Snem Slovenskej r e p u b l i k y 1 9 4 0

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

218.

Z p r á v a

ústavno-právnoho výboru

o vládnom návrhu zákona o dočasnej úprave exekúcií a konkurzov, zavedených na návrh židov /tlač 214/.

Ústavno-právny výbor rokoval o predloženej osnove na zasadnutí dňa 3. júla 1940 a uznal nutnosť i účelnosť zamysleného zákon.

Navrhovaný zákon vhodnými prostriedkami a v rámci. právneho poriadku chráni nežidovské fyzické osoby proti existenčnému a hospodárskemu zničeniu, ktoré by ich mohlo stihnúť následkom dražieb alebo konkurzov, vedených proti nim židovskými fyzickými alebo právnickými osobami.

Zákon nezbavuje židovských veriteľov právneho nároku na vymáhanie ich požiadavok proti kresťanským dlžníkom, obmedzuje len uplatňovanie týchto dražobným alebo konkurzným pokračovaním na prechodnú dobu, a to do 31. augusta 1942.

K jednotlivým meritorným zmenám, ktoré uskutočnil

ústavno-právny výbor, poznamenáva sa toto:

Výraz "nežid /fyzická osoba/" bol nahradený presnejším výrazom: "nežidovská fyzická osoba".

V § 9 formulácia "požiadavky z poistných prémií sa nahradila - po dôkladnom uvážení praktického dosahu tejto zmeny - širším právnym pojmom: "požiadavky z poistných smlúv".

Celý § 12 bol zo zákona vynechaný, lebo sankcie, uvedené v tomto ustanovení, nie sú v súlade s právnym citom a s právnymi zásadami, na ktorých sa tento zákon zakladá. Proti prípadnej svojvôli alebo zlomyselnosti, ktorou by sa snažil niekto zneužiť ustanovení tohto zákona, dostatočnú ochranu poskytujú aj doterajšie právne "predpisy.

- l -a -

V ostatných ustanoveniach previedly sa len žiadúce štylárne zmeny, bez toho, žeby sa bol zmenil pôvodný smysel a obsahová náplň týchto ustanovení.

Ústavno-právny výbor doporučuje Snemu osnovu, v znení upravenom ústavno-právnym vyborom, na prijatie.

V Bratislave l. júla 1940.

Dr. Karol Mederly v. r., predseda.

Dr. František Orlický v. r., zpravodajca.

Z Á K O N

zo dňa....... ........... 1940

o dočasnej úprave exekúcií a konkurzov, zavedených na návrh židov.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

5 1.

/1/ V exekučných veciach, v ktorých veriteľom je žid a dlžníkom nežidovský fyzická osoba, treba dražbu na návrh dlžníka odložiť na čas po. 31. auguste 1942, ak by dražba mohla mať za následok hospodárske žničenie dlžníka.

/2/ Ustanovenie ods. l sa nevzťahuje na hnuteľnosti:

a/ ktoré podľa svojej povahy podliehajú skaze, ak sú dlhší čas uschované,

b/ ktoré by stratily značne na svojej hodnote, keby sa dražba odložila.

§ 2.

/1/ Návrh na odklad dražby treba podať najneskôr 15 dní pred dražbou u exekučného súdu.

/2/ Ak je návrh oneskorený, alebo ak ho podal taký dlžník, ktorého návrh o odklad dražby, podaný podľa tohto zákona, bol už raz právoplatne v tej istej exekučnej veci zamietnutý, treba ho z úradnej povinnosti odmietnuť.

/3/ Návrh na odklad dražby, ktorý netreba z úradnej povinnosti odmietnuť, má odkladný účinok na výkon dražby.

§ 3.

O tom, či dražba môže mať za následok hospodárske zničenie dlžníka, rozhoduje súd po zistení osobných a majetkových pomerov dlžníka podľa voľného uváženia.

§ 4.

/l/Dražbu odloženú podľa

-3-

nariadi súd po 31. auguste 1942 iba na nový návrh veriteľa.

/2/ Ak veriteľ do 6 mesiacov odo dňa 31. augusta 1942 nepodá návrh na nariadenie dražby nehnuteľností, odloženej podľa tohto zákona, nariadi súd z úradnej moci výmaz poznámky dražby v pozemkovej knihe.

§ 5.

/1/ Návrh veriteľa žida na vyhlásenie konkurzu na majetok nežidovskej fyzickej osoby, podaný do 31. augusta 1942, treba na návrh dlžníka odmietnuť, ak návrh dlžníka dôjde konkurznému súdu skôr, než konkurzný súd rozhodol o návrhu na vyhlásenie konkurzu.

/2/ Oneskorený návrh treba z úradnej povinnosti odmietnuť.

§ 6.

Skutkové okolnosti a pomery, potrebné pre rozhodnutie, treba dokazovať podľa predpisov nesporného pokračovania.

§ 7.

Ak sa návrhu dlžníka podľa § l alebo. podľa § o vyhovelo, nezapočíta sa do lehôt, ktorých vypršanie je spojené pre veriteľa s právnou ujmou, čas od podania návrhu dlžníka do 31. august a 1942.

§ 8.

Ustanovenia tohto zákona platia i vtedy, keď veriteľ nežid vymáha takú požiadavku, ktorú mu postúpil veriteľ žid počínajúc dňom 1. marca 1940.

§ 9.

Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na vymáhanie:

a/ požiadavok z poistných smlúv,

b/ miezd a platov,

c/ výživného, ktoré dlžník je povinný

- 4 - poskytovať podľa zákona,

d/ požiadavok vzniklých po dni účinnosti tohto zákona.

§ 10. Židom podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá sa pokladá za žida podľa vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl. z., a právnická osoba, ktorá sa pokladá za židovskú podľa zákona č. zákona č. 113/1940 Sl. z.

§ 11. V pokračovaní podľa tohto zákona dovolací rekurz je vylúčený.

§ 12.

/1/ Návrh o odklad dražby nehnuteľností, ktorý netreba z úradnej povinnosti odmietnuť, má odkladný účinok i na výkon odhadu, ak došiel na exekučný súd aspoň tri dni pred výkonom odhadu.

/2/ Ak bola dražba nehnuteľností odložená, odklad sa vzťahuje i na výkon odhadu.

§ 13.

Ak výkon dražby spadá do lehoty 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona, návrh na odklad dražby podľa tohto zákona je včas podaný, keď dôjde na exekučný súd aspoň deň pred dražbou.

§14.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pravosú-

dia.