Paragraf 16 má ustanovenie o Hlinkovej garde. Podľa tohto § HG je polovojenský organizovaný sbor v rámci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, čo vysvitá aj z ustanovenia bodu d) § 12 osnovy zákona, podľa ktorého širšie predsedníctvo strany navrhuje prezidentovi republiky hlavného veliteľa HG na menovanie.
Pri tom ústavno-právny výbor mal na pamäti, že HG vyšla z lôna strany a že i v budúcnosti má byť chrbtovou kosťou tiež strany.
Paragraf 17 ustanovuje, že podrobnosti o vzniku, složení a právomoci strany určuje rokovací poriadok, vydaný širším predsedníctvom.
Ústavno-právny výbor preto ustanovil v osnove, že rokovací poriadok, ako tiež aj disciplinárny poriadok (§ 4, ods. 3) má vydať širšie predsedníctvo, lebo sjazd sa schádza len pravidelne raz za tri roky a ako zo skúsenosti je patričné, behom tak dlhej doby vyskytne sa potreba meniť disciplinárny poť. organizačný poriadok, takže by sa k vôli nemu musel svolať sjazd mimoriadny, čo je dosť ťažkopádne. Totiž ústavno-právny výbor mal pritom na zreteli praktickú stránku.
Paragraf 18 ustanovuje, že zákon nadobúda účinnosti dňom vyhlásenia. Toto ustanovenie bolo prijaté preto ústavnoprávnym výborom, lebo už podľa tohto zákona má sa previesť sjazd strany dňa 1. októbra t. r.
Keďže podľa názoru ústavno-právneho výboru vládny návrh, tak ako ho prepracoval tento výbor, vyhovuje politickým túžbam slovenského národa v prítomnosti, a dúfa, že aj v budúcnosti, odporúčam ho v mene ústavno-právneho výboru slávnemu snemu k prijatiu. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Teraz prikročíme k rozprave. K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Čavojský. Udeľujem mu slovo.
Poslanec Čavojský:
Slávny snem!
Keď rokujeme o návrhu zákona o organizácii Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, je zaiste na mieste prehovoriť si o jej vzniku, programe a boji za slobodu nášho národa. Myslím, že je to potrebné povedať už aj preto, že návrh zákona bol nám predložený bez dôvodovej zprávy.
Naša strana, ktorá nesie teraz názov Hlinková slovenská ľudová strana, vyrástla z potrieb a túžob nášho národa. Vznikla z presvedčenia, že je potrebné spoliehať sa predovšetkým na vlastné sily.
Slovenská ľudová strana bola proklamovaná 5. decembra 1905 v "Katolíckych novinách" vtedajším slovenským poslancom Ferkom Skyčákom. Nebola sriadená organizačne, ale jej proklamovaním vlastne vzniklo samostatné slovenské nacionálne a ľudové hnutie.
Už v nasledujúcom roku - 1905 zúčastnila sa strana v bývalom Uhorsku parlamentných volieb. Do volieb šla s programom, v ktorom žiadala uplatnenie národných, hospodárskych a sociálnych práv slovenského národa. Výsledok volieb bol 7 slovenských poslancov, čo na vtedajšie pomery znamenalo pekný úspech.
Za práva utlačeného nášho národa s najväčším elánom pustili sa do boja Andrej Hlinka a dr. Ferdiš Juriga, ktorí boli už roku 1906 s inými slovenskými národovcami odsúdení maďarskými súdmi do väzenia.
O rok na to, 27. októbra 1907, došlo v Černovej k známemu strašnému krvipreliatiu. Tu sa ľud, - robotníci a roľníci - postavili na odpor proti bezohľadným maďarským pánom. Táto krvavá udalosť upozornila celý kultúrny svet na neblahé položenie Slovákov.
Slovenská ľudová strana bola obnovená 27. októbra 1912. Ale ani vtedy ešte nebola sriadená organizačne a nemala riadne zvolených funkcionárov. Až dňa 29. júla 1913 v Žiline zvolila si strana riadne svojich funkcionárov a za predsedu strany bol zvolený náš nezabudnuteľný vodca Andrej Hlinka.
V poslednom roku svetovej vojny 1918 - vstupujú Slováci do zvýšenej politickej činnosti. Už dňa 24. mája 1918 pod Hlinkovým vplyvom rozhodli sa slovenskí politickí dejatelia žiadať samourčovacie právo slovenského národa. Dňa 19, októbra 1918 slovenský ľudový poslanec dr. Ferdiš Juriga v Uhorskom sneme žiadal to isté, keď medzi iným hovoril:
"Požadujeme naše sebaurčujúce právo. Slovenský národ neuznáva právo nijakého cudzieho faktora, aby zastupoval záujmy slovenského národa na mierovej konferencii."
Hneď po prevrate dňa 19. decembra 1918 svolal Andrej Hlinka sriaďujúce shromaždenie slovenskej ľudovej strany do Žiliny. Bolo to opätovné obnovenie strany a tým začala druhá etapa veľkého zápasu strany za slobodu národa.
Údelom, strany bolo aj v novom štáte - v bývalej Česko-Slovenskej republike to isté, ako v bývalom Uhorsku. Strana ohlásila na 23. februára 1919 shromaždenie do Žiliny, ale toto bolo úradmi zakázané.
V auguste 1919 odchádza vodca strany Andrej Hlinka do Paríža, aby sa tam u vtedajších rozhodujúcich činiteľoch domáhal práva a slobody pre svoj národ. Za to bol potom po svojom návrate do vlasti dňa 12. októbra 1919 v noci odvlečený na Mirov, Ľud slovenský stál za svojím vodcom. Tak došlo pre odvlečenie Andreja Hlinku k vzbure ľudu proti osobám, ktoré držaly s krívditeľmi Andreja Hlinku.
Vtedajší držiteľ moci na Slovensku vyhlásil, že bude slovenskú ľudovú stranu celou silou a vehemenciou potierať. Podľa tohto bolo aj pokračované. Proti strane a jej vedúcim činiteľom používalo sa všetkých - i tých najnečestnejších prostriedkov.
Za takýchto pomerov a okolností došlo roku 1920 k parlamentným voľbám. Slovenský ľud sa dal pomýliť. Hlasoval na neslovenské a protikresťanské strany. Naša strana dostala len 12 poslancov.
No, Andreja Hlinku to neznechutilo. Po voľbách dal sa ešte s väčším elánom a väčšou húževnatosťou do práce. Burcoval svoj ľud k sebavedomiu a formoval ho do boja za práva národa.
Andrej Hlinka vtedy nemal žiadnych cudzích vzorov. Rozvinul slovenské nacionálne hnutie prv, než tomu bolo v iných štátoch. On sa riadil iba podľa toho, čo mu kázal jeho rozum a srdce, čo mu kázala jeho horúca láska k svojmu národu.
Nesmierne ťažký bol náš autonomistický boj. Nepriatelia rozbíjali shromaždenia strany, alebo aspoň všade pokúsili sa o to. Tak došlo k búrlivému shromaždeniu v auguste 1920 v Pruskom a v októbri 1920 v Námestove, kde boli dvaja mŕtvi a desať ranených. - Ešte i v nasledujúcich štyroch rokoch boly rozbíjané shromaždenia našej strany a jej vodca Andrej Hlinka pil kalich plný horkostí a pokorenia.
Spomeniem aspoň niektoré z tých najväčších shromaždení, ktoré boly rozbité. Stalo sa tak v Krupine, dva razy v Trnave, kde bol Hlinka v roku 1924 kameňovaný a v septembri 1923 v Košiciach, kde musel znášať od svojich protivníkov to najväčšie pokorenie. Nech mi je prepáčené, keď pripomeniem, že mal som tú česť zúčastniť sa s Andrejom Hlinkom väčšiny týchto shromaždení. I mne sa ušlo z tých slín v Košiciach, určených od našich nepriateľov nášmu nezabudnuteľnému vodcovi Andrejovi Hlinkovi.
Medzitým strana pracovala aj ináč, Už v roku 1921 boly vypracované tri návrhy na autonómiu Slovenska. Jeden vypracoval dr. Juriga, druhý dr. Labaj a tretí dr. Tuka. Roku 1922 bol v pražskom sneme našou stranou podaný návrh na autonómiu. Bojovalo sa i v tlači a strana vydávala memoranda i v cudzích jazykoch a takto sa domáhala nášmu národu patriacich práv.
Dňa 20. septembra 1924 konal sa v Ružomberku kongres strany na oslavu 60ročných narodenín Andreja Hlinku. Kongres prijal rezolúciu, v ktorej sa hovorí, že kongres "- pred Bohom a celým svetom sväto-sväte sľubuje, že jednotne, nerozdielne a svorne stojí pri Hlinkovi v prítomnosti a stáť bude i v budúcnosti až kým nedôjde splnenia najvyšší ideál, ktorému Andrej Hlinka celý svoj život posvätil, totiž úplné oslobodenie slovenského národa".
Húževnatý boj strany a jej vodcu nemohol nemať dobrých výsledkov. Ľud sa prebúdzal. So dňa na deň stále mohutnel tábor nacionálne uvedomelých Slovákov, bojujúcich pod zástavou slovenskej ľudovej strany za autonómiu Slovenska,
Parlamentné voľby roku 1925 boly v znamení veľkého vzostupu a víťazstva strany. Výsledok volieb bol: 23 poslancov a 12 senátorov strany.
Ako významnejšie udalosti v živote strany spomeniem prvé zasadnutie poslancov a senátorov strany v Trnave po voľbách, na ktorom bol prijatý takzvaný "Trnavský manifest". Dňa 29. novembra 1925 bola veľká manifestácia strany v Bratislave. Do hlavného mesta Slovenska vtiahol Andrej Hlinka ako víťaz.
Roku 1926 odišiel Andrej Hlinka s druhým významným činiteľom strany dr. Jozefom Budaym do Ameriky medzi tamojších našich krajanov. Vedenie strany zatiaľ sveril mladému vynikajúcemu poslancovi dr. Jozefovi Tisovi.
Začiatkom roku 1927 vstúpila strana do vlády. Bola vytvorená občianska koalícia. Strana dosiahla vo vláde niektoré výdobytky pre národ. Ináč pobyt strany vo vláde nazval Andrej Hlinka bojom za práva v nepriateľských hradbách.
Roku 1929 došlo k veľkému politickému procesu proti profesorovi dr. Tukovi, poslancovi strany a šéfredaktorovi "Slováka", V októbri toho istého roku vystúpila naša strana z vlády. Toho istého roku konaly sa aj parlamentné voľby.
Boj strany za práva národa bol nesmierne vyčerpávajúci, ale strana a jej vedúci dejatelia neustali. Slovenské nacionálne hnutie razilo si nezadržateľne cestu napred.
Tak došlo v dňoch 25. a 26. júna 1932 k sjazdu mladej slovenskej generácie v Trenčianskych Tepliciach, kde sa táto vyslovila proti českému centralizmu a za autonómiu Slovenska, Slávny bol pre naše hnutie 13. august 1933 v Nitre. Tu vyše 100 tisíc uvedomelých Slovákov, oslavujúcich tisícjednostoročnú slovenskú štátnosť, postavilo sa na odpor proti pražskej vláde a manifestovali za slovenskú pravdu a právo.
Roku 1935 boly parlamentné voľby, ktorých výsledok znamenal úspech pre našu stranu.
V septembri 1936 konal sa sjazd strany v Piešťanoch. Tu strana pracovala i manifestovala. Okrem obsažnej sjazdovej rezolúcie prijalo shromaždenie takzvaný Piešťanský manifest, v ktorom sa národ slovenský domáha splnenia svojich požiadaviek a okrem iného sa hovorí, že "- zapojujeme sa do protikomunistického frontu po boku národov, vedených kresťanskými zásadami".
Dňa 4. a 5. júna 1938 dochádza k obrovskej manifestácii strany v Bratislave. Bolo to vyvrcholenie všetkých manifestácií, usporiadaných stranou po celý čas jej učinkovania. Prišli i americkí Slováci, ktorí priniesli originál Pittsburgskej dohody.
Vtedy sme už mimovoľne cítili, že veľký a ťažký boj slovenského národa blíži sa k svojmu rozhodnutiu. Reči predstaviteľov strany niesly sa v duchu: alebo, alebo ! Bol podaný aj návrh na vydanie ústavného zákona o autonómii Slovenska. Verili sme, že naša pravda, toľko bitá a križovaná, musí predsa zvíťaziť.
Keď prišiel Andrej Hlinka do Bratislavy na júnovú manifestáciu, vtedy v odpovedi na svoje privítanie na stanici, shromaždeným zástupom okrem iného vyhlásil: "Blíži sa deň, ktorý nášmu národu pripravil Pán!"
Andrei Hlinka cítil blížiaci sa deň, kedy jeho národ dosiahne, čo mu patrí, ale on sám sa toho dňa nedočkal. Tak určila Prozreteľnosť Božia. Zomrel dňa 16. augusta 1938. Bola to tá najväčšia a najboľastnejšia strata pre stranu i národ.
Vedenie strany po Andrejovi Hlinkovi prevzal prvý jej podpredseda dr. Jozef Tiso, ktorý sa už aj predtým vo vedení strany popri Andrejovi Hlinkovi najviac uplatňoval.
Koncom septembra a začiatkom októbra 1938 dostavila sa pre našu stranu príhodná chvíľa, aby sme pristúpili k ráznym a rozhodujúcim činom. Takto došlo k historickému 6. októbru 1938 v Žiline. Tu zasedal výkonný výbor strany, ktorý za ohromného nadšenia usniesol sa na manifeste, z ktorého uvádzam: "Chcenie slobodne podľa vlastnej vôle určiť svoj budúci život v plnom rozsahu, v to počítajúc aj štátnu ústrojnosť... " -,, V duchu samourčovacieho práva žiadame okamžité prevzatie výkonnej a vládnej moci na Slovensku Slovákmi. Víťazstvo samourčovacieho práva znamená pre slovenský národ víťazné zakončenie nášho dlhoročného boja. " Obsah manifestu dobre vystihujú dve jeho posledné vety: Nech žije sloboda slovenského národa! - Nech žije slovenská vláda na Slovensku.
Šiesteho októbra došlo aj k sjednoteniu všetkých strán na Slovensku, okrem komunistickej. Zástupci strán podpísali vyhlásenie, ktorým si osvojujú návrh Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na autonómiu Slovenska a žiadajú okamžite odovzdať vládnu a výkonnú moc na Slovensku do rúk slovenskej vlády. Tejto žiadosti Slovenska nebolo možno nevyhovieť. Slovensko si vlastne samo bralo to, čo nášmu národu dávno patrilo. Bola to nekrvavá revolúcia, o ktorej sa ministerský predseda dr. Jozef Tiso vyjadril, že bola prevedená so spevom na ústach.
Vládna a výkonná moc na Slovensku bola prevzatá Slovákmi. Bola utvorená slovenská vláda, na čele s predsedom dr. Jozefom Tisom.
Hlinková slovenská ľudová strana takto sa stala jedinou vládnou stranou Slovenska a jedinou reprezentantkou politickej vôle slovenského národa.
Vývoj pomerov v živote nášho národa šiel ďalej. Došlo k marcovým udalostiam v roku 1939. Došlo k najvýznamnejšiemu dňu v histórii slovenského národa, k 14. marcu 1939. Slovenský snem usniesol sa vyhlásiť samostatný Slovenský štát.
Mať svoj štát, je to najviac, čo môže národ dosiahnuť.
Dosiahnutím národnej slobody a štátnej samostatnosti bol uskutočnený kardinálny bod programu našej strany. Úlohou našej strany teraz je udržať slobodu národa a svoj štát. Teraz prichádza do úvahy uplatňovanie budovateľského programu našej strany,
Ťažký bol náš boj za slobodu a za slovenskú štátnosť a nie ľahké je postavenie našej strany ani od toho času, čo má moc na Slovensku vo svojich rukách. Stále musíme zápasiť s rozličnými i keď priechodnými ťažkosťami. Pri tom vyskytujú sa chvíle, keď musíme jednou rukou bojovať a druhou budovať.
Čiastky programu našej strany, ktoré prichádzaly do úvahy, sú dnes už obsažené v ústavnej listine našej Slovenskej republiky. Pôjde teraz o to, aby sme podľa zásad našej ústavy a podľa tých zásad, za uplatnenie ktorých sme bojovali, svoj štát teraz budovali.
Boly to dve heslá, ktoré v našom boji hýbaly slovenskými masami: "Za Boha a národ!" a "Slovensko Slovákom!" Tieto dve heslá musia platiť pre nás aj dnes a musia platiť pre nás večne. Veď môže byť lepšie heslo pre náš národ a štát ako je heslo: Slovensko Slovákom!? Môže byť krajšie heslo pre náš kresťanský národ, ako je heslo: Za Boha a národ!?
Naša strana bola a je nacionálnou stranou. Ale o našom nacionalizme niekoľko ráz vyhlásil náš ministerský predseda dr. Jozef Tiso, že náš nacionalizmus je usmerňovaný katolicizmom, je usmerňovaný kresťanstvom. Teda podľa hesla: Boh a národ.
Pán ministerský predseda dr. Jozef Tiso nedávno na jednej manifestácii aj to povedal, že je proti rozriedenému katolicizmu, alebo rozriedenému kresťanstvu. Inými slovami: Je za uplatnenie nefalšovaných kresťanských zásad. Takto je to správne a podľa toho nech je aj pokračované.
Keby sme chceli byť pokladaní za kresťanský režim, ale pritom by sa robilo niečo iného, niečo, čo by bolo v rozpore s nefalšovanými kresťanskými zásadami, to by bol veľký a ťažko napraviteľný hriech na národe i kresťanstve.
Slávny snem! Návrh zákona o organizácii Hlinkovej slovenskej ľudovej strany zabezpečuje politickú jednotu národa. Bude veľkou úlohou našej strany, aby táto jednota nebola len formálna, ale aby v našom národe panovala skutočná jednota duší, K tomu je potrebné predovšetkým rozumné vedenie strany a výchova občanov.
Naša strana nech zostane takou, že byť jej členom musí znamenať česť. A pri tejto príležitostí pripomínam, že by zaiste bolo na mieste poobzerať sa po terajších členoch strany, Či nie sú v strane ľudia, ktorí do nej svojím smýšľaním a chovaním nepatria,
V strane by sa mali predovšetkým uplatňovať ľudia, ktorí sú súci a zaslúžilí. Nebolo by správne a spravodlivé, keby boli zaslúžilí stranníci, osvedčení ľudáci odstrkovaní.
I pri prijímaní do štátnych služieb a na rozličné verejné práce, ako aj vo verejnej správe, mali by mať prednosť ľudia, ktorých pred 6. októbrom dar nesviedol a hrozba nesklonila, teda bývalí autonomisti. A len po týchto ostatní.
Naša strana má byť podľa predmetného návrhu zákona vedená podľa princípu vodcovského. Ja k tomu pripomínam, že síce nesmierne mnoho závisí od toho, aký je predseda, aký je vodca strany, ale mnoho závisí aj od jeho poradcov. Nakoľko strana bude mať teraz tak veľkú moc, nuž je v záujme nielen strany, ale celého národa i štátu, aby vedenie našej strany bolo dobré.
Návrh zákona o organizácii Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, o ktorom teraz rokujeme, je v podstate iný, než ako sme ho dostali do snemu. Dostali sme ho ako návrh ústavného zákona, teraz je to len obyčajný zákon. Dostali sme malý návrh, majúci iba šesť krátkych paragrafov a teraz je to obšírny návrh, ktorý má osemnásť paragrafov.
Ani v pôvodnom návrhu, ktorý sme dostali do snemu, ani v terajšom nehovorí sa nič o postavení odborových organizácií, alebo stavovských skupín v strane a o ich zastúpení vo vedení strany. Možnosť tohto zastúpenia sa síce nevylučuje, ale sa ani nezabezpečuje. Tu vidím určitý nedostatok návrhu zákona.
Tento postup nie je odôvodnený ani tým, že ešte nemáme hotové stavovské sriadenie. Máme tu však ústavu, ktorá pozná stavy a skupiny stavov. O tom, ako má vyzerať stavovské sriadenie, sú rozličné mienky. Myslím, že najsprávnejšie bude, keď stavovské sriadenie bude budované z toho, čo tu je so zreteľom na príslušné ustanovenia ústavy, na zásady stavovského sriadenia a na praktický život.
Aké bude naše stavovské sriadenie, od toho bude v živote hospodárskom a sociálnom nesmierne mnoho závisieť. Preto tuná nesmie byť urobené nič takého, čo by znamenalo skok do tmy.
Slávny snem! Naša strana bola skrátene nazývaná Hlinková, alebo ľudová. Jedno i druhé bolo správne. Hlinka ju vybudoval a viedol. A jej cieľom bolo pracovať za záujmy ľudu a práve ľud sa popri katolíckom kňažstve najoddanejšie vinul k svojej strane.
Naša strana bola a je všestavovská, patrily do nej všetky vrstvy nášho národa, ale boli to hlavne roľníci a robotníci, ktorí sa za program strany bili v prvej línii.
Strana na toto nesmie zabudnúť. Niektoré vrstvy nášho národa po 6. októbri a po 14. marci existenčne značne získaly. Teraz ide o to, aby aj široké vrstvy nášho roľníckeho a robotníckeho ľudu pocítily zlepšenie svojho hospodárskeho a sociálneho položenia. (Potlesk.)
Cesta našej strany k terajšiemu jej postaveniu bola cestou tŕnistou. Náš veľký národný zápas vyžadoval si veľké obete na existenciách, na slobode i na životoch mnohých Slovákov. Veľké martýrium podstúpil náš zvečnelý vodca Andrej Hlinka a značné obete sa žiadaly i od jeho spolupracovníkov a prívržencov. Od hlavy nášho štátu, ministerského predsedu dr. Jozefa Tisu počínajúc, až po toho jednoduchého robotníka sedeli sme mnohí vo väzeniach. Strana nič nedosiahla ľahko. Toho nech si je vedomá. A podľa toho nech zachádza so získanými mravnými hodnotami. Nech sa naša strana nikdy neodkloní od zásad a ideálov, za uplatnenie ktorých dosiaľ bojovala. Nech vždy verne slúži Bohu svojmu národu a štátu. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo má pán zpravodaj dr. Huťka.
Zpravodaj dr. Huťka:
Slávny snem!
Kolega Čavojský vo svojej reči bol podotkol, že snemu na minulom zasadnutí bol rozdaný vládny návrh na vydanie ústavného zákona a že teraz podľa prepracovania ústavno-právnym výborom, znie tento návrh len na vydanie obyčajného zákona.
K tomuto len toľko podotýkam na vysvetlenie, že sa stal omyl, keď do pôvodného návrhu, rozdaného tlačou v minulom zasadnutí, dostalo sa označenie, že ide o návrh ústavného zákona. V § 58, ods. 2 Ústavy sa hovorí: "Podrobnosti o vzniku, složení a právomoci orgánov strany určuje osobitný zákon". Teda v danom prípade podľa Ústavy nevyžaduje sa ústavný zákon, ale len obyčajný zákon. Ustáva totiž pamätá v určitých prípadoch, kde sa má vyniesť ústavný zákon, ale v danom prípade je to nie. Tak toto bola len taká technická chyba, ktorá sa dostala i do tlače.
Čo sa týče odborových organizácií a stavov, t, j. že neboly pojaté ustanovenia o nich do teraz prejednávaného vládneho návrhu ani ústavno-právnym výborom, stalo sa to preto, že na túto vec nepriamo pamätá ustanovenie § 10, ods. d) návrhu zákona. Paragraf 10 v bode d) uvádza, že členmi širšieho predsedníctva je medzi iným 12 osôb, menovaných predsedom strany. Dozaista pán predseda strany bude pamätať na odborové organizácie a na stavy v strane. Tiež aj § 63, ods. 2 Ústavy hovorí, že otázky organizácie, činnosti, právomoci stavov a štátneho dozoru nad nimi určuje osobitný zákon, Z týchto príčin ústavno-právny výbor nepokladal za potrebné, aby bolo osobitné ustanovenie o odborových organizáciách a o stavoch aj v samotnom zákone.
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Po záverečnom slove pána zpravodaja prikročíme k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má III diely, 18 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu. Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej. Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly.)
Námietok niet.
Kto súhlasí s osnovou zákona, to jest s jej III dielmi, 18 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz, tiež na tomto zasadnutí.
Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Huťka.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj dr. Huťka: Nie sú.
Predseda dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri prvom hlasovaní, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený druhý bod programu a pristúpime k tretiemu bodu, ktorým je
3. Zpráva zahraničného a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o vnútroštátnej účinnosti dohody medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o usporiadaní vecí v súdnictve.
Zpravodajom za výbor zahraničný je pán poslanec dr. Vančo, za výbor ústavnoprávny pán poslanec dr. inž. Zaťko.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor zahraničný pánu poslancovi dr. Vančovi.
Zpravodaj dr. Vančo:
Slávny snem!
Osnova, táto prichodí na stôl snemu vtedy, keď táto dohoda už je uzavretá, ba keď je aj ratifikovaná a keď v zahraničnom vzťahu nadobudla platnosti a. účinnosti. Táto smluva, dohodu, je materiálom svojím čisto justičná, týka sa súdov. Následkom toho, že doteraz jednotné štátne územie rozdelené je medzi samostatné štátne útvary, a to na Slovensko a na Protektorát, všetok doterajší materiál, ktorý je na súdoch neskončený, upravuje smluva čo do otázky príslušnosti, aby sa totižto otázka príslušnosti neskomplikovala. So stanoviska zahraničnej našej ústrojnosti táto dohoda je čisto formálneho významu. Zahraničný výbor sa s touto vecou zaoberal, prekontroloval a zistil, že svrchovanosť Slovenského štátu touto dohodou je ničím nie naštrbená a všade tam, kde je svrchovanosť Slovenského štátu obmedzovaná, táto okolnosť je úplnou reciprocitou krytá. Zahraničný výbor preto tento návrh na prijatie odporúča. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. inž. Zaťkovi.
Zpravodaj dr. inž. Zaťko:
Slávny snem!
Zriadením slovenského štátu komplikovaly sa pochopiteľne aj určité pomery v súdnictve, ktoré bolo až do 14. marca jednotné pre bývalé Česko-Slovensko ako celku. Príslušní slovenskí činitelia uvedomili si túto situáciu dosť zavčasu a už začiatkom leta nadviazali styky s príslušnými nemeckými činiteľmi, aby sa následky faktickej súdnej rozluky mohly čo najrýchlejšie eliminovať. Vyjednávania tieto skončily dohodou, ktorá bola podpísaná dňa 20. júla tohoto roku.
Dohoda upravuje celý rad otázok sem spadajúcich, a to jednak v pomere k Nemecku, jednak v pomere k Protektorátu. Nakoľko ide o pomer k Nemecku, má v smysle tejto dohody zostať v platnosti i naďalej dohoda o prevode súdnych vecí, ktorú uzavrela bývalá Česko-Slovenska republika s Nemeckom už v decembri minulého roku. Takto teda predmetom slovensko-nemeckej dohody, o ktorej je reč, je vlastne len úprava t. zv. prevodných vecí medzi Republikou slovenskou a Protektorátom. Sú to veci občianske a trestné, ktoré boly u niektorej súdnej vrchnosti, majúcej sídlo na Slovensku alebo v Protektoráte, započaté ešte pred 15marcom tohoto roku a ktoré ale do začiatku účinnosti tejto dohody neboly ešte právoplatne vybavené. Dohoda ale nevzťahuje sa na zrušené sverenstva a fideikomisné substitúcie, ktoré s nimi súvisia. Zmienené prevodné veci majú sa v smysle tejto dohody prejednávať zásadne pred tou vrchnosťou súdnou, u ktorej sú v behu. Ale z tejto zásady sú isté výnimky, pretože za určitých predpokladov musí alebo môže sa prevodná vec postúpiť súdnym vrchnostiam druhej smluvnej strany, takže sa vyberá z kompetencie súdov, u ktorých bola v behu doteraz.
Dohoda rozlišuje veci občiansko-právne a veci trestné. Prevodné veci občiansko-právne treba za určitých predpokladov postúpiť druhej súdnej vrchnosti, a to buďto ex offo, alebo na návrh. Ex offo postúpi sa vec vtedy, keď súdna vrchnosť druhej smluvnej strany je výlučne príslušná na prejednanie tejto veci. Ale vec treba postúpiť aj v tom prípade, keď to súhlasne navrhujú obe stránky sporu. Významné je pri tom, že takýto návrh môžu stránky podať písomne alebo ústne u súdu najneskoršie do 30. septembra tohoto roku, Teda z tohoto vidíte, že za niekoľko dní uplynie možnosť, ktorú občanom táto smluva zaisťuje. Je to snáď určitá chyba, ale ako som sa informoval, ministerstvo spravodlivosti postaralo sa o to, aby občania o tejto lehote boli dobre informovaní. Trestné veci prevodné treba postúpiť súdnym vrchnostiam druhej smluvnej strany, ak sa trestné pokračovanie koná proti štátnemu občanovi druhej smluvnej strany alebo ak trestný čin bol spáchaný na území druhej smluvnej strany. Dohoda upravuje aj podrobnosti, týkajúce sa prevodu týchto vecí a s tým sú v súvise aj odovzdania osôb vo väzbe: trestancov a chovancov. Ale i tu platí zásada, že vlastní štátni-občania nebudú navzájom vymenení. Ani veci občiansko-právne, ani trestné nebudú odovzdané v tom prípade, keby tomu bránily ohľady na štátnu bezpečnosť a na jeho obranu.
Dohoda upravuje ďalej pokračovanie o odovzdaní vecí, uznanie a vykonávanie exekučných titulov a verejnonotárskych listín, spisovú rozluku a vzájomnú právnu pomoc práve v týchto prevodných veciach.
Z tohoto krátkeho náčrtu obsahu dohody ráčite vidieť, že sa jedná skutočne o dosť účinnú pomoc, o zjednodušenie, ktoré malo byť zaistené a ktoré má byť zaistené občanom nášho štátu. Ústavnoprávny výbor následkom tohto považuje túto dohodu za dôležitú, odporúča ju snemu na schválenie, respektíve odporúča, aby snem schválil vládny návrh zákona, ktorým sa jej priznáva vnútroštátna pôsobnosť. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.
Prikročujeme k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má dva paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových. Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly.)
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou zákona, to jest s jej dvoma paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.