Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasadanie.
209. Zpráva
sociálneho a zdravotného výboru
o vládnom návrhu zákona o povinnom vyberaní obslužného (tlač 204).
Sociálny a zdravotný výbor rokoval o tomto návrhu zákona na zasadnutí 26. júna 1940. Jednohlasne vyslovil názor, že zákonná úprava otázky obslužného, ako časti služobných požitkov čiašnického personálu, je naliehavé potrebná a preto uvítal opatrenia, ktoré v tomto obore vládny návrh obsahuje.
Text osnovy opravil výbor len v ods. 2, § 2, kde vynechal ustanovenie o zákaze prijímať obslužné nad percento určené v odseku l, lebo sa shodol v názore, že poskytnutie vyššej odmeny nemá sa zamedziť v prípadoch, keď hosť dobrovoľne mieni tým honorovať zvlášť mu preukázané služby. V tomto smysle upravil výbor i znenie § 4.
V otázke rozdeľovania obslužného, ktoré upravuje § 7, výbor zaujal oproti vládnemu návrhu stanovisko, že obslužné nemá tvoriť nijakú časť služobných požitkov zamestnancových a preto zamýšľal ustanovenia písm. a), ods. l tohto paragrafu vynechať. No, po výmene názorov s ústavno-právnym výborom dohodly sa oba výboly zmeniť písm. a), ods. l, § 7 takto: "zamestnávateľ môže sa so zamestnancom dohodnúť, že diel z obslužného je časťou služobných požitkov zamestnancových". Výbor chcel tým zabezpečiť, aby použitie obslužného za časť služobných požitkov zamestnancových mohlo sa diať len v dohode so zamestnancom, teda s jeho súhlasom. Považoval to za potrebné v záujme sociálnej ochrany zamestnaneckého personálu.
Sociálny a zdravotný výbor navrhuje, aby Snem s touto opravou vládnu osnovu schválil,
V Bratislave 26. júna 1940.
Rudolf Čavojský v. r., Tido J. Gašpar v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zpráva
ústavno-právneho výboru.
Ústtavno-právny výbor rokoval o tomto vládnom návrhu zákona na zasadnutí 26. júna 1940 a priklonil sa k tomu stanovisku vládneho návrhu, že zavedenie povinného obslužného je v záujme zamestnancov i zamestnávateľov, je ono ale aj v záujme verejnom, hlavne pokiaľ ide o cudzinecký ruch.
Zlepšenie sociálneho postavenia zamestnancov hostinských, a výčapníckych podnikov, ďalej liečebných ústavov bude zamýšľanou úpravou rozhodne podporené.
Zo zákonnej úpravy obslužného bude vyplývať, že sa obmedzia spory medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ktoré často pochádzaly z neporiadkov pri vyberaní obslužného.
Okrem toho dá sa očakávať, že sa zlepší aj kvalita čiašnického personálu, čo je potrebné aj s ohľadom na žiadúcnosť podporovať cudzinecký ruch.
Odstráni sa týmto zákonným opatrením aj nedorozumenie, ktoré veľmi často vznikalo práve u hostí z cudziny preto, že otázka tzv. "prepitného" nebola jednotne upravená.
Ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem osnovu schválil. V Bratislave 26. júna 1940.
Dr. Karol Mederly v. r., Dr. František Orlický v. r.,
predseda. zpravodajca.
Zákon
zo dňa_____________1940
o povinnom vyberaní obslužného.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
(1) V hostinských a výčapníckych podnikoch a v liečebných ústavoch (kúpeľoch, sanatóriách a pod.) vyňatých z predpisov živnostenského zákona (písm. g, ods, 2, § 251 živn. zák.), ktoré vykonávajú po živnostenský oprávnenia podľa § 23 živnostenského zákona, sú podnikatelia povinní vyberať alebo dať vyberať obslužné pre svojich zamestnancov podľa sumy, ktorú má hosť zaplatiť:
a) za ubytovanie a
b) za pokrmy, nápoje, občerstvenia a za hry.
(2) Sumou podľa písm. a), ods. l sa rozumie súčet súm za izbu, bielizeň, kurivo a svetlo.
(3) Obslužné nesmú vyberať podniky, ktoré práva podľa písm. a) až g), § 23 živnostenského zákona nevykonávajú po živnostenský, a taktiež podniky, ktoré čapujú víno z vlastnej úrody, podniky, v ktorých sa hostia obsluhujú sami, a podniky, ktoré nemajú zamestnancov (§ 6) s nárokmi na diel z obslužného.
§ 2.
(1) Obslužné sa vyberá vo výške 10 % zo sumy ustálenej v smysle ods. l a 2, § 1.
(2) Obslužné neslobodno vyberať ani požadovať nad percento určené v ods. 1.
§ 3.
(1) Obslužné sa. vyberá pripočítaním k základným cenám pri platení.
(2) Celkovú sumu (základnú sumu s obslužným) možno zaokrúhliť do najbližších 10 halierov.
§ 4.
Podnikateľ (§ 1) vo svojom podniku na miestach viditeľných má vyvesiť vyhlášky o výške vyberaného obslužného.
§ 5.
(1) Podnikateľ alebo jeho zástupca je povinný viesť riadne účtovné záznamy o vybranom obslužnom.
(2) Obslužné sa ponechá v čase určenom v bode c), § 7 u podnikateľa, je však majetkom zamestnancov.
§ 6.
(1) Nárok na diel z obslužného majú čiašnici, ktorí sa preukážu aspoň výučným listom vydaným podľa ods. 2, § 147 živnostenského zákona, ďalej informátori, vrátnici, hoteloví sluhovia, liftboyovia, chyžné, pokladníčky a výčapníci.
(2) Zatnestnanci, prijatí ako výpomocné sily na niekoľko hodín alebo dní na miesta uvedené v ods. l, majú nárok na diel z obslužného, vybraného počas ich výpomoci.
§ 7.
(1) O rozdeľovaní obslužného dohodnú sa zamestnávatelia so zamestnancami do 30 dní od účinnosti tohto zákona alebo po vzniku nového služobného pomeru, a to podľa týchto zásad:
a) zamestnávateľ môže sa so zamestnancom dohodnúť, že diel z obslužného je častou služobných pôžitkov zamestnancových,
b) zamestnávateľ má právo ponechať si primeranú úhradu z vybraného obslužného za škody, zavinene spôsobené zamestnancami, ak sa škodca neprizná a nemôže byť zistený inak,
c) obslužné sa rozdeľuje a vypláca aspoň raz mesačne,
d) zamestnanci majú nárok na diel z obslužného odo dňa nastúpenia služby,
e) presne sa určí, ktorí zamestnanci majú nárok na obslužné vybrané podľa písm. a), § l a ktorí podľa písm, b), § l,
f) obslužné sa rozdelí spravodlivo, najmä so zreteľom na kvalitu a výkonnosť zamestnanca.
(2) Ak sa strany nedohodnú o rozdelení obslužného v smysle ods. l, rozhodne v sporných bodoch živnostenský úrad I. stolice na návrh ktorejkoľvek strany.
§ 8.
Porušenie ustanovení tohto zákona sa tresce podľa § 226 živnostenského zákona. Inak platia všeobecné predpisy priestupkového zákona a policajného trestného pokračovania.
§ 9.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť 30. dňa po vyhlásení; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.