Neprošlo opravou po digitalizaci !

Úterý 3. července 1990

týkajúcich sa zásadného zlepšenia životného prostredia Bratislavy, vnadných regulatív urbanistického rozvoja Bratislavy z hľadiska ekologickej únosnosti jej územia, podzemnej rýchlodráhy, ktorej prvý prevádzkový úsek pri investičnej náročnosti asi B mld korún a devízovej náročnosti asi 400 mil. korún bude predstavovať investíciu výnimočného rozsahu.

Vláda Slovenskej republiky teda bude musieť rozhodnút, či ísť touto veľmi náročnou dopravnou sústavou alebo mestskú dopravu zabezpečovať povrchovou hromadnou dopravou a výstavbu metra prenechať pre nasledujúce generácie, pretože ďalší materiál na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa bude taktiež týkat dostavby dopravnej sústavy Bratislavy, a to ako diaľničných ťahov, tak l základnej kostry komunikačného systému mesta a roky chýbajúcich technických základni mestskej hromadnej dopravy, žiadna 2 týchto stavieb nie je lacná a pri finančnej samostatnosti Bratislavy nebude ich možné realizovať z vlastných zdrojov mesta. Taktiež bude treba definitívne rozhodnút o výstavbe kolektorov pod historickým jadrom mesta.

Naša snaha o zapojenie Bratislavy do svetovej výstavy EXPO 1995 je podmienená urýchleným rozhodnutím o spôsobe oceňovania územia v meste. Nie je prípustné dopustil také hazardovanie s cenným územím mesta, ako sa stalo v závere minulého roka v prípade výstavby hotela Dunaji Keď podľa platných cenníkov jeden meter štvorcový územia na najexkluzívnejšom území mesta dostal zahraničný investor za smiešnu symbolickú cenu 20 korún za meter štvorcový. Pre informáciu: vo Viedni cena podobného pozemku sa pohybuje v medziach medzi dvadsaťtisíc až pätdesiattisíc Šilingov za meter štvorcový.

Je nevyhnutné, aby ministerstvo financií v maximálne urýchlenom čase túto vec upravilo, pričom podľa nášho odporúčania ceny pozemkov by sa mali ponechať voľnej tvorbe pri limitovaní iba najnižšej hranice, a to na základe ponuky a dopytu tak, ako je to bežné všade vo svete. Kým sa nevykoná tento krok, Národný výbor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy nemôže vstupovať do partnerstva zmiešaných podnikov so zahraničným kapitálom ako rovnocenný partner. Pričom ak sa toto nevykoná v priebehu najbližšieho času, pre zahraničných investorov vzhľadom na blížiacu sa svetovú výstavu EXPO 1995 sa staneme nezaujímavými partnermi a v súčasnosti ponúkaný príliv zahraničného kapitálu vlastne odkloníme mimo územia Bratislavy a Slovenska. To by sme v žiadnom prípade nechceli.

Naše stavebníctvo bude musieť zásadne prezbrojiť svoj arzenál stavebných technológii i kapacít a bude musieť zásadne opustiť doterajšiu koncepciu výstavby panelových sídlisk na báze objektovej typizácie. Tohtoročné výsledky bytovej výstavby sú horšie než zlé, keď v priebehu prvého polroka nebol odovzdaný v Bratislave ani jediný byt a z pripravovaných cca 21 000 bytov v dôsledku zmien územného riešenia a technológii nie je reálne začatie viac ako 7 500 bytov.

Dovoľte, aby som sa zmienil ešte o dvoch výnimočne závažných okruhoch problémov. Je absurdné, že ti, čo priviedli našu republiku do ekologickej, ekonomickej a sociálno-mravnej krízy, tešia sa vynikajúcemu spoločenskomajetkovému postaveniu. Naša nežná revolúcia ich obišla a do trhového hospodárstva štartujú v stave vysokej solventnosti. Preskúmavanie majetkovú postavenie našich bývalých vodcov, ktorých mottom bola síce leninská skromnosť, no skutočnosťou boli faktická feudálne majetkové výsady. V tomto smere nie je možné mýliť si pomstu so spravodlivosťou a nežnosť s benevolenciou.

Naša republika vyžaduje organizačnú prestavbu územia, pretože tá jestvujúca sa prežila. Nie je to inak ani s Bratislavou, kde pripravujeme nový zákon o Bratislave ako o hlavnom meste. Chceme v ňom posilniť riešenie globálnych otázok do centra, zatiaľ čo riešenie lokálnych problémov navrhujeme v maximálnej miere priblížiť do úrovne lokálnej. Súčasný stav mesta, jeho zanedbaný stav, nečistota a množstvá najpodivuhodnejších budov a kioskov v uliciach, o ktorých rozhodujú jednotlivé obvodné národné výbory, naznačujú, že súčasný stav organizácie mesta nie je prijateľný a že sa prežil.

A ešte dovoľte jeden námet. Vo vyhláseniach našich vedúcich predstaviteľov sa často opakuje upozornenie na nevyhnutnosť uskromnenia sa a na isté sociálne problémy v budúcnosti. V súvislosti s týmto nesporným faktom však odporúčam, aby bremeno sociálnych problémov sa neprenášalo výlučne na sociálne slabšie vrstvy. Práve naopak. Ak do toku 1946 komunisti žiadali zavedenie milionárskych dávok, zaveďme ich i my teraz. Nech sociálne bremená budúcnosti znášajú v prvej a maximálnej miere tí, ktorí sa v období reálneho socializmu vynikajúco kapitalizovali a na naše súčasné hospodárske problémy sa prizerajú s blahovoľným pokojom. Nie je tajomstvom, že rozhodujúce množstvo úspor má pomerne veľmi úzka vrstva obyvateľov, zatiaľ čo viac než 65 % rodín disponuje iba minimálnymi úsporami.

A ešte čosi celkom na záver. Vo všetkých vyspelých krajinách sveta dedičská daň predstavuje výrazný prínos do štátnej pokladnice práve od najbohatších vrstiev obyvateľstva, o nás piati pravý opak, keď najbohatšie vrstvy v našej republike v minulých rokoch si odsúhlasili vskutku symbolickú dedičskú daň a tým si ešte aj takouto formou poistili nedotknuteľnosť svojho nazbíjaného bohatstva. To však už prenechám do kompetencie ministra financií, pretože to ďaleko presahuje rámec mojej kompetencie.

S návrhom Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky odporúčam súhlasť. Takisto jej vysloviť dôveru.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNK I. Čarnogurský: Vystúpi poslanec Ivan Hudec. Pripraví sa poslanec Jozef Jakuš.

Poslanec I. Hudec: Volám sa Ivan Hudec. Som za komunistickú stranu v Západoslovenskom kraji a nepatrím medzi tých milionárov, na ktorých sa vzťahovala poznámka predošlého rečníka.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, mám tri pálčivé poznámky k programového vyhláseniu vlády.

Poznámka prvá: Nemôžem a nemôžem sa dožiť takého vyhlásenia vlády - dosiaľ ich bolo šesť - ktoré by si položilo odpoveď, čo je skôr, či sliepka alebo vajce. Iným spôsobom: Aký je princíp tých, ktorí sliepky chovajú? Mat sliepky alebo sliepku? čiže - čo je cieľ a čo je prostriedok. Ekonomika alebo kultúra? Kultúra ako kultivovanosť, kultivovanosť národa a človeka, ich rozlet a rozvoj, ich uplatnenie - myslím ako prejav ducha - či iba ich holá existencia, prosté prežívanie - prepáčte - možno živočíšne prežúvanie.

Áno, ekonomika je základ, ale bez kultúrnej priority prázdny podstavec bez sochy.

Poznámka druhá: Táto vláda bude vládnuť dva roky a deklaruje veci, ktoré sú isto-iste v princípe veľmi správne, ale ňou neuskutočniteľné a urobil ich preto proste nemôže. Bude pôsobiť - presne povedané - v prechodnom období. A v tomto pohľade sa črtajú inak Veci, ktoré musí alebo by mala urobiť.

Vyhýbame sa skutočným problémom kultúry ako čert krížu. Aj v tomto prípade, keď nahrádzame daň z literárnej a umeleckej činnosti univerzálnou daňou z prijmú obyvateľstva. Akoby kultúrny prejav národa, ba aj epochy ktoréhokoľvek spoločenstva, nepodpisovala najmä kultúra, jej špičkové prejavy. Alebo sa Rada pre obranu kultúry stane trvalým orgánom v našom štáte?

Krutý dopad na príjmy umelcov a na stimuláciu umeleckých diel nemožno hodnotiť inak ako prorikultúrnu ekonomickú politiku vlády. V rámci trhového sveta a "trhových" cien si normálny občan tažko bude môcť kúpiť knižky, lístok do divadla, na koncert, a nahovorím už o kúpení grafiky, sochy. Poviem jedným dychom: dotácie, sponzory, nadácie, dary. pýtam sa: Kto ich dá a koľko? Ostanú dotácia, povedzme účinné stimuly. Koľko ich bude? Kým nevzrastie kúpna sila obyvateľstva, je nutné prechodná výučné dotovat tvorbu umeleckých diel. Možno iba rovnako postupovať ako postupuje návrh vlády v oblastiach daňovej regionálnej politiky. To je môj konkrétny návrh.

Poznámka tretia: Prostriedok a cieľ - povedal som na úvod. Z iného rožka troška: konverzia zbrojárskej výroby - už o nej bola reč. Vo vyhlásení vlády ostala iba v polohe systémového predpokladu. Vecné riešenie? Rob si podnik

sám. Naše trhy síce obsadili iní zbrojári, inak možno nami obdivovaní a v morálke dávaní za príklad. Schvaľujeme morálne správne rozhodnutie. Neponáhľali sme sa? Má vláda koncepčný, program a vari aj morálnejší - ako konkrétne - nahradiť výrobný program? A nakoniec: Ak nám federál bral veľké zisky, terajšie starosti nechá už s láskavou národnou suverenitou v tejto oblasti na starosť nám, Slovákom.

Ďakujem za za pozornosť.

/Potlesk. /

Prvým podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vystúpi poslanec Jozef Jakuš. Ako ďalší sa pripraví poslanec Ján Varjú.

Poslanec J. Jakuš: Som Jozef Jakuš, za KSČ Stredoslovenský kraj.

Vážená Slovenská národná rada, vážené dámy a páni.

V programovom vyhlásení vlády je venovaná pozornosť i zdravotníctvu. Dovolím si vyjadriť dve myšlienky k tejto časti programového vyhlásenia.

Pre poskytovanie zdravotníckej starostlivosti je potrebné mať v zdravotníctve stabilizované a kvalitné kádre. O tieto kádre sa treba sústavne starať V tomto programovom vyhlásení mi tak trošku chýba, akým spôsobom sa budeme venovať zdravotníkom po stránke sociálnej, sociálneho postavenia zdravotníkov. V kapitole o školstve táto časť je vyjadrená, že sa vláda bude venovať problematike sociálnej staroslivosti o učiteľov. V kapitole o zdravotníctve to nie je. Myslím si, že je to dosť závažná otázka, ktorej sa treba venovať, lebo vieme, že v zdravotníctve sú problémy a predpokladám, že budú ešte narastať.

Podľa noriem Svetovej zdravotníckej organizácie v našom zdravotníctve chýba 50 tisíc stredne-zdravotníckych pracovníkov a 19 tisíc nižších zdravotníckych pracovníkov. To je hrozné číslo a dá sa očakávať, že toto číslo ešte úbytkom narastie vzhľadom na známe fakty úniku zdravotníckych pracovníkov do zahraničia po otvorení hraníc, ktorí chodia pracovať do okolitých štátov a zvlášť po letnej sezóne nevieme, koľko sa ich nevráti. Myslím, že sociálne postavenie a sociálne istoty zdravotníkov treba v programovom vyhlásiť a, samozrejme, aj ich realizovať.

Druhý problém, ktorého by som sa chcel dotknúť, je otázka charitatívnej činnosti. Tento trend, ktorý sa začal u nás rozvíjať po novembri, treba jedine kvitovať. Myslím si, že znamená prínos pre našu zdravotnícku starostlivosť a rozšírenie tejto starostlivosti. Ale nezostaňme v tejto charitatívnej činnosti na polceste. Neoddeľujme úplne charitatívnu činnosť od zdravotníckej činnosti. Podajme pomocnú ruku rádovým sestrám, ktoré sa zapájajú do starostlivosti o našich chorých a postihnutých. Nenechajme tieto rádové sestry robiť na vlastnú päsť, ale poskytnime im naše existujúce možnosti zdravotníctva, štátnej zdravotnej správy.

Vychádzam s konkrétnej skúsenosti z Čadce, kde prišla matka Tereza, priviedla nám štyri rádové sestry, niektoré pôsobia v okrese. Ako zdravotník som túto akciu veľmi privítal. Sme radi, že ich tam máme, ale za dobu pôsobenia u nás, myslím si, že sme trošku zanedbali ich úlohu a že sme im ako zdravotníctvo mali ponúknuť vačšiu možnosť realizovania ako sa realizovali doteraz. To znamená, že im treba poskytnúť informácie, kde by sme ich pomoc potrebovali a samozrejme, poskytnúť im aj materiálne zabezpečenie, ktoré tieto zóny - s takou ušľachtilou činnosťou - nemajú. Myslím si, že v budúcnosti by sme mali tomuto tiež venovať pozornosť.

Ďakujem za pozornosť.

/Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vystúpi poslanec Ján Varjú. Ako ďalší sa prihlásil poslanec Ján Ľupták.

Poslanec J. Varjú: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená Slovenská národná rada, som taktiež poslanec za komunistickú stranu. Pracujem
v poľnohospodárstve v okrese Komárno.

Chcem sa pripojiť s niektorými myšlienkami so diskusie k programovému vyhláseniu vlády v súvislosti s poľnohospodárstvom. Možno súhlasiť s programovým vyhlásením, keď sa hovorí o prioritnej úlohe poľnohospodárstva zabezpečiť dostatočné množstvo a sortiment kvalitných a nezávadných potravín. Pritom poľnohospodárstvo napĺňa aj ďalšie funkcie, ako využitie územia, vidieckeho osídlenia, ochranou životného prostredia atď. Chýbajú však konkrétnosti akými ekonomickými nástrojmi sa tieto úlohy v súčasnom prechodnom období zabezpečujú. Pritom ekonomické páky už v súčasnosti fungujú a podľa posúdenia nás, poľnohospodárov, tieto negatívna vplývajú na rozvoj nášho rezortu.

Treba si uvedomiť, že poľnohospodárstve je ekonomický reprodukčný proces determinovaný prírodným reprodukčným procesom. Tieto zákonitostí sa v súčasne fungujúcich ekonomických pravidlách nerešpektujú, Týmto poľnohospodár - bez ohľadu na vlastnícke vzťahy - sa dostáva do ekonomickej neistoty a zákonite na to reaguje obmedzením vstupov do reprodukčného procesu. Reakciu družstevných roľníkov pri návrhu nových nákupných cien - vyhlásenie štrajkovej pohotovosti - chápem ako ako, mimoriadne tvrdé, pritom dobromyseľné upozornenie na to, že, v súčastnosti aplikované ekonomicko opatrenia majú ďalekosiahle, dôsledky nielen na poľnohospodárstvo, ale aj celú našu spoločnosť.

Považujem za potrebné aj touto cestou upozorniť, že sústavná zvyšovanie cien vstupov a znižovanie cien výstupov z poľnohospodárskej výroby nás už teraz dostáva do situácie v ktorej je ohrozená aj tvorba miezd ktorá je usmernená podľa doteraz platných predpisov. Vychádza z čístej produkcie. Z celospoločenského hľadiska je nevyhnutné, aby vláda opätovne prehodnotila súčastnú ekonomickú situáciu poľnohospodárstve najmä z pohľadu budúceho vývoja.

Uvedomujeme si, že dané možnosti zlacnenia poľnohosppodárskej výroby máme aj my cestou vytvorenia menších hospodárskych celkov, resp. umožnenia ich ekonomickej samostatnosti. Treba však zachovať určitú postupnosť s plným rešpektovaním skutočnosti čo máme. To čo máme, nie je málo, keď v naších prírodných podmienkach dosahujeme sebestačnosť vo výrobe základných potravín. Iste nie je to zásluha iba poľnohospodárov a ani v budúcnosti sa nezaobídeme bez pomoci spoločnosti. Predpokladám, že toto sa bude rešpektovať a naša situácia sa prehodnotí.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vystúpi poslanec Ján Ľupták. Pripraví sa poslanec Vladimír Kmeť.

Poslanec J. Ľupták:
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda, vážené predsedníctvo, stavebníctvo a stavebná výroba v tomto roku zaznamenávajú veľký pokles v produkcii, a tým aj v efektívnosti. Mnohé štátne podniky, v ktorých výrazne poklesla ich výrobná náplň, nie sú schopné zabezpečovať potrebnú úroveň efektívnosti a rentability, čo sa odráža v ich nepriaznivej ekonomickej situácii. Táto vyplýva zo zmien štátnej bytovej politiky, keď od hromadne unifikovanej bytovej a panelovej výstavby má sa čo najrýchlejšie prejsť na výstavbu atypickú s individuálnym dispozičným a architektonickým riešením bytov a ďalších objektov. Týmto dochádza k výraznému nevyťaženiu vybudovaných výrobných základní panelární.

Nová materiálová základňa, ktorá umožní rýchly prechod na naše ekonomické požiadavky, nie je vybudovaná. Jej vybudovanie si bude vyžadovať nemalé investičné prostriedky a čas, pričom súčasné štátne podniky nachádzajúce sa v zlej hospodárskej situácii nebudú schopné riešiť urýchlené tempo prechodu. Názory podnikov sú také, že tieto nezavinené straty za nevyužitie vybudovaných výrobných zariadení by sa mali riešiť zo štátneho rozpočtu tak, ako ich prípadné prebudovanie na výrobu novej materiálovej bázy.

Stavebníctvo tvorí trvalé hodnoty: byty, nemocnice atď., ktorých životnosť je 70 i viac rokov. Súčasná produktlvita v stavebníctve doteraz vykonávala služby sociálnej pomoci, na vrub ktorej sa stavebníctvo nerozvíjalo. Cenové relácie v stavebníctve sa musia rozvíjať ak, aby zavedenie trhového mechanizmu bolo podmienené novými ponukovými cenami, pričom úroveň týchto ponukových cien sa musi orientovať na úroveň svetových cien. Súpravou týchto cien neodmysliteľne súvisí otázka zvýšenia kvality, 'efektívnosti a skracovania doby 'výstavby. S riešenia cien v stavebníctve súvisí i členenie súčasnej mzdové j politiky, kde platné výkonové normy sú dávno prekonané a nie sú pre zvyšovanie a simuláciu kvality dostatočne motivujúce.

Chcem tu pripomenúť, vážené poslankyne a poslanci, aj vláde, že niektoré normy sú už veľmi prekonané a sú zastarané. Keď poviem, že za vyloženie jedného vagóna tehál alebo vápna je 140 korún - a treba ho vyložiť na stavbe - tak si viete predstaviť, aká je to norma.

Pri súčasnom uplatňovaní demopolizácie a privatizácie by iniciatíva mala vychádzať predovšetkým zdola. Nesmieme to robiť šablonovite, ale z centra by sa mali vytvárať ekonomické podmienky pre nové osamostatňujúce sa podniky, ktoré umožnia týmto podnikom ich urýchlený stabilizujúci rozvoj.

Privatizáciu je potrebné podľa môjho názoru, predovšetkým orientovať tam, kde nie sú potrebné veľké investičné zdroje, pričom urýchlený rozvoj privatizácie v stvebníctve lepšie motivovať znížením odvodov z dane.

Ani v stavebníctve netreba zabudnúť na rekvalifikáciu, ktorú je potrebné zamerať na tie remeslá, ktoré budú potrebné z titulu prechodu z unifikovanej výstavby na atypickú výstavbu, ako napríklad nahradenie plochých striech krovmi kde na bude vyžadovať odborná práca tesárov.

Všetky tieto opatrenia súvisiace s prechodom na trhové hospodárstvo sa však nevyhnutne dotknú i životnej úrovne našich pracujúcich, ale i ekonomickej efektívnosti podnikov. Tento problém je v stavebníctve vzhľadom na jeho špecifický charakter zvlášť výrazný. Preto ak chceme v budúcnosti vybudovať moderné, efektívne a konkurencieschopné podniky, musíme hľadať pomoc a formu ako v týchto podnikoch tento prechod plynulé a rýchle zabezpečiť.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

vo svojom predchádzajúcom povolaní som mnoho pomáhal pri budovaní a rozvíjaní obci v akcii Z. V súčasnom období sú akcie pod uvedeným názvom zrušené a plánuje sa nahradiť ich zo ziskov podnikov, ktoré pôsobia v uvedených lokalitách, prípadne z daní, ktoré, budú vyberať mestské alebo miestne národné výbory. V súčasnom období sú štátne podni-

ky väčšinou stratové. Predpokladám, že daňové zisky, ktoré vyberú miestne alebo mestské národné výbory, budú minimálne. Z toho mi jednoznačne vychádza otázka, akým spôsobom budeme dotovať výstavbu vodovodov a kanalizácie v obciach.

Ešte by som mal niektoré pripomienky. Bolo povedané už aj tu, že západný kapitál budeme priťahovať k nám. Myslím si, že je to potrebné, ale myslím si, že by sme mali ísť na všetko opatrne. Vždy som hovoril, že máme obrovský potenciál, do ktorého sme ešte nesiahli a ktorý treba využiť. Je to veľa schopných inžinierov, technikov, popredných robotníkov. Týmto by sme mali dať šancu na tvorenie. Myslím si, že naši ľudia sú schopní a dokážu veľa. Druhou stránkou je, že naši poprední funkcionári v minulosti aj dnes sa boja inflácie. Nevidím takú infláciu, ako ju niekto vidí. Skôr hovorím, že u nás je umelá inflácia. My tú umelú infláciu musíme ubiť alebo potlačiť napríklad hospodárnosťou, lebo k inflácii prispievajú aj nepodarené výrobky, ktoré sa zničia. Inflácia, to sú aj umele vyplatené mzdy za takéto výrobky. Takže týmto veciam a ďalším bude treba venovať pozornosť a urobil opatrenia. Verím, že naša spoločnosť by sa potom mohla pohnúť dopredu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vystúpi poslanec Vladimír Kmeť. Pripraví sa poslanec Mikuláš Huba.

Poslanec V. Kmeť: Váženú predsedníctvo, ctené poslankyne a poslanci Slovenskej národnej rady, volám sa Vladimir Kmeť a zastupujem Kresťansko-demokratické hnutie.

Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady na včerajšom zasadaní prerokoval otázky zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky tak, ako ich predniesol pán predseda vlády Vladimír Mečiar v programovom vyhlásení. S uspokojením konštatujeme, že za základ budúceho riešenia vláda považuje primárne práva republík, ktoré federácii postúpia činnosti výhodné pre ich spoločný vývoj. Pritom všetky aspekty rozhodovania federálnych orgánov bude nevyhnutné vykonávať na báze zákona a konsenzu obidvoch republík.

V súvislosti s myšlienkou návratu nášho štátu do Európy bolo deklarované úsilie vlády Slovenskej republiky zabezpečiť, aby v spoločenstve európskych národov mohli Česi a Slováci vystupovať ako svojbytné a rovnoprávne subjekty pri zastupovaní Federálnym ministerstvom zahraničných veci v medzištátnych vzťahoch. Na tomto mieste treba zdôrazniť potrebu určiť kompetenciu a zodpovednosť medzi národnými a federálnymi orgánmi v oblasti tvorby a realizácie česko slovenskej zahraničnej politiky, vypracovať mechanizmus súčinnosti týchto orgánov a príslušnú legislatívu.

Odporúčame, aby slovenská vláda určila rozsah a štruktúru zahraničnopolitickej problematiky, na tvorbe a realizácii ktorej má záujem participovať a ktorú chce vykonávať samostatne v najbližších dvoch rokoch i perspektívne. V tomto ohľade, aj pokiaľ pôjde o kompetencie, zodpovednosti a budovanie príslušného informačného systému, odporúčame v čo najkratšom čase nadviazať príslušné kontakty na úrovni vlád a parlamentov Českej republiky, Slovenskej republiky, ako aj federácie.

Ak sa dotkneme otázky zastúpenia občanov Slovenskej republiky v zahraničných službách, odporúčame, aby sa táto záležitosť riešila koncepčne. Treba vytvárať predpoklady, aby zo Slovenska odchádzali do diplomacie schopní a kvalitní pracovníci. V tejto súvislosti pokladáme za dôležité, aby vláda Slovenskej republiky zabezpečovala podmienky na odbornú prípravu pre zahraničné služby. Prvé kroky v tejto oblasti sa už podnikli na pôde Univerzity Komenského v Bratislave.

Ďalej odporúčame prehodnotiť počty i kvalitu ľudí na zastupiteľstvách v zahraničí. V stati o zahraničnoekonomickej činnosti na strane E/1 požadujeme objasniť výraz "všetkými prostriedkami". Je to prvá veta v druhom odseku. V otázke rozvoja priamej spolupráce so zahraničím a postupného budovania vlastnej politiky vlády Slovenskej republiky (t. j. posledný odsek na strane E/1) požadujeme stanoviť rámcovú a časovú postupnosť procesov vo vzťahu k východiskovým hodom a ku konečnému cieľu.

Vo formuláciách uvedených v prvom odseku na strane E/2, týkajúcich sa hospodárskych vzťahov v Európe a vo svete, opäť vyvstáva kompetenčný problém a opäť odporúčame špecifikovať právomoci a povinnosti republík a federácie. Súčasne odporúčame, tam kde je to možné, vyvinúť príslušné iniciatívy na republikovej úrovni.

Podporujeme vládne úsilie o internacionalizáciu nášho vysokého školstva. V súvislosti s cudzojazyčnou výukou Zahraničný vyboč Slovenskej národnej rady odporúča citlivejší prístup k svetovým jazykom, aby nedochádzalo K jednostrannému preferovaniu angličtiny na úkor ostatných jazykov. Vezmúc do úvahy ekonomické aspekty medzinárodných stykov v oblasti školstva odporúčame klásť väčší dôraz na Európu.

Vo sfére zahraničných vzťahov v oblasti kultúry odporúčame problematiku prerokovať na republikovej i federálnej úrovni a urýchlene spracovať koncepciu prenikania Slovenska v tejto sfére do zahraničia.

Ak na jednej strane bude vláda podporovať uplatnenie zahraničných investícii i v kultúre a na druhej strane usilovať sa o zachovanie jej národného charakteru, je namieste vytvoriť určité obranné mechanizmy proti amerikanizácii našej kultúry a spoločenského života, ako dnes tento fenomén cítiť v niektorých iných krajinách Európy.

Vítame vládnu podporu vzniku kultúrnych stredísk vyspelých krajín na Slovensku, a to i mimo Bratislavy, s tým, že odporúčame, aby vláda rovnako iniciatívne postupovala v smere do zahraničia. V tomto ohľade odporúčame osobitnú pozornosť a starostlivosť venovať našim krajanom v zahraničí.

Vážené pani poslankyne a páni poslanci,

záverom môjho vystúpenia by som chcel povedať ešte niekoľko slov. Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady si plne uvedomuje, že jeho pripomienky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky neobsahujú všetky aspekty riešenia tejto problematiky. V tejto oblasti však očakávame konkrétne návrhy, vysvetlenia, pripadne variantné riešenia ministra vlády Slovenskej republiky pána Kňažku, ktorého týmto pozývame na najbližšie zasadnutie nášho výboru.

Ešte si pokladám za povinnosť podať vysvetlenie k poznámke redaktorky Slovenskej televízie pani Markovej vo včerajších Aktualitách. Uvádza, že masmédiá mali pristúp na rokovanie Zahraničného výboru Slovenskej národnej rady, aj sa na ňom zúčastnili od 10. 30 do 12. 00 hodiny. V zmysle rokovacieho poriadku Zahraničného výboru Slovenskej národnej rady po prestávke sme vyhlásili rokovanie za neverejné vzhľadom na to, že sme si vyjasňovali výlučne interné záležitosti náplne a práce zahraničného výboru. Ubezpečujem zástupcov hromadných oznamovacích prostriedkov, že aj v budúcnosti budú mať pristúp na zasadania Zahraničného výboru Slovenskej národnej rady.

Záverom odporúčam, aby po akceptovaní uvedených pripomienok plénum Slovenskej národnej rady vyjadrilo podporu vláde Slovenskej republiky k tejto činnosti.

Verím, že činnosťou tejto vlády sa vytvoria predpoklady, aby Slovenská republika vstúpila do povedomia svetovej verejnosti a stala sa dôstojným článkom zjednocujúcej sa Európy a medzinárodných vzťahov vo svete.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vystúpi poslanec Mikuláš Huba zo Strany zelených. Pripraví sa poslanec Alfonz Zoričák.

Poslanec M. Huba: Vážený pán predseda, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážené dámy a páni, volám sa Mikuláš Huba, som nezávislý poslanec kandidovaný Stranou zelených za Stredoslovenský kraj.

Uvedomujem si, že podstatná je prax a činy a nie tézy programového vyhlásenia. Ale predsa, ak vláda premiéra Knoteka hovorí o životnom prostredí ako o priorite priorít, vláda národného porozumenia ako o priorite, v programovom vyhlásení novej vlády sa o ňom hovorí už len ako o jednom z najdôležitejších kritérií ekonomického rozvoja.

Stav životného prostredia sa za uplynulý rok nezlepšil. Práve naopak. Prečo potom tá klesajúca váha životného prostredia vo vládnych programoch? Zdá sa mi, že začíname prepadať falošnému optimizmu, že ekonomická reforma a reforma štátnej moci a správy viac-menej automaticky vyriešia aj problém životného prostredia. Treba si však uvedomiť, že aut samosprávny princíp, ani trhové hospodárstvo, ani privatizácia nie sú samospasiteľné. To neznamená spochybňovanie ich potreby. Ide však o zásadnú požiadavku, aby boli u predstihom eliminované riziká a negatíva, ktoré plné a nekritické uplatnenie týchto princípov môže priniesť a nepochybne aj prinesie.

Z hľadiska ochrany životného prostredia by malo ísť o urýchlenú, komplexnú inventarizáciu všetkých prírodných, kultúrno-historických, psycho-hygienických a ďalších hodnôt a pozitív životného prostredia v danom regióne, katastri a podobne a prednostné vytvorenie takých legislatívnych, ekonomických a mravných regulí, ktoré budú garantovať zachovanie celospoločenských, teda nadobecných a nadregionálnych hodnôt daného územia. Všetko nemôže ostať v plnej právomoci obce, mesta, regiónu. Tým by sme popreli objektívnu skutočnosť, že existuje celý rad hodnôt a záujmov, ktoré môžu byť v protiklade B úzko chápanými záujmami obce a pritom predstavovať záujem celospoločenský, či dokonca medzinárodný. Túto logickú skutočnosť netreba chápať ako spochybňovanie nepochybne potrebného samosprávneho princípu, ale ako jeho homeostatickú kompenzačnú protiváhu zo strany spoločnosti k štátu. Podobné problémy prináša aj privatizácia a nekritické preberanie ekonomických modelov industriálnej éry.

V programovom vyhlásení sa nedostatočne zdôrazňuje skutočnosť ekologických a krajino-ekologických limitov, po prekročení ktorých má ľudská aktivita krajne deštruktívny a často nezvratný charakter. Žiadam, aby sa vláda zaviazala urýchlene preskúmať a odbúrať všetky prežité antiekologické predpisy a nariadenia, ktoré možno prinášajú ekonomické profity zainteresovaným subjektom, ale zároveň významnou mierou poškodzujú životné prostredie, a tým i prosperitu štátu.



Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP