Neprošlo opravou po digitalizaci !

Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

117.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa_____________1940

o úprave vzdelania učiteľov ľudových škôl.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Časť prvá. Organizácia učiteľskej akadémie.

§ 1.

Úlohou učiteľskej akadémie je vzdelávať a vychovávať žiakov pre učiteľské povolanie, aby svojimi odbornými vedomosťami a mravnými vlastnosťami boli schopní vyučovať a vychovávať v duchu národnej a kresťanskej kultúry mládež na ľudových školách.

§ 2.

Pomenovanie učiteľskej akadémie má obsahovať okrem názvu učiteľská akadémia i jej udržovateľa a vyučovací jazyk.

§ 3.

(1) Učiteľské akadémie s právom verejnosti podľa ich rázu sú:

a) štátne, založené a udržované štátom;

b) neštátne, založené a udržované zákonom uznanými cirkvami, rehoľami, kongregáciami, spolkami a sväzkami územnej samosprávy.

(2) Na založenie učiteľskej akadémie — okrem učiteľskej akadémie uvedenej v ods. 3 — treba povolenie vlády.

(3) Založenie učiteľskej akadémie zákonom uznanou cirkvou oznámi zakladateľ Ministerstvu školstva a národnej osvety v prvých troch mesiacoch kalendárneho roku. K oznámeniu je zakladateľ povinný pripojiť organizačný štatút ústavu, učebnú osnovu, soznam učebníc, výkaz učebných pomôcok, výkaz učiteľských síl s ich osobnými dokladmi, výkaz miestností, doklad o hmotnom zaistení ústavu.

(4) Ministerstvo školstva a národnej osvety môže odoprieť založenie alebo právo verejnosti učiteľskej akadémie uvedenej v ods. 3 iba v tom prípade, keď táto škola nezodpovedá zákonitým podmienkam, stanoveným v ods. 5 alebo ak by táto škola bola prebytočná podľa ustanovenia ods. 3, § 6; keď sa Ministerstvo nevyjadrí do 3 mesiacov, počítajúc odo dňa predostretia oznámenia, školu možno otvoriť.

(5) Zakladateľ neštátnej učiteľskej akadémie pred založením školy je povinný dokázať, že má potrebné hmotné prostriedky na udržovanie školy, že vyhovuje všetkým predpisom, platným pre učiteľské akadémie štátne vo veci organizácie učebných osnov, umiestenia, zariadenia a vystrojenia učebnými pomôckami a že učiteľské osoby, čo budú na nej zamestnané, splnily všetky všeobecné a osobitné podmienky, predpísané pre príslušnú kategóriu a vedecký odbor.

§ 4.

(1) Udržovateľovi neštátnej učiteľskej akadémie, ktorej udržovanie je potrebné v záujme osvety príslušného kraja, ale ktorú udržovateľ z vlastných prostriedkov nemôže platným predpisom primerane udržať, môže poskytnúť na jeho žiadosť Ministerstvo školstva a národnej osvety štátnu podporu.

(2) Bližšie podmienky a modality podpory ako i práv a povinností obidvoch smluvných stránok sa určia individuálnou smluvou.

§5.

(1) Udržovateľ neštátnej učiteľskej akadémie, ktorá dostáva štátnu podporu,

je povinný každoročne Ministerstvu školstva a národnej osvety predostrieť na prezretie vyúčtovanie nielen štátnej podpory, ale aj všetkých príjmov a dôchodkov, ktorými sa má podľa zriaďovacej listiny škola udržať.

(2) Keby z tohto vyúčtovania vysvitlo, že sa príjmy na udržovanie školy neupotrebily na určený cieľ, alebo že sa týmito dôchodkami neúčelne gazdovalo, Ministerstvo školstva a národnej osvety vyzve udržovateľa školy, aby sa postaral o nápravu. Ak udržovateľ školy tak neurobí, odníme mu Ministerstvo školstva a národnej osvety do určenej lehoty podporu.

§ 6.

(1) Ak neštátna učiteľská akadémia nezachováva podmienky smluvy, uzavretej podľa ustanovenia ods. 2, § 4, môže jej Ministerstvo školstva a národnej osvety po jednom napomenutí, ak sa náprava nestane do troch mesiacov, rátajúc odo dňa doručenia napomenutia, zastaviť štátnu podporu.

(2) Ak neštátna učiteľská akadémia nezachováva ustanovenia tohto zákona, platné osnovy a iné predpisy, taktiež ak jej činnosť je protištátna, alebo smeruje proti kresťansko-mravnému charakteru výchovnému, neplní správne svoje poslanie dané týmto zákonom, Ministerstvo školstva a

národnej osvety má právo a povinnosť na základe výsledku komisionálneho vyšetrovania napomenúť udržovateľa ústavu dva razy v trojmesačných lehotách; ak udržovateľ po týchto dvoch napomenutiach neurobí nápravu, Ministerstvo školstva a národnej osvety predostrie vláde návrh na dočasné alebo trvalé zavretie školy.

(3) Na návrh Ministerstva školstva a národnej osvety môže vláda dočasne alebo trvalé zavrieť aj takú neštátnu učiteľskú akadémiu, ktorá sa pre nadbytok učiteľského dorastu stala prebytočnou. Nadbytok učiteľského dorastu ustáli vláda so zreteľom na celkový počet uprázdnených alebo normálne sa uprázdňujúcich učiteľských miest, pre zastavanie ktorých dotyčná učiteľská akadémia poskytuje predpísané školské vzdelanie bez osobitnej skúšky podľa § 28. Pri viacerých neštátnych učiteľských akadémiách treba ako prebytočnú zrušiť v prvom rade tú, ktorá je najbližšia k štátnej učiteľskej akadémii s tým istým vyučovacím jazykom.

(4) Základiny a majetok dočasne zavretej školy, zostávajú aj naďalej v spravovaní udržovateľa školy.

(5) O cieli a o upotrebení majetku na trvalo uzavretej školy, ak zakladateľ pre prípad zániku školy v zakladacej listine sám neurobil príslušného opatrenia, rozhoduje za schválenia Ministerstva školstva a národnej osvety udržovateľ zaniklej školy. O základinách, fondoch, rozhodne sa podľa platných predpisov.

§7.

(1) Učiteľská akadémia má 5 ročníkov a cvičnú školu.

(2) Počet tried cvičnej školy určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.

(3) Pri učiteľských akadémiách môžu byť odborné učiteľské ústavy domácich náuk a ústavy na vzdelávanie učiteliek materských škôl.

(4) Všetky v odsekoch l a 3 uvedené ústavy sú pod jednou správou.

(5) Každá učiteľská akadémia má mať podľa možnosti vzorné hospodárstvo pre praktický výcvik žiakov a internát.

§ 8.

(1) Koedukácia na učiteľských akadémiách zásadne nie je prípustná. Pre dievčatá sú osobitné učiteľské akadémie pod vlastnou správou.

(2) Výnimky z ustanovenia odseku l môže na prechodný čas povoliť Ministerstvo školstva a národnej osvety.

Časť druhá.

Vyučovací poriadok na učiteľskej akadémii.

§ 9.

(1) Povinné predmety na učiteľskej akadémii sú: náboženstvo, slovenčina, dejepis, zemepis, pedagogika, vyučovacia

prax s metodikami, spoločenská výchova, nemčina, matematika, prírodopis, chémia, fyzika, spev a hudobná výchova, hra na husliach, hra na klavíri, na organe (pre mužských), kreslenie, ručné práce, poľné hospodárstvo, náuka o domácnosti, telesná výchova a prípadné ďalšie predmety, ktoré môže určiť Ministerstvo školstva a národnej osvety.

(2) Na inojazyčných učiteľských akadémiách miesto jazyka slovenského vyučuje sa jazyk vyučovací a miesto jazyka nemeckého jazyk slovenský.

§ 10.

Vyučovanie nepovinných predmetov určí a upraví Ministerstvo školstva a národnej osvety.

§ 11.

(1) Žiaci takého štátom uznaného náboženstva, ktoré sa na ústave pre nepatrný počet príslušníkov nevyučuje, sú povinní sa učiť svoje náboženstvo súkromne a skúšky skladať za každý polrok u príslušného svojho katechétu v prítomnosti riaditeľa školy alebo jeho zástupcu. Tento katechéta je povinný písomne dodať známky z náboženstva na vysvedčenie riaditeľstvu učiteľskej akadémie najneskôr týždeň pred klasifikačnou poradou.

(2) Ministerstvo školstva a národnej osvety sa splnomocňuje vydať výnos, ktorým sa upraví vyučovanie náboženstva v oddeleniach tam, kde v jednotlivých triedach počet príslušníkov príslušného náboženstva nedosahuje minimálneho počtu 20 žiakov.

§ 12.

Od povinných predmetov nemožno nikoho oslobodiť.

§ 13.

(1) Učebný cieľ, jeho mieru, ktoré načim vo vyučovaní jednotlivých predmetov na učiteľskej akadémii dosiahnuť, a na základe toho rozvrh hodín ako i učebné osnovy jednotlivých predmetov určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.

(2) Učebné osnovy náboženstva určia kompetentné cirkevné vrchnosti príslušného náboženstva. Tieto osnovy alebo ich zmeny treba vždy dať na vedomie Ministerstvu školstva a národnej osvety.

§ 14.

(1) Školský plat, prijímacie a skúšobné taxy, príspevky na učebné pomôcky a iné školské poplatky, ich ciel a výšku a spôsob platenia určí Ministerstvo školstva a národnej osvety osobitným výnosom, ktorý vyhlási v Slovenskom zákonníku. Tieto poplatky sú na neštátnych učiteľských akadémiách rovnaké ako na štátnych. -

(2) Žiaci chudobných alebo menej majetných rodičov aspoň priemerne dobrého prospechu môžu byť od platenia školského platu, po prípade aj od iných školských poplatkov celkom alebo z polovice oslobodení. Smernice a postup pri oslobodzovaní od školského platu a iných školských poplatkov upraví Ministerstvo školstva a národnej osvety osobitným výnosom.

(3) Prípadné odchýlky od všeobecne platných smerníc v tejto veci neštátnym učiteľským akadémiám na náležité odôvodnenú žiadosť povoľuje Ministerstvo školstva a národnej osvety.

§ 15.

Na učiteľských akadémiách môžu sa používať len Ministerstvom školstva a národnej osvety schválené učebnice a učebné pomôcky. Učebnice náboženstva — po vyjadrení sa Ministerstva školstva a národnej osvety so stránky literárnej, štátobezpečnostnej — schvaľuje príslušná cirkevná vrchnosť.

§ 16.

(1) Školský rok sa začína pravidelne 1. septembra a trvá do 31. augusta nasledujúceho občianskeho roku.

(2) Prvé vyučovacie obdobie sa začína 1. septembra a končí sa 31, januára nasledujúceho roku; druhé vyučovacie obdobie sa začína 1. februára a končí sa 28. júna toho istého roku. Polročné vysvedčenia sa vydávajú 31. januára, výročné 28. júna

s dátom dňa vydania. Keby tieto dni pripadly na nedeľu alebo sviatok, vysvedčenia sa vydajú predchádzajúci deň. Výročné vysvedčenia žiakov ročníku vydávajú sa spolu s vysvedčením dospelosti s dátom posledného vyučovacieho dňa v tomto ročníku.

(3) Odchýlky od pravidelného trvania školského roku povoľuje Ministerstvo školstva a národnej osvety. Toto Ministerstvo vydá príslušné opatrenie o prázdninách, ale o sviatkoch len po dohode s cirkevnými vrchnosťami.

§17.

(1) Rozvrh hodín a rozvrh učiva jednotlivých predmetov na učiteľských akadémiách určí Ministerstvo školstva a národnej osvety. Pri tom treba dbať, aby počet vyučovacích hodín povinných predmetov v jednotlivých triedach nepresahoval 32 hodín týždenne.

(2) Nový rozvrh hodín a vyučovací poriadok zavedie sa súhlasne s ustanovením ods. 2, § 45 postupne.

§ 18.

(1) Do prvého ročníka učiteľskej akadémie možno prijať iba žiaka, ktorý priemerne s dobrým prospechom skončil IV. triedu strednej alebo meštianskej školy a ktorý má najmenej 14 a najviac 18 rokov, je telesne schopný na učiteľské povolanie, mravne bezúhonný a složil s úspechom prijímaciu skúšku.

(2) Telesná schopnosť sa zisťuje úradným lekárom pri prijímacej skúške.

(3) Do každého ročníka učiteľskej akadémie smie sa prijať len 30 žiakov. Pobočky zriaďovať sa nepovoľuje.

(4) Odchýlky od ustanovení ods. 3 v odôvodnených prípadoch povoľuje Ministerstvo školstva a národnej osvety.

§ 19.

(1) Súkromné štúdium na učiteľských akadémiách nie je prípustné.

(2) Smernice, podľa ktorých treba pri prijímaní a prestupovaní žiakov postupovať, ďalej podrobné predpisy o prijímacích

skúškach do prvého ročníka a o prijímacích skúškach do vyšších ročníkov vydá Ministerstvo školstva a národnej osvety. Do vydania úpravy platia doterajšie predpisy a ustanovenia.

§ 20.

Žiak učiteľskej akadémie od prijatia až do právoplatného vystúpenia, poťažne do doručenia maturitného vysvedčenia podlieha školskému a disciplinárnemu poriadku.

§ 21.

(1) Školské pravidlá ako i predpisy o disciplinárnom pokračovaní vydáva Ministerstvo školstva a národnej osvety.

(2) Na neštátnych učiteľských akadémiách platia tie isté školské pravidlá a to isté disciplinárne pokračovanie ako na štátnych. Cirkevné školské vrchnosti s predbežným súhlasom Ministerstva školstva a národnej osvety môžu si doplniť na štátnych učitelských akadémiách platné školské pravidlá na prehĺbenie nábožensko-mravnej výchovy žiactva svojich škôl podľa svojich náboženských zásad.

§ 22.

(1) Pri klasifikovaní prospechu v jednotlivých predmetoch ako aj pri určovaní všeobecného posudku o prospechu a chovaní žiaka má sa postupovať podľa skúšobného a klasifikačného poriadku, ktorý vydáva Ministerstvo školstva a národnej osvety.

(2) Na označenie výsledku prospechu a chovania pri klasifikovaní treba používať štvorstupňovej stupnice známok.

§ 23.

Žiakovi, ktorý na konci školského roku pre chorobu alebo pre inú vážnu príčinu nemohol byť klasifikovaný, môže profesorský sbor povoliť dodatočnú skúšku na začiatku nasledujúceho školského roku.

§ 24.

(1) Žiak po úspešnom absolvovaní učiteľskej akadémie na tom ústave, kde dokončil štúdiá, môže sa podrobiť skúške dospelosti.

(2) V prípadoch, čo si zaslúžia osobitného zreteľa, môže Ministerstvo školstva a národnej osvety povoliť, aby sa žiak mohol podrobiť maturitnej skúške na inom ústave.

(3) Skúšky externistov sa nepovoľujú; ak sa ukáže potreba, Ministerstvo školstva a národnej osvety môže ich na čas výnimočne povoliť.

§ 25.

(1) Skúška dospelosti sa skladá z častí písomnej a ústnej a z praktického výstupu,

(2) Podrobné predpisy o skúškach dospelosti vydá Ministerstvo školstva a národnej osvety,

(3) Podrobné predpisy o skúškach dospelosti na učiteľských akadémiách vydržovaných cirkvami, vydá príslušná cirkevná vrchnosť po dohode s Ministerstvom školstva a národnej osvety.

§ 26.

(1) O složení maturitnej skúšky dostane žiak vysvedčenie.

(2) Vysvedčenie (ods. 1) je preukazom školského Vzdelania predpísaného pre učiteľov ľudových škôl.

(3)Úplnú spôsobilosť pre zastavanie služobného miesta definitívneho učiteľa ľudových škôl nadobudne učiteľský čakateľ složením ustanovovacej skúšky. Podrobné predpisy o tejto skúške — ktorá nahradzuje doterajšiu skúšku učiteľskej spôsobilosti — vydá Ministerstvo školstva a národnej osvety.

§ 27.

(1) Skúšky dospelosti na každej učiteľskej akadémii v kalždom termíne konajú sa pred skúšobnou maturitnou komisiou, ktorej predsedá — vyjmúc cirkevné učiteľské akadémie — Ministerstvom školstva a národnej osvety poverený predseda.

(2) Na neštátnych cirkvami udržovaných učiteľských akadémiách predsedá príslušnou cirkevnou vrchnosťou vymenovaný predseda za prítomnosti vládneho komisára, Ministerstvom školstva a národnej

osvety vyslaného, ktorého úloha je kontrolná. V prípade zistenia neprístojnosti alebo porušenia skúšobného alebo klasifikačného poriadku má vládny komisár právo a povinnosť prerušiť skúšky alebo suspendovať vydanie vysvedčenia a na základe protokolárne ustáleného skutkového stavu vyžiada si patričné rozhodnutie Ministerstva školstva a národnej osvety,

(3) Na ostatných neštátnych učiteľských akadémiách udržovateľ ústavu má právo vyslať do maturitnej komisie povereníka. Povereníkom môže byť osoba s primeranou kvalifikáciou na túto úlohu spôsobilá. Patria mu všetky práva neskúšajúceho člena komisie. Meno svojho povereníka na skúškach dospelosti má udržovateľ ústavu oznámiť Ministerstvu školstva a národnej osvety najneskôr mesiac pred započatím ústnych skúšok dospelosti.

(4) Keby udržovateľom školy navrhovaná osoba v predošlom odseku určeným podmienkam nevyhovela, Ministerstvo školstva a národnej osvety odoprie potvrdenie povereníka udržovateľa ústavu na maturitných skúškach.

§ 28.

Platnosť maturitného vysvedčenia pre vyučovanie na ľudových školách s iným vyučovacím jazykom možno získať osobitnou skúškou v tom jazyku, ktorej rozsah a spôsob určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.

Časť tretia.

Správa a zamestnanci učiteľskej akadémie.

§ 29.

Na čele učiteľskej akadémie ako jej zodpovedný správca je riaditeľ učiteľskej akadémie.

§ 30.

Na učiteľskej akadémii môžu byť zamestnaní okrem riaditeľa definitívni, dočasní, suplujúci a smluvní profesori, ďalej výpomocní, vedľajší učitelia (katechéti), cviční učitelia a zriadenci.

§ 31.

(1) Na každej učiteľskej akadémií pre vyučovanie povinných predmetov treba ustanoviť okrem riaditeľa najmenej 7 profesorov, z ktorých aspoň 5 majú mať úplnú aprobáciu.

(2) V ods. l uvedený počet zamestnancov na ústavoch novozaložených alebo ešte neúplných sa prispôsobí primerane počtu tried.

(3) Počet cvičných učiteľov riadi sa počtom tried cvičnej školy.

(4) Ministerstvo školstva a národnej osvety na prechodnú dobu môže povoliť odchýlky od ustanovení ods. l a 2.

§ 32.

Všetci profesori (učitelia) učiteľskej akadémie majú vyučovať obyčajne predmety svojich aprobačných skupín.

§ 33.

Za riaditeľa učiteľskej akadémie môže byť vymenovaný alebo zvolený len ten definitívny profesor, ktorý má aspoň 10 rokov do postupu započítateľnej služobnej doby a svojím účinkovaním na učiteľskej akadémii preukázal schopnosti na vedúce miesto tak so stránky pedagogickej ako i so stránky administratívnej. Od podmienky týkajúcej sa dĺžky služobnej doby môže vláda v odôvodnených prípadoch povoliť odchýlku.

§ 34.

(1) Riaditeľov štátnych učiteľských akadémií vymenúva na návrh vlády prezident republiky.

(2) Riaditeľov neštátnych učiteľských akadémií vymenúva alebo volí udržovateľ ústavu po predbežnom súhlase Ministerstva školstva a národnej osvety, nakoľko sa týka splnenia zákonom určených podmienok.

§ 35.

Suplujúci, dočasní profesori pri nastúpení služby skladajú úradnú prísahu do rúk riaditeľa príslušnej akadémie, novovymenovaní riaditelia do rúk prednostu nadriadeného školského úradu.

§ 36.

Pre platové a služobné pomery pragmatikálnych zamestnancov štátnych učiteľských akadémií platia príslušné ustanovenia platového zákona a služobnej pragmatiky.

§ 37.

(1) Na učiteľských akadémiách môžu sa na čas potreby ustanoviť za smluvných profesorov najmä tie učiteľské sily, ktorých z nejakej príčiny nemožno vymenovať za profesorov v pragmatikálnom služobnom pomere. Služobný pomer a služobné požitky smluvných profesorov (učiteľov) upravujú sa individuálne uzavretými smluvami.

(2) Platy smluvných profesorov (učiteľov) smluvami upravené nesmú prevyšovať mieru platov, platovým zákonom určených.

§ 38.

Výpomocní učitelia (katechéti) sa ustanovujú podľa potreby ako neúplné zamestnaní učitelia povinných predmetov.

§39.

Vedľajší učitelia sa ustanovujú na vyučovanie nepovinných predmetov.

§ 40.

O ustanovení cvičných učiteľov platia doterajšie predpisy.

§ 41.

(1) Náboženstvo na štátnych učiteľských akadémiách vyučujú Ministerstvu školstva a národnej osvety príslušnou cirkevnou vrchnosťou prihlásení a Ministerstvom školstva a národnej osvety prijatí profesori náboženstva. Oprávnenie vyučovať náboženstvo udeľuje a odníma príslušná cirkevná vrchnosť, na území ktorej má profesor náboženstva účinkovať. Bez tohto oprávnenia nemôže a nesmie profesor náboženstva náboženstvo vyučovať.

(2) Ministerstvo školstva a národnej osvety môže prihlášku za profesora náboženstva zamietnuť, keď navrhnutý nevyhovuje predpísaným podmienkam.

§ 42.

Príslušné ustanovenia služobnej pragmatiky učiteľskej o vedľajšom zamestnaní zamestnancov učiteľských akadémií a o prijímaní darov platia obdobne pre všetkých zamestnancov neštátnych učiteľských akadémií.

§ 43.

Riaditelia a profesori a cviční učitelia neštátnych učiteľských akadémií majú od udržovateľov škôl nárok na také isté služobné požitky, aké by im patrily na školách štátnych. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na profesorov-rehoľníkov, ktorí účinkujú na učiteľských akadémiách svojej rehole, ktorých služobné požitky určí Ministerstvo školstva a národnej osvety so súhlasom príslušnej cirkevnej vrchnosti.

§ 44.

(1) Riaditelia, profesori a cviční učitelia učiteľských akadémií podliehajú disciplinárnemu poriadku, určenému služobnou pragmatikou. Zamestnanci cirkevných učiteľských akadémií podliehajú disciplinárnym predpisom príslušnej cirkevnej vrchnosti.

(2) Cirkevné vrchnosti vydajú svoj disciplinárny poriadok, vzťahujúci sa na zamestnancov ich učit. akadémií po dohode s Ministerstvom školstva a národnej osvety.

(3) Udržovateľ neštátnej učiteľskej akadémie je povinný na žiadosť Ministerstva školstva a národnej osvety zaviesť disciplinárne pokračovanie.

(4) Suspendovanie, zavedenie disciplinárneho pokračovania proti zamestnancovi neštátnej učiteľskej akadémie, ako i výsledky pokračovania udržovateľ učiteľskej akadémie je povinný oznámiť Ministerstvu školstva a národnej osvety.

Časť štvrtá. Prechodné a rozličné ustanovenia.

§ 45.

(1) Terajšie učiteľské ústavy premenujú sa na učiteľské akadémie podľa tohto zákona od 1. septembra 1940.

p) Podrobnosti o prechode z doterajšieho 4 ročného vyučovania k 5 ročnému vyučovaniu podľa tohto zákona určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.

§ 46.

Všade tam, kde v osnove tohto zákona je slovo "žiak", načim pod týmto rozumieť obdobne tiež žiačku a kde je slovo "profesor", profesorku.

§ 47.

Pod pojmom udržovateľ učiteľskej akadémie na neštátnych učiteľských akadémiách v tomto zákone treba rozumieť oprávnených zástupcov v § 3 označenej cirkvi, rehole, kongregácie, spolku a sväzku územnej samosprávy, ktoré niektorú učiteľskú akadémiu založily alebo udržujú.

§ 48.

Všetky smluvy, uzavreté medzi udržovateľmi učiteľských akadémií a štátom, ktoré by určeniam tohto zákona odporovaly, treba uviesť s ním do súladu. Ak by sa tak nestalo do 60 dní, rátajúc odo dňa platnosti tohto zákona, odporujúce časti smlúv strácajú platnosť.

Časť piata, Záverečné určenia.

§ 49.

Pokiaľ tento zákon neurčuje inak, zrušujú sa všetky doterajšie predpisy o veciach, ktoré sú v ňom upravené.

§ 50.

Tento zákon platí a nadobúda účinnosť 1. septembra 1940; vykoná ho minister školstva a národnej osvety.

Dôvodová Zpráva.

I. Všeobecne.

Do roku 1919 boly učiteľské ústavy organizované s každej stránky podľa zák. článku XXXVIII. z roku 1868 (§§ 81-115), poťažne podľa vykonávajúcich predpisov, vydaných k týmto zák. ustanoveniam.

Zákonom čís. 293/1919 Sb. z. a n. prenesená bola na učiteľské ústavy na Slovensku platnosť predpisov, normujúcich otázku učiteľských ústavov v Čechách, na Morave a v Sliezsku, pokiaľ sa týkaly učebných osnov, školských kníh, prijímania žia-


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP