Ale nebolo by správné hľadať príčiny kvízy nemocenského poisaenia iba v porušení rovnováhy medzi príjmami a vydaním a odkazujem tu namienku odborníkov, ktorí zhrnujú príčiny dnešného neutešeného stavu nemocenského poiste nia takto: 1. Sú to zjavy, vyvolane zmenou hospodárskych, sociálnych a politických pomerov štátu, 2. zmena právnych predpisov o nemocenskom poistení ták po stránke materiáluej ako aj organizačnej, 3. závislosť nemocenského poistenia na hospodárskych pomeroch štátu a na hospodárskom stave výroby, 4. sú to vady v organizácii liečebnej pečlivosti, lekárskej služby i administratívy nemocenských poisťovní, 5. nedostatky verejnej pečlivosti zdravotnej, vady verejných nemocníc a ich pomeru k nemocenským poisťovniam, 6, a konečne vliv nepriaznivých okolností, epidemií, zhoršene vekového rozvrstvenia poistencov, nepriaznivý vliv priemyselnej racionalizácie atď.
Posudzujeme-li z týchto hľadísk súčasný stav nemocenského poistenia neubránime sa dojmu, že toto poistenie, z ktorým poistenci, ako aj namestnávatelia najviac sa sotkávajú v dennom živote, predeláva ťažkú vnútornú krízu, a to nielen materiálnu, ale aj ideovú.
A teraz o ideové a materielné krízy sociálneho poistenia. So sociálnym poistením vôbec a nemocenským poistením zvlášte mnohdy prejavuje nespokojnosi nielen skupina zamestnávateľská, ale i poistenci. Sociálne poistenie, o nespornom význame ktorého pre moderný štát musí byť každý objektívne usudzujúci človek presvedčený, je inštitúciou nepopulárnou, ku ktorej nie je dôvery. Odpor, ktorý proti tejto inštitúcii vzniká, nevyznieva proti samému základu poistenia, t. j. myšlenke solidarity, prevádzanej kolektívnym poistením, ale vidia sa proti domnele špatnej jej úprave a proti tomu, ak poistenie je prevádzané. Verejnosť usmerňovaná tlačou, a to tlačou nevedomou, stáva a tým zaujatejšia, čím menej o pravom stave a význame poistenia sú čtenári informovaní. Ako možno súdiť o objektívnosti autora brožúry, v ktorej žiada: >Zrušte okresné nemocenské poisťovny, zkonfiskujte miliardové fondy v prospech delníctva,< keď jedným nahliadnutím do úradných štatistík by sa autor musel presvedčiť, že už názor svojej brožury vzal zo vzduchu.
K populárnosti poistenia iste nepriespieva, že sociálne poistenie nielen u nás, ale aj inde, je predmetom stáleho a vášnivého politického boja medzi skupinou zamestnávateľskou a poistencov a že na jednej strane tendenčne hovorí sa o nehospodárnom spôsobe prevádzania a na druhej strane poistenci domnievajvú sa, že dostávajú o mnoho menej, než by za zaplatené poistné sa im malo dostať. Nechcem hájiť tých, ktorí len s výčitkami alebo s výčitkou obracajú sa proti sociálne poisťovacím ústavom, že po roku len platia a dosial' nič neobdržali. Iste i rigorózny postup, s ktorým v záujme riadnej správy musia poisťovne zachádzať mnohdy so svojmi poistencami, spôsobuje v radoch poistencov často nepriaznivé stanovisko voči inštitúcii poistenia. Poistenci mnohdy nemôžu sa ubrániť dojmu, že spôsob poskytovania dávok v hromadných ordináciách, liečebných ústavoch vtiskuje nemocným pocit menecennosti a ďalej, že i vliv na správu, zákonom poistencom zaručený, je nepatrný. Poistenie nemocenské ako inštitúcia, ktorá musí počítať s hromadným prevozom, pochopiteľne prispievá v určitom prípade k utváraniu zvláštnych pomerov medzi lekárňami a nemocnými. Okolnosť, že zákonné predpisy nepoznajú výnimôk, je zvlášť ťažko pociťovaná skutočne nemocnými osobami, jestliže vlivom iných okolností nemajú nároku na zákonné dávky. Vystupuje-li nemoconká poišťovňa proti simulantom, bývajú potom títo pochopiteľne najväčšími odpôrcami nemocenského poistenia.
Tieto zhruba načrtnuté momentky, ktoré pôsobia ideovú krízu nemocenského poistenia v radoch poistencov, sú doplňované na druhej strane uskupiny zamestnávateľov tvrdením, že sociálne poistenie je len inštitúciou pre zaopatrenie úradníkov, že poistencom sa poskytujú len lieky menej cenné, že poistné je zbytočne vysoké a v poisťovniach, že sa plýtva, tak peniazmi, ako aj naturálnymi dávkami. Naproti tomu je nesporné, že i v tejto kritickej hospodárskej krize prináša pracujúca trieda v tomto štáte najväčšiu obeť, prispieva zo svojej mzdy na sociálne poistenie 50 % platí priame a nepriame dane a prispieva tiež ne priamo na druhých 50 % sociálneho poistenia, ktoré platia zamestnávatelia. Preto má robotnícka trieda v tomto štáte nárok, aby mala plný podiel na existenciu a aby sa rovnakou mierou v tomto štáte meralo.
Zamestnávatelia nepochopili význam poistenia a ich stanovisko snáď najlepšie charakterizuje niekoľko dát tak o prihla šovacej ako aj platovnej morálke zamestnávateľov, pre ktorú uvediem doklady iba zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Že okresné nemocenské poisťovne sa nachádzajú v hospodárskej krúze, majú z velkej časti vinu tiež aj zamestnavatelia, čoho dákazom je ich platobná morálka. Uvážime-li, že zamestnávatelia na Slovensku a Podkarpatskej Rusi dlhovali v r. 1929 okresným nemocenským poisťovnám Kč 55,659.272, čo robí takmer 30 %predpisu na príspevkoch nemocenského, starobného a invalidného poistenia, a že v r. 1929 muselo byť podané 55.575 a v r. 1930 91.491 žiadosti o exekúciu, sú to smutné úkázky platovnej morálky našich zamestnávateľov v dobe, keď bola ešte priaznivá konjunktúra, keď sa nemohli vyhovárať, že je hospodárska kríza. Predstavme si, že zamestnávatelia zadržali uvedený obnos, ktorý mali nemocenským poisťovniam odvies tento si ale ponechali a častokráť bez úročne alebo len na minimálne úroky s týmto kaapitálom hospodarili, kým na druhej strane nemocenské poistovne, aby mohly svojim zákonitým povinostiam za dosť učiniť, museli si peniaze vypožičať a za túto pôžičku úroky platiť. Ďalším dákazom, že nakoľko zamestnávatelia nedbajú zákonov o sociálnom poistení, je dodatočný predpis príspevkov nemocenského, starobného a invalidného poistenia ako i dodatočné prihlášky. K vôli tomuto dodatočnému zisťovaniu prihlášok a mzdových tried musely nemocenské poisťovne a zemská úradovňa na Slovensku zriadiť zvláštne revízne oddelenie zdatných a poctivých odborných síl, ktoré musely preváďzať postupnú, častokráť veľmi obťažnú revíziu. Že nakoľko táto revízia rôznych podnikov na Slovensku bola nutná, je najlepším dôkazom dodatočný predpis za predposledné 2 roky. Za rok 1939 bolo dodatočne predpísané na nemocenských a invalidných príspevkoch úhrnom 16,423.920 Kč a za r. 1930 úhrnom 12,696.288 Kč. Z tohoto obnosu pripadá na poisané nemocenského poistenia ca 60 %. Na tomto dodatočne pred písanom obnose participujú priemyselné závody s 8,568.129 Kč, lesné manipulácie a pily s 3,750.764 Kč, hospodárske podniky 8,161,720 Kč, živnostníci 7,728.270 Kč, domácnosti s 911.323 Kč.
Tak vyzerá platobná morálka našich pánov zamestnávateľov! Považoval som za nutné uviesť tieto smutné zjavy platobnej morálky preto, aby zástupcovia priemyslu, živnosti a zemedelstva v tomto slávnom sbore videli, že prečo okresné nemocenské poisťovne sú poslednú dobu stále vo finančnej kríze.
Všetky dosiaľ uvedené okolnosti po chapiteľné hlodajú na základnej myšlienke soc. poistenia, t. j. myšlienke so lidarizmu a sociálnej rovnosti zabraňujú, aby objektívne boly hodnotené predpoklady, z ktorých nutno vyjsť, má-li poistenie odpovedať súčasným pomerom a má-li zaistenie pracujnícich vrstiev proti sociálnym zlám byť skutočnou oporou štátu proti vnútorným otrasom.
Ukázal-li som zhruba na neutešený dnešný stav nemocenského poistenia, jeho príčiny a na ideovú krízu, v ktorej nemocenské poistenie snád najviac zo všetkých odvetví poistenia sociálneho sa nachádza, považujem za nutné upozorni, že je nutno veľmi obozretne na podklade zovrubných štatistických dát za oberať sa novelizáciou nemocenského poistenia. Som si vedomý, že nemocenské poistenie musí plniť svoje základné poslánie, t. j. pomoc nutnú k vyliečeniu nemocných osôb odkázaných k zárobku svojich rúk. Bude treba istých korektúr, a to nielen na strane príjmovej, ale i pokiaľ sa vydania poisťovní týka, bude treba, aby vhodným spôsobom bol upravený pomer lekárov a nemocenských poisťovní, aby poisťovne boly odbremenené, najmä, tam, kde dnes suplujú poistenie proti nezamestnanosti: Robia to ovšem dnes spôsobom príliš drahým, poneváč, ide-li len o nemoc, zakrývajúcu pravú príčinu, t. j. nezamestnanosť, je mnohdy nútená poisťovna vedľa peňažitých dávok, o ktoré žiadateľovi hlavne ide, priznať i lieky a lekára. Nemôžeme však pripustiť, aby došlo k redukcii dnešných minimálnych zákonných dávok, poneváč, ako ešte pozdejšie podrobnejšie sa zmienim, nutno počítať s tým, že složenie kádru pracujúcich osôb sa podstatne mení a že najmä vzrast t. zv. starších ročníkov bude nezbytne nutno viac za ťažovať vydanie nemocenských poistovní, poneváč starší ludia prirodzene vykazujú mnohom väčšiu nemocnosť morbiditu. Podľa přibližných výpočtov prof. dr Schönbauma bolo zistené, že pri dnešnom složení poistencov podľa veku boly by predválečné nemocenské cifry vyššie o viac než 12 %. Z toho vyplýva, že zvýšenie prieanernej dľžky života pri vodilo vzostup výdajov na dávky nemocenského poistenia o viac ako 90 mil. Kč. Toto je okolnosť, ktorú nemožno odstraniť žiadnym zákonným ustanovením, poneváč bolo by nerozumné, pracuje-li sa na jednej strane k zvýšeniu zdravotnej úrovne nášho národa a dosahujeme tým zvýšenia priemernej vekovej hranice, aby me zatvárali na, druhej strane oči před dôsledkom, že títo starší ľudia sú viac exponovaní nemociam a že je našou povinnosťou sa o nich postarať.
Navrhuje sa z niektorých strán, aby bol okruh rodinných príslušníkov zúžený a omedzené tak dávky rodinného poistenia. Neviem, či takýto zásah bol by v súlade s našou sociálnou politikou a či by bol vôbec v súlade s principom ekonomie. Tak na príklad v boji proti tuberkulóze vydáva štát, sociálne poistovacie inštitúcie, dobrovoľné, sociálne a sociálne zdravotné pečlivosti ohromné sumy na liečene osôb tuberkulózou postihnutých. A predsa len nepatrným obnosom na tom participuje úsilie, ktoré by bolo venované počiatkom tuberkulózy, t. j. v dobe, kedy napadá útly detský vek. Veľmi priliehave vyjadril účinnosť našich zákrokov v boji proti tuberkuloze Behring, že >súchoty dospelých sú koncom piesne, ktorá sa začala spievať dieťaťu< a tvrdí-li dnes moderná lekárska veda, že najjíčinnejšie dá sa proti tuberkulóze bojovať v rannom veku, tedy v premnohých prípadoch v dobe, kedy najmä v robotníckych vrstvách osob tuberkulúzou napadané nemajú vlastného zárobku a môžu len z titulu rodinného poistenia byť liečené, myslím, že potom budovanie rozsiahlych liečebných ústavov pre tuberkulóznych dospelých je výsmechom rozumnému uvažovaniu keď súčasne zbavíme sociálne poisteni možnosti starať sa o rodinných príslušníkov, ktorí pozdejšie sami vstúpia do zamestnania a budu niesť potom dôsledky nevyliečených chorôb utrpených vo svojom detskom veku.
Nemôžem súhlasiť s návrhom, ktor učinil tajomník sväzu priemyselníkov dr Stellwag na schôdzke v Římařovej Sobote, aby vyplácanie nemocenského bolo snížené z dnešných 52 týždňov na polovicu. Úradné štatistiky nás môžu presvedčiť, ako velké procento prípado onemocnených sa uzdraví na príklad behom prvých troch týždúov, t. j asi 80 %, a že asi 1/10 prípadov presahuje dobu liečenia piatich týždnov. Uváži-li sa ďalej, že z týchto prípadov, ktoré vyžaduji celoročné podporovanie so strany nemocenských poisťovní, pripadá na tuberkulózu a choroby dýchacích orgánov via ako 65 % potom návrh dr Stellwaga je v narostom rozpore s celou našou zdravotnou politikou, kedy sa snažíme, a to nielen v záujme chudobných pracujúcich vrstiev, ale i v záujme tých, ktorým pán dr Stellwag slúži, zachranovať občian stvo od nákazy tuberkulózy tým, že nie len ich liečime a ich schopnost nákazy zmenšujeme, ale aj izolujeme v sanatoriách a špeciálnych ozdravovniach. Bol-li by teda prez tieto upozornenia návrh na zkrátenie podpornej doby prijímaný vážne, súdim, že by sa tak mohlo stať jedine ľuďmi, ktorí zatvárajú oči pred národohospodárskymi stratami, ktoré by nám z takéhoto opatrenia vzišly.
Na zmienenej schôdzke rimarovskej bolo navrhované ďalej, aby nemocní, dožadujúci sa pomoci u nemocenských poistovní, boli povinní platiť poplatok za lekárske ošetrenie a za každý recept. Podobné opatrenie, ako známo, previedla cestou núzového nariadenia vláda nemecká, neznajúc výdatnosť tohoto opatrenia, poněváč je nerovnomerným zaťažením práve u prípadov sociálne najpotrebnejších. Nie je možno týmto zariade ním zamedziť využívaniu nemocenského poistenia, tak zvlášť krátkodobým onemocneniam. Sadzba, ktorá sa navrhuje, 4 Kč, pochopiteľne by nemohla byť platená na pr. na východnom Slovensku zemedelskými robotníkmi, kde ich celodenná mzda činí 6 Kč. Jakým dôsledkom by navrhované opatrenie viedlo najmä u osôb, ktoré vystúpily z pracovného pomeru a po dobu ochrannej lehoty onemocnia, netreba ani zvlášť zdôrazňovať. Za stejne nemožný a neprijateľný považujem návrh, aby osobám nezamestnaným mienené patrne osobám, ktoré v dobe vystúpenia z práce stanú sa práce neschopnými, bolo nemocenské poistenie u zhoršené. Takéto navrhované zhoršenie v nemocenského poistenia vrhlo by tisíce nemocných a najväčšiu pomoc potrebujúcich do stavu beznádeje a zúfalstva a my nemôžeme, čo vopred už zdôrazňujeme, hazardovať so zdravím pracujúceho ľudu len z toho dôvodu, aby sme umožnili podnikateľom väčšie a nezaslúžené zisky.
Volá-li sa dnes po novelizácii nemocenského poistenia a naznačuje-li sa v kruhoch odborných, že jedná sa v prvom rade o tak zv. technickú novelizáciu sociálneho poistenia, musíme mať na zreteli, že je treba v prvom rade pozmeniť poistenie potiaľ, pokial je zaťažené ne produktívnymi výdavkami, že je snáď treba v určitom smere upraviť jeho organizáciu, najmä, dať podklad k utvoreniu poistovní jakožto samostatných a hospodársky sebestačných celkov odstrá nením zbytočných drobných poistovní, že je treba i s tohoto hľadiska vybaviť organizáciu sociálneho a úrazového poistenia účelnou reorganizáciou, ktorá by síce vyhovovala teritoriálnej decentralizácii, ale druhove prispela k najužšej koncentrácii všetkých druhov sociálneho poistenia, bola vstave vylúčiť zbytočne administrativné výdavky a ďalej možnosť tieto úspory obrátiť v prospech poistencov. V tom smere upozorňujeme, že na Slovensku po tejto stránke máme lepšie pomery než v zemiach českých, lebo u nás je iba jednotný typ okres ných nemocenských poistovní, ústavov to uzavierajúcich vo svojom obvode hospodársky sebestačný celok a že sme sa vedeli dosiaľ ubrániť náporom o triešte nie nemocenského poistenia, nech pri chádzalo z ktorejkoľvek strany. Tento systém bude nutno zaviesť i v zemiach českých. Pri tejto príležitosti musím po ukázať i na význam, aký pre poistenie na Slovensku v Bratislave, ktorá podľa skorších právnych predpisov bola nositeľom nielen úrazového, ale aj nemocen ského poistenia. Tesná súčinnosť týchto dvoch odvetví sociálneho poistenia za dnešného stavu, kedy zemská úradovňa vykonáva z časti i prenesenú pôsobnost Ústrednej sociálnej poistovne, bola pod kladom pre konsolidáciu pomerov v nemocenských poisťovniach na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Bude nutné, aby sme túto inštitúciu v plnej je funkcii nielen udržali, avšak i pri budúcej no vele dostatočnou mierou postarali sa o jasné vytýčenie kompetencie tohoto útvaru, ktorý ako administratívna ústredňa pre všetko robotnícke sociálne poistenie na Slovensku sa plne osvedčil a ktorý by mohol byť vzorom pre organizáciu sociálneho poistenia v našej republike.
Štatistickými prácami na slovo vzatých odborníkov bolo v poslednej dobe poukázané na to, že všetky druhy dlhodobého sociálneho poistenia stoja pred novými problémami, vznikajúcimi z trvalého poklesu prírastku novenarodených a z poklesu úmrtnosti, teda z predľženia ľudského života. Moderná hygiena predľžuje teda dľžku nášho života, na čo právom môžeme byť hrdí, ale súčasne ubýva v modernom hospodárstve možnosť zamestnávať hlavne tieto sostárle osoby. Pracovný trh a dnešný spôsob vyroby vyžaduje robotníkov mladých, vykazujúcich väčšiu prispôsobivosť. Nevyhľadáva sa dnes tak ako skoršie ĺudí s dlho ročnou skúsenosťou, ktorá obyčajne súvisí s vyšším vekom a pôsobia teda tieto dve tendencie navzájom proti sebe, ktoré vedú ku zjavom, známym podmenom >tieseň starších zamestnancov. Z celého radu štatistických prác plynie úplne jasne, že staroba znamená pre manuelne pracujúceho zamestnanca sostup vo výške pracovného zárobku, že so starobou sa zvyšuje labilnosť zamestnania, že prí pady nezamestnanosti sú o mnoho ča stejšie. V tomto smere znamená zracionalizovanie výroby sústavné vyraďovanie z výrobného procesu celých skupín zamestnancov s bohatými skúsenosťmi a špecielnými vedomosťmi. Tento fakt núti nás, aby sme veľmi pozorne skúmali, či naše sociálne poistenie vo svojej složke poistenia invalidného a starobného zodpovedá skutočným dnešným pomerom. Dnešné robotnícke invalidné poistenie má ako hranicu dosahnutia dôchodu 65 rokov a to len podmienečne, že v tejto dobe nezarobí si viac než jednu tretinu toho, čo zarobí iný toho istého zamestnania. Docieľuje-li sa dnes vyššieho veku a jestliže systém nášho hospodárskeho života vysadzuje týchto starších zamest nancov z možnosti najsť zárobok, nezbýva než prispôsobiť sociálne poistenie tomuto nespornému faktu zavedením zvláštnych starobných rient pri trvalej nezamestnanosti.
V invalídnom poistení bude treba i znova sa zaoberať úpravou dávok, najmä v stanovení podmienok pre ich priznanie. Bude iste nutné aj u robotníctva, ako to bolo prevedené u zamestnancov vo vyšších službách, prihliadnuť k ne poistenej dobe pracovného pomeru, bude nutno zmierniť podrnienky pre priznanie dôchodov vdovských. Nevyhneme sa riešiť otázku nemocenského poistenia dôchodcov, lebo bolo by v odpore s myšlienkou sociálneho poistenia starať sa o zdravotný stav iba poistencov aktivných a ponechať len verejne, dobročinnosti pečlivosť o zdravie invalidov. Stále zostáva otvorenou otázka poistenia t. zv. presrtárlych, t. j. osôb vylúčených z poistnej povinnosti v dôsledku vysokého veku. Tieto osoby, a najmä, u nás na Slovensku, kde práve máme najviac osób, ktoré pre vysoký vek nemohly byť účastné dobrodenia poistenia invalidného, nie sú zaistené, ponevač zákon o štátnych starobných podporách č. 43/1929 pamätá na poistenie tých osob spôsobom nedostatočným. Na Slovensku pristupuje potom k tomu ešte tá okolnosť, že obce sa bránia tieto starobné podpory, ako podľa zákona sú povinné, doplňovať príplatkom a okresné úrady tejto agende nevenujú vôbec pozornosti. Bude preto treba zodpovedne dnešným pomerom i tento zákon o štátnych podporách doplniť, najmä upraviť podmienky pre priznávanie týchto podpôr a pre urýchlené pokračovanie pred úradmi.
A teraz, vážené dámy a pánovia, dovoľte, abych prehovoril niekoľko slov o nezamestnanosti. V cykle prednášok o hospodárskej krize, poriadanom Sociálnym ústavom, konala sa zaujímavá prednáška univerzit. profesora dr Schönbauma na thema Nezamestnanosť a populačný problém. Na podklade ciferného materiálu poukázal tento vynikajúci odborník na to, jaký vliv na dnešnú nezamestnanosť má vývoj populácie. Bolo uvedené, že prírastok obyvateľstva nedoliehal na pracovný trh pred svetovou válkou tak ťažko, poneváč časť prebytku, ktorý nemoha najsť zamestnanie v bývalom Rakúsko-Uhorsku, odplýval z našich zemí do zámoria. Tak na pr. z Rakúska vysťahovalo sa v r. 1911-1913 417.000 osôb, z bývalého Uhorska 409.000. Po ukončení války v dôsledku restrinkčnej politiky Spojených štátov pokleslo naše vysťahovalectvo a naopak móžeme pozorovať opačný smer, reemigráciu návrat vysťahovalcov do vlasti. Jako druhú okolnosť nutno vzpomenúť, že v prirodzenom prírastu obyvateľstva majú väčší podiel osoby zárobkove činné. Tak na pr. v Nemecku od posledného sčítania stúpnul podiel zárobkove činných osôb v pomere k všetkému obyvateľstvu z 45,6 % na 51,3 %. O tom, ako číselne prejaví sa tento zjav u nás, budeme sa môcť čo najskoršie presvedčiť, jako náhle posledné sčítanie ľudu bude štatisticky spracované. Ďaľší zjav, ktorý číselne môže byť doložený, je vnikanie žien do zárobkovej činnosti. Je pochopiteľné, že ohromné straty za války spôsobené v počte mužského obyvateľstva, zabránia v najbližších rokoch státisícom žien uzavrieť sňatok a donucuje ich tým k zárobkovej činnosti. Tiež okoľnost, že zamestnávanie žien býva pre zamestnávateľov výhodnejšie, nižšie mzdy, väčšia povoľnosť pri vykonávaní práce prez čas, menší smysel pre organizovanie akcií a pod. prispievaju k tomu, že podiel pracujúcich žien je jednak už medzi robotníctvom viac ako jedna tretina, v obchodoch už takmer polovica.
O vlive zlepšenia hygienických pomerov a tým predlžení ľudského veku, ktorý vedie k t. zv. tiesni starých robotníkov, som už hovoril v súvislosti s dlhodobým poistením. Shrneme-li tieto skúsenosti, t. j. obmedzenie vysťahovalectva, reemigráciu, stúpanie pomeru výdelečných osôb v celkovej populácii, vnikanie ženských pracovných síl na pracovný trh, predlženie ľudského veku a pripočitá me-li k tomu všetky tie dôsledky, ktorý mi rozvoj pracovnej techniky a do dôsledkov prevádzaná racionalizácia je prevádzaná, vyplynie nám s toho podklad dnešnej krízy, o ktorej právom môžeme riecť, že je krízou v prvom rade štrukturálnou a nie iba periodickou. Tým vysvetlíme si tiež húževnatosť dnešnej krízy i jej intenzitu a vidíme, že všetky za skorších kríz sa osvedčivšie spôsoby riešenia solhávajú. Dnes, kedy rozvoj výroby na podklade súkromnokapitalistic kého poriadku dosahuje vrcholu, ukazuje sa, že nemáme v sebe dostatok akčnej spôsobilosti prekonať túto vážnu dobu a že nezbýva než vystriedať dnešný súkromnokapitalistický poriadok poriadkom iným, poriadkom sociálnej spravedlnosti, zámerného hospodárenia iba s hľadiska vrstiev výrobných, ale i, a to v prvom rade, s hľadiska konzumentov.
Všetké opatrenia, ktoré boly v záujme nezamestnaných učinené, nemôžu úplne zdolať biedu, ktorá v radoch osôb, kto rým bolo znemožnené pracovať, deň odo dňa rastie. Vieme, že náš systém podporovania nezamestnaných po vzore systému gentského viaže priznávanie podpôr na členstvo v odborovej organizácii, takže zahrnuje iba niečo prez 1/3 všetkého zamestnanectva. Najmä robotníctvo nekvalifikované nie je tak zhusta odborove organizované a práve toto rabotníctvo potrebuje pečlivosti. Musí preto gentský systém byť nahradený zariadením, ktoré pamätá na obligátórnu pečlivosť o všetky osoby, stojace vo výrobnom procese a je nutno, aby toto zariadenie bolo,dotované nielen z príspevkov zamestnancov a pri spevkov štátu, ale aby k úhrade výdavkov na podpory prispeli i zamestnávatelia, ktorí dosiaľ na rozdiel od zamestnavateľov súsedných priemyselných zemí nepriespievajú ničím. Vítáme, že ministerstvo soc. pečlivosti pracuje na osnove obligatorného poistenia proti nezamestnanosti a poneváč nebude dobre možné, aby v dobe vypiatia hospodárskej depresie toto poistenie bolo uvedené v život, nezbude než učiniť nejaké opatrenie prezatýmne. Je nezbytno nutné zriadiť núdzový fond, z ktorého by bolo umožnené poskytovať výdatnejšiu pomoc rodinám krízou postihnutým. V dobe, kedy podľa úradných štatistík je v našom štáte takmer 400.000 osôb bez práce, musí ísť stranou všetko stranícke ponímanie zákonných opatrení a posudzova nie ich podľa toho, komu prospievajú, poneváč nutno mať na zreteli, že pro spievajú v prvom rade nášmu štátu. Do tej doby, než tieto opatrenia budú uzákonené, nutno v rámci dosavádnych štátnych opatrení pamätať na nezbytnú po oc fondom odborových organzácií, ktoré sú úplne vyčerpané, takže musely by zastaviť daľšie preplácanie podpór a štátneho príspevku.
Vytýka-li sa, a bola to v poslednej dobe najmä agrárna tlač, že nezamestnani sú práce sa štítacimi osobami, ktorí radšie pobierajú podpory, upozorňujem, že ani my, zástupcovia robotníckych strán v tomto shromaždení, nie sme zvláštnymi priateľmi podpôr nezamestnaným. Pracujúci ľud nechce podporu, ktorá nestačí k životu pracujíceho ľudu, chce prácu. Znemožní-li sa však táto dnešným hospodárskym systémom, nezbýva, než aby oné vrstvy, ktoré vyťažily milionové hodnoty za prácu svojich zamestnancov, alespoň čiastočne uznaly svoju povinnosť v dobách krízy prispeť k mierneniu hladu a núdze. Viackráť bolo už zdôraznené, že v prvom rade musíme sa starať o pro duktívnu pečlivosť o nezamestnaných a s vďakou nutno konštatovať, že poďarilo sa na núdzových prácach, na ktoré ministerstvo sociálnej pečlivosti priznalo príplatky ku mzde po dobu 41/2 mesiacov, snížiť počet nezamestnaných o 100.000 osôb. Je nutno, aby v tomto smere bolo ďalej pokračované a ministerstvu soc. pečlivosti dané k dispozícii potrebne úvery.
Jako jedným opatrením ktoré môže slúžiť k zavedeniu poriadku na pracovnom trhu, je riadne vybudovanie sprostredkovateľní práce. Dnešný stav je neutešený lebo nie je jednotného podkladu, každá z našich zemí majú spro stredkovateľne práce upravené ináč. Najhoršie na tom je Slovensko, kde vlastne o verejných sprostredkovateľniach práce pre iné robotníctvo než zemedelské ne mážeme ani hovoriť, posudzujeme-li výsledky ich činnosti. Je nutno, aby zemský úrad práce v Bratislave vyvinul náležitú činnosť, staral sa i na podklade dnešného zákonného ústanovenia z r. 1916 o riadné vybudovanie miestnych sprostredkovateľní práce a riadnu registráciu nezamestnaných. Bude nútnosťou, aby u sprostredkovateľní práce povinne zamestnavateľia hlásili všetky uprázdnené miesta, oznamovali zastavovanie svojich podnikov a v tom smere je nútna najužšia súčinnosť živnostenských inšpektorátov, sprostredkovateľní práce a odborových organizácií, aby bolo v každom prípade zistené, či k zastaveniu podniku sa ne prikročilo len z dôvodov špekulačných.