Neprošlo opravou po digitalizaci !

Středa 4. července 1990

Banská Štiavnica a iné, ktoré by si tiež zaslúžili určitý osobitný štatút a ktoré sa za posledné roky tak zničili, že zo slovenských klenotov sa stali zrúcaniny. Uzavrel by som to tak, že tento zreteľ treba brať do úvahy. Myslím si, že vzhľadom na excentrickú polohu Bratislavy na Slovensku by malo byť viac kultúrnych, spoločenských a hospodárskych centier. Vzhľadom na veľkosť 300-tisícových Košíc by toto mesto malo zostať primátorským mestom.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi za príspevok. Do rozpravy sa ešte písomne prihlásili i ďalší poslanci. Teraz vystúpi pán poslanec Zselenák.

Poslanec J. Zselenák: Som Jozef Zselenák, poslanec za Východoslovenský kraj a KSČS.

Vážený pán predseda, vážená Slovenská národná rada, nechcem udržiavať rokovanie, ale vzhľadom na skutočnosť, že prvému podpredsedovi Slovenskej národnej rady pánovi Čarnogurskému sa podarilo vyčariť na moje konto úsmev na vašich tvárach, chcel by som zareagovať a zaujať stanovisko.

Pán prvý podpredseda si moju pripomienku, ktorú som včera predložil, vysvetlil nie celkom presne a neoboznámil vás s celým jej znením, komentoval ju podľa vlastného názoru. Ináč s názorom, ktorý vyslovil, plne súhlasím. Myslím si, že som sa pri svojom vystúpení na začiatku rozpravy, keď som sa prihlásil, podľa toho aj správal. Predmetom mojej pripomienky bolo - vzhľadom na skutočnosť, že predvčerom na zasadnutiach výborov niektorí členovia vlády disponovali menším rozsahom času ako by si to prerokovaná problematika vyžadovala - aby poslanci mohli svoje pripomienky v kľude a podľa vlastného zváženia predniesť. Rovnako vzhľadom na skutočnosť, že do rozpravy, ako pán prvý podpredseda oznámil, sa hlásili väčšinou poslanci zo strán, ktoré nie sÚ vo vládnucej koalícii a nemali ani rovnakú možnosť ovplyvniť znenie programového vyhlásenia, i vzhľadom na rozloženie politických síl, bola podľa môjho názoru situácia, ktorá vyžadovala, aby poslanci, zastupujúci strany, ktoré sú v menšine, mali priestor, mohli vyjadriť svoj názor a predložiť návrhy. Tárajov nemám rád ani ja. Nebolo by však dobré, aby v ktoromkoľvek z poslancov vznikol dojem, že ostatní ho počúvajú neradi a o jeho názor nestoja. V tom - myslím sme zajedno.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Tirinda.

Poslanec P. Tirinda: Vážené predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená vláda Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi z predošlej diskusie trošku vybočiť. My sme sa prihlásili už ráno v nádeji, že prihlásené príspevky budú brané v tom poradí ako boli odovzdané.

V mene Klubu poslancov Maďarského Kresťansko-demokratického hnutia a hnutia Spolužitie chceme uverejniť toto oznámenie:

O niekoľko hodín na pôde Federálneho zhromaždenia budú naši kolegovia poslanci rozhodovať o tom, kto bude prezidentom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Myslím si, že je určitou našou morálnou povinnosťou, keď explicitne síce nehlasujeme, ale podporujeme kandidatúru pána Václava Havla. Prečítam naše oznámenie doslovne.

"Poslanci Slovenskej národnej rady Klubu Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, Spolužitie podporujú kandidatúru Václava Havla na funkciu prezidenta Českej a Slovenskej federatívnej Republiky. Maďarské kresťansko-demokratické hnutie a Spolužitie si vysoko váži postoj Václava Havla ako predstaviteľa opozície v dobách totalitného režimu. Pána Havla, považujú za zjednocujúcu osobnosť demokratického procesu v našej krajine tak, ako to preukázal už počas doterajšieho výkonu funkcie prezidenta republiky. Očakávajú, že Václav Havel bude po zvolení vykonávať svoju funkciu nadstranícky ako prezident všetkých orgánov, ktorým leží na srdci sloboda a demokracia v našej krajine bez ohľadu na príslušnosť k politickým hnutiam, stranám ako aj národnostiam. "

Toľko z oznámenia.

Chcel by som sa ešte snáď divákom v Slovenskej televízii ospravedlniť, že sme obdobné oznámenie prostredníctvom Slovenskej televízie už v predpoludňajších hodinách

urobili, ale keď prejavujeme dobrú vôľu a niekto nám dáva k narodeninám kytičky, tých nikdy nie je dosť, a na pôde parlamentu takéto oznámenie považujeme za účelné a prospešné.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pánovi poslancovi za pekný diskusný príspevok. Prosím o vystúpenie pána poslanca Poláka. Pripraví sa poslankyňa dr. Rozinajová.

Poslanec M. Pollák: Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda.

Som Pollák, poslanec za KDH, Východoslovenský kraj.

Dovoľte mi krátku poznámku už z dôvodu svojho obsahu a z dôvodu vystúpení predchádzajúcich predrečníkov.

Minulý týždeň som prvýkrát zložil sľub poslanca a teraz som na tejto pôde nováčikom. Napriek tomu, alebo práve preto sa zamýšľam nad tým, čo a hlavne ako sa udialo v tejto sále. Aj ja sa teším z čoho, že po slobodných voľbách je tu slobodný parlament, ktorého cieľom je sloboda každého občana. Z tej po slobodnej postupnosti ale vyčnievajú vnútorne neslobodní poslanci. Inak si neviem totiž vysvetlil, ako je možné, že nejeden poslanec historicky nedemokratickej strany nám vážne prednáša o demokracii, alebo roky závislý redaktor nás poúča o nutnosti nezávislých novín a časopisov. Podobnými akrobatickými výstupmi a skutočnými saltami sa pôda parlamentu mení na akúsi parlamentnú manéž a tak si mnohí diváci iste prichádzajú na svoje.

Nechcem dramatizovať túto situáciu. Pripájam sa k tým poslancom, ktorí nás niekedy aj tým, že sú ticho, vyzývajú k tomu, aby sme vážili slová a tiež čas, v ktorom odznievajú. Ide v pravom slova zmysle o pracovný čas. Zároveň vyjadrujem presvedčenie, že demagógia pomaly, ale iste opustí tento priestor. Niekedy má veľmi jemné formy. Nie je to tak dávno, keď sme si tu vypočuli slová - skrátene povedané - že máme nadpriemerných a priemerných pracovníkov, ale dúfame, že podpriemerných nebudeme mať.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

v tomto volebnom období máme k dispozícii až dva roky na to, aby sme rozprávali a rozprávali. Zároveň máme k dispozícii iba dva roky na prácu, ktorá nás čaká a po ktorej by malo zostať niečo trvalé. V každom prípade však nemáme k dispozícii štyri roky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. Vystúpi poslankyňa pani Rozinajová. Pripraví sa poslanec Masarik.

Poslankyňa H. Rozinajová: Vážené predsedníctvo, pani poslankyne, páni poslanci, včerajší predrečníci vo svojich príspevkoch poukazovali na značný nárast kriminality a delikvencie najmä mladých ľudí. Som presvedčená, že tieto spoločenské mravné nešváry nemožno odstraňovať iba cestou právnických sankcii, že je tu potrebná súbežná prevencia, ku ktorej nesporne patrí mravná vychovanosť. Iba samotná vysoká životná úroveň na materiálnej podstate nie je samospasiteľná. Základom spoločenského napredovania ostáva mravne vyspelý občan. Tu mi treba dodať, že bez dobrej rodinnej výchovy sa asi mravne vyspelej mládeže nedočkáme.

Preto by som si dovolila z tohto miesta navrhnúť, aby pre otázky rodiny, ktorá je takou závažnou spoločenskou oblasťou, boli zriadené výbory, a to rovnako pri vláde ako aj pri Slovenskej národnej rade, aby práca týchto výborov spadala priamo do kompetencie prvých podpredsedov, t. j. prvého podpredsedu vlády a prvého podpredsedu Slovenskej národnej rady. Otázky ženy a rodiny, to nie sú iba problémy sociálnej povahy, ale problémy šiesteho spoločenského - a dovolím si tvrdiť - aj národného kontextu. Veď najmä v rodine sa prejavuje špecifikčnosť národa a rodiny sú hlavnými nositeľmi národnej identity.

Preto odporúčam, aby pre riešenie otázok rodiny a ženy, ktorú zvykneme nazývať srdcom rodiny, boli zriadené tieto dva výbory na úrovni vlády a aj Slovenskej národnej rady.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredsedníčká SNR O. Keltošová: Ďakujem pani poslankyni Rozinajovej za iniciatívne návrhy. Budeme sa nimi zaoberať v Predsedníctve Slovenskej národnej rady. Dávam slovo poslancovi Masarikovi.

Poslanec J. Masarik: Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni, som Ján Masarik, Kresťansko-demokratické hnutie.

Po včerajšom schválení parlamentom môže nová vláda Slovenskej republiky rozpracovávať svoje programové vyhlásenie zo všeobecne definovanej polohy do podrobnosti. Pri tejto príležitosti chcem jej poskýtnút námet na prázdniny a chcem upozorniť príslušných členov vlády na situáciu, v ktorej sa teraz, v meniacich sa spoločensko-ekonomických podmienkach, nachádzajú výskumné ústavy, teda pracoviská zaoberajúce sa predovšetkým aplikovaným, v menšej miere i základným výskumom.

Zároveň chcem navrhnúť opatrenia, ktoré zohľadňujú špecifikum tvorivej práce výskumných ústavov a môžu pomôcť vyviesť ich z existenčného ohrozenia, v ktorom sa dnes nachádzajú. Prednášam dnes tento problém preto, lebo pri rozpracovávaní programového vyhlásenia sa s ním určití členovia vlády nevyhnutne stretnú.

V akej situácii sa dnes nachádzajú naše výskumné ústavy? Vznikli z nich štátne podniky, ktoré majú hospodáriť na princípe samofinancovania a pre ich činnosť platia rovnaké podmienky ako pre výrobné podniky. Teda organizácie, ktorých finálnym výrobkom je duševná práca, ich výrobky majú nehmotnú podobu, boli postavené na úroveň podnikov vyrábajúcich napríklad hračky, traktory alebo hoci fúriky. Dá sa povedať, že je to svetový unikát, pretože ani z vyspelých západných krajín nepoznáme prípad, aby výskumné organizácie pracovali za rovnakých podmienok ako výrobné podniky.

Dnešná situácia vedie nutne k spoločensky nežiadúcemu oslabeniu funkcie a účinnosti výskumno-vývojového potenciálu a utvára podmienky k ďalšiemu zaostávaniu celého národného hospodárstva.

Výskumné ústavy sme postavili na vlastné nohy, mali by riešiť úlohy, ktoré si u nich objednajú výrobné podniky. Avšak samotné výrobné podniky majú dnes existenčné problémy, neisté postavenie, snažia sa o prežitie zajtrajška alebo blízkej budúcnosti a v prevažnej miere nie sú ochotné myslieť na vzdialenejšiu budúcnosť, keď budú musieť vyrábať lepšie, lacnejšie a modernejšie, v čom im môžu pomôcť práve výskumné ústavy. Dnes si podniky objednávajú u výskumníkov najčastejšie iba pomoc pri riešení najpálčivejších problémov vo výrobe, pri racionalizácii a podobne.

Často sa v tejto súvislosti stretávam s názorom, podľa ktorého podniky spoznajú na vlastnej koži, že bez výskumu, ktorý je dôležitý pre ich budúcu existenciu, si neporadia a keď na to prídu, budú ochotní investovať i do výskumu. Nemôžem súhlasiť s týmto názorom, pretože keď na to podniky prídu, môže byť neskoro pre samotné podniky i pre výskum. Takto to vyzerá u nás.

Pre porovnanie uvediem, aká je situácia výskumu v priemyselne vyspelých krajinách. Všetky veľké firmy vlastínia pracoviská aplikovaného výskumu a ich činnosť v plnom rozsahu financujú. Táto cesta zrejme očakáva i nás. Okrem toho jestvujú, a to i v malých krajinách, napríklad v Holandsku a Fínsku, samostatné ústavy slúžiace malým a stredným podnikom i vláde. Je to teda obdoba našich výskumných ústavov, ktoré sú štátnymi podnikmi. Ich činnosť financuje približne z jednej polovice štát a približne. spolovice využívajú svoju kapacitu pre platiacich zákazníkov. Na rozdiel od našich podmienok cieľom snaženia týchto ústavov nie je zisk, ale iba výskum a vývoj. Štát má značný záujem na ich prosperite a snaží sa o to, aby podporil ich činnosť a pomohol im nie udržať kontakt so svetovou úrovňou, ale dostať sa na špičku vývoja.

Aké možnosti riešenia nepriaznivej situácie výskumných ústavov u nás jestvujú? Základným predpokladom je to, aby štát pochopil, a ja dúfam, že naša nová vláda to chápe, že ekonomická stránka jestvovania výskumných ústavov musí byť postavená na odlišných princípoch ako hospodárenie výrobných podnikov, teda že hlavnou úlohou výskumných ústavov nie je tvoriť vlastný zisk, ale pomáhať vytvárať väčší zisk vo výrobe.

S nádejou sme očakávali zákon o štátnom podniku, ale najmä zákon Federálneho zhromaždenia č. 156/1989 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu, ktorý piati od 13. decembra 1989. Ani jeden z týchto zákonov nerešpektoval špecifiká výskumných ústavov. V zákone o odvodoch do štátneho rozpočtu nie sú zohľadnené odchýlky výskumnej a vývojovej základne od všeobecne platného režimu pre výrobné podniky, pretože stanovuje v oboch prípadoch rovnaký odvod zo zisku vo výške 55 %. Dovtedy, kým sa nezačal uplatňovať zákon o štátnom podniku, odvod zo zisku výskumnej a vývojovej základne tvoril jednu tretinu odvodu výrobných podnikov. Preto navrhujeme túto výšku ponechať, prípadne zvážiť, či je vôbec tento odvod účelný. Pre posilnenie výskumu a vývoja odporúčame, aby sa odvod zo zisku podnikov uskutočnil až po dotovaní fondu rozvoja.

Ďalšie opatrenie, ktoré by podporilo existenciu samostatných pracovísk aplikovaného výskumu, je zníženie odvodu z miezd, prípadne možnosť použiť odvod spätne na financovanie vlastného výskumu. Vzhľadom na to, že vo výskumných ústavoch je výrazne vyšší podiel živej práce, navrhujeme, aby bol odvod znížený tak ako je to u výrobných organizácii z 50 % na 20 %, pretože zvýšené odvody výrazne negatívne ovplyvňujú cenovú tvorbu ústavov a tým značne zvyšujú cenu riešenia.

Jestvujú i ďalšie vážne problémy výskumných ústavov, napríklad financovanie vyhľadávacieho výskumu, teda výskumu noviniek, ktoré dosiaľ neboli riešené a nie je možné ich riešenie zakúpiť, ďalej zabezpečenie devízových prostriedkov pre výskumné riešenia a oblasť informatiky, financovanie riešenia perspektívnych a rizikových úloh mimoštátneho plánu. K nim sa však nebudem teraz vyjadrovať.

Opatrenia, ktoré som navrhol, majú tú prednosť pred priamymi dotáciami štátom, že prostriedky získané navrhovanými opatreniami môžu vzniknúť iba z výsledkov výskumnej činnosti ústavov a bez hospodárskych úspechov nemôžu vzniknúť, a potom štát nemusí rozhodovať o výške dotácii a ich vynaložení.

Myslím, že nikto z nás nepopiera dôležitosť a obrovský význam vody a výskumu pre budúcnosť našej republiky. Faktom je, že naša výskumná základňa nie je natoľko účinná ako výskum vo vyspelých krajinách. Na príčine sú objektívne i subjektívne dôvody. V plánovanom hospodárstve, centrálnom riadení a permanentnom nedostatku životne potrebných vecí, zastaralom prístrojovom vybavení je možné vo všeobecnosti za svetovou úrovňou iba zaostávať. Požiadavka, aby odborná úroveň vedúcich výskumných pracovníkov korešpondovala s politickou vyspelosťou, pričom tento druhý faktor sa často uprednostňoval, tiež nepridala kvalite ústavov. Dúfame, že tato doba je už za nami. Okrem toho naše výskumné ústavy pripomínajú neohrabané monštrá z predchádzajúcich geologických období a budú zrejme musieť prejsť tŕnistou a bolestivou cestou hľadania svojho miesta v spoločnosti, v hospodárstve založenom na sociálnom trhovom hospodárstve.

Obraciam sa preto na vládu Slovenskej republiky, aby sa pri rozpracovaní programového vyhlásenia urýchlene zaoberala otázkou výskumných ústavov a vzťahom základného a aplikovaného výskumu i celkovým systémom ekonomických nástrojov tak, ako to vo svojom programe uvádza.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem poslancovi Masarikovi za podnetné vystúpenie. O slovo požiadal minister práce a sociálnych veci pán Novák.

Minister práce a sociálnych veci SR S. Novák: Vážené dámy, vážni páni, dostali sme telegram zo Závodov ťažkého strojárstva z Detvy, kde nám predsedníčka komisie žien pani Katarína Látková píše:

"Žiadame predstaviteľov vlády Slovenskej republiky ešte na dnešnej schôdzi Slovenskej národnej rady zaujať stanovinko k zdrojom platenia úhrady za sviatok 6. júla v Českej republike.

Ďalšia otázka - riešenie zamestnanosti väčšiny žien v lokalitách s konverziou špeciálnej výroby pokladáme za samozrejmú povinnosť vlády. "

Dovolím si na tento telegram v krátkosti zodpovedať.

6. júl je sviatok, ktorý je uznaný v Českej republike. Vzhľadom na to, že udalosť, ktorá sa viaže v Českej republike k tomuto dňu, na Slovensku nie je taká tradičná, na Slovensku nebol uznaný za deň pracovného voľna. To však neznamená, že nie je v kompetencii Slovenskej národnej rady, aby v budúcnosti niektorý deň, na ktorý sa viaže určitá významná historická udalosť v našich dejinách, uznala za deň pracovného voľna.

Na druhú otázku, samozrejme, v prvom rade môžem hovoriť za ministerstvo práce a sociálnych vecí, ale myslím, že môžem hovoriť aj za celú vládu. Urobíme všetko pre to, aby konverzia špeciálnej výroby, ktorá sa týka predovšetkým našich žien, prebehla čo najhladšie a bez väčších sociálnych otrasov.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pánovi ministrovi Novákovi za odpoveď. Pýtam sa, či má niekto z poslancov ešte otázku na členov vlády? Poslanec Brestenský zo Slovenskej národnej strany.

Poslanec R. Brestenský: Vážený pán predseda, vážená vláda, vážené poslankyne a poslanci, budem opäť stručný. Jedným zo zaujímavých problémov vzhľadom na stav v hospodárstve je otázka stredných odborných učilíšť. Preto si dovolím položiť otázku pánovi ministrovi školstva, ako sa bude riešiť práve tento problém vzhľadom na to, že organizácie, štátne podniky, ktoré sú zriaďovateľmi učilíšť a nesú kompletnú ťarchu materiálnych nákladov, nemajú alebo začínajú nemať prostriedky a snažia sa tohoto problému zbaviť. Akým spôsobom sa tento problém bude riešiť? Samozrejme nedomnievam sa, že otázku dostanem zodpovedanú dnes.

Ďakujem.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pánovi poslancovi Brestenskému. Dávam slovo pánovi poslancovi Filippovi.

Poslanec J. Filipp: Vážená pani predsedajúca, vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená vláda Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, neviem, či treba tento úvod, lebo mám len pár slov, ale aby som snáď nezostal v hanbe a ani my všetci, pretože v tomto dokumente, ktorý sme pred chvíľou odsúhlasili, sme sa nášmu slovenského jazyku veľmi nezavďačili. Asi naozaj bude treba tento zákon v krátkej dobe schváliť.

Na prvej strane hovoríme, že poslanci Slovenskej národnej rady chápu obecnosť programového vyhlásenia. Prosím vás, "všeobecnosť", pretože obecnosť je vlastne dedinskosť, vidieckosť. Je to české slovo. Môže sa to opraviť. Musí. Ďakujem.

Ďalej, prosím vás, mám otázku, ale neviem na koho. Zúčastnil som sa rokovania pléna Okresného národného výboru Košice-vidiek ako poslanec. Predseda ONV a ďalší funkcionári a poslanci ma poprosili, aby som požiadal - takisto nevedeli koho - aby sa v rámci novej štrukturalizácie štátnej správy zachovala celistvosť okresu Košice-vidiek, ktorý má byť podľa nejakého nového územného členenia rozdelený zrejme na časť maďarskú a časť slovenskú, čím sa vraj narúša historické hľadisko celistvosti okresu a uzlové centrá, pravdepodobne ako Moldava, Medzev, Jasov, ktoré majú istú oprávnenosť, funkčnosť v živote tohto okresu, by boli nejako eliminované zo života a nakoniec, aby týmto oprávneným centrám bola neskôr priznaná patričná právomoc. Zároveň ma prosia, aby sme zabránili mestu Košice zlikvidovať alebo zhltnúť polovicu tohoto okresu, tú ďalšiu, ktorá ešte ostane po tých úpravách. Keby na to mohol niekto odpovedať.

Ďakujem vám.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Hlási sa pán poslanec Galanda.

Poslanec M. Galanda: Vážená pani predsedajúca, vážené predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda, volám sa Milan Galanda, kandidoval som za VPN v Stredoslovenskom kraji.

To, že naša spoločnosť nepatrí medzi vyspelé ekonomicky funkčné stály, je zavinené aj tým, že riadenie práce ako takej nebolo, myslím si, že ani nie je dostatočné. A tu by som chcel vzniesť menší apel.

Skúsme tu, na pôde slovenského parlamentu pracovať moderne, efektívne a pragmaticky, t. j. vytýčme si konkrétny problém, rozoberme ho, vyriešme ho a poďme ďalej. A takouto postupnou, krokovou metódou skúsme riešiť všetko, čo nás trápi. Nerozoberajme teda všeobecné nekonkrétne veci, o ktorých všetci viete.

A povedal by som ešte jednu vec. čas, ktorý tu trávime, je čas pracovný. Tak ho využívajme na prácu, ale na konkrétnu prácu, aby ten národ, ktorý nás vidí povedal: nesedia tam zbytočne. Jedno staré slovenské porekadlo hovorí: "Kto naháňa naraz dvoch zajacov, nemusí chytiť ani jedného!" Neskúšajme chytať naraz celú čriedu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem poslancovi Galandovi. Má ešte niekto otázku? Hlási sa pán minister Snopko.

Minister kultúry SR Ľ. Snopko: Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená vláda, vážení poslanci, kedže naše pred prázdninové rokovanie sa pomaly schyľuje ku koncu, chcel by som ako člen vlády poprosiť Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a Slovenskú televíziu, chcel by som predniesť jednu prosbu, ktorá nás pravdepodobne ako jedna z mála zjednotí, či by nebolo možné za tie dva mesiace prázdnin nášho parlamentu inštalovať taký druh osvetlenia, ktorý by nás netrápil, ktorý by nám umožnil pracovať presne podľa predsavzatí, ktoré máme.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pánovi ministrovi. Ak už nie sú ďalšie otázky, pýtam sa pána premiéra vlády, či členovia vlády budú odpovedať na otázky poslancov?

Predseda vlády SR V. Mečiar: Zodpovedajú na všetky otázky písomne.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Vážené poslankyne, vážení poslanci, na záver našej rozpravy požiadal ešte o slovo predseda Slovenskej národnej rady pán František Mikloško.

Predseda SNR F. Mikloško: Vážené poslankyne, vážení poslanci, milí priatelia, hoden je robotník svojej mzdy. Vy všetci ako tu sedíte, ste sa za posledné mesiace spolu s vašimi rodinami s nesmiernym vypätím zaangažovali za lepší, dôstojný a demokratickejší život v našej krajine. Vy všetci ste nasadili svoju existenciu, svoje zdravie - a ja si dovolím povedať, že v tých prvých chvíľach i svoj život - za to, aby sme mohli žiť tak, ako to teraz začíname.

Vy všetci ste hodní svojej mzdy. Prichádza čas prázdnin, čas dovoleniek. Prosím vás, zabudnite počas týchto dovoleniek na politiku, na parlament, na všetko, čo nás unavovalo. Venujte sa sebe, venujte sa svojim rodinám, čítajte to čo sa vám páči a stretneme sa tak, ako nám to o chvíľu povie pani podpredsedníčka.

Želám vám všetko, všetko dobré. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, ďalšia schôdza slovenskej národnej rady sa predpokladá 20. - 22. augusta 1990 s programom, ktorý dostanete v pozvánke. Ešte predtým, v týždni od 13. do 17. augusta budú rokovať všetky výbory Slovenskej národnej rady.



Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP