Pátek 3. srpna 1956

(Pokračovanie v schôdzke 3. augusta 1956 o 9. hod.)

Predseda Kubač (cengá):

Otváram prerušenú 16. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať. Rozdaná bola táto tlač:

Zpráva právneho výboru o návrhu poslancov Milana Rázusa, Jána Šveca, Martina Hrašku, Michala Hatadáma a spoločníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplňuje zákon Slovenskej národnej rady o pracovnom a rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady.

Zpráva právneho výboru o návrhu poslancov Jozefa Tokára, Viery Pírkovej, Viktora Fuchsa a spoločníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o Zbierke zákonov Slovenskej národnej rady.

Začneme rokovať.

Druhým bodom rokovania je

rozprava o programovom vyhlásení Sboru povereníkov.

Oznamujem, že sa do rozpravy prihlásili títo poslanci:

Ján Krbavec,

Rudolf Benčurik,

Viktor Strmeň,

dr. Miloš Krno,

Ondrej Súlety,

Mária Vaculíková,

podpredseda František Déneš a

Pavol Hudec.

Dávam slovo prvému rečníkovi, poslancovi Jánovi Krbavcovi.

Poslanec Krbavec:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Naše zasadnutie Slovenskej národnej rady možno právom zaradiť medzi najvýznamnejšie udalosti v živote nášho žudu. Prerokúvame na ňom radostnú zprávu o prijatí ústavného zákona, ktorým sa rozširuje právomoc slovenských národných orgánov, Slovenskej národnej rady, Sboru povereníkov a jednotlivých povereníctiev.

Slovenská národná rada ako národný orgán štátnej moci na Slovensku vymenovala podža nového ústavného zákona po prvý raz Sbor povereníkov, ktorý predstúpil so svojím programovým vyhlásením.

Zákon o rozšírení právomoci slovenských národných orgánov, ktorý pred niekožkými dňami odhlasovalo Národné zhromaždenie, je prijímaný všetkým pracujúcim žudom miest a dedín s neobyčajným nadšením. Náš žud chápe, že uplatňovanie tohto ústavného zákona podstatnou mierou prispieva k upevneniu nerozborného bratstva našich národov, jednoty a celistvosti našej žudovodemokratickej republiky. Ústavný zákon je praktickým uplatnením marxisticko-leninských zásad národnostnej politiky v našich československých podmienkach, je dôkazom rozvoja a upevnenia nášho spoločenského zriadenia, neustáleho prehlbovania socialistického demokratizmu.

Rozšírenie právomoci slovenských národných orgánov nie je a nemôže byť vecou formálnou. Vyplýva z požiadaviek a potrieb ďalšieho rozmachu hospodárstva a kultúry na Slovensku. Jeho hlavným zmyslom je to, že uvožňuje širokú cestu tvorivým silám žudu, jeho iniciatíve a je nástupom k ešte rýchlejšiemu napredovaniu na našej ceste k socializmu. Rozsiahla zodpovednosť za ďalší vzostup hmotnej a kultúrnej úrovne žudu prechádza na slovenské národné orgány, ktoré, ako vyplýva z vyhlásenia Sboru povereníkov, sa tejto zodpovednej úlohy ujímajú.

V našom hospodárstve máme ešte veža skrytých rezerv, nie sú dostatočne využité prírodné bohatstvá, i keď sme v uplynulých rokoch dosiahli radostné výsledky. Treba dosiahnuť ďalší rýchlejší vzostup výrobných síl, ich správne rozmiestňovanie v rámci jednotného hospodárstva našej republiky, neustále usilovať o odstraňovanie hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho zaostávania za vyspelejšími českými krajinami. V tom je vežké poslanie našich slovenských národných orgánov, ktoré za aktívnej účasti všetkého pracujúceho žudu a pod vedením osvedčenej vedkyne, Komunistickej strany Československa, toto svoje poslanie úspešne splnia.

Rozšírenie právomoci slovenských národných orgánov ešte viac posilňuje vedomie proletárskeho internacionalizmu a socialistického vlastenectva v našom pracujúcom žude. Toto vedomie má svoje hlboké korene ako v dávnej histórii bojov našich národov, tak i v rokoch úspešnej industrializácie Slovenska, uskutočňovanej za bratskej pomôcť českej robotníckej triedy a pracujúceho žudu.

Pracujúci žud Slovenska dosiahol od oslobodenia slávnou Sovietskou armádou prenikavé úspechy v rozvoji hospodárstva a kultúry, lebo sa opieral o bratskú pomoc českej robotníckej triedy a pracujúceho žudu. Vďaka tejto pomoci sa zmenilo Slovensko na nepoznanie. Slovensko zaostalé, biedne, s vysokou nezamestnanosťou a vysťahovalectvom, vykorisťované Slovensko dedinskej chudoby a hrdlačenia je dnes krajinou vyspelého priemyslu, napredujúceho požnohospodárstva, krajinou kvitnúcou a šťastným domovom nášho žudu. V našich dolinách vyrástli stovky nových fabrík, spútavame predtým ničivé a dravé toky riek a využívame ich silu na poháňanie kolies našich fabrík a na výrobu tepla a svetla pre naše príbytky. Malí a strední rožníci nachádzajú svoje miesta v JRD, s ktorými sa mení tvárnosť našich dedín a život pracujúceho rožníctva. Nie je zriedkavým zjavom, že v domácnostiach družstevníkov vidíme nové bytové zariadenia - práčky, žadničky, rádiá, motocykle a na mnohých miestach autá a iné vymoženosti, ktoré svedčia o rastúcej životnej úrovni. Široká sieť traktorových staníc pomáha družstevníkom a rožníkom zvyšovať požnohospodársku výrobu, odstraňovať hrdlačenie a zvyšovať ich príjmy. Ruka v ruke s rozvojom hospodárstva dochádza k nebývalému rozmachu kultúry a vedy. Tisíce presvedčivých faktov hovorí jasnou rečou, že šťastná budúcnosť Slovenska je v nerozbornej jednote s pracujúcim žuďom českých krajín a v stále mohutniacej československej socialistickej vlasti.

Náš žud právom očakáva po rozšírení právomoci a zodpovednosti slovenských národných orgánov i podstatné zlepšenie ich práce. Odstránením nadmernej centralizácie vo vzťahu povereníkov k ministrom bude možné rýchlejšie a pružnejšie odstraňovať nedostatky, ktoré sa vyskytujú v práci jednotlivých rezortov. Je však potrebné, aby súdruhovia povereníci a ostatní vedúci pracovníci povereníctiev hlbšie poznali ťažkosti, s ktorými sa stretávanie v našich závodoch a dedinách, a operatívne ich riešili, aby plne využívali a uplatňovali právo rozhodovania, zakotvené v ústavnom zákone. Tak sa bude neustále posilňovať dôvera pracujúceho človeka v naše národné orgány.

Nemožno prehliadať napríklad i niektoré také nedostatky, ktoré sa zdajú byť naoko nepatrné, ale v skutočnosti nám spôsobujú veža zla. Uvediem príklad z môjho volebného obvodu. Ide konkrétne o neutešený stav objektov pri Dobšinskej žadovej jaskyni, ktorá je hodne navštevovaná pre svoju neobyčajnú krásu nielen návštevníkmi z celej republiky, ale aj zo zahraničia. Z hžadiska hygieny je tam naprosto nevyhovujúci stav. Úsilie ONV v Rožňave o nápravu nedostatkov vlastnými silami bolo bezúspešne. Jednanie o poskytovanie potrebných prostriedkov sa dosiaž nestretlo s patričným porozumením. Rovnako Povereníctvo obchodu nie dosť pružne rieši otázku plynulého zásobovania pracujúcich Rožňavského okresu. Bolo by správne, keby si Povereníctvo obchodu lepšie všímalo signály, ktoré mu dochádzajú, preverovalo si stav v zásobovaní jednotlivých oblastí, zvlášť tam, kde turistický ruch zvyšuje nároky na obchodnú sieť.

Sústavný styk vedúcich hospodárskych pracovníkov s pracujúcimi, poznávanie ich ťažkostí a problémov umožní rýchlejšie prekonávať nedostatky, spôsobené malou iniciatívou a nedostatočným vedomím zodpovednosti ako na povereníctvach, tak i na KNV a ONV. V krajoch a okresoch pracuje mnoho statočných, obetavých pracovníkov, ktorí majú však menej skúseností a preto potrebujú väčšiu pomoc a radu zhora. Vežmi správne to vyjadril na zasadnutí ÚV KSS prvý tajomník s. Bacílek, keď povedal, že "viacej práv znamená i viac zodpovednosti". Toto si musíme uvedomiť my všetci, poslanci i všetci zodpovední pracovníci.

Rovnako i na Slovenskú národnú radu a na nás, poslancov, sú položené pri rozšírenej právomoci ďaleko vyššie nároky. Nestačí len prijímať uznesenia a zákony, ale treba ich pracujúcim vysvetžovať a ich plnenie kontrolovať. V tom zmysle sa zvyšuje zodpovednosť nás, poslancov, ako i SNR pred našimi voličmi. Avšak ďaleko viac treba zlepšiť i styk s voličmi, vypočuť názory a pripomienky pracujúcich, nenechať ani jednu otázku nezodpovedanú, ani jednu spravodlivú požiadavku nevybavenú. Vo výboroch i na plénach musíme viac a konkrétnejšie poukazovať na nedostatky a požadovať ich odstránenie a na mieste i sami prispievať k zjednaniu nápravy.

Vyhlásenie Sboru povereníkov plne vyjadruje záujmy nášho žudu a zasluhuje našu plnú podporu. Úlohy, ktoré si stavia Sbor povereníkov, či sú to už úlohy na úseku priemyslu, požnohospodárstva, stavebníctva, dopravy alebo na iných úsekoch, nie sú úlohy malé, a preto vyžadujú plnú a aktívnu účasť celej robotníckej triedy, pracujúceho rožníctva a pracujúcej inteligencie pri ich plnení. Náš žud skladá v nový Sbor povereníkov plnú dôveru, a preto bude úlohy, vytýčené v tomto programe ako i smerniciach pre druhú päťročnicu so všetkým nadšením, iniciatívou a obetavosťou uskutočňovať. Nikdy v minulosti si nemohol náš žud v čele s našimi žudovými orgánmi postaviť také smelé plány a jasné perspektívy. Je cťou pre všetkých nás, že slovenský žud prispieva čestným podielom k úspechom žudu celej republiky. S každým víťazstvom, ktoré dosahujeme pri výstavbe socializmu v našej vlasti, upevňuje sa vec socializmu v celosvetovom merítku, razíme cestu pokroku žudstva a svetového mieru. Pričiňme sa preto všetkými silami, aby naše národné orgány, vybavené širokou právomocou, úspešne splnili svoje poslanie, aby doviedli náš žud k novým víťazstvám pri plnení úloh druhej československej päťročnice. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem poslancovi Krbavcovi za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Rudolfovi Benčurikovi.

Poslanec Benčurik:

Vážená Slovenská národná rada!

Rozšírenie právomoci slovenských národných orgánov podža nového ústavného zákona je bezprostredným výsledkom celoštátnej konferencie vedúcej sily Národného frontu Čechov a Slovákov - Komunistickej strany Československa a znamená vežkú dôveru v mravnopolitickú vyspelosť nášho žudu. Je presvedčivým dokumentom našej správnej národnostnej politiky. Po obrovskej hospodárskej, finančnej, technickej a politickej pomoci pri industrializácii Slovenska dostáva sa našim národným orgánom právo vykonávať štátnu moc na Slovensku. Tento významný čin v našom spoločenskom živote treba chápať ako logický dôsledok tých vežkých premien, ktoré Slovensko od oslobodenia prekonalo. Znamená ďalšie prehĺbenie demokratizácie nášho spoločenského zriadenia, sleduje ďalší hospodársky a kultúrny rozmach Slovenska a prispeje k ďalšiemu upevneniu bratských zväzkov medzi slovenským a českým národom.

Rozšírenie právomoci slovenských národných orgánov súčasne znamená i zvýšenú zodpovednosť nás všetkých. Pre nás, poslancov, z toho vyplýva, že budeme musieť pocit zodpovednosti vštepovať do sŕdc a vedomia aj našich voličov. Doteraz sme svojou vysvetžovacou prácou vo volebných obvodoch zabezpečovali plnenie všetkých úloh. Odteraz nás čaká práca oveža vážnejšia. Súčasne ponesieme zodpovednosť za tvorenie a odhlasovávanie mnohých zákonov, ktoré náš hospodársky život budú riadiť. Musíme si ešte viac než doteraz uvedomiť, že sme strážcovia ústavy a zákonov, činitežmi, ktorí musia sledovať, ako sa zákony a nariadenia predvádzajú do praxe, ako sa v praxi prejavujú. Súčasne musíme dbať o to, aby naši voliči zákony a nariadenia správne chápali a správne im porozumeli. Týmto preukážeme dobrú prácu, ktorá bude znamenať vežkú pomoc pri vytváraní nového vzájomného pomeru medzi Sborom povereníkov a Slovenskou národnou radou. Dnes si musíme zvlášť uvedomiť skutočnosť, že sme sborom, ktorý je nositežom štátnej moci na Slovensku, a preto sme povinní pomáhať orgánom, ktoré sú výkonom štátnej moci na Slovensku poverené.

Význam prijatých opatrení na zvýšenie právomoci slovenských národných orgánov a posledné opatrenia našej vlády o ďalšej decentralizácii právomoci na národné výbory a o riadení národných podnikov musí sa bezpodmienečne odraziť i v našej poslaneckej činnosti.

V rozvoji nášho Bratislavského kraja docielili sme za posledné obdobie pekné úspechy vo všetkých odvetviach nášho hospodárskeho života. Tak v priemysle nášho kraja splnili sme plán priemyselnej výroby za I. polrok 1956 na 100.9%, pričom hodnota priemyselnej výroby dosiahnutá v tomto polroku je o 69% vyššia, ako bolo v tom istom období minulého roku.

Najlepšie plnenie plánu priemyselnej výroby v prvom polroku dosiahli podniky Ministerstva presného strojárenstva, ktoré splnili plán na 107.2%, podniky potravinárskeho priemyslu splnili plánované úlohy na 104.3%, podniky chemického priemyslu na 102.5% a spotrebného priemyslu na 102%.

Tieto podniky predstavujú podstatnú časť priemyslu v našom kraji, nakožko sa svojím spoločným objemom priemyselnej výroby podiežajú vyše 61% na celkovej výrobe kraja za prvý polrok 1956. Vo výrobe najdôležitejších výrobkov v kraji zasluhuje pozornosť pekné plnenie plánu vo výrobe tehál na 106.9%, cementu na 103.5%, elektriny na 101.9%. Uspokojivé splnenie plánu ukazuje sa i vo výrobe mäsa na 102% a bravčovej slaniny dokonca na 106.7%.

Za úspechy, ktoré sme dosiahli v plnení plánovanej produkcie za prvý polrok 1956, vďačíme predovšetkým zvýšenej produktivite práce, zlepšovaniu organizácie práce, dobrému zorganizovaniu socialistického súťaženia v závodoch a dobrému plneniu socialistických záväzkov zo strany našich pracujúcich. Je to bezpochyby krásny úspech nášho kraja. Popri týchto pozoruhodných úspechoch zaostáva náš kraj v plnení predpísaného plánu priemyselnej výroby na takých dôležitých úsekoch, ako je ťažké strojárenstvo, ktoré splnilo plán len na 97%, ďalej v odvetví hút a rudných baní vykazuje plnenie plánu 98.3%, podniky na úseku požnohospodárstva a lesného hospodárstva splnili plán na 99.7%, podniky miestneho hospodárstva na 96.2%, podniky sektora Ministerstva automobilového priemyslu a požnohospodárskych strojov dokonca iba na 95.2%. V podnikoch týchto odvetví zaostáva náš kraj predovšetkým vo výrobe škridiel, vápna, ďalej mäsových výrobkov, margarínu a pšeničnej múky.

Vežká zodpovednosť, ktorá sa dostáva prijatím ústavného zákona o zvýšení právomoci slovenských národných orgánov celému pracujúcemu žudu Slovenska, všetkým funkcionárom Slovenského národného frontu i nám, poslancom Slovenskej národnej rady, nás zaväzuje urýchlene odstrániť všetky nedostatky aj v nateraz zaostávajúcich úsekoch. Chcem ešte poukázať na jeden vežmi nepríjemný zjav v našom kraji. Pripomínam, že možnosť jeho odstránenia je úplne v našich rukách. V uplynulom polroku vymeškalo sa z práce do 290.000 dní pre rôzne príčiny, v mnohých prípadoch neodôvodnene. Tisícky vymeškaných hodín z práce bolo neospravedlnených, tisícky hodín pracovného vožna povolili podnikoví riaditelia. Stovky dní sa zameškalo čakaním na prísun materiálu. Aj keď podstatnú časť z práce vymeškaných dní zapríčinila práceneschopnosť z titulu choroby, predsa zostáva vysoké číslo neodôvodnenej absencie, ktorú treba pripísať na účet nedostatočnej kontroly, zlej organizácie práce a zbytočnej povožnosti riaditežov podnikov. Tento počet neodpracovaných dní je rezerva, ktorú sme nenávratne stratili. To je iste povážlivý zjav a nazdám sa, že v budúcnosti takto hospodáriť nebudeme môcť.

Aj na úseku požnohospodárskej výroby docielili sme v našom Bratislavskom kraji významné úspechy. Od lanského júnového zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa vstúpilo do JRD 4.461 nových členov. Malí a strední rožníci založili si 41 nových JRD a začali spoločne hospodáriť na vyše 17.700 hektároch pôdy. Prevahu spoločného hospodárenia v našom kraji vidieť i z toho, že z krajsky plánovaných závodov 52.5% všetkej požnohospodárskej pôdy vlastnia JRD. Hospodárenie družstiev sa oproti minulému roku podstatne zlepšilo. V prvom štvrťroku splnili JRD svoje dodávkové povinnosti, plnili si ich aj v druhom štvrťroku, a preto dosahujú aj vyššie tržby ako vlani. Oproti minulému roku sa v družstvách značne zvýšil príjem zo živočíšnej výroby. Do nedelitežného fondu si naše JRD uložili vyše 1,200.000 korún, kým v minulom roku si za toto obdobie uložili len 106.500 Kčs.

Intenzívnejšie a rozumnejšie hospodária aj malí a strední rožníci, čo sa odráža aj na zvyšovaní ich životnej úrovne a na ich bližšom a správnejšom vzťahu k našim JRD.

Pri vykonávaní našej poslaneckej činnosti, pri styku s našimi družstevníkmi a rožníkmi na každom kroku vidíme, ako stúpajú ich požiadavky, najmä po zvýšení a zdokonalení mechanizácie v rastlinnej a živočíšnej výrobe. V mechanizácii na úseku živočíšnej výroby musíme pridať.

Pamätáme sa vežmi dobre, že ešte pred niekožkými rokmi sa naši rožníci pozerali na nové stroje s nedôverou. A dnes aký je to už vežký rozdiel. V tohoročnej žatve pracuje na poliach v našom kraji okolo 700 kombajnov. Ba stáva sa, že aj súkromný rožník príde na družstevné pole a prosí, aby aj jeho parcelu pokosili kombajnom. Keď je na to čas, samozrejme sa mu vyhovie. Aj takto naše JRD získavajú ďalších rožníkov pre socializáciu dediny.

Význam mechanizácie požných prác zvýrazňujú aj pekné výsledky, ktoré dosiahli naše tri okresy: Senec. Bratislava-mesto a Šamorín, ktoré už splnili plán výkupu obilia. V okrese Senec, ktorý splnil plán ako prvý v republike, skosili a vymlátili kombajnami 86% všetkých obilnín. A naproti tomu zaostávajú v žatve najmä v tých okresoch, kde sa viac orientovali na žatvu samoviazačmi. Spomínam si, keď som chodil ešte za bývalej kapitalistickej Československej republiky do Seneckého okresu ako požnohospodársky robotník na žatvu, že žatva tu trvala aj za dobrého počasia až do konca augusta. Z toho vidieť, že žatvu a mlatbu možno skrátiť len na scelených družstevných poliach za výdatnej pomoci strojov tak, ako to urobili v Seneckom okrese. V tejto súvislosti chcem vyzdvihnúť prácu kombajnistov z Čiech, ktorí nám aj v tohoročnej žatve vežmi pomohli. Mali dobre opravené stroje, pracovali k najväčšej spokojnosti našich družstevníkov a jednotlivo hospodáriacich rožníkov. Ich kombajny sú vo vzornom poriadku, robia na nich pravidelnú údržbu, a preto i straty na obilí sú minimálne. No, nezaostali za nimi ani naši najlepší kombajnisti. Bratsky si vymieňali skúsenosti, a tak urobili dobré meno spoločnému hospodáreniu a kombajnovej žatve, v čom máme ďalší argument pre získavanie malých a stredných rožníkov do JRD. Mnohí naši kombajnisti mali by sa však od nich podučiť, ich poznatky prevziať a najmä osvojiť si ten ich vysoko kladný vzťah ku strojom.

Je vežmi potešitežnou skutočnosťou, že v našom kraji vzrástli i plánované stavy hovädzieho dobytka. V družstevných hospodárstvách pribudlo v tomto roku asi 3.000 kusov hovädzieho dobytka, čo znamená, že sme plánované stavy prekročili. Tým sa naše družstvá hospodársky upevňujú a odzrkadlí sa to i na ich hospodárení v najbližšej budúcnosti. Už teraz mnohé JRD načas plnia dodávky mlieka a veža predávajú aj na štátny nákup. Vežmi sa zlepšila aj situácia v chove ošípaných. V mnohých JRD sa osvedčil vykŕm hovädzieho dobytka na jatočné účely, čo vežmi prispeje k zásobovaniu mäsom. Organizačná práca JRD, výsledky, ktoré družstvá dosahujú v rastlinnej a živočíšnej výrobe, sú vežmi dobrou zbraňou pre našich politických pracovníkov a značne nám pomôžu pri plnení úlohy, ktorú si vytyčujeme do budúcna. Našou spoločnou úlohou bude zakladať v ďalších našich obciach JRD, menšinové a slabšie hospodáriace družstvá upevniť a rozšíriť ich členskú a materiálnu základňu. Takto pomôžeme našim malým a stredným rožníkom zbaviť sa ťažkej práce na drobných políčkach, zvýšiť zásoby v štátnych fondoch a zvýšiť tak životnú úroveň nielen našej dediny, ale všetkého nášho pracujúceho žudu.

Bude záležať na nás, poslancoch, ako budeme vedieť pristupovať k našim voličom, ako budeme medzi nimi pracovať a s nimi spolupracovať.

Ústavný zákon o rozšírení právomoci slovenských národných orgánov je prejavom vežkej dôvery, ktorú naša žudovodemokratická vlasť a jej pracujúci žud dáva nám, poslancom Slovenskej národnej rady. Širšia právomoc slovenských národných orgánov nás i všetok slovenský žud zaväzuje k ďalšej, ešte tvorivejšej práci pri budovaní socializmu v našej drahej československej vlasti, k budovaniu šťastia nášho žudu a k obrane svetového mieru. V zmysle programového vyhlásenia predsedu Sboru povereníkov my, poslanci Slovenskej národnej rady, v pevnej národnofrontovskej jednote rozvinieme najšžachetnejšie úsilie, aby Slovensko v jednotnej Československej republike mohutnelo, stalo sa bohatším a kultúrne vysoko vyspelým, aby celá naša vlasť svornou spoluprácou Slovákov, Čechov a všetkých našich občanov prekvitala ako jedna z najkrajších a najšťastnejších krajín na svete.

Slovom i príkladnou prácou budeme rozvíjať všetky sily slovenského žudu do plnenia úloh v druhej päťročnici vo vedomí, že len dobre vykonaná plánovitá práca zvýši hmotnú a kultúrnu úroveň nášho žudu, posilní našu bratskú jednotu s českým národom, upevní našu družbu so Sovietskym sväzom a s celým mierovým táborom, s žuďmi dobrej vôle a mierovej práce na celom svete.

Preto vítame programové vyhlásenie predsedu Sboru povereníkov, za ktoré budenie hlasovať a pri jeho uskutočňovaní prispievať statočným podielom usilovnej práce. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem poslancovi Benčurikovi za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Viktorovi Strmeňovi.

Poslanec Strmeň:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

V programovom vyhlásení nového Sboru povereníkov sme počuli o úlohách, ktoré nás čakajú v najbližšom období a ktoré vyplývajú z druhého päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva našej republiky. Po prijatí nového ústavného zákona si ešte viac uvedomujeme vežkú zodpovednosť za ich splnenie. Úspechy, ktoré sme doteraz dosiahli pri plnení úloh výstavby socializmu, nás musia naplňovať radosťou a hrdosťou. Veď tieto výsledky obetavej práce našich robotníkov, družstevníkov, rožníkov i našej inteligencie svedčia o tom, ako náš žud vyrástol, nadobudol nové socialistické uvedomenie, ako sa jeho bojové odhodlanie - tak jasne vyjadrené v Slovenskom národnom povstaní, dať za svoju Československú republiku keď treba aj životy - premenilo na odhodlanie zabezpečiť usilovnou prácou to, čo sme si za bratskej pomoci osloboditežskej Sovietskej armády vybojovali, a doviesť do víťazného konca boj za socializmus a za mier.

Že je to pravda, to vieme my, poslanci, ktorí sme stále v styku so svojím žudom. Vieme o úsilí našich robotníkov, ktorí zabezpečujú plnenie plánu niekedy aj za vežmi ťažkých podmienok, pri rýchlych zmenách v programe, v zaostávaní dodávok strojov, materiálov a pod. Uhožné bane v Potri napr. sú svedkami nie jedného činu robotníkov, technikov a inžinierov pri zabezpečovaní plnenia plánu, ktorý možno kvalifikovať ako čin, vyplývajúci z hlbokého socialistického vlastenectva.

Tak isto družstevníci, funkcionári JRD, ktorí organizujú požnohospodársku vežkovýrobu na scelených lánoch, boria sa s ťažkosťami, s nepochopením zaostalejších členov, s prekážkami nepriatežov skrytých i otvorených.

V tomto boji nám žudia rýchlo vyrastajú. Z predsedov a iných funkcionárov JRD sa stávajú skvelí organizátori a žudia, ktorí si vedia poradiť v najzložitejších situáciách.

Chcem vyzdvihnúť aj pomoc našich vedeckých pracovníkov požnohospodárstvu. Vígžašský výskumný ústav Akadémie vied napríklad je známy široko-ďaleko u družstevníkov. Jeho pracovnici vežmi obetavo pomáhajú rožníkom a jednotným rožníckym družstvám všade tam, kde ich o pomoc požiadajú.

Napriek tomu však odborná pomoc je to, čo najviac potrebujú naše družstvá popri politickej podpore a pomoci.

Chcel by som zdôrazniť, že náš žud je dostatočne pripravený splniť a prekročiť úlohy našej druhej päťročnice. Pôjde tu o to, zvládnuť úlohy riadenia nášho hospodárstva, podstatne zlepšiť organizátorskú a výchovnú prácu národných výborov. Veď to budú národné výbory, kde sa sústredia problémy pri uskutočňovaní všetkých úloh. Od ich schopnosti riešiť ich bude závisieť najviac.

Prácu národných výborov poznáme my, poslanci, zo svojej poslaneckej praxe dostatočne. Čomu najviac - popri inom - bude treba ešte učiť najmä naše miestne národné výbory, to je predovšetkým nový pohžad na úlohy a požiadavky - naučiť vidieť okrem úloh miestneho záujmu úlohy významu celoštátneho. Úlohou nás, poslancov, je vedieť práve tieto veci vežmi jasne a správne vysvetžovať. Veď či každý z nás, poslancov, by nebol najradšej, keby sa mohlo v každej obci nášho volebného obvodu čo najviac budovať? A predsa práve poslanec musí vedieť správne odôvodniť, prečo práve v susednom okrese sa stavia fabrika, a nie v mojom volebnom obvode, ak to tak vyžaduje celoštátny záujem.

Budeme však žiadať od súdruhov povereníkov, aby ich rozhodnutia nielen v otázkach investícií, ale vo všetkých dôležitých otázkach zabezpečovania výstavby socializmu, o ktorých budú rozhodovať s konečnou platnosťou, vychádzali ozaj z vedeckého, podrobného a objektívneho poznania situácie. V orgánoch Slovenskej národnej rady im v tom chceme aj my, poslanci, nielen prísnou súdružskou kritikou, ale aj konkrétnymi návrhmi a priložením rúk k dielu čo najúčinnejšie pomáhať.

I na adresu našich národných výborov a ich funkcionárov chcem povedať niekožko otvorených slov. Významné uznesenia celoštátnej konferencie KSČ a ÚV KSS, ktoré sú ďalším dejinným medzníkom vo vývoji našich miestnych orgánov štátnej moci, národných výborov, podstatne zvyšujú ich úlohy, zvyšujú ich právomoc a zodpovednosť za plnenie i tých úloh, ktoré dosiaž plnili a za ktoré boli zodpovedné ministerstvá, povereníctva a iné centrálne úrady a orgány. Je to zodpovednosť nie malá.

Národné výbory vo svojej činnosti už dokázali, že sú schopné prevziať na seba túto vežmi významnú úlohu. Je známe, že už v roku 1918 boli na našom území pod vplyvom Vežkej októbrovej socialistickej revolúcie vytvorené národné výbory a tieto už vtedy pristupovali k uskutočňovaniu spravodlivých požiadaviek pracujúcich. Buržoázna vláda sa však postarala o zlikvidovanie týchto revolučných orgánov a nastolila sebe oddaný byrokraticko-policajný aparát, ktorý spožahlivo chránil a upevňoval triedne panstvo nad pracujúcim žudom. Aj v ťažkých dobách hitlerovskej okupácie náš žud, vedený Komunistickou stranou Československa, začal vytvárať národné výbory ako revolučné orgány boja proti fašistickým votrelcom. Takto vznikla v roku 1941-1942 široká sieť revolučných národných výborov, orgánov národnooslobodzovacieho boja, ktoré najmä v Slovenskom národnom povstaní zohrali vežkú úlohu. Po oslobodení našej vlasti od fašistickej nadvlády boli národné výbory vybudované na celom území nášho štátu a zásady ich činnosti boli včlenené do Košického vládneho programu. Takto sa vytvoril základ národných výborov ako žudových orgánov s najširšou právomocou a bola do života uvedená myšlienka súdruha Klementa Gottwalda, ktorý povedal, že myšlienka národných výborov je vežká a demokratická.

V povojnových rokoch národné výbory usilovne uskutočňovali organizátorské úlohy pri obnove vojnou zničeného hospodárstva a v slávnych februárových udalostiach v roku 1948 sa neochvejne postavili na ochranu revolučných vymožeností pracujúceho žudu. Po roku 1948 a najmä po vožbách v roku 1954 národné výbory a ich členovia s ešte väčšou iniciatívou organizovali široké masy pracujúcich do plnenia úloh päťročného plánu a zapájali ich do činnosti na správe štátu. Všetky tieto významné skutočnosti svedčia o tom, že národné výbory v súčasnom období sú schopné na seba prevziať ešte väčšie úlohy a opierajúc sa o pomoc, iniciatívu a dôveru širokých más pracujúcich, tieto úlohy aj čestne plniť. Významné zmeny v organizácii a v práci národných výborov, ktoré sa majú uskutočniť realizovaním uznesenia celoštátnej konferencie KSČ, budú mať rozhodný vplyv na obsah ich práce a na činnosť každého ich člena. Očakáva sa predovšetkým, že náplň prerokúvaných otázok na zasadnutiach národných výborov všetkých stupňov bude konkrétnejšia a úplnejšia. Toto si však vyžiada, aby členovia národných výborov boli hlbšie o veciach oboznámení, rozširovali svoje znalosti, a tak zodpovednejšie pristupovali k riešenú hospodárskych a kultúrnych otázok.

Zlepšenie činnosti národných výborov predpokladá iniciatívnejšiu a zodpovednejšiu prácu každého člena národného výboru vo volebnom obvode, odbornejšiu prácu v stálych komisiách a väčšie využívanie sborov aktivistov z radov odborníkov. Bude treba vynaložiť omnoho viac úsilia zo strany členov, najmä však funkcionárov, aby sa zvýšila úroveň rokovania zasadaní národných výborov, schôdzok ich rád a aby ich uznesenia sa stali záväznými smernicami nielen pre prácu členov, komisií, rád, ale aj výkonných orgánov a národnými výbormi riadených podnikov a organizácií. Oveža väčšiu pozornosť a starostlivosť bude treba venovať zo strany krajských národných výborov problémom riadenia okresných národných výborov a zo strany týchto poskytovaniu účinnejšej pomoci miestnym národným výborom. Miestne národné výbory, najmä na dedinách, očakávajú ďaleko väčšiu pomoc od okresných národných výborov. Táto skutočnosť kladie zvýšené nároky na členov národných výborov vyšších stupňov, na aparát rád národných výborov a na inštruktorské sbory, najmä však na inštruktorov ONV, ktorí sú priamymi pomocníkmi v práci miestnych národných výborov. Chystaná decentralizácia a rozširovanie právomoci národných výborov všetkých stupňov nie je úlohou jednorazovou a budeme ju robiť v chode zabezpečovania ďalšieho hospodárskeho a kultúrneho rozvoja našej vlasti. Takto sa uskutoční uvožnenie tvorivej iniciatívy nášho pracujúceho žudu, čo sa iste prejaví vo zvýšenom pracovnom úsilí pri plnení úloh našej druhej päťročnice.

V súvislosti s decentralizáciou a rozšírením právomoci národných výborov pôjde o zložitú problematiku zvyšovať a prehlbovať riadenie doterajších úsekov najmä v školstve, v kultúre, zdravotníctve a miestnom hospodárstve, ako i preberať riadenie ďalších úsekov, ako sú štátne majetky, strojno-traktorové stanice, výskum požnohospodárskych výrobkov, vodné hospodárstvo a niektoré odvetvia štátneho a družstevného obchodu. Rady národných výborov sa musia včas a dobre pripraviť na prevzatie riadenia týchto ďalších úsekov v zmysle uznesení strany a vlády.

Opatrenia, prijaté celoštátnou konferenciou KSČ, ktoré boli konkretizované v uzneseniach Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, najmä pokiaž sa týka zvýšenia právomoci slovenských národných orgánov, stavajú pred národné výbory zvýšené požiadavky. Je potrebné si uvedomiť, že tieto významné zmeny majú za ciež rýchlejšie tempo výstavby socializmu a sú významným organizačným opatrením k zabezpečeniu plnenia úloh na všetkých úsekoch národného hospodárstva, k zabezpečeniu sústavného zvyšovania životnej a kultúrnej úrovne všetkých pracujúcich.

Všetky tieto dejinné významné skutočnosti zaväzujú nás, poslancov Slovenskej národnej rady a všetkých členov národných výborov, vynaložiť ešte väčšie úsilie pre zlepšenie práce medzi svojimi voličmi. Musíme si pravdu povedať, že popri vežkých budovatežských a organizátorských úspechoch, ktoré sme v poslednom období dosiahli, je v našej činnosti, i v činnosti národných výborov ešte aj veža nedostatkov. Hlavné však je, že sme pevne rozhodnutí v záujme ďalších pracovných víťazstiev, v záujme pracujúcich, ktorí nás vyslali do orgánov štátnej moci, tieto nedostatky odstrániť a pričiniť sa ešte väčším podielom o dosiahnutie vytýčených ciežov v pláne druhej päťročnice.

Zvýšené úlohy si nesporne budú vyžadovať od národných výborov všetkých stupňov podstatné zvýšenie úrovne ich organizátorskej práce a zlepšenie doterajších jej metód a foriem.

Zo skúseností vieme, že najsprávnejšou a najúčinnejšou metódou práce, ktorá priniesla národným výborom úspech v plnení ich úloh, bolo a je tesné spojenie národných výborov a ich členov s žudom, sústavné opieranie sa o jeho iniciatívu a pomoc. Ten národný výbor, ktorý napríklad dobrou masovo-organizačnou prácou vedel si získať všetkých občanov, dosiahol nesporne kladné výsledky, dosiahol úspechy v plnení všetkých svojich úloh.

A toto bude a musí byť i v ďalšej práci národných výborov jedine správnou cestou k dosiahnutiu úspechov i pri plnení zvýšených úloh na základe decentralizácie.

Pôjde nám teraz o to, aby sme národným výborom poskytli účinnejšiu pomoc ako doteraz. Musíme im pomôcť zbaviť sa všetkého formalizmu v ich práci, aby mohli splniť v plnom rozsahu každú úlohu, zabezpečujúcu hospodársky a kultúrny rozvoj nášho žudu.

Som presvedčený, že terajšie významné rokovanie Slovenskej národnej rady sa stane podnetom nielen pre poslancov, ale i pre všetkých funkcionárov a členov národných výborov plniť lepšie a zodpovednejšie zverené im úlohy a verím, že tí povznesú prácu národných výborov na úroveň aj zvýšených úloh a pričinia sa o to, aby národné výbory sa stali opravdivými nositežmi a vykonávatežmi vôle nášho pracujúceho žudu, nie formálnymi, ale skutočnými miestnymi orgánmi štátnej moci. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem poslancovi Strmeňovi za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi dr. Milošovi Krnovi.

Poslanec dr. Krno:

Vážená Slovenská národná rada!

Na Liptovských holiach spievávali v dávnych časoch valasi pieseň o Jánošikovi. Pýtajú sa ho, kde má pokryté zlato. Jánošík, obdarený všetkým krásnym a šžachetným, čo náš žud vystieraný na derešoch nosil v srdci, odpovedá v piesni:

"Kde ho mám, tam ho mám,

v tajných sieňach Tatry,

však si ho tam nájde,

komu ono patrí.

Nebolo to moje,

nebude to vaše,

len toho, kto šabžu

za pravdu spáse."

A bola to robotnícka trieda, ktorá sa opásala šabžou za pravdu a ktorá vybojovala právo pre všetkých pracujúcich svojej vlasti na zlato nášho života, na slobodu na teplé žudské šťastie.

Zmenila sa do nepoznania tvár Slovenska. Omladla, zmúdrela, zmužnela. Včerajší pltník, vydaný na pospas vlnám, krotí dnes bujný Váh cementovými priehradami. Včerajší valach, ktorý sa triasol pred richtárom a medveďom, dozrel dnes na učeného agronóma a kráča s vypätou hruďou po družstevných poliach. Včerajší drotár z Oravy, zhrbený pod ťažkou krošňou, zamýšža sa dnes s narovnaným chrbtom nad mechanizmom stroja, ktorý vyrába gužkové ložiská.

Zvýšila sa hmotná a zvýšila sa aj kultúrna úroveň nášho žudu. Rastie smäd po vedomostiach, zocežuje sa politické uvedomenie pracujúcich. Vlny kultúrnej revolúcie prelievajú sa z miest do dedín, spájajú robotníkov, rožníkov a inteligenciu v jednotnej viere, vo viere v komunizmus. Mení sa kultúrna tvár Slovenska. Stačí letmý pohžad na jediný kraj, kedysi zaostalý, dnes priemyselný a vysoko kultúrny na Žilinský kraj. Tento kraj má dnes vo všetkých svojich školách vyše 97.000 žakov a 717 poslucháčov vysokých škôl. Jediný okres tohto kraja, liptovsko-mikulášsky, v ktorom bola pred oslobodením len jediná meštianka, jedno gymnázium a dvojročná škola pre ženské povolanie, má dnes 9 osemročných, jednu jedenásťročnú, jednu vyššiu priemyselnú, jednu dvojročnú hospodársku, jednu trojročnú zdravotnú a jednu hudobnú školu, pričom počet žiactva na vyšších stredných školách vzrástol o 13%. V celom kraji bolo pred oslobodením 51 kín, zatiaž, čo dnes je 125 štátnych kín stálych, 133 registrovaných premietacích aparátov osvetových zariadení a 26 putovných kín. Rádioprijímač je dnes bežnou vecou na Slovensku. Žilinský kraj má vyše 68.000 majitežov rádioprijímačov a miesto 64 miestnych rozhlasov pred oslobodením je ich dnes 252. V kraji je 506 knižníc, pričom stav čitatežov sa napr. v Liptovsko-mikulášskom okrese zväčšil za posledných päť rokov o 68%. 6 domov osvety v kraji, 138 osvetových besied, 254 osvetových izieb v porovnaní s 50 kultúrnymi domami za buržoáznej republiky nad slnko jasnejšie dokazujú, akými mížovými krokmi kráča naša kultúrna revolúcia.

S radosťou sme vypočuli v programovom vyhlásení Sboru povereníkov, prednesenom včera jeho predsedom s. Rudolfom Strechajom, bilanciu prvého polroku našej päťročnice. Slovensko splnilo polročný plán hrubej výroby na 101. 5%, hoci sa zvýšil objem priemyselnej výroby o 11 percent. Maloobchodný obrat vzrástol v tomto období o 8 percent a vklady obyvatežstva o ďalších 246 miliónov korún.

Spĺňa sa aj na našom Slovensku vežký Leninov sen o elektrifikácii. Od januára do júla rozsvietili sa v domoch 90 obcí elektrické žiarovky a v ich žiare miznú ako hmla na vode mátožné tône minulosti.

Kapitalizmus nepotrebuje širokú vzdelanosť a masová kultúrnosť žudí ho omína. Kapitalizmus sa čoraz viac bojí rozumu. Leží na chorej posteli a jeho život je svetu nepotrebný, je päsťou na oko zdravému rozumu a pokroku. Nie je už schopný tvorivého rozletu, vie iba žudí nakaziť pesimizmom, nenávisťou k zajtrajšku, neverou v človeka. Kapitalizmus nevie stráviť fronty vzdelaných žudí a preto nezamestnaný inteligent stáva sa bratom proletárovi a kráča s ním plece pri pleci proti vykorisťovaniu. Preto kapitalizmus škrtí školy a okypťuje právo žudí na rozvoj rozumu.

V akom oslepujúcom protiklade stojí proti zašlým nenávratným časom Slovenska smelý plán, o ktorom hovorí programové vyhlásenie Sboru povereníkov o zväčšení počtu kvalifikovaných kádrov, o možnosti celej našej mládeže miest a dedín bez rozdielu národnosti získať v dohžadnej budúcnosti úplné stredoškolské vzdelanie, pričom Sbor povereníkov - ako sme už počuli - pripravuje ďalší súhrn opatrení, aby kultúra plne slúžila žudu a prispievala k zvyšovaniu jeho úrovne. Náš žud víta tieto opatrenia, ako aj všetko čestné úsilie pracovníkov nášho kultúrneho frontu, ktoré pomôže rastu nového človeka, s vierou v múdrosť našej Komunistickej strany, s vierou v sile rozumu a žudskej vôle.

Úsek kultúry a školstva bude hrať v živote našej spoločnosti mimoriadne významnú úlohu a musíme mu venovať ešte väčšiu pozornosť. Politická moc na Slovensku je dnes pevne v rukách žudu, v rukách "jeho strany a vlády Národného frontu. Vyrástlo uvedomenie robotníckej triedy, a preto rozšírenie právomoci slovenských národných orgánov plne zodpovedá pomerom budovania socializmu v našej republike a deje sa v duchu učenia Marxa, Engelsa a Lenina. Na otázku národnostnú, ak chceme mať pred očami životné záujmy pracujúcich, nemôžeme sa dívať odtrhnuté od otázky budovania socializmu. Ústavné zmeny dávajú všetky možnosti pre urýchlenie tohto budovania a upevňujú družbu našich národov.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP