Neprošlo opravou po digitalizaci !

Úterý 3. července 1990

Druhý deň rokovania 2. schôdze Slovenskej národnej rady

3. júla 1990

Vážená slovenská národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,

pokračujeme v rokovaní 2. schôdze Slovenskej národnej rady rozpravou k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.

Prosím, aby sme sa zaprezentovali,

Zisťujem, že na dnešnom zasadaní je prítomných 129 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.

Skôr než začneme rozpravu odporúčam, aby sme zvolili komisiu, ktorá vypracuje návrh na uznesenie k tomuto bodu programu a po skončení rozpravy ho predloží na schválenie Slovenskej národnej rade.

Návrh na zloženie komisiu, ktorý ste dostali písomne, vychádza z odporúčaní výborov Slovenskej národnej rady.

Má niekto pripomienky alebo iný návrh?

Dávam hlasovať. Prosím, aby sme sa zaprezentovali stlačením hlasovacieho tlačítka.

/ Zaprezentovalo sa 132 poslancov. /

Kto je za návrh, nech stlačí hlasovacie tlačítko!

/Za návrh hlasovalo 131 poslancov /

Kto j e proti ?

/Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. /

Kto sa zdržal hlasovania ?

/Nikto

Zisťujem, že sme zvolili komisiu na vypracovanie návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k Programovému vyhláseniu n vlády Slovenskej republiky.

Prosím členov návrhovej komisie, aby sa cez prestávku zišli v modrom salóne a začali svoju prácu.

Prosím., aby rokovanie plenárneho zasadania ďalej viedol pán prvý podpredseda Slovenskej národnej rady Ivan Ivan Čarnogurský

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vážene poslankyne, vážení poslanci, otváram rozpravu k štvrtému bodu programu nášho rokovania - k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.

Ako prvý sa do rozpravy prihlásil poslanec Ladislav Kliman. Prosím, aby sa naša rozprava riadila duchom vecnosti, pretoč doteraz je prihlásených vyše 20 rečníkov. Prosím poslanca Ladislava Klimana, aby sa ujal slova.

Poslanec L. Kliman: Vážené predsedníctvo, vážené plénum, som Ladislav Kliman, poslanec za KSČ, za Východoslovenský kraj.

Chcem oceniť a vyzdvihnúť, že vláda vo svojom programovom vyhlásení venuje prvoradú pozornosť reforme ekonomiky a riešeniu s tým spojených sociálnych otázok. Reformné kroky by sme mali spoločne podporovať, pretože vyplývajú 2 objektívnej potreby. Som však súčasne toho názoru, že uvedený dokument je koncipovaný, príliš široko a prechádza ďaleko za horizont dvoch až troch rokov. Pri takomto zábere a spektre zámerov by mal určovať prioritu, obsahové vyjadrenie a časové stanovenie jednotlivých krokov.

Podporujem tendenciu odstrániť odtrhnutosť človeka od vlastníctva a pracujúcich od výsledkov svojej práce. Východiská vidím v súlade s prerokúvaným vyhlásením v deetatizácii a privatizácii. Tieto smery môžu napomôcť pri ZÍskavaní kapitálových zdrojov a moderných technológii. Som však proti tomu, aby sa tak dialo za cenu výpredaja národného majetku a degradácie našich pracujúcich na lacnú pracovnú silu. V zásade súhlasím s liberalizáciou cien, avšak ponechať v prechodnom období otázku cien plne v rukách podnikov, ako je to uvedené v stati C/4 vládneho vyhlásenia, pokladám za príliš veľké riziko rastu inflácie. Príklady dôsledkov takéhoto postupu vidíme za našimi hranicami.

V tejto spojitosti sa chcem pozastaviť nad nabiehajúcou úpravou cien. Zvýšenie ceny detskej výživy, ako je Sunar a iné viac ako o 100 %, zvýšenie cien niektorých potravinových výrobkov pre diabetikov, ktorými sú prevažne starí a prestarnutí ľudia, vyvolalo živú odozvu našej verejnosti. Ako keby sme si neuvedomovali, že človek na začiatku a sklonku svojho života je sociálne najviac závislý na svojom okolí a prostredí.

Navrhujem preto, aby uznesenie Slovenskej národnej radý k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky obsahovalo aj požiadavku predkladať návrhy na zvýšenie cien tých potravín a výrobkov, ktoré majú najcitlivejší dopad na životnú úroveň sociálne najslabších vrstiev, na schválenie Slovenskej národnej rade. Ich vybraný sortiment by mohol stanoviť výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vztahy.

Chcel by som predniesť ešte jeden návrh. Ako poslanec za Východoslovenský kraj a súčasne obyvateľ Košíc som bol poverený plénom Národného výboru mesta Košíc - a chcem tak urobiť pri tejto príležitosti, i keď viem, že i ďalšie budú na to vhodné - v spojitosti s problematikou nového usporiadania riadenia nášho štátu predniesť návrh na osobitný štatút mesta Košíc, pri plnom stotožnení sa s tým, že Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky musí mat svoj osobitný štatút.

Chcem poukázať na skutočnosť, že Košice sú dnes východoslovenskou metropolou, ktorá sa v bežnom pracovnom dni musí starať približne o 300 tisíc ľudí, z toho 240 tisíc trvalé bývajúcich, 30 tisíc prechodne bývajúcich a asi 30 tisíc dochádzajúcich každodenne do tohto mesta za prácou. Tieto obrovské rozmery, tak v počte obyvateľstva, ako aj v ploche mesta vyvolávajú osobitné ekonomické a sociálne problémy pri jeho rozvoji. Košice svojim počtom obyvateľstva vysoko presahujú najvyššiu hranicu, ktorú dosahujú iné mestá. Preto si myslím, a sme toho názoru i v pléne

Národného výboru mesta Košíc, že bez pomoci, osobitného postavenia a osobitného štatútu tohto mesta by to nebolo možné riešiť. Predkladám tento návrh a prosím, aby sa vzal do úvahy.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem poslancovi Klimanovi. Ako ďalší sa do diskusie prihlásil poslanec Ján Majer a pripraví sa poslanec Ján Bruncko.

Prosil by som pánov poslancov, aby sa pridržiavali iba témy vládneho vyhlásenia, pretože záver tejto rozpravy sa bude týkať iba tohto materiálu. Nech by sme navrhovali akékoľvek sebadôležitejšie témy, v tomto bode rokovania by to nemohlo byť spracované.

Poslanec J. Majer: Ján Majer, poslanec za Západoslovenský kraj, ak dovolíte, od dnešného dňa nezávislý. Musím povedať, že dňom 1. júla som za vzdal funkcie člena Predsedníctva Demokratickej stany, člena jej ústredného výboru a vystúpil som z Demokratickej strany. Prosím, aby ste takto brali môj príspevok.

Vážená Slovenská národná rada, vážení hostia, dámy a páni, v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa uvádza, že táto vláda je rozhodnutá byť vládou demokratickou, a to nielen svojim zložením, ale predovšetkým svojimi činmi a metódami práce. To je sympatické. Menej sympatické je už to, že programové vyhlásenie vlády je príliš všeobecné, málo konkrétne a nedáva dobré predpoklady pre jeho kontrolu a hodnotenie budúcej činnosti vlády. Ak bude moje vystúpenie viac-menej kritické, tak to bude len v duchu slov nášho prezidenta pána Havla, že - citujem: "žiadna vláda nemôže byť bez kritiky dobrá, a preto je dobré, že ju kritizujú v novinách, v parlamente a inde". Moja kritika však má prispieť k zlepšeniu stavu veci. Dotknem sa niekoľkých otázok.

Predovšetkým si myslím, že občania tohto štátu majú právo aspoň na zdravý život. Na toto základné právo občanov som nepostrehol v programovom vyhlásení vlády nijaké konkrétne záruky. Reorganizácia zdravotníctva to nezaručuje. Liečba je však až následná, po ochorení. Treba vytvoriť záruky preventívne.

Ide o to, že vláda vo svojom programovom vyhlásení dáva na zváženie ďalší jadrový energetický program a tak ako vláda predošlá, nezaujíma nijaké stanovisko k problémom Jaslovských Bohuníc. Je známe, že dva najstaršie jadrové reaktory v Jaslovských Bohuniciach sú vlastne časovanou bombou a Jiří Beránek, hlavný expert pre jadrovú energetiku v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike ešte v apríli tohto roku vyhlásil, že tieto dva reaktory v Jaslovských Bohuniciach nezodpovedajú hľadiskám bezpečnosti prevádzky, že Jaslovské Bohunice ležia v zóne zemetrasenia s preto navrhol ich prevádzku zastaviť.

Z programového vyhlásenia vlády nevyplýva, kedy sa táto prevádzka v Jaslovských Bohuniciach zastaví. Alebo sa čaká na česko slovenský černobyľ uprostred Európy? Po Černobyle ostali desaťtisíce ožiarených kilometrov štvorcových, životu nebezpečných a v okruhu 60 kilometrov je mŕtva zóna smrti. Táto ožiarená zóna nebude najmenej tisíc rokov obývateľná. Počet chorých je okolo milióna. V Jaslovských Bohuniciach došlo k havárii v roku 1976, kedy boli dvaja mŕtvi, potom k ďalšej nehode v roku 1977 a z času načas, najmä v poslednej dobe, boli zverejnené údaje o tom, že v Jaslovských Bohuniciach nie je všetko v poriadku. Namiesto rázneho opatrenia, teda zastavenia vyslúžilých a zastaralých reaktorov, tí sa tam konali nácviky opatrení pre prípad havárie.

Povedalo sa, že občania majú právo na všetky informácie. Prečo sa teda zahmlievajú údaje o Jaslovských Bohuniciach? Treba zverejnil aj štatistiky chorých na leukémiu, nádorové ochorenia, bronchitídu, astmu, aj o rizikových tehotenstvách a vrodených vývojových chybách v dôsledku dosahu pôsobenia Jaslovských Bohuníc.

A ešte k otázke výstavby ďalšej jadrovej elektrárne na Slovensku. Je to skutočne jediné východisko v našej energetickej situácii, keď všade vo svete stúpa odpor proti jadrovému programu? Napríklad pred pár dňami aj Boria Jeľcin úplne odmietol jadrový program pre Ruskú federatívnu republiku. Atómový programu je nebezpečne rizikový od tažby uránu cez výrobu energie až po ukladanie odpadu. Akú inú alternatívu má naša vláda, resp. federálna vláda? Majú rezorty vypracované úsporné energetické programy? V spotrebe energie podnikov na obyvateľa sme ďaleko vyššie ako susedné Rakúsko a celkove sme na štvrtom mieste na svete za USA, Kanadou a Nemeckou demokratickou republikou /občianska spotreba sa na tom nepodieľa/. Máme vypracované programy na využitie tuhých palív, na zamedzenie úniku škodlivín? Pracuje vláda na spoločnom energetickom programe so susednými štátmi?

Kedže sa to dotýka nás všetkých navrhujem, aby sme nechali vyjadriť sa všetkých občanov k jadrovému energetickému programu hoci aj celoštátnym referendom. Strach z jadrového programu je opodstatnený, pretože akékoľvek technické zabezpečenie nemôže nikdy vylúčiť katastrofu, lebo vždy môže zlyhať ľudský faktor. Aj Černobyľ nenastal zlyhaním techniky, ale zlyhaním ľudského faktora.

Druhým problémom, ktorého sa chcem dotknúť, sú sociálne istoty najslabších vrstiev obyvateľstva, členovia federálnej vlády viackrát vyhlásili, že prechod k trhovému hospodárstvu sa nebude a nesmie diať na úkor občanov, najmä nie sociálne najslabších, t. j. dôchodcov /ich úspor/ a mladých rodín s deťmi. Pán minister Dlouhý však nedávno vyhlásil, že na u nás inflácie neobáva, pretože občania nebudú mať za čo nakupovať, že po zvýšení cien potravín zvýšia sa i ceny priemyselného tovaru, cestovného, nájomného, elektriny, plynu atď. a potom sa opäť zvýšia ceny potravín až do úplného odstránenia ich dotácii. Naša vláda vo svojom programovom vyhlásení však dôchodcom zaručuje iba existenčné minimum, nie cenové vyrovnanie dôchodkov. Teda predsa sa bude ekonomická reforma diať na úkor tých sociálne najslabších vrstiev obyvateľstva? žiadam v programovom vyhlásení zakotviť záruku primeranej priebežnej úpravy reálnych dôchodkov k budúcim cenovým reláciám.

Mám ešte otázku k ekonomickému nájomnému, či zdravotná závadnosť panelových bytov, ich vybavenie bytovými Jadrami a ich iné nedostatky budú zohľadnené v nájomnom? Navrhujem, aby rezort zdravotníctva do konca tohto roku vyhotovil pre verejnosť štatistiku chorobnosti na astmu, bronchitídu a iné choroby obyvateľov žijúcich v panelových bytoch v porovnaní B obyvateľmi žijúcimi v tradičných tehlových domoch a bytoch.

Tretím problémom, ktorého sa chcem dotknúť, je konverzia zbrojnej výroby. Pochopiteľne, že ako mierumilovný človek som proti vojne, som za mier, a som aj proti vývozu revolúcie. Avšak mám svoj názor na súčasný stav zbrojného priemyslu na Slovensku, jeho pozastavenie, keď všetky okolité krajiny zbrane vyrábajú a exportujú. Je pritom všeobecne známe, že na Slovensku reprezentuje zbrojná výroba takmer 00 % z celoštátneho objemu. Tento môj názor, ktorý tu predostriem, mám odkonzultovaný s viacerými zahraničnými expertami a biznismanmi. Môj názor je taký, že súčasné zastavenie zbrojného priemyslu na Slovensku je nezmyselné. Všetci hovoria - a je to i môj názor, že by sa naša zbrojná výroba mala zastaviť až vtedy, ak budeme mať pripravený náhradný program. Odborníci zo zahraničia hovoria, že naše zbrojárske výrobky sú na špičkovej svetovej úrovni. Dokonca niektoré kapitalistické krajiny chcú od nás kúpiť licencie na výrobu niektorých Ľahkých zbraní, ktoré nebudem konkrétne menoval.

Môj názor je taký, že je potrebné vyrábať tie zbrojné výrobky, ktoré majú na západe odbyt, našetriť si devízové prostriedky, za tieto devízové prostriedky nakúpiť špičkovú technológiu, na tú pripraviť projekt organizácie výstavby alebo projekt organizácie prestavby tohto priemyslu a v priebehu 1-2 mesiacov zrušiť výrobu a nahradiť ju novou. Takto predídeme nezamestnanosti, aj ostatným problémom. Je otázka, či takto zdedimovaný priemysel dostať teraz pod riadenie slovenskej vlády je úspechom, ako sa to hovorí na strane C/4 programového vyhlásenia vlády a nebude práve kameňom úrazu zrovnoprávňovania ekonomík oboch našich republík.

Na záver odporúčam vláde vysloviť dôveru, ale súčasne zaviesť prísnu kontrolu rozpracovania, ale najmä realizácie rozpracovaných cieľov a úloh programového vyhlásenia vlády.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem poslancovi Majeroví. Ako ďalší sa prihlásil poslanec Ján Bruncko, pripraví sa poslanec Jozef Prokeš.

Poslanec J. Bruncko: Volám sa Bruncko, komunistická strana, Stredoslovenský kraj.

Vážená Slovenská národná rada vážené poslankyne a poslanci, máme pred sebou programové vyhlásenie novej vlády, ktoré väčšina z nás určite hodnotí kladne ako snahu vlády postihnúť podľa možnosti všetky problémy ktoré táto ločnosť má. Zároveň sme si vedomí, že nastávajúce dva roky sú pomerne krátkym obdobím na to, aby sa vyriešil problémy nahromadené v uplynulých desaťročiach. Zrejme väčšina 2 nás chápe potrebu zásadných zmien, ktoré sa nezaobídu bez určitých otrasov predovšetkým v sociálnej oblasti. Pôjde však o ich veľkosť a dosah.

Za prioritnú v tejto súvislosti považujem otázku pracovnej sebarealizácie. Piati - a predpokladám, že aj v novej ústave ostane zakotvené právo na prácu. Zavedením trhu práce sa dostane úloha štátu do kvalitatívne novej situácie. Vláda si je vedomá hĺbky problémov. Vyhlásila, že bude robil aktívnu politiku zamestnanosti. Očakával som však, že sa vláda vyjadri aj k problému, ktorý je v súčasnosti najpálčivejší. Zmenený pomer ponuky a dopytu po pracovných silách najviac postihne absolventov škôl prvýkrát vstupujúcich do zamestnania a ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou. Doteraz prijaté opatrenia, predĺženie štúdia a príspevky v nezamestnanosti nemôžem považovať za dostatočné, vychádzam z toho, že ich nemôžu za dostatočné pokladať ani tí, ktorých sa týkajú.

V minulých mesiacoch som sa viackrát stretol s názorom, že v oblasti vzdelanosti ume na úrovní Nepálu. Potom sa však pýtam: nebudeme v blízkej budúcnosti svetovou raritou v tom, že vyplytváme a znehodnotíme celospoločenské prostriedky vynaložené na prípravu mladých ľudí do života, ako aj ich mozgový potenciál tým, že po skončení školskej dochádzky nenájdu pracovnú príležitosť? Otázku zároveň môžeme postaviť i takto: ako sme zhodnotili podiel študentov na revolučných premenách v našej spoločnosti?

Navrhujem preto, aby sa vláda a konštituované ministerstvo práce a sociálnych veci intenzívne zaoberali možnosťami uplatnenia širšej škály nástrojov, ktoré by mali vyústiť do využitia absolventov v odboroch, ktoré študovali. Možné riešenie vidím napríklad v odpustení odvodu z miezd za prijatých absolventov alebo vo výnimkách z pravidiel mzdovej regulácie. Prácu vo svojom odbore považujem z hľadiska mladého človeka i spoločnosti za užitočnejšiu než je príspevok v nezamestnanosti, obdobne odporúčam postupovať i vo vzťahu k zamestnávaniu zdravotne postihnutých. Je možné - a vo svete aj bežné - pri odvodoch zvýhodniť organizácie, ktoré zamestnávajú vyšší ako administratívne stanovený podiel ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou. Organizácie a podnikatelia, ktorí stanovený podiel nedodržia, sú sankcionovaní vyššími odvodmi.

Predvolebná kampaň skoro všetkých strán a hnutí smerovala k mladým ľuďom a rodinám štedrejšie ako vládny program. Navrhujem do zámerov obsiahnuť reformu prídavkov na deti, stimuláciu peňažných ústavov k poskytovaniu zvýhodnených pôžičiek pre mladých a garancie o rovnosti šanci v prístupe ku vzdelaniu. Z hľadiska predpokladov úspešnosti ich štartu do života treba tiež zachovať doterajšie tempo bytovej výstavby, lebo som presvedčený, že trh B bytmi ani v budúcnosti situáciu nebude riešiť.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk/.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem poslancovi Brunckovi. Ako ďalší sa prihlásil poslanec Prokeš a pripraví sa poslanec Jozef Zselenák.

Poslanec J. Prokeš: Som Prokeš, nezávislý poslanec, za Bratislavu. Osobne nemám nijako námietky ak ma niekto spája so Slovenskou národnou stranou, ktorá mi umožnila vstúpiť na pôdu tohto parlamentu, ale musím upozorniť, že to nezodpovedá skutočnosti a že od začiatku som bol na jej kandidátke ako nezávislý poslanec.

Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážený pán premiér, vážená vláda, vážené dámy, vážení páni, v predchádzajúcej časti tejto schôdze som vás - s vašim láskavým dovolením - oboznámil s listom Slovenskej akadémie vied Slovenskej národnej tade.

Dovoľte mi, aby som vás teraz upozornil na určitý paradox, ktorý vznikol v našej situácii. Mame v našej vláde ministra povereného riadením neexistujúceho ministerstva a máme ministerstvo bez ministra. Ministerstvo môže byt zriadené jedine zákonom Slovenskej národnej rady a takisto zrušené. To sa týka aj zmeny názvu, keby nešlo o iné. A preto ministerstvo školstva, vedy, mládeže a športu de iure neexistuje. Na druhej strane nebolo zrušené ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy a nijaký minister nie je poverený jeho riadením. Dovolím si ešte navrhnúť riešenie z tejto paradoxnej situácie. Navrhujem, aby pán minister Ladislav Kováč abdikoval zo svojej funkcie ministra neexistujúceho ministerstva a prijal poverenie riadiť existujúce ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa ešte na okamih dotkol problému Slovenskej akadémie vied, pretože sa to veľmi blízko týka programového vyhlásenia a toho, čo tu odznelo pred chvíľou. Pokiaľ bude naša veda riadená z toho istého rezortu ako školstvo, v súčasnej situácii, vzhľadom na to,

že naše školstvo je v dezolátnom stave, ministra budú tlačiť topánky predovšetkým v oblasti školstva a v tomto okamihu bude preto presúvať - i pri najlepšej vôli, o ktorej nepochybujem - finančné prostriedky do školstva a veda tým bude ukrátená. Tobôž, že topánky vedy nás začnú tlačiť až o päťdesať rokov. Investície do vedy aj do školstva sú nedostatočné, ale problém školstva nemôže byť riešený na úkor vedy.

Dnes tu odznela otázka, či musíme rozvíjať jadrovú energetiku. Sú odhady, ktoré hovoria, že keby napríklad Investície, ktoré boli vložené do Gabčíkova, boli vložené do vedy, tak by sme túto elektráreň nepotrebovali, pretože by sme novými technológiami dokázali podstatne znížiť apotrebu energie, ktorú máme dnes. Máme energeticky najnáročnejšiu výrobu a najväčšiu spotrebu energie na obyvateľa na svete.

Nakoľko slovenská akadémia vied bola tiež zriadená zákonom Slovenskej národnej rady, jej začlenenie k rezortnemu ministerstvu znamená zmenil zákon Slovenskej národnej rady o Slovenskej akadémii vied. Osobne sa však domnievam - a s touto prosbou sa obraciam na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a takisto na slovenskú vládu, že by mali byt vytvorené prirodzené podmienky pre zbližovanie pracovísk Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl a nerobiť to administratívnou cestou, aby rozpočet akadémie bol tak ako doteraz robený ako samostatná rozpočtová kapitola a poprosil by som, či by sa nemohol ujať zastrelenia SIovenskej akadémie vied vo vláde niektorý z podpredsedov slovenskej vlády.

Ďakujem.

/Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem poslancovi Prokešovi. Ďalej vystúpi poslanec Jozef Zselenák. Pripraví sa poslanec Roman Hofbauer.

Poslanec J. Zselenák: Vážený pán predseda, vážená Slovenská národná rada, vážený pán premiér, vážená vláda, dámy a páni, vo svojom vystúpení chcem zaujať stanovisko najmä k dôležitej časti Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky k otázkam pripravovaných zmien v celom systéme výkonu štátnej správy, prestavby národných výborov, reformy územného členenia a rozvoja miestnej samosprávy. Zámery vlády v tomto smere považujem za správne a preto ich podporujem. Súčasne však chcem poukázať na mnohé úskalia načrtnutého riešenia.

Naša spoločnosť v súčasnosti je v dynamickom pohybe. V pluralitnom politickom systéme sa výrazne aktivizoval politický život, prebieha reforma ekonomiky, ťaživé sú problémy ekológie, zdravotníctva, školstva, nastupuje nezamestnanosť a vyhrocujú sa aj sociálne problémy. V tejto situácii potrebujeme skutočne dobre fungujúce orgány štátnej správy a miestnej samosprávy. Budú musieť totiž zohrať významnú úlohu pri eliminácii negatívnych dopadov, ktoré nevyhnutné zmeny určite so sebou prinesú.

Ak však zohľadnime skutočnosť, že rozhodnutie o zrušení krajských a neskôr okresných národných výborov na ich pracovníkov a funkcionárov nepôsobí priaznivo, čo je pochopiteľné, pretože v istom slova zmysle ohrozuje ich existenčné istoty, ďalej skutočnosť, že bude potrebné isté časové obdobie, kým novozvolené orgány miestnej samosprávy, ale aj novokoncipované orgány štátnej správy budú schopné vykonávať svoju úlohu naplno a že sa objavili aj značné výhrady proti publikovanej podobe územného členenia republiky a záverom, že nie sú vyjasnené kompetenčné vzťahy medzi jednotlivými orgánmi štátnej správy, miestnej samosprávy, ale ani rezortami v centre, považujem termín novembrových komunálnych volieb za predčasný a stav ich prípravy, organizačného a legislatívneho zabezpečenia za nedostatočný.

Okrem toho treba rátať aj s tým, že mnohé problémy sú pred nami už dnes. Ich riešenie treba formulovať perspektivne, aby zodpovedali budúcej deľbe kompetencii. Ako konkrétny príklad by som uviedol situáciu v zabezpečení výchovy robotníckeho dorastu, k riešeniu ktorého sa akoby nikto nehlásil. Predĺženie základnej školskej dochádzky o jeden rok situáciu nerieši, iba ju zakonzervovalo! Ak nedôjde k rapídnej zmene, nezamestnanosť budeme zakladať už v prípade dospievajúcej generácie.

Preto sa prihováram za to, aby v nevyhnutnom prechodnom období bolo vždy jasné, kto, od koho a aké kompetencie preberá a nedošlo pri tom nikde k vytvoreniu vákua. Konečným cieľom by malo byt, aby novokoncipované orgány štátnej správy a miestnej samosprávy pracovali skutočne lepšie ako terajšie národné výbory. V tom prípade by mali teda vznikat vtedy, keď budú pre ich úspešnú prácu vytvorené aj príslušné podmienky. K takémuto úspechu by určite pomohlo aj to, keby vláda dala garancie, že v budúcich úradoch štátnej správy nájdu uplatnenie aj pracovnici terajších národných výborov.

Pripravované reformy na tomto úseku sa týkajú prakticky celého obyvateľstva. Považujem preto za nevyhnutné, aby sa k pripravovaným zmenám na tomto dôležitom úseku mohla vyjadriť aj verejnosť, aby sa pripomienky občanov v maximálne možnej miere zohľadňovali a aby obyvatelia na túto zásadnú reformu boli dobre pripravení.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem poslancovi Zselenákovi. Vystúpi poslanec Roman Hofbauer. Pripraví sa poslanec Ivan Hudec.

Poslanec R. Hofbauer: Roman Hofbauer, volebný obvod Bratislava, Verejnosť proti násiliu. Vážený pán predseda, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky načctlo dostatočne širokú a primerane hlbokú perspektívu cieľov rozvoja našej republiky pre najbližšie obdobie.

Dovoľte, aby som na zastavil pri niektorých zámeroch, a to hlavne z aspektu rozvoja a postavenia Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska. V uplynulých rokoch nášmu mestu sa prisudzoval predikát krásavice na Dunaji. Vieme, a dnes to môžem povedať naplno, že ide o krásavicu veľmi ošarpanú a smrteľne chorú. Početné vystúpenia skupín obyvateľov upozorňujú na fakty, ktoré sa v uplynulých rokoch starostlivo tajili alebo hlboko skresľovali. Ekológia mesta, zanedbané školstvo a zdravotníctvo, nevyvážený urbanistický rozvoj mesta na ohromnom území pri rozpadávajúcom sa historickom jadre mesta a pri zdevastovanom centre, preťažená dopravná sústava, technicky zastaralé inžinierske siete, tu je náčrt problémov, ktoré urýchlene mapujeme s cieľom stanovenia diagnózy a urýchlenej terapie.

Riešenie týchto nahromadených problémov presahuje možnosti riešenia iba z postavenia mesta a preto bude nevyhnutné rad problémov posúdiť z pohľadu celoslovenskej ekonomiky. V najbližších dňoch preto predložíme na rokovanie vlády Slovenskej republiky rad závažných materiálov



Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP