Středa 25. května 2005

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pavelka.

V. Pavelka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená vláda, podža § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra zdravotníctva pána Rudolfa Zajaca.

Vážený pán minister, zaujímalo by ma, v akom časovom období bude vypísané druhé kolo výberového konania na vydanie povolenia na prevádzku ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

Okres Námestovo vežmi urgentne potrebuje druhú ambulanciu záchrannej zdravotnej služby so sídlom v Zákamenom.

Až po otvorení tejto druhej ambulancie záchrannej zdravotnej služby bude totiž možné konečne dodržať zabezpečenie zdravotníckej pomoci do 15 minút od prijatia hlásenia o potrebe takejto pomoci. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Moja interpelácia smeruje k predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi vo veci dlhodobého neriešenia problémov zahraničných Slovákov.

Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás vo veci dlhodobého neriešenia problémov zahraničných Slovákov. Vyčítajú vám, pán premiér, že ste ich ako jediný ústavný činitež neprijali, aby vám osobne tlmočili svoje problémy a námety na ich riešenie, hoci predstavitelia Svetového združenia Slovákov v zahraničí vás viackrát o stretnutie písomne požiadali. Vyčítajú vám, pán premiér, že ste odmietli financovať tohtoročné Dni zahraničných Slovákov, ako aj Stálu konferenciu Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí. Vyčítajú vám, pán premiér, že Slovenská republika ako jediná z postkomunistických štátov neposkytuje svojim občanom žijúcim v zahraničí možnosť vožného príjmu verejnoprávnej Slovenskej televízie. Vyčítajú vám, pán premiér, že nemajú v Slovenskej televízii ani v Slovenskom rozhlase vlastnú reláciu, prostredníctvom ktorej by informovali slovenskú verejnosť o svojom živote, kultúre a ostatných aktivitách. Považujú to za nedodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania s príslušníkmi národnostných menšín a komunít v zahraničí a cítia sa diskriminovaní.

Zahraniční Slováci dlhodobo žiadajú aby vzťahy medzi nimi a Slovenskou republikou boli garantované na vrcholnej štátnej úrovni. Prečo nie je politická vôža zriadiť Úrad pre zahraničných Slovákov ako centrálnej štátnej inštitúcie s právnou subjektivitou, v ktorej by sa sústredili všetky materiálne, žudské a finančné zdroje rozptýlené po rezortoch? Za vzor nám kladú medzivládnu zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Vzťah maďarskej vlády k zahraničným Maďarom len na Slovensku predstavuje finančnú podporu vo výške 1 mld. forintov, čo je okolo 160 mil. Sk.

Nespokojnosť predstavujú aj s pomalým legislatívnym procesom pri stále nepredloženom vládnom návrhu zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, zákona, do ktorého vkladajú svoje nádeje na riešenie svojich problémov.

Zahraniční Slováci si vážia navýšenie finančných prostriedkov o 10 mil. Sk v štátnom rozpočte na rok 2005. Očakávajú, pán premiér, však viac nielen po finančnej stránke, ale aj v rovine politickej, kultúrnej a žudskej. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovožte, aby som interpelovala pána podpredsedu vlády Pála Csákyho.

Vážený pán podpredseda, obraciam sa na vás s interpeláciou týkajúcou sa nedoriešenia umiestnenia súsošia vierozvestov svätého Cyrila a Metoda v Komárne. V tejto súvislosti by som uviedla moju interpeláciu nasledovne.

Pred niekožkými dňami ste boli patrónom a hlavným rečníkom pri odhalení sochy hunského vodcu Attilu v Číčove. Znamená to, že ako podpredseda vlády pre žudské práva a národnosti sa zaujímate o takúto problematiku. Ak sa aktivizujete na akcii odhalenia pamätníka tak kontroverznej osobnosti, akou je podmanitež európskych národov, chcem sa opýtať, prečo sa nezaujímate aj o osud súsošia patrónov Európy svätého Cyrila a Metoda, ktorí sú nositežmi historicky overených európskych kultúrnych hodnôt.

Už na hodine otázok ste zaujali k tejto otázke stanovisko a povedali ste, že otázky umiestnenia pamätníkov sú vecou samospráv a vy ako podpredseda vlády nemáte v týchto veciach kompetencie. Samozrejme, toto, čo ste uviedli, je pravda. Pravdou je však aj to, že občania Číčova majú v demokratickej krajine právo stavať pamätníky, ako im to umožňuje zákon. Prečo však podobné demokratické práva upiera Matici slovenskej a upiera ich Mestské zastupitežstvo v Komárne, ktoré neumožní jej umiestniť na dôstojnom mieste súsošie patrónov Európy svätého Cyrila a Metoda?

Vážený pán podpredseda, interpelujem vás aj preto, že nie je celkom pravdou vaše tvrdenie na hodine otázok, že Matica slovenská porušuje zákon, keď si na priečelí svojej budovy umiestnila súsošie vierozvestov. Pamiatkový úrad a ostatné inštitúcie svoj súhlas na umiestnenie súsošia na budove Matice slovenskej dali, len primátor Bastrnák pol roka nezaujal k predmetnej veci stanovisko, hoci definitívny súhlas podmieňuje práve svojím stanoviskom. To je úžasná nelogickosť, keď niekto, kto vybavuje, povie, že nedá stanovisko, lebo určitý druh stanoviska, ktorý má dať on, nedá. Na základe tohto chýbajúceho súhlasu primátora Magistrát mesta Komárna udelil Matici slovenskej pokutu milión korún. Európski svätci teda nemajú právo stáť ani na vlastnom majetku Matici slovenskej? Ide o neuveritežné obštrukcie magistrátu, ktorý vytvára okolo súsošia už roky začarovaný, zdá sa, politický kruh. V iných prípadoch, keď ide o sochy maďarskej mytológie, sa postupuje inak. Napr. vo Vežkých Kapušanoch na postavenie pomníka vtáka turula na verejnom priestranstve nebolo potrebné nijaké stavebné povolenie.

Vážený pán podpredseda vlády, ste zodpovedný za menšinovú politiku v Slovenskej republike. Ako chcete medzi menšinami na Slovensku programovo vnášať ducha porozumenia a tolerancie v súlade s požiadavkami novej Európy, ku ktorej sa vo svojich prejavoch hlásite? Moja základná otázka, na ktorú čakám vašu odpoveď, je: Vážený pán podpredseda, ako vnímate roky trvajúci problém umiestnenia súsošia patrónov Európy ako ústavný činitež, ktorý sa osobne angažoval pri vztýčení trojmetrovej sochy hunského bojovníka? Aký máte názor na situáciu v Komárne, kde samospráva, ktorá je kompetentná rozhodnúť o tom, dodnes nerozhodla.

Ďakujem za pozornosť a odovzdávam písomnú podobu interpelácie.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Zároveň upozorňujem aj ostatných kolegov a kolegyne poslankyne, aby svoje interpelácie v písomnom prevedení odovzdali predsedovi Národnej rady. Ja splním si túto úlohu, preberám ich a odovzdám ich.

Budeme pokračovať, vystúpi pán poslanec Kolesár, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

E. Kolesár, poslanec: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podža § 129 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša.

Vážený pán minister, obraciam sa na vás v súvislosti s problémami financovania kompetencií prechádzajúcich na orgány samosprávy. Kompetencie, ktoré sú presúvané na orgány samosprávy, a z toho aj vyplývajúce povinnosti nie sú dostatočne finančne pokrývané. Nedostatočné zdroje spôsobujú problémy najmä v krajských mestách, kde dennodenne prichádzajú tisíce žudí za prácou, vzdelávaním, ale i vybavovaním rôznych povinností a podobne. Využívajú, samozrejme, kompletne služby miest od verejnej dopravy, komunikácií cez verejnú zeleň bez toho, aby prispievali na verejnú dopravu, na údržbu komunikácií, verejnej zelene, zneškodňovanie odpadov a pod., a to prostredníctvom miestnych daní. Mestá potom nedostatočné prostriedky nahrádzajú z vlastných zdrojov, dochádza k problémom v rozpočtoch, presúvajú sa financie z iných oblastí života miest a tie potom zase chýbajú v týchto oblastiach.

V kontexte uvedeného sa preto pýtam, akým spôsobom mienite riešiť problémy krajských miest. Pýtam sa, či dôjde k zmene koeficientov od januára 2006 tak, aby boli zohžadnené všetky rozhodujúce činnosti, ako aj rozsah služieb, a to najmä v oblasti verejnej správy, v oblasti dopravy, údržby komunikácií, komunálneho odpadu a v ďalších oblastiach. Pýtam sa, či mienite zohžadniť aj návrh na doplnenie kritérií pre rozdežovanie daní z príjmu fyzických osôb o ďalšie kritériá, a to služieb poskytovaných pre návštevníkov miest podža počtu lôžok v hoteloch a ubytovacích zariadeniach, ako aj služieb pre študentov podža ich počtu na dennom štúdiu. Ďakujem za odpoveď.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková, pripraví sa pán poslanec Mikuš.

ź. Mušková, poslankyňa: Vážená Národná rada, vážený pán podpredseda, na základe podnetov od dotknutých interpelujem pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Vážený pán minister, moja interpelácia sa týka postupu Slovenských telekomunikácií, po novom Slovak Telecomu, voči niektorým občanom, poberatežom služieb tohto podniku, ktorého väčšinový vlastník je Slovenská republika.

Slovak Telecom v poslednom čase rozposiela držitežom pevných telefónnych staníc oznámenia o vybavení požiadavky na zmenu volacieho programu. Zároveň nové faktúry už obsahujú túto zmenu. Problém nespočíva vo financovaní alebo v inom financovaní týchto služieb, ale v tom, že títo občania držitelia telefónnych pevných staníc o žiadnu zmenu volacieho programu nepožiadali. Na otázku týchto občanov smerom k Slovak Telecomu dostali odpoveď, že je v Slovak Telecome zmluva s ich podpisom, že je teda podpísaná dohoda.

Pán minister, ako je možné, a nie je to jeden takýto prípad, že bez vedomia držitežov pevných telefónnych staníc existujú takéto dohody, ako je možné meniť bez vedomia držiteža telefónnej stanice poskytovanú službu?

Mám dôkazy o tom, že toto sa deje. A verím teda, že to kladne vybavíte, aby sa tento problém neopakoval. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Mikuš a pripraví sa pán poslanec Cuper.

Pani poslankyňa Mušková, odovzdajte mi to písomne, prosím vás. Môžete mi to potom odovzdať, hej?

T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovožte mi interpelovať pána ministra zahraničných vecí v súvislosti so zavedením prechodných období obmedzujúcich vožný pohyb pracovných síl medzi jednotlivými členskými krajinami Európskej únie.

Zaujímalo by ma, aké aktivity vyvinul a ešte plánuje vyvinúť, pán minister, vami riadený rezort realizovať s ciežom buď odstrániť, alebo aspoň minimalizovať prechodné obdobia, ktoré obmedzujú vožný pohyb pracovných síl zo Slovenska do iných štátov EÚ.

Prechodné obdobia boli zavedené pre to, lebo niektoré členské krajiny sa obávali o svoj pracovný trh, obávali sa straty pracovných miest, obávali sa znižovania sociálneho štandardu svojich občanov. Niektoré krajiny, ktoré akceptujú vožný pohyb pracovných síl, skonštatovali, že prílev pracovných síl z nových členských krajín EÚ nieže nevplýva nepriaznivo na vlastný trh práce, ale naopak, že sa prejavil pozitívne na ekonomiku v daných krajinách v niektorých špecifických odvetviach.

Výbory pre európske záležitosti krajín V-4 sa zaoberali touto problematikou na svojom spoločnom rokovaní v apríli tohto roku na Slovensku aj za prítomnosti poslankyne rakúskeho parlamentu, príslušného parlamentného výboru a zhodli sa na tom, že treba tlmočiť spoločnú výzvu krajinám európskej pätnástky, aby prehodnotili zavedenie prechodných opatrení. V novembri bude na túto tému usporiadaná celoeurópska, to znamená celá dvadsaťpäťka sa toho zúčastní, konferencia usporiadaná Poslaneckou snemovňou Českej republiky.

Vážený pán minister, som presvedčený, že aktivity, ktoré vyvinie rezort zahraničných vecí, môžu pôsobiť ako významný nástroj, ktorý napomôže tomu, aby nezamestnaní a kvalifikovaní pracovníci, občania Slovenskej republiky získavali pracovné miesta v okolitých krajinách Európskej únie vo väčšom počte a rýchlejšie, než keby prechodné ustanovenia, prechodné opatrenia zostali vo svojej platnosti. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Cuper, pripraví sa pán poslanec Fajnor.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, dovožte mi, aby som interpeloval ministra spravodlivosti Daniela Lipšica.

Vážený pán minister spravodlivosti Daniel Lipšic, interpelujem vás s otázkou, dokedy ešte chcete škandalizovať sudcov, ktorí nezávisle rozhodujú na základe zákona a vožného hodnotenia dôkazov, a nie na základe vašich údajne odborných, v skutočnosti politických direktív. Čím chcete odôvodniť tak obrovský nárast disciplinárnych konaní voči sudcom, ktoré vy ako minister za vaše krátke pôsobenie vo funkcii ste stihli iniciovať?

Svoju otázku odôvodňujem nasledovnými zisteniami. Doteraz už tri roky nemôže vykonávať v plnej kompetencii sudkyne svoju funkciu sudkyňa źudmila Hatalová, ktorá sa zjavne previnila iba tým, že sa odvážila vrátiť žaloby podané Michalom Serbinom na Ivana Lexu pre nedostatok dôkazov späť do prípravného konania. Na váš pokyn bola táto sudkyňa podrobená disciplinárnemu konaniu, ktoré sa ešte stále neskončilo. Pritom sa však už skončili na súde niektoré prípady, ktoré ona vrátila do prípravného konania pre zjavný nedostatok dôkazov. Boli zastavené, lepšie povedané, bola v nich vyslovená nevina nášho mandanta alebo, lepšie povedané, skončili sa s tým, že sa skutok nestal. Lenže tejto sudkyni vy, pán minister, ste pozastavili výkon sudcu, hoci sa nedopustila žiadneho trestného činu. Tým ste naznačili, že podobne by mohli skončiť aj iní sudcovia, ak by nerozhodovali v súlade s vami prezentovanou vôžou potrestať Lexu na súde, hoci mu neviete dokázať, že by sa nejakého trestného činu dopustil. Pritom vami dosadený predseda Okresného súdu Bratislava III, nebudem ho menovať, na základe administratívnych opatrení zbavil Lexu zákonného sudcu v prípade triptychu a tento prípad si mimo rozvrhu práce sudcov pridelila podpredsedníčka súdu a predsedníčka senátu a rozhodla tak, ako rozhodla, šalamúnsky. Teda údajnú vinu v kauze triptychu voči Ivanovi Lexovi vyslovovala nezákonne ustanovená predsedníčka senátu.

Pán minister spravodlivosti, a čo zistil súd, ktorý sa zaoberal týmito kauzami, kde sudkyňa Hatalová celkom správne rozhodla vrátiť ich do prípravného konania a bolo to za to takýmto administratívno-disciplinárnym postupom riešené? Väčšina pojednávaní dopadla tak, že sa Ivan Lexa nedopustil konania v rozpore s Trestným zákonom. Teda súd vo väčšine prípadov konštatoval, že sa skutok nestal. Veď si spomeňte na kauzu vyraďovania zbraní z arzenálu SIS či na tzv. mŕtve duše. Takže skončené sú aj ďalšie veci, až na štyri, ktoré nezmyselne v prípravnom konaní držia vyšetrovatelia zrejme na politickú objednávku, lebo je v nich absolútna dôkazná núdza. A nádejam sa, že v dohžadnom čase budú urobené spravodlivosti za dosť a orgány činné v trestnom konaní prestanú nezmyselne prenasledovať a perzekvovať bývalého riaditeža Slovenskej informačnej služby.

Lenže vy, pán minister, ste sa rozhodli sudkyňu, ktorá videla už pri predbežnom prejednaní obžaloby, že žaloby sú výplodom človeka, ktorý tvrdí vážnou psychickou poruchou, navrhnúť na disciplinárne konanie a pozastaviť jej výkon sudkyne. Takéto konanie je síce vaším právom, ale ak ho nezneužívate na politické ciele a ak sa zároveň vďaka nemu nevytvára neúmerný politický tlak na sudcov. Svoje vedia už aj tí sudcovia, ktorí prišli s prípadmi Ivana Lexu do kontaktu a rozhodli sa konať nezávisle od výkonnej moci teda od vašej moci. Vy ste, pán minister, tento tlak pomáhali vytvárať, ba svojimi podaniami na disciplinárne konania a pozastavenie výkonu sudcu bez trestného stíhania ste ho až príliš často bezdôvodne uvádzali do praxe len z politických dôvodov za účelom perzekúcie politických protivníkov. A to nie je normálne v demokratických a právnych pomeroch.

Ako minister spravodlivosti ste sa nečinne prizerali keď dokonca kanceláriu sudcu Najvyššieho súdu prehžadali kukláči. Len tak mimochodom podotýkam, že tento sudca Milan Lipovský už tiež raz rozhodoval o Lexovom prípade a neskorší vývoj mu dal za pravdu že rozhodoval správne, keď iné súdy potvrdili, že skutky, ktoré Lexovi pripisovali, sa vôbec nestali. Pritom Lipovského vyšetrovali pre údajnú korupciu, ktorá sa mala stať 2 roky predtým, a všetky relevantné sudcovské organizácie proti tomuto konaniu vyslovili naliehavý protest. Len vy ako minister spravodlivosti, ktorý by sa mal zasadzovať za spravodlivý postup pri vyšetrovaní údajnej trestnej činnosti sudcov, ste vyhlásili, že nikto nemôže byť imúnny, citujem, "voči podozreniu z korupčnej trestnej činnosti". To je síce pravda, pán minister, ale indície nasvedčujú tomu, že toto podozrenie s vážnym politickým podtextom mohlo byť iniciované zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktorým šéfuje iný minister za KDH. Vážený pán minister, bolo by v záujme dôveryhodnosti politiky KDH, aby sa tieto indície nepotvrdili, lebo i šéf Združenia sudcov Slovenskej republiky Juraj Majchrák, ktorého sa nedá podozrievať zo sympatií k źudovej strane - Hnutiu za demokratické Slovensko či iným opozičným subjektom, hovorí, že ide o zastrašovanie všetkých sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Vaše konanie vo funkcii ministra spravodlivosti voči sudcom odsúdili už opätovne viacerí predstavitelia sudcovského stavu. Naposledy vám svoj názor na vaše konanie vyjadrilo aj 15 sudcov Krajského súdu v Žiline, ktorí napísali, že vaše konanie voči ich kolegovi považujú za bezprecedentný zásah výkonnej moci do nezávislosti súdov. Citujem z ich stanoviska: "Hrubé znevažovanie sudcu JUDr. Daniela Hudáka s 25-ročnou sudcovskou praxou "hovorcovým komentovaním", podotýkam, že tým hovorcom bol váš hovorca, Richard Fides, ktorý takéto právo nemá, procesných pochybení, pre ktoré mal Najvyšší súd zrušiť rozsudok vo veci obžalovaného, sudcovia Krajského súdu Žilina hodnotia ako nekvalifikované a naivné. Svedčí to o nedostatočnej znalosti problematiky trestného procesného práva zo strany výkonnej moci. Spájať zrušenie rozsudku Najvyšším súdom Slovenskej republiky s odbornou spôsobilosťou JUDr. Hudáka, ktorý patrí profesionálne k najvýkonnejším sudcom Krajského súdu v Žiline s najnižším počtom zrušených vecí odvolacím Najvyšším súdom Slovenskej republiky, je flagrantným zásahom výkonnej moci do nezávislosti súdnictva. Tento postup ministra spravodlivosti podža názoru 15 sudcov Krajského súdu v Žiline nemožno nechať na pochybnostiach žiadneho sudcu znalého problematiky v justícii o tom, že minister spravodlivosti sa rozhodol za každú cenu potrestať sudcu JUDr. Hudáka disciplinárnym konaním, pretože predchádzajúce skončilo pre JUDr. Lipšica, ministra spravodlivosti, neúspešne. Podpísaní sudcovia vyjadrujú s týmito konaniami ministra spravodlivosti osobitný nesúhlas."

A s takýmto vaším konaním nesúhlasím ani ja, pán minister. Preto ma zaujíma, kedy konečne s podobnými praktikami, ktoré svedčia o snahe politicky si podriadiť predstavitežov súdnej moci, skončíte. Mohol by som tu vymenovať ďalší rad prípadov, napr. vaše spory s konkurznými sudcami či dehonestujúce vyjadrenia vášho hovorcu voči prokurátorom a vás samého, na čo už reagoval aj generálny prokurátor Dobroslav Trnka. V každom prípade nielen mňa by teda zaujímalo, kedy už s tým politizovaním v justícii vy, pán minister, skončíte a začnete sa správať tak, ako sa má správať minister spravodlivosti v demokratickom štáte. V demokratickom a právnom štáte má byť zabezpečená nestrannosť a nezávislosť súdnej moci od výkonnej moci, čo sa, žiaž, nedá povedať o Slovenskej justícii, ktorej už dve funkčné obdobia po sebe šéfujú ministri spravodlivosti za KDH.

Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, dovožte, aby som prečítal svoju interpeláciu na ministra vnútra Vladimíra Palka.

Vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky Vladimír Palko, dovožte, aby som vás interpeloval s otázkou: Prečo ste prijali do Policajného zboru Slovenskej republiky Oskara Fegyveresa, ktorý spôsobil Slovensku nevyčíslitežné morálne a politické škody?

Svoju otázku odôvodňujem nasledovnými zisteniami. Podža slovenských médií z 29. a 30. septembra roku 2004 Oskar Fegyveres pracuje v Policajnom zbore Slovenskej republiky pod zmenenou identitou. Nebudem tu meno uvádzať. Niekto mu musel umožniť vstup do služieb ministerstva vnútra. Pokiaž viem, pán minister do služobného pomeru prijímate príslušníkov vy osobne. Zároveň Oskar Fegyveres potvrdil, že nikdy nebol v režime chráneného svedka a teda nevystupoval ako údajný legálny svedok údajného zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Naopak, podža vlastného vyjadrenia získal po roku 1995 v zahraničí politický azyl, ktorý mu pomohol vybaviť podža zdrojov z protokolov o výsluchu svedkov exminister kultúry Milan Kňažko.

Ako člen Policajného zboru Slovenskej republiky sa však stal štátnym zamestnancom, pán minister. A zamestnancom štátu sa stal dokonca so zmenenou identitou, čo je absurdné. Ako vieme, Oskar Fegyveres nebol na Slovensku prenasledovaný. Tým, že požiadal o politický azyl v zahraničí, však spochybnil dobré meno Slovenskej republiky. A dnes ju reprezentuje ako štátny zamestnanec?

Podža známych informácií, ktoré verejnosť získala od roku 1995, je verejne známe, že Oskar Fegyveres hrubo porušil prísahu agenta Slovenskej informačnej služby, diskreditoval Slovenskú informačnú službu, nepravdivým svedectvom svojich spolupracovníkov vystavil nebezpečenstvu trestného stíhania, čo samo osebe nenasvedčuje tomu, aby takýto človek mohol opätovne a bez zábran podpísať služobnú prísahu, lebo ak niekto raz zradí prísahu, tak je ju zrejme schopný za peniaze zradiť aj druhýkrát. Sám sa dobrovožne vyhlásil za údajného chráneného svedka zavlečenia syna exprezidenta Michala Kováča, zrejme na žiadosť vtedajšej tzv. Pittnerovej nezávislej vyšetrovacej komisie, ktorá bola hlavným iniciátorom štátneho prevratu vo vožbách v roku 1998. Vďaka tejto téme sa nielen podarilo odvrátiť od moci vtedajšiu vládnu koalíciu vedenú źudovou stranou - Hnutím za demokratické Slovensko, ale aj úspešne prekryť jeden zo závažných podvodov na firme Technopol za 2,3 mil. dolárov, čo v tom čase predstavovalo sumu 69 mil. Sk. A v tom podvode bol exprezidentov syn väznený v Nemecku. Na slobodu bol prepustený až po zložení vysokej kaucie.

Po návšteve vtedajšieho prezidenta Michala Kováča a predsedu KDH Jána Čarnogurského údajne na konferencii podnikatežov v Mníchove sa mníchovská prokuratúra rozhodla zastaviť stíhanie, lebo začala plynúť účinná žútosť potom, čo obvinení zložili požadovanú sumu, o ktorú ukrátili nemecký štát na daniach. Na verejnosti bolo prezentované, že súd rozhodol o zastavení stíhania z dôvodu, že sa nedá očakávať odsúdenie, keď Michal Kováč nastúpil pracovať na ministerstvo zahraničných vecí a podža Viedenského protokolu sa na diplomatov nevzťahuje trestné stíhanie. Zdalo sa, že pán prezidentov syn je zachránený. Ale nebolo tomu tak, lebo exprezident Michal Kováč sžúbil advokátom Ivana Lexu, že zverejní verdikt mníchovského súdu. Doteraz tak neurobil. Veď keď zaplatil požadovanú čiastku, o ktorú obrali nemecký štát na daniach, tak bolo mníchovskou prokuratúrou voči nim zastavené trestné stíhanie. Lenže na Slovensku nedošlo k vráteniu peňazí ako v Nemecku, ale na tento podvod im udelil Michal Kováč milosť.

Nakoniec mi dovožte, aby som odcitoval z oficiálneho textu, ktorý napísal sám prezident Kováč v milosti, ktorú udelil kumpánom v podvode na firme Technopol. Citujem z oficiálnej milosti: "Martin S.-M. a Michal K. spoločne s Mariánom K. v mesiaci december 1991 navštívili Petra K. v Mníchove v Spolkovej republike Nemecka, keď ho prehovorili na účasť na spáchaní podvodu voči akciovej spoločnosti Technopol Bratislava tak, že po vysvetlení, ako sa podvod uskutoční, mu vyvrátili jeho obavy z nereálnosti tohto fiktívneho obchodu prostredníctvom faxov s poukazom na to, že v akciovej spoločnosti Technopol Bratislava majú známeho človeka, ktorý je do celej veci zapojený a zabezpečí preplatenie fiktívneho tovaru cez Česko-slovenskú obchodnú banku, pobočka Bratislava. Pod vplyvom tohto stretnutia sa Peter K. rozhodol zúčastniť sa na spáchaní podvodu a v čase od 1. 2. 1992 do 5. 5. 1992 spoločne s Mariánom K. a Rudolfom van der W. zrealizovali podvodný dovoz neexistujúcich textílií v hodnote 2 308 902 USD z Holandska od firmy Introcommerce Inc. pre akciovú spoločnosť Technopol Bratislava, čím jej spôsobili škodu v sume 69 mil. Sk. Uvedenú podvodne vylákanú sumu vyše 2 mil. dolárov od akciovej spoločnosti Technopol Bratislava si rozdelili Rudolf van der W., Peter K., Marián K., Martin S.-M. a Michal K. podža vopred pripraveného plánu."

Takže toto vlastnoručne podpísal Michal Kováč. To znamená, že s tým súhlasil, že takto všetko prebehlo. A vyšetrovanie tohto podvodu znemožnili prezidentské milosti od Michala Kováča vlastnému synovi a spol. Tento podvod prekrylo v médiách a v slovenskej politike údajné zavlečenie mladého Michala Kováča mladšieho do cudziny, ktoré nesie všetky znaky antimečiarovských spravodajských hier, v ktorých bol žalovaný Ivan Lexa a Slovenská informačná služba. Boli vybratí selektívnou justíciou zjavne z dôvodu, že konanie proti Slovenskej informačnej službe a jej riaditežovi sa musí utajiť a tak sa v ňom žahšie robia podvody, lebo občanom sa môže servírovať len to, čo chcú jeho organizátori, aby občania vedeli. Milióny korún, konkrétne 69 mil., vyčíslené v dolároch na sumu 2,3 mil. amerických dolárov prestali zrazu ako šibnutím čarovného prútika všetkých zainteresovaných vtedajších opozičných politikov proti vláde Vladimíra Mečiara zaujímať. A nezaujíma ich to ani dnes, keď sú vo vláde a keď požadujú zrušenie iba Mečiarových amnestií, čoho sme tu boli prednedávnom svedkami.

Naopak, tých, ktorým k moci pomohli, odmeňujú. A zrejme za takúto odmenu sa dostal človek, ktorý požiadal o politický azyl v zahraničí, za člena Policajného zboru Slovenskej republiky a ešte k tomu pod zmenenou identitou, keď zradil prísahu člena Slovenskej informačnej služby, čo je samo osebe trestným činom, pán minister.

Svedectvo z protokolov z výsluchov hovorí, že údajný korunný svedok Oskar Fegyveres sa sám prihlásil u vyšetrovateža, a to za vežmi tragikomických okolností, keď bol o polnoci dovezený v kufri bavoráka istého pána advokáta do prezidentovej vily. Tu bol akože vypočutý a tu mu pán prezident odovzdal milión šilingov, čo nie je malá suma, o čom je svedectvo minimálne dvoch svedkov. Potom bol opätovne naložený do kufra advokátovho bavoráka, odvezený do Petržalky, blízko hraníc s Maďarskou republikou, preložený do iného auta a prevezený do Maďarska. Samo osebe toto všetko nielen zakladá ďalší trestný čin údajného svedka, ale aj, ak by nebol chránený imunitou pána prezidenta aj exprezidenta Michala Kováča, svedčí o amorálnosti tých, ktorí sa dnes opätovne snažia otravovať verejnú mienku Mečiarovými amnestiami, aby sa údajne dozvedeli občania pravdu. Ale pravda je, vážení páni, vážené dámy, niekde inde. Bez rušenia Kováčových milostí a odtajnenia spisov sa k nej nedopracujeme.

Podža vyjadrení svedkov prípadu Oskar Fegyveres dostal od prezidenta Michala Kováča milión šilingov. Za milión šilingov, čo vtedy predstavovalo sumu 3 mil. korún, sa dalo nájsť dosť dobrodruhov schopných všelijakých trestných činov ďalších. Prečo by sa nepriznal aj k spáchaniu trestného činu zavlečenia, ak zároveň dostal za tento čin milosť, azyl v zahraničí a milión šilingov, pán minister? Oskar Fegyveres dostal aj za svoje činy klamstva milosť od Michala Kováča, teda ho aj za jeho konanie ako bývalého pracovníka Slovenskej informačnej služby nemôže nik stíhať. Stíhať by mali zrejme však aj Michala Kováča staršieho. Je zjavné, prečo by ho mali stíhať - jednoznačne za podplácanie svedka. A tohto podplateného svedka, ktorý odišiel zo Slovenska, čím znemožnil vyšetrenie tzv. zavlečenia prezidentovho syna zo Slovenska, vyšetrovatež nemohol výpoveď konfrontovať s inými svedkami. Oskar Fegyveres sa schoval v zahraničí a dnes, divte sa svete, je príslušníkom Policajného zboru z vôle ministra vnútra Slovenskej republika Vladimíra Palka, za čo nesiete vy, pán minister vnútra za KDH Vladimír Palko, plnú zodpovednosť.

Vážené dámy, vážení páni, viem že vás to málo zaujímalo, aj tak vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor, pripraví sa pán poslanec Cagala.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dovožte mi, aby som podža § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpeloval predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.

Vážený pán predseda vlády, podža informácie Národnej banky Slovenska hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky ku koncu februára tohto roka dosiahol neuveritežnú sumu 26,6 mld. USD. V priebehu februára tohto roka vzrástol dlh o 2,6 mld. USD. Podiel celkového hrubého zahraničného dlhu na obyvateža Slovenskej republiky tak dosiahol úroveň 4 942 USD. Pri prepočte aktuálnym kurzom vychádza hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky zhruba 827 mld. Sk. Len nárast dlhu za február predstavuje sumu 81 mld. Sk.

Na program tejto schôdze predkladáte vládny návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo, z ktorej očakávate v ideálnom prípade 20 mld. Sk. Rozdiel medzi nárastom dlhu a očakávanými príjmami z privatizácie nákladnej železničnej dopravy dokazuje, že vaša vláda má neuveritežnú schopnosť prežierania a zadlžovania. To by sme museli mesačne predávať tri razy Železnice, aby sme boli na nule. Kade chodíte, tade sa chválite, čo ste dosiahli a kam ste to dotiahli. Občania musia vedieť, že túto republiku ste ožobráčili a dotiahli medzi vysoko zadlžené štáty. Ako som už povedal, dlh na občana dosiahol 4 942 USD, čo predstavuje zhruba 154 000 Sk. Chcem vám len pripomenúť, že pri delení federácie zdedila Slovenská republika dlh vo výške 2,9 mld. USD a aktíva zdedila vyššie, takmer 4 mld. USD. Z toho len v bývalom Sovietskom zväze to predstavovalo sumu 1,2 mld. USD. Pritom ste sa všetci radi fotografovali pred kopami deblokovaného uhlia a ďalších tovarov. Ešte aj pán prezident sa vozí na deblokovanom lietadle.

Vážený pán predseda vlády, viem, aké zadlženie spôsobila Mečiarova vláda. A preto vás žiadam, aby ste mi vysvetlili, ako ste dokázali urýchliť zadlžovanie nášho štátu vy, pretože zahraničný dlh začal výrazne rásť za vašej predchádzajúcej a hlavne terajšej vlády. Chcem od vás vedieť, kde ste minuli miliardy stále sa zvyšujúceho dlhu Slovenskej republiky odkedy ste predseda vlády. A tiež mi odpovedzte, kde ste minuli za február 2,6 mld. USD, teda 81 mld. Sk. Dopredu vám však poviem jednu maličkosť, čo by s takouto sumou urobili komunisti. Určite by sme mali dokončené také rozhodujúce stavby ako diažničný ťah Košice - Bratislava. A to by tam bol iba jeden tunel Branisko, dopravný, ten druhý, finančný, ktorý tam vytunelovala SDKÚ, ktorým ste okradli našich občanov, by sme tam určite nemali. Nemali by sme ani nezamestnanosť druhú najvyššiu v Európskej únii. Nemali by sme ani nižšie priemerné dôchodky ako v roku 1989 a nižšiu priemernú mzdu ako v roku 1989. Naša životná úroveň by rástla a nepadala. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vystúpi posledný písomne prihlásený, pán poslanec Cagala. Potom tam je možnosť na ústne prihlášky. Nech sa páči.

M. Cagala, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dovožte, aby som interpeloval pána ministra dopravy Prokopoviča.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 284 zo 14. apríla 1998 bola územne zakotvená v územnom pláne VÚC Trenčianskeho kraja rýchlostná komunikácia R2. Táto je taktiež zahrnutá v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja samostatného Trenčianskeho kraja, prijatom svojím uznesením zastupitežstva č. 145 zo dňa 25. júna 2003. Rýchlostná komunikácia R2 je plánovaná od štátnej hranice slovensko-českej cez hraničný priechod Drietoma - Starý Hrozenkov, pokračuje smerom na východ cez Kostolnú, Svinnú, Bánovce, Nováky, Prievidzu, Handlovú, Žiar až na komunikáciu R1, ďalej cez Zvolen, Lučenec, Rimavskú Sobotu do Košíc. Táto komunikácia po ukončení sa stane súčasťou medzinárodnej európskej cesty E50, resp. E572.

V nadväznosti na uvedenú skutočnosť a množstvo otázok týkajúcich sa výstavby rýchlostnej komunikácie zo strany občanov z tohto územia pýtam sa vás, pán minister, v akom štádiu je v súčasnosti príprava výstavby predmetnej rýchlostnej komunikácie a aké finančné prostriedky sú a budú vyčlenené na túto realizáciu. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Blajsko, pani poslankyňa Antošová, pán poslanec Jaduš, pán poslanec Ševc, pán poslanec Kovarčík, posledný ešte pán poslanec Mikuš Ján. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy ústne.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Blajsko.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, podža § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky źudovíta Kaníka.

Vážený pán minister, prijímaním zákonov v roku 2005, mám na mysli zákon o rodine, zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a možno aj v krátkej budúcnosti zákon o sociálnych službách, v rozdielnych časových intervaloch spôsobuje určitú nesystémovosť a, čo je horšie, nerovnosť šancí pre vykonávatežov, ktorí tieto služby poskytujú, a taktiež nerovnosť a diskrimináciu klientov, ktorým sa tieto služby poskytujú.

Ako, pán minister, mienite tento stav napraviť? Ďakujem vám.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Antošová, pripraví sa pán poslanec Jaduš.

E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, na základe § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem týmto pána Lászlóa Gyurovszkého, ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. V rámci tejto interpelácie sa pána ministra pýtam, či a akým spôsobom je zakotvený pojem vidiek v legislatíve Slovenskej republiky a následne aj v oficiálnych štatistikách. V prípade, že nie je, pýtam sa, ako a kedy chce tento problém riešiť a následne či je legislatíva a štatistika Slovenskej republiky dostatočne pripravená aj v takejto náležitosti reagovať na budúci rozvoj regiónov.

Podnetom na moju interpeláciu je skutočnosť, že kohézna a vidiecka politika sa dostáva do centra pozornosti Európskej únie, ďalej, aj skutočnosť, že predstavitelia Vidieckeho parlamentu na Slovensku už dlhodobo upozorňujú na nedostatky v tejto oblasti. Na záver len pripomínam, že sa tento problém priamo dotýka viac ako 42 % občanov Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš, pripraví sa pán poslanec Ševc.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovožte mi predniesť dve interpelácie.

Tá prvá je na ministra hospodárstva Pavla Ruska vo veci plynofikácie lokality Pieniny, obcí Haligovce, Vežká Lesná, Vežký Lipník, Stráňavy.

Uznesením vlády č. 458/1998, ktorým bol schválený Program starostlivosti o Pieninský národný park, bola medzi inými vytýčená aj úloha zabezpečiť v spolupráci s orgánmi štátnej správy a samosprávami regiónu etapovité zavedenie alternatívnych zdrojov energie.

Napriek potrebám regiónu, uzneseniu vlády a predovšetkým z dôvodov ochrany prírodného bohatstva Pieninského národného parku, ktorý má významný podiel i vo väzbe na cestovný ruch, sa táto akcia nedostala do zoznamu spracovaného ministerstvom hospodárstva.

Zo strany SPP bol v Zamagurí v júni 2004 urobený prieskum, podža ktorého záujem občanov o plynofikáciu aj naďalej trvá.

Paradoxom je, že ministerstvo hospodárstva vypracovalo zoznam obcí, ktoré dostanú podporu, pričom jednotkové náklady na jednu prípojku sú i niekožkokrát vyššie ako v zmienených 5 obciach Zamaguria.

Dovožte mi sa preto opýtať, po prvé, aké parametre boli použité pre výber investičných akcií v zozname ministerstva hospodárstva, po druhé, či zaradí ministerstvo hospodárstva tieto obce do programu podpory v najbližšej budúcnosti, po tretie, ak je prioritou ministerstva hospodárstva rozvoj cestovného ruchu, kde v prípade oblastí národného parku je predpokladom tohto rozvoja ochrana aj zachovanie prírodného bohatstva, prečo ministerstvo hospodárstva svoj deklarovaný záujem aj prakticky nerealizuje, po štvrté, či má ministerstvo hospodárstva pripravený program podpory alternatívnych zdrojov energie využitežných v chránených územiach a ak áno, aký je a ako sa prakticky realizuje.

Moja druhá interpelácia bude na pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa vo veci zabezpečenia realizácie Programu protipovodňových opatrení Slovenskej republiky.

Dôsledkom klimatických zmien sa na území Slovenska čoraz viac vyskytujú prívalové dažde sprevádzané ničivými povodňami, ktoré sú hrozbou pre životy a majetok občanov. Škody dosahujú každoročne miliardové hodnoty. Zdá sa, že i napriek tomu vláda Slovenskej republiky nekoná dostatočne a zmysluplne v oblasti prevencie a na riešenie programu ochrany pred povodňami sú vynakladané prostriedky stále menšie než na náhrady za škody spôsobené povodňami, čoho sme boli svedkami aj pri schvažovaní rozpočtu verejných financií tento rok.

Pýtam sa, po prvé, aké sú priority vlády a aký je súčasný stav v oblasti zabezpečenia územia Slovenskej republiky pred povodňami, po druhé, aký je pomer medzi prostriedkami vynaloženými na realizáciu protipovodňových opatrení a celkovými náhradami za škody a skutočne vyčíslenými škodami a, po tretie, ako zmení vláda prístup v najbližšej budúcnosti v oblasti ochrany pred povodňami.

Obom pánom ministrom za ich odpovede vopred ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP