Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

204.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa____________________1940

o povinnom vyberaní obslužného.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

(1) V hostinských a výčapníckych podnikoch a v liečebných ústavoch (kúpeľoch, sanatóriách a pod.) vyňatých z predpisov živnostenského zákona (písm. g, ods. 2, § 251 živn. zák.), ktoré vykonávajú po živnostenský oprávnenia podľa § 23 živnostenského zákona, sú podnikatelia povinní vyberať, poťažne dať vyberať obslužné pre svojich zamestnancov podľa sumy, ktorú má hosť zaplatiť:

a) za ubytovanie a

b) za pokrmy, nápoje, občerstvenia a za hry.

(2) Sumou podľa písm. a), ods. l sa rozumie súčet súm za izbu, bielizeň, kurivo a svetlo.

(3) Obslužné nesmú vyberať podniky, ktoré práva podľa písm. a) až g), § 23 živnostenského zákona nevykonávajú po živnostenský, a taktiež podniky, ktoré čapujú víno z vlastnej úrody, podniky, v ktorých sa hostia obsluhujú sami a podniky, ktoré nemajú zamestnancov (§ 6) s nárokmi na diel z obslužného,

§ 2.

(1) Obslužné sa vyberá vo výške 10% zo sumy ustálenej v smysle ods. l a 2, § 1.

(2) Obslužné sa nesmie vyberať, požadovať, ani prijímať nad percento určené v ods. 1.

§ 3.

(1) Obslužné sa vyberá tak, že sa pripočíta k základným cenám pri platení.

(2) Celková suma (základná suma s obslužným) sa môže zaokrúhlovať len do najbližších 10 halierov.

§ 4.

Podnikateľ (§ 1) umiesti vo všetkých svojich provozovacích miestnostiach vyhlášky o výške vyberaného obslužného a o zákaze prijímať "prepitné",

§ 5.

(1) Podnikateľ, poťažne jeho zástupca je povinný viesť riadne účtovné záznamy o vybranom obslužnom.

(2) Obslužné sa ponechá v čase určenom v bode c), § 7 u podnikateľa, je však majetkom zamestnancov.

§ 6.

(1) Nárok na diel z obslužného majú číašnici, ktorí sa preukážu aspoň výučným listom vydaným podľa ods. 2, § 147 živnostenského zákona, ďalej informátori, vrátnici, hoteloví sluhovia, liftboyovia, chyžné, pokladníčky a výčapníci.

(2) Zamestnanci, ktorí boli prijatí ako výpomocné sily na niekoľko hodín alebo dní na miesta uvedené v ods. l, majú nárok na diel z obslužného, vybraného počas ich výpomoci.

§ 7.

(1) O rozdeľovaní obslužného dohodnú sa zamestnávatelia so zamestnancami do 30 dní od účinnosti tohto zákona, poťažne po vzniku nového služobného pomeru, a to podlá týchto zásad:

a) diel z obslužného môže tvoriť časť služobných požitkov zamestnancových,

b) zamestnávateľ má právo ponechať si primeranú úhradu z vybraného obslužného za škody, zavinene spôsobené zamestnancami, ak sa škodca neprizná a nemôže byt zistený inak,

c) obslužné sa rozdeľuje a vypláca aspoň raz mesačne,

d) zamestnanci majú nárok na diel z obslužného odo dňa nastúpenia služby,

e) presne sa určí, ktorí zamestnanci majú nárok na obslužné vybrané podľa písm. a), § l a ktorí podľa písm. b), § l,

f) obslužné sa rozdelí spravodlivo, najmä so zreteľom na kvalitu a výkonnosť zamestnanca.

(2) Ak sa strany nedohodnú o rozdelení obslužného, v smysle ods. l rozhodne v sporných bodoch živnostenský úrad I. stolice na návrh ktorejkoľvek strany,

§ 8.

Porušenie ustanovení tohto zákona sa tresce podľa § 226 živn. zák. Inak platia všeobecné predpisy priestupkového zákona a policajného trestného pokračovania.

§ 9.

Tento zákon nadobúda účinnosť 30. dňa po vyhlásení; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

K vypracovaniu osnovy zákona o obslužnom viedly jednak žiadosti zamestnancov a zamestnávateľov, jednak záujem verejný, záujem nášho cudzineckého ruchu a široký záujem hostí.

Od r. 1922 bol síce zavedený 10% systém "prepitného", ale bola to len dohoda dobrovoľná. Okrem toho dohoda znela len na 2 roky a potom nebola predĺžená. V skutočností to dnes vyzerá tak, že zamestnávateľ síce vyberá ,,prepitné", ale ponecháva si z neho určitú časť alebo i celú vybratú sumu pod titulom záloh za rozbitie inventáru, alebo pod titulom, že ním vyplatí sám zamestnancov. V takýchto prípadoch najčastejšie si ponechal väčšiu časť vybraného "prepitného", ba mnoho ráz si ho ponechal celé na úhradu réžie, na zaokrytie svojho podnikateľského rizika a

zamestnanca odbavil "platom" neprimerane nízkym. Trpela tým hlavne kvalita čiašnického personálu, ale hlavne i čiašnici sami, pretože hlavní čiašnici, ktorí rozdeľovanie vybraných % mali na starosti sa vedeli so zamestnávateľom vždy dohodnúť.

Na druhej strane trpeli neusporiadanosťou v otázke "prepitného" i zamestnávatelia, čomu nasvedčujú časté mzdové spory; trpeli i tým, že mali okolo seba nespokojný personál, ktorý nešetril inventárom, nebol kvalitný a často podniku viac škodil ako poslúžil.

Najviac tým ale trpeli naši hostia zahraniční a náš cudzinecký ruch, lebo nejednotnosť vo vyberaní obslužného bola príčinou častých nemilých, ba kompromitujúcich výstupov medzi zamestnanectvom

a hosťami, neistoty hostí samých a ne usporiadanosť spôsobila často dojmom celkového neporiadku.

Usporiadanie pomerov vo vyberaní obslužného je prvou etapou k vyjasnením pomeru medzi hosťom a hostiteľom na strane jednej a medzi zamestnávateľom a zamestnancom na strane druhej.

V zahraničí je úprava vyberania obslužného zákonne prevedná v Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Taliansku, Maďarsku a od r. 1940 aj v Protektoráte Čechy a Morava. Podľa toho, s akou tradíciou v cudzineckom ruchu tá-ktorá zem disponuje, možno tiež rozoznávať dôkladnejšie alebo len rámcové riešenie otázok s obslužným súvisiacich. Týka sa to menovite zákonných ustanovení o zamestnancových požitkoch a roizdeľovacieho kľúča pri delení vybraného obslužného medzi zamestnancami. Zásadne sa rozoznávajú dva systémy. Podľa jedného dostáva každý jednotlivý zamestnanec, ako časť svojho fixného platu, z celkového vybraného obslužného toľko %, koľko % z celkového obratu za určitý čas sám spravil (revírny, service systém, zavedený teraz tiež v Protektoráte), Podľa druhého spôsobu dostáva vedia fixného platu, určité pevné, nemeniace sa % z celkovej sumy vybraného obslužného (troncy systém).

Navrhovaná osnova nerieši rozdeľovanie obslužného medzi zamestnancami zákonite, ale to ponecháva dohode zamestnávateľov so zamestnancami (§ 7), pri čom určuje len zásady rozdeľovania, ktoré sú dostatočnou zárukou ochrany zamestnancov vôbec a najmä zamestnancov kvalitnejších a sociálne slabších. Názov "obslužné" bol zvolený namiesto slova ,,prepitné", ktoré sa síce používa v dennom živote, ale nevystihuje dobre podstatu veci. Nejedná sa tu totiž o odmenu, danú hosťami dobrovoľne, ba z rozmaru, ale o obligatórnu platbu pri smluve o dielo. Okrem tohto je výraz ,,prepitné" ponižujúci pre personál.

Ad § l.

Ods. 1. — Ustanovenia zákona sa vzťahujú na hostinské a výčapnícke živnosti, ako aj na podniky, ktoré živnostenskému zákonu nepodliehajú, lebo takýchto podnikov (kúpeľných a liečebných) máme na Slovensku hodne a je v nich zamestnané mnoho čiašnikov a hotelového personálu.

Vyberanie obslužného je obligatórne. Návrh sleduje pri tom dvojaký účel. Na

jednej strane je tým chránený hosť a najmä cudzinec, ktorý sa takto o dávanie ,,prepitného" nemusí vôbec starať. Na druhej strane sú chránení podnikatelia, pretože zamestnanci nemajú možnosť napočítať si u hosťa percentá podľa vlastnej vôle, a sú taktiež chránení zamestnanci.

Pokiaľ ide o body a), b) tohto paragrafu boly sem pojaté všetky práva podľa § 23 živn. zákona. Boly rozdelené na dve skupiny, na ubytovanie a na stravovanie preto, lebo sa v podnikoch účtuje zvlášť ubytovanie a zvlášť stravovanie.

Ods. 2. — Pokiaľ ide o zákaz vyberania obslužného v niektorých podnikoch zastával Sväz spoločenstiev hostinských a výčapníkov názor, že týmto opatrením budú ostatné podniky poškodené, keďže hosť pôjde radšej do takého podniku, kde nemusí platiť obslužné. Tento dôvod ale neobstojí, lebo sa jedná len o podniky, ktoré práva uvedené v § 23 živn. zák. nevykonávajú po živnostenský, je teda okruh ich zákazníkov obmedzený, ďalej sú to špeciálne podniky, ako viechy, ktoré sa nemôžu k ostatným živnostenský vedeným podnikom prirovnať, a konečne podniky, v ktorých sa hostia sami obsluhujú, majú určité sociálne poslanie, ktoré sa nemôže porušiť umelým zvýšením cien o toľko, aby sa vyrovnal rozdiel obslužného, a taktiež podniky, ktoré nemajú zamestnancov s nárokmi na diel z obslužného (§ 6),

Uvedená obava nie je opodstatnená i preto, že zdravá konkurencia v záujme širokých vrstiev konzumentov je na mieste a taktiež preto, že práve možnosť vyberania obslužného popudí zamestnávateľov prijať takých zamestnancov, ktorí majú nárok na diel z obslužného.

Ad § 2.

Ods. 1. — Výška % bola určená jednotne 10%. Pôvodne navrhovali čiašnici vyššie %, v niektorých prípadoch až 20%. Naproti tomu navrhovali hostinskí bázu 10%. Najspravodlivejší sa zdá jednotný systém 10%.

Ods. 2. — Aby osnova mala praktický dosah vzhľadom k ustanoveniu § 9, je treba zakázať vyberanie, požadovanie a prijímanie obslužného nad % stanovené v ods. 1.

Ad § 3.

Jediný spôsob vyberania obslužného, ktorý je i doteraz vžitý, vylúči akékoľvek pochybnosti a okrem toho hosťovi umožní kontrolu výšky vyberaného obslužného,

Ad § 4.

Povinným vyvesovaním vyhlášok o výške vyberaného obslužného sa sleduje ochrana návštevníka. Budú to jednotné tabuľky s krátkym textom, ktoré si vydajú organizácie záujemcov.

Ad§ 5.

Ods. 1. — Povinné vedenie účtovných záznamov o prijatom obslužnom platí pre všetky podniky, teda aj pre menšie podniky, ktoré dosiaľ takéto záznamy neviedly. Účel je dvojaký: jednak tu bude dobrá pomôcka pre výpočet dane z obratu a jednak tým budú chránení zamestnávatelia proti zamestnancom a opačne.

Ods. 2. — Tento odsek určuje na rozdiel od doterajšej praxe, že vybrané obslužné má byť uschované u zamestnávateľa. Doteraz totiž spravoval vybranú sumu obslužného obyčajne hlavný čiašnik, ktorý mal na starosti aj jeho rozdelenie.

Ad § 6.

Rozdelením zamestnancov na kvalifikovaných čiašníkov a ostatný personál sleduje návrh ten účel, aby bol rozlišovaný personál živnostenský kvalifikovaný od nekvalifikovaného. Preto tiež v tomto paragrafe sa určuje, že nárok majú len tí čiašnici, ktorí sa preukážu určenou kvalifikáciou. Dôvodom pre toto opatrenie je ten neblahý zjav, že podnikatelia zamestnávajú ako čiašnikov rôzne, mnoho ráz aj nochýbné indivíduá, ktoré s hostinstvom nemalý nič do činenia. Obyčajne boly takéto pracovné sily lacnejšie, podľa toho bola aj ich kvalita. Aj tu sa teda často osvedčila zásada, že jeden zlý čiašnik odradí viac hostí, ako je vstave prilákať 10 dobrých čiašnikov.

Ad § 7.

Ods. 1. — Rozdeľovanie obslužného má byť vlastne internou záležitosťou zamestnancov toho-ktorého podniku. Bolo tu treba ale zaistiť určitý vplyv zamestnávateľovi, keďže práve on je zodpovedný za vyberanie obslužného. Určiť zákonom jednotný rozdeľovači kľúč nie je možné, lebo každý podnik má iný počet, iný druh a iné rozvrstvenie zamestnancov a nebolo by to ani spravodlivé, nakoľko by nemohol byť činený rozdiel medzi zamestnancami lepšie kvalifikovanými, príčinlivejšími, ši-

kovnejšími a ostatnými. Prenecháva preto osnova riešenie tejto otázky dohode zamestnávateľov so zamestnancami a určuje len zásady rozdeľovania.

Ad a). — Ustanovením, že diel z obslužného môže tvoriť časť služobných požitkov zamestnancových, dáva sa podnet k ďalšiemu riešeniu otázky služobného pomeru čiašnického personálu. Otázka, či budú požitky pevne určené a či bude ustálený rámec, v ktorom sa výška požitkov má pohybovať alebo či sa ustáli len základný plat zamestnancov, nie je týmto dotknutá a ponecháva sa predmetom ďalších jednaní zainteresovaných.

Ad b). - Prejednávanie týchto ustanovení so záujemcami trvalo najdlhšiu dobu, lebo zamestnávatelia operovali s tým, že nesvedomitý personál môže narobiť podniku nedozierne škody na inventáre a zamestnávateľ nemá po ruke iných prostriedkov, ktorými by sa proti tomu bránil, ako práve zadržanie alebo pravidelné srážanie určitej časti z inkasovaného obslužného. Oproti tomu zamestnanci sa bránili tým, že práve nesvedomití zamestnávatelia doplňovali svoj inventár bez ohľadu na to, či bol poškodený zamestnancami alebo nie, výlučne z peňazí zadržaných z vyberaného obslužného. Navrhnutá štylizácia po vsunutí slova "zavinene" vyhovie obidvom stranám.

Ad c). — Obslužné sa skoro vo väčšine podnikov, hlavne menších, rozdeľuje každodenne, kým v podnikoch kúpeľných ku každej dekáde. Je to tiež viac-menej interná záležitosť skupiny zamestnancov. Ustanovením o tom, že sa má toto obslužné rozdeľovať aspoň jeden raz mesačne, sú sociálne slabší zamestnanci dostatočne chránení.

Ad d). — Obslužné sa bude počítať na každého zamestnanca odo dňa, keď vstúpil do služby. Ustanovenie toto bolo treba pojať preto, lebo v mnohých prípadoch nedostávali ani kvalifikovaní zamestnanci behom služobnej doby" diel z obslužného, ale ho dostávali len od najbližšej dekády, od 15. alebo od l.

Ad e). — Ustanovenie tohto bodu je vlastne rayonovaním zamestnancov. V niektorých podnikoch (hlavne väčších), je toto rayonovanie prevedené dôsledne a pre každú spoločenskú miestnosť sa utvorí samostatná skupina zamestnancov, majúcich nárok na obslužné vybrané len v tej istej miestnosti. Delenie zamestnancov vo smiešaných podnikoch na dve skupiny

však úplne postačuje, pretože ďalšie, rayonovanie mohlo by mať za následok nezdravú rivalitu medzi zamestnancami.

Ad f). - Na spravodlivom rozdelení obslužného bude mať predovšetkým záujem sám zamestnávateľ, ktorý má podľa predchádzajúcich ustanovení tohto odseku zaistený dostatočný vplyv na toto rozdelenie.

Ods. 2. — Tento odsek určuje, že v prípade, keby sa strany nedohodly, má v sporných bodoch rozhodnúť živnostenský úrad I. stolice. Prakticky sa snáď taký prípad ani nevyskytne, lebo o jednotlivostiach sa dohodnú záujmové organizácie oboch skupín záujemcov.

Ad § 8.

Trestné sankcie sa určujú podľa živnostenského zákona preto, aby bola zdôraznená úzka súvislosť tohto zákona s ustanoveniami živnostensko-právnymi.

Ad§ 9.

Lehotou jedného mesiaca je dostatočne pamätané na čas, behom ktorého sa zamestnávatelia majú dohodnúť so zamestnancami o podrobnostiach.

Osnova neznamená žiadne zaťaženie pre štátnu pokladnicu.

Po stránke formálnej je želaním vlády, aby návrh bol prikázaný výboru zdravotne-sociálnemu a ústavno-právnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády.

Gejza Medrický v. r.,

minister hospodárstva.