináč aj o komunálnej banke, o sporiteľniach, o kapitulácii, o všeobecne známych peňažných ústavoch, ba prípadne
o najpoprednejších činiteľoch verejného života bude treba listinové dôkazy predostierať, ak budú chcieť nadobúdať akési vecné práva na poľnohospodárske nehnuteľnosti a takýmito dokladmi preukazovať, že sú nie židia a vlastne že sú to nie ani -židovské právnické osoby.
Dokladá sa, že celá táto osnova po vynechaní § 1 je podľa doterajšieho legislatívneho úzu označená článkovite, lebo tieto články vlastne nahradzujú tam citované ustanovenia pôvodného a teraz novelizovaného textu zákona.
V Bratislave 4 júla 1940.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. Miloš Vančo v. r.,
predseda. zpravodajca.
Z p r á v a
národohospodárskeho výboru.
národohospodársky výbor po uvážení praktických dôsledkov navrhovaných zmien s hľadiska národohospodárskeho navrhuje Snemu osnovu prijať v znení, upravenom ústavno-právnym výborom. V Bratislave 4. júla 1940.
Štefan Danihel v. r., Ján S. Vančo v. r., predseda. zpravodajca.
ZÁKON
zo dňa .......... 1940
o zmene zákona č. 46/1940 Sl. z. o pozemkovej reforme.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone: Ustanovenia zákona č. 46/1940 Sl. z. sa menia a doplňujú takto:
Článok I. Paragraf 7 bude znieť :
/1/ Odhadnú cenu, za ktorú preberá štát poľnohospodársku nehnuteľnosť podľa tohto zákona, určí príslušná Štátna obvodová úradovňa pre pozemkovú reformu podľa ustanovení, ktoré vydá vláda nariadením.
/2/ Proti výmeru o určení odhadnej ceny môžu podať osoby označené v § 8 sťažnosť do 15 dní na Štátnej obvodovej úradovni ktorá výmer vydala. O sťažnosti rozhoduje 8 konečnou platnosťou Štátny pozemkový úrad. Sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.
/3/ Z ustálenej odhadnej ceny srazí Štátny pozemkový úrad u nehnuteľností vykupovaných podľa § 23 desať /10/ % v prospech Fondu /§ 50/.
Článok II.
Odsek 2, § 17 doplňuje sa takto: "Ak predmetom dražby sú poľnohospodárske nehnuteľností vo vlastníctve židov /§ 23/ alebo nehnuteľnosti, ktoré pochodia z pozemkovej reformy česko-slovenskej /§ 27/ a Štátny pozemkový úrad prebral ich za najvyššiu dražobnú ponuku, je vylúčené podávať vyšší sľub podľa § 187 exekučného Okresný and v dražobnej vyhláške povinný na toto všetkých záujemcov
Článok III.
Paragraf 62 doplňuje sa novým odsekom:
/10/ Ustanovenia predošlých odsekov platia aj v prípade revízie pozemkovej reformy podľa §§ 27 a 28.
Článok IV.
Odsek 3, § 5 bude znieť:
/3/ K žiadosti o pozemkoknižný prevod poľnohospodárskej nehnuteľnosti treba pripojiť overené osvedčenie zcudziteľa, že prevod nepodlieha výkupu podľa §§ 3 a 4. Ak zcudziteľ v osvedčení udá nepravdivé skutočnosti, padá pod trestné ustanovenia podľa § 63.
Článok V.
Paragraf 24 bude znieť:
/1/ Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona nemôže žid ani židovská právnická osoba nadobúdať nijakých vecných práv na poľnohospodárske nehnuteľnosti, vyjmúc prípad zákonného dedenia.
/2/ Ku každej pozemnoknižnej žiadosti o vklad vecných práv treba pripojiť osvedčenie nadobúdateľa, že nie je židom v smysle § 1 vládneho nariadenia číslo 63/1939 Sl.z., alebo židovskou právnickou osobou v smysle § 9 zákona číslo 113/1940 Sl.z. Ak nadobúdateľ v osvedčení udá nepravdivé skutočnosti, padá pod trestné ustanovenia podľa
§ 63.
Článok VI.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia: vykoná ho vláda.