Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasedanie.

158.

Vládny návrh.

Zákon

zo dňa----------------------1940

o Drevárskom výskumnom ústave.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.

Cieľom štúdia spôsobov dokonalého spracovania dreva a využitia možností mechanického a chemického zúžitkovania dreva, štúdia anatómie a fyziológie drevín, zlepšovania jakosti dreva a štúdia fyzikálnych a chemických vlastností dreva, zriaďuje sa Drevársky výskumný ústav (v ďalšom texte,, Ústav"), ktorý je samostatnou právnickou osobou.

§ 2.

Ustav môže zriadiť so schválením ministerstva hospodárstva aj mimo svojho sídla stanice Ústavu.

§3.

Organizáciu a pôsobnosť Ústavu upraví vláda nariadením.

§ 4.

Zamestnanci Ústavu sú súkromní zamestnanci v smysle zákona č. 154/1934 Sb. z. a n.

§ 5.

(1) Pre napomáhanie odbornej a vedeckej činnosti Ústavu sa zriadi správny sbor

Ústavu. Správny sbor Ústavu má 7 členov odborníkov, ktorých menuje minister hospodárstva; z toho dvoch po vypočutí Lesníckej a drevárskej rady, a to jedného z kruhu prvovýroby lesnej, druhého z drevárskeho priemyslu a dvoch v dohode s ministerstvom školstva a národnej osvety z radov profesorov Slovenskej vysokej školy technickej. Za každého člena správneho sboru tým istým spôsobom sa menuje jeden náhradník. Funkčné obdobie členov správneho sboru trvá 3 roky a po uplynutí tohto obdobia tak dlho, kým sa neustaví nový správny sbor.

(2) Funkcie členov správneho sboru sú čestné. Členovia majú nárok na náhradu hotových výdavkov, ktorých výšku upraví minister hospodárstva.

(3) Rokovací poriadok správneho sboru vydá ministerstvo hospodárstva.

§ 6.

(1) O súčinnosť, radu a výskumy v obore pôsobnosti Ústavu môžu žiadať štátne úrady, ústavy a podniky, ako aj všetky súkromné právnické a fyzické osoby.

p) Vláda určí nariadením, kedy je Ústav oprávnený za jednotlivé výkony požadovať od strán poplatky. Výšku poplatkov určí tarifa, ktorú vydá Ustav po schválení ministerstvom hospodárstva.

§ 7.

(1) Ústav hospodári v rámci ročného rozpočtu schváleného ministerstvom hospodárstva.

(2) Rozpočtovú úhradu obstaráva Slovenská lesnícka a drevárska rada zriadená podľa vládneho nariadenia č. 121/1939 Sl. z. Za tým cieľom bude vyberať príspevky:

a) od prvovýroby, t. j. od majiteľov lesov, od drevárskeho obchodu, t. j. od obchodníkov s drevom a od provozovateľov píl vo výške 0. 3% z odpredajnej ceny dreva,

b) od tovární na celulózu a papier vo výške 0. 2% z predajnej hodnoty celulózy a papieru a od tovární na umelé vlákna a celofán vo výške 0. 1% z predajnej hodnoty umelých vláken a celofánu.

(3) Majitelia lesov, drevársky obchod a drevársky priemysel (ods. 2) sú povinní príspevky vyberať v každom prípade predaja dreva a z neho vyrobených priemyselných výrobkov písm. b), ods. 2 a odvádzať ich Slovenskej lesníckej a drevárskej rade do 60 dní po uzavretí kúpnopredajnej smluvy, poťažne obchodu.

(4) Okrem príspevkov uvedených v ods. 2, hradia sa výdavky na Ústav aj z osobitných príspevkov Slovenskej lesníckej a drevárskej rady a Dredomy, družstva pre vývoz dreva s r, o. v Bratislave, ktorých výšku určí podľa rozpočtovej potreby Ústavu, minister hospodárstva.

(5) Nezaplatené príspevky sa môžu vymáhať administratívnou exekúciou.

§ 8.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva v dohode so zúčastnenými ministrami.

Dôvodová zpráva.

Lesné hospodárstvo je jedným z najdôležitejších činiteľov v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Zahrňuje skoro 40% jeho plošnej výmery, zaujímajúc plochu 1, 440, 353 ha. Ročná produkcia dreva činí 5. 0 miliónov m3, ktorá predstavuje hodnotu skoro l miliardy Ks.

Lesné hospodárstvo nebolo doteraz využitkované v takej miere, ako by to zodpovedalo moderným metódam výskumu a techniky, lebo nemali sme patričné ústavy a potrebné technické pomôcky. Že naše bohatstvo dreva nebolo racionálne využívané dokazuje aj pomerne veľký vývoz dreva ako suroviny a jeho zúžitkovanie ako kuriva. Na pr. bukové drevo skoro v 90% používa sa i dnes na kúrenie a len 10% ako úžitkové drevo.

Je našou povinnosťou hodnotu dreva stupňovať. To dosiahneme mechanickým alebo chemickým jeho spracovaním. Už spracovaním na pílach zvýšime jeho hodnotu dvoj- až trojnásobne, Zúžitkovaním odpadkového dreva na platne z drevného

vlákna zvýšime jeho hodnotu 6—12 násobne. Pri výrobe celulózy z dreva zvýši sa hodnota suroviny 3—4 násobne. Keď spracujeme celulózu na viskózu a umelé vlákno, dosiahneme 3—5 násobnú hodnotu celulózy ä pri spracovaní na umelý hodváb môžeme dosiahnuť až 70—80 násobnú hodnotu suroviny. Z toho vidieť, že pri priemyselnom spracovaní dreva môžeme jeho hodnotu viacnásobne stupňovať. Pri tom vo výrobnom procese spracovania suroviny môžeme zamestnávať veľa robotníkov nielen pri rúbaní dreva, ale i v továrňach a podnikoch.

Dnes mechanicky a chemicky sa spracuje v podnikoch sotva 50% produkcie dreva. Odpadkové drevo a slabšie sortimenty dreva ostávajú pre priemyselné spracovanie úplne nevyužité, hoci v iných štátoch práve na tejto surovine je založený dosť rozsiahly moderný drevársky priemysel.

Keď predpoklad rozvoja a zakladania drevárskeho priemyslu, t. j. dostatočné

množstvo suroviny je tu, je našou povinnosťou postarať sa o možnosti podnikania na tomto poli. Novému drevárskemu priemyslu treba však dať pevné základy na podklade spoľahlivých výsledkov výskumu, fyzikálnych vlastností dreva a jeho spôsobilosti pre rozličné priemyselné spracovanie. Takto zabránime odlivu cennej suroviny do cudziny, zvýšime zamestnanosť domáceho obyvateľstva a umožníme vývoz viacnásobne zhodnotených produktov do zahraničia.

Že drevársky priemysel, okrem niektorých píl, nie je na tom stupni ako v cudzine, treba pripísať výhradne absolútnym nedostatkom bádateľským na tomto poli. Príklady cudziny, najmä Nemecka, Švédska, Fínska, Nórska, Švajčiarska a iných štátov, kde už po viac desaťročí venuje štát na lesné hospodárstvo, ako i drevársky priemysel na výskumy v tomto smere veľké sumy a kde pracujú viaceré ústavy mechanickej a chemickej technológie dreva, jasne dokazujú, že bolo to práve drevárske výskumníctvo, ktoré umožnilo rozvoj a dalo základ rozličnému drevárskemu priemyslu.

Je isté, že musí byť našou snahou i na tomto poli postupne dosiahnuť úroveň cudzích štátov, pretože u nás práve tak ako aj inde podmienky pre rozvoj drevárskeho priemyslu sú veľmi dobré. Potreba jeho rozvoja vzhľadom na lesnatosť štátu je však ešte väčšia ako v iných štátoch.

Tu čaká bohaté pole pôsobnosti pre Drevársky výskumný ústav. Jeho potreba je zjavná už i z toho, že sa jeho zariadenia domáhala Slovenská vysoká škola technická hneď od prvopočiatku svojho vzniku, podajúc viaceré memoranda vláde Slovenskej republiky a iným zodpovedným kruhom. Zriadiť Drevársky výskumný ústav domáhaly sa i priemyslové podniky na výrobu celulózy a papieru, ako aj umelých vláken a viac razy i rozličné drevárske a lesnícke organizácie. Potrebu zriadiť výskumný ústav drevársky uznávajú aj obchodné a priemyselné komory, z ktorých obchodná a priemyselná komora v Ban. Bystrici obrátila sa so žiadosťou v tejto veci na ministerstvo hospodárstva a Lesnícku a drevársku radu v Bratislave,

I vláda Slovenskej republiky už pri zriaďovaní Lesníckej a drevárskej rady vychádzala so stanoviska, že je nutné, aby sa drevárske hospodárstvo u nás zveľadilo a dostalo na takú výšku, ako v štátoch škandinávskych. Prvým predpokladom sy-

stematického zveľaďovania drevárskeho hospodárstva je, aby celá činnosť v tomto smere bola položená na" vedecký základ, ktorý môže zabezpečiť len sústavné bádanie a pokusníctvo.

Vláda predkladá návrh zákona v tom presvedčení, že uskutočnením Drevárskeho výskumného ústavu sa dá základ zdravého rozvoja drevárskeho priemyslu a dokonalého zúžitkovania nášho lesného bohatstva na osoh nášho národného hospodárstva a blahobytu nášho obyvateľstva.

K jednotlivým paragrafom:

K§ 1:

Určuje úlohy Ústavu podľa potrieb terajšieho stavu lesnohospodárstva, drevárskeho obchodu a priemyslu a na základe vývoja a nadobudnutých skúseností podobných ústavov v zahraničí. Aby Ústav mohol rýchle a nehatene plniť svoje úlohy, zabezpečuje sa mu charakter samostatnej právnickej osoby.

K § 2:

Väčšina priemyslových podnikov na buničinu má svoje vlastné pokusné laboratóriá, ktoré slúžia pre výskum a riešenie náhodilých alebo špeciálnych problémov vlastného provozu. Z týchto laboratórií mohly by časom byť v dohode s podnikom utvorené stanice Ústavu, na ktorých by sa riešily špeciálne otázky a problémy, týkajúce sa provozu a výroby dotyčného podniku. Týmto ustanovením umožňuje sa úzka spolupráca ústavu s drevárskymi podnikmi, ako i prípadné zavedenie jednotnej metodiky. Zároveň sa umožňuje zamestnancom Ústavu pracovať v laboratóriách podnikov a získavať prehľady a skúsenosti v ich provoze, ako i poznávať rozličné ťažkosti a problémy výroby.

K § 3:

Organizácia a pôsobnosť ústavu bude upravená vládnym nariadením.

K § 4:

Odborní zamestnanci Drevárskeho výskumného ústavu budú zväčša pridelení z priemyslových podnikov alebo z inej služby, v ktorej preukázali osobitné schopnosti pre vedeckú a výskumnú činnosť a nadobudli potrebnú prax pre ďalšiu činnosť na Ústave. Aby takíto zamestnanci mohli byť prevzatí do služieb Ústavu, treba im zabezpečiť pri najmenšom také pôžitky, aké mali v súkromnej službe. Ak by ich požitky neboly upravené v smysle zákona č. 154/1934 Sb. z. a n., Ústav by bol nútený prijímať mladé neskúsené sily, ich zapracovávať a nemohol by rozvinúť takú činnosť, aká je okamžite potrebná. Okrem toho bolo by tu nebezpečie, že tieto sily po zapracovaní by odchádzaly do súkromnej služby, kde by maly lepšie zárobkové možnosti.

Činnosť na Ústave vyžiada si celý voľný čas všetkých zamestnancov, preto nemá byť nijak hatená finančnými ťažkosťami, poťažne potrebou vedľajších zárobkov za účelom zabezpečenia existencie.

K § 5:

Aby Ústav bol v stálej spolupráci s praktickými lesníckymi a drevárskymi kruhmi, ako aj s drevárskymi podnikmi, má sa zriadiť správny sbor. Jeho organizácia a pôsobnosť je upravená podobne, ako u iných správnych a poradných sborov.

K § 6:

Určuje, že Ústav má slúžiť tak verejným ako aj súkromným záujmom.

Ústav okrem riešenia všeobecných problémov bude riešiť aj špeciálne problémy jednotlivých podnikov, ako i záujemcov, z ktorých týmto bude kynúť osobitný zisk. Je preto spravodlivé, aby za takéto osobitné úkony Ústavu boly platené poplatky.

K § 7:

Výskumná a pokusná činnosť Ústavu bude spojená s veľkým nákladom, ktorý

by nebolo účelné zaistiť na ťarchu štátneho rozpočtu. Pretože celá činnosť Ústavu bude sa konať v záujme tak lesnej prvovýroby ako obchodu a drevárskeho priemyslu, je úplne spravodlivé požadovať, aby udržovanie Ústavu hradily tieto záujmové skupiny bez toho, aby tým citeľne boly zaťažené. Výška 0. 3% príspevku je primeraná, lebo náklady na Ústav dosiahnu ročne približne 1, 500. 000—1, 800. 000 — Ks. Z príspevku má byť postupne uhradená aj celá stavba a vystrojenie Drevárskeho výskumného ústavu. Za dnešného stavu na drevárskom trhu by príspevok 0. 3 % reprezentoval najviac 1, 000. 000. — Ks a osobitné príspevky podľa ods. 4 asi 500. 000 —800. 000. — Ks, čo by prakticky stačilo na udržovanie Ústavu, na amortizáciu dlhu za stavbu budovy a vystrojenia Ústavu, ako aj na prípadné udržovanie niektorých staníc Ústavu. Povinnosť odvádzať príspevky je určená preto, aby kontinuálny chod Ústavu bol zabezpečený. Osobitné príspevky na náklady Ústavu určujú sa pre továrne na celulózu, papier, umelé vlákna a celofán, ako aj organizácie preto, lebo na Ústave budú môcť pracovať zamestnanci odborníci z drevárskeho obchodu a priemyslu. Záujmové skupiny nebudú musieť si zadovažovať vlastným nákladom rozličné drahé špeciálne prístroje, potrebné pre riešenie vlastných problémov.

Zákon neznamená žiadne zaťaženie pre štátnu pokladnicu.

Po stránke formálnej je želaním vlády, aby sa návrh prikázal výboru národohospodárskemu a ústavno-právnemu.

Dr. Vojtech Tuka v. r.,

predseda vlády.

Gejza Medrický v. r.,

minister hospodárstva.