Středa 25. května 2005

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, želáte si vystúpiť k rozprave? Nie.

Pán spravodajca, želáte si vystúpiť k rozprave? Nech sa páči. Pán spravodajca Brocka vystúpi.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, v rozprave vystúpilo 8 poslancov, dvaja poslanci s procedurálnym návrhom vrátiť návrh zákona späť do výboru, to bola pani Tóthová, a jeden procedurálny návrh, aby sme dnes o tom nehlasovali, poslanci, ktorí majú tiež procedurálny návrh, ale na vyňatie bodov zo spoločnej správy na hlasovanie, boli štyria páni poslanci a jedna pani poslankyňa predložila návrh na uznesenie po schválení návrhu zákona.

K jednému procedurálnemu návrhu sa chcem teraz jednou vetou vyjadriť. A to je procedurálny návrh pána poslanca Buriana na vyňatie bodu 32 zo spoločnej správy, pretože on má pozmeňujúci návrh k tomuto paragrafu. Myslím si, že môžeme pokojne schváliť pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy, lebo v spoločnej správe tento pozmeňujúci návrh sa týka len zmeny číslovky 30 na 26. To je ten povinný počet hodín, ktoré musí absolvovať náhradný rodič. A v jeho pozmeňujúcom návrhu je takisto návrh na 26 hodín. Samozrejme, jeho návrh je širší. Čiže navzájom sa to nevylučuje. Čiže pokojne by sme mohli schváliť aj bod 32 zo spoločnej správy.

Opakujem moju informáciu, že o 12.00 hodine bude spoločné stretnutie poslancov a predkladateľa návrhu zákona vo výbore pre sociálne veci a bývanie pre tých, ktorí si chcú vykonzultovať niektoré veci ohľadom pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené v rozprave, aby sme sa vyhli nedorozumeniam pri hlasovaní. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, želáte si ešte vypočuť správu o výsledku opakovanej tajnej voľby k 

návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu?

Áno.

Pán poslanec Kolesár, nech sa páči.

E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu (nová opakovaná voľba) konanom 25. mája 2005.

Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu (nová opakovaná voľba) bolo vydaných a poslanci si prevzali 126 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 126 poslancov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu (nová opakovaná voľba) všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, zo 126 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 12 neplatných a 114 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta Pavla Hapáka hlasovalo za 48 poslancov, proti 31 poslancov a hlasovania sa zdržalo 35 poslancov, kandidáta Ernesta Valka hlasovalo za 52 poslancov, proti 49 poslancov a hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený člen Rady pre vysielanie a retransmisiu.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Kolesárovi.

Konštatujem, že Národná rada v novej opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní nezvolila žiadneho z kandidátov za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu.

Prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do 14.00 hodiny. O 14.00 hodine budeme pokračovať písomnými odpoveďami členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady a potom budú samotné interpelácie poslancov.

Prajem dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom programu písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady do 10. apríla 2005 a interpeláciami poslancov na členov vlády Slovenskej republiky.

Chcem informovať pánov poslancov o neprítomných členoch vlády na interpeláciách, ako aj o členoch vlády, ktorí neprítomných ministrov budú zastupovať. Budú zastupovať pána premiéra Dzurindu pán podpredseda vlády Mikloš, pána podpredsedu vlády Lipšica pán minister Palko, pána podpredsedu vlády Csákyho pán podpredseda vlády Mikloš, pána ministra Prokopoviča takisto pán podpredseda vlády Mikloš, pána ministra Simona pán minister Miklós, pána ministra Gyurovszkého takisto pán minister životného prostredia, pána podpredsedu vlády Ruska pán podpredseda vlády Mikloš a pána ministra Lišku pán minister Kukan.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rokovaní bodom programu, ktorým sú

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 10. apríla 2005,

ktoré ste dostali ako tlač 1150.

Panie poslankyne, páni poslanci z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1150 nachádza.

Chcem ďalej informovať, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku ak niektorý z poslancov vyjadrí nesúhlas s odpoveďou na interpeláciu a nebude ju považovať za uspokojivú, otvorím o tomto bode rozpravu, tak ako je to v zmysle rokovacieho poriadku.

Zatiaľ mám do rozpravy písomne prihlásených k tomuto bodu programu pani poslankyňu Tóthovú a pána poslanca Mikloška. Pýtam sa teraz poslancov, či sa chce ešte niekto vyjadriť a zaujať stanovisko k písomným odpovediam členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady písomne podané predsedovi Národnej rady, ktoré ste ministrom vlády Slovenskej republiky položili do 10. apríla. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu.

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som reagovala na interpeláciu, teda odpoveď na interpeláciu pod bodom 8. Interpelovala som pána ministra školstva pána Fronca.

Dňa 21. marca 2005 som na základe informácie postúpenej mi ako poslankyni Národnej rady Slovenskej republiky interpelovala už spomínaného pána ministra školstva Slovenskej republiky Fronca vo veci udelenia štátneho súhlasu na pôsobenie súkromnej univerzity, konkrétne Slovanskej univerzity Majstra Pavla v Košiciach. Podstatou mojej interpelácie bolo poukázanie na porušenie § 47 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý pre vybavenie štátneho súhlasu ustanovuje šesťmesačnú zákonnú lehotu. A keďže uvedená lehota bez vybavenia uplynula, naviac, uplynulo bez vybavenia takmer ďalších 5 mesiacov, považovala som situáciu za nečinnosť, t. j. za porušenie platného práva, lepšie povedané, za nedodržanie platného práva a v nej ustanovenej lehoty. Spoločenskú závažnosť tohto prípadu dokumentuje aj skutočnosť, že tento prípad interpelovali v tom istom čase aj poslanci vládnej koalície pani poslankyňa Henzélyová z klubu poslancov ANO a pán poslanec Ivančo z klubu SDKÚ.

Pán minister v odpovedi, ktorú podal mne, mi oznámil, že nie je oprávnený hodnotiť a vyjadrovať sa k názorom Akreditačnej komisie a že lehoty určené zákonom pre udelenie súhlasu sú krátke a navrhuje ich predĺženie. Chcem len podotknúť, že ide o právny predpis, ktorý bol vydaný ministerstvom školstva. Žiaľ, v odpovedi nebola zmienka o konštatovaní porušenia zákona ani zmienka o návrhu opatrení za porušenie zákona. Sú tam informácie, ktoré som sa vlastne dozvedela z odpovedí ďalším dvom poslancom, že sa medzičasom vybavovala sťažnosť, ktorá vlastne má samostatný život, samostatnú úpravu lehôt, samostatné pravidlá postupu, a vybavovanie sťažnosti nemá vplyv na plynutie lehôt stanovených zákonom pre vybavenie udelenia súhlasu.

Pre zrejmosť mojej interpelácie chcem zdôrazniť, že predmetom interpelácie nebolo udelenie alebo neudelenie súhlasu. Ja som neinterpelovala v prospech alebo v neprospech v príslušnom konkrétnom prípade, ja som sa pýtala pána ministra, prečo dochádza k nedodržaniu zákonných lehôt.

S odpoveďou pána ministra školstva v súradniciach jeho ďalších aktivít vyjadrujem nespokojnosť a vzhľadom na skutočnosť, že odpoveď ministra školstva Martina Fronca na interpeláciu prednesenú v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 17. 3. 2005 považujem za neuspokojivú, žiadam v zmysle § 130 ods. 6 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov, aby sa hlasovalo o stanovisku k odpovedi ministra školstva Martina Fronca, a to tak, že sa vyjme na samostatné hlasovanie, a spojilo sa to s hlasovaním o dôvere tomuto členovi vlády Slovenskej republiky v zmysle čl. 80 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Príslušný počet podpisov poslancov prikladám a navrhujem uznesenie v nasledujúcom znení: "Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďou ministra školstva Slovenskej republiky Martina Fronca na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a vyslovuje dôveru ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi." Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Do rozpravy sa prihlásil pán minister školstva. Nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, naozaj vy ste sa pýtali čosi iné, ako sa pýtal poslanec Ivančo, a preto som aj ja vám odpovedal na niečo iné.

Jednak fakt je ten, že navrhovateľ dal sťažnosť a žiadal o odloženie rozhodnutia o udelení, resp. neudelení súhlasu, pokiaľ sa prešetria jeho námietky. A tejto žiadosti bolo vyhovené, a tým sa predĺžila táto doba. To je prvá vec.

Druhá vec. Fakt je takisto, že naozaj zákon hovorí o tom, že minister školstva v tomto smere a ani vláda nemôže zmeniť rozhodnutie alebo návrh Akreditačnej komisie. A v reakcii taký návrh Akreditačnej komisie zamieta, tak jednoducho rozhodnutie vlády je rovnaké. To je druhá vec.

A tretia vec. Takisto je skutočnosťou, že vzhľadom na takto podávané sťažnosti je prvý prípad, tá doba určená na rozhodnutie o udelení štátneho súhlasu, resp. neudelení štátneho súhlasu krátka. A preto to bolo aj v návrhu zákona o vysokých školách navrhnuté tak, aby sa predĺžila.

Nič viac k tomu. To sú fakty. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že je otvorená rozprava k tomuto bodu, vyjadrím sa aj ja. Minister školstva na interpeláciu pani poslankyne Tóthovej odpovedal veľmi jasne a niet čo k tomu dodať, jasne a vecne. Ale vlastne o to ani nejde, pretože pani poslankyňa Tóthová už raz tuná použila to isté, § 130 ods. 6, a žiadala hlasovať o vyslovení dôvery ministrovi školstva. Dovoľte preto, aby som sa dotkol tejto záležitosti.

Známy a slávny dnes už § 130 ods. 6. Najprv sa dotknem právneho aspektu tohto paragrafu. Podľa Ústavy Slovenskej republiky možno vysloviť nedôveru vláde alebo ministrovi vlády Slovenskej republiky 76 hlasmi čiže nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Dôsledok takéhoto hlasovania, pokiaľ 76 hlasov je, je pád vlády alebo pád ministra. Podľa Ústavy Slovenskej republiky môže vláda, je to čl. 114 ods. 2, 3 kedykoľvek požiadať o dôveru alebo spojiť hlasovanie o zákone s hlasovaním o dôvere. Vtedy vláda riskuje, hrá vabank a stačí 39 hlasov, pokiaľ by bolo v sále len 76 prítomných... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, prosím, aby ste netelefonovali teraz. (Reakcia z pléna.) Ale, pani poslankyňa.

F. Mikloško, poslanec: Áno. Čiže zopakujem to, vzhľadom na to, že pani profesorka telefonovala alebo vypínala telefón. Podľa Ústavy Slovenskej republiky môže vláda, je to čl. 114 ods. 2, 3 ústavy, kedykoľvek požiadať o dôveru alebo spojiť hlasovanie o zákone s hlasovaním o dôvere. V takomto prípade vláda riskuje, ako som povedal, hrá vabank a pokiaľ je v sále prítomných 76 poslancov, tak stačí 39 hlasov na to, aby ju podľa čl. 115 ústavy prezident republiky odvolal. Je to krok, keď vláda môže žiadať o dôveru a, samozrejme, takáto dôvera je znížená, je spojená so zníženým kvórom.

Rokovací poriadok v § 130 ods. 6 znie: "Na návrh vlády, interpelovaného alebo pätiny poslancov sa hlasovanie o uznesení môže spojiť s hlasovaním o dôvere vláde alebo jej členovi." Z § 130 ods. 6 je teda v súlade s ústavou len jediná jedna časť a to je, že na návrh vlády možno hlasovať o uznesení, a to v spojení s hlasovaním o dôvere vláde. Všetko ostatné, návrh o tejto dôvere, návrh, ktorý môže dať interpelovaný alebo pätina, to znamená minimálne 30 poslancov, nemá žiadny právny obsah a už vonkoncom nemá žiadny právny dosah, má len politický dosah, čo ale nemá so zákonom nič spoločného. O politike a dôsledkoch alebo dosahoch zákonov sa nemá čo hovoriť.

Pani profesorka Tóthová, druhýkrát používate právny inštitút, ktorý je ničím obyčajný ako obyčajnou právnou tupinou. Pokiaľ by ste boli inžinierka práva, tak vás viem pochopiť, pretože inžinier vidí jamu a vie, že do nej treba nakydať betón. Tak tam dá dva fúriky betónu a je spokojný, lebo jama je plná betónu. Ale pokiaľ univerzitná profesorka sa dopúšťa takýchto lapsusov, že sa opiera o veci, ktoré sú naprosto smiešne a zo vzduchu, tak žasnem nad jej právnym vedomím, ale žasnem nad právnym vedomím aj ďalších právnikov alebo tzv. právnikov, ako je Robert Fico, Vladimír Mečiar, pani Laššáková a ďalší právnici, ktorí podpísali tento dokument, ktorý je naprostým smiešnym pamfletom.

Pani profesorka Tóthová, ja si pamätám, s akou vážnosťou moji rodičia, ktorí študovali za Prvej republiky, hovorili o svojich univerzitných profesoroch, ako spomínali ich slová a vety do smrti, pretože to boli páni profesori univerzitní. Je mi hlboko ľúto, že keď si budem spomínať na vás ako na univerzitnú profesorku práva, vždy mi prídu na myseľ tieto tupiny, ktoré tu už donekonečna opakujem.

Druhý problém je problém politický alebo logický. Pred dvomi týždňami sa hlasovalo o nedôvere ministrovi Froncovi. Nebola mu podľa slovenskej ústavy vyslovená nedôvera, a teda minister Fronc, samozrejme, zostal na svojom poste. Predstavujem si, že dnes mu nebude vyslovená dôvera. Čo to je? Veď to je jedna úbohá fraška, úbohá a trápna fraška. My sa už pamätáme na to, bolo to za koalície HZDS a SNS, keď poslanec SNS, nebudem ho menovať, lebo dneska neviem, či aj patrí do SNS, vstal, tam sedel a navrhol, aby sa hlasovalo o dôvere prezidentovi Kováčovi. Vtedy parlament akoby prijal uznesenie, že prezident Kováč nemá dôveru. Dnes s odstupom času pán prezident Kováč má svoju vážnosť a všetci, čo hlasovali za takú tuposť, sú dneska smiešni a trápni. Stačí čas na to, aby overil všetky tieto politické gestá, ktoré sa opierajú o tzv. právo.

Ale ešte jedno slovo si dovolím povedať aj smerom k vládnej koalícii obecne. Vládna koalícia používa inštitút, že odíde demonštratívne zo sály vtedy, ak chce ukázať demonštratívnu silu, a napr. opozícia, pretože, samozrejme, predpokladá sa, že má 30 poslancov, zvolá mimoriadnu schôdzu, vládna koalícia nepríde a ukáže sa, že opozícia má krátke rukávy. Samozrejme, ak vládna koalícia demonštratívne opustí sálu a sála zostane uznášaniaschopná, je to prejav slabosti vládnej koalície alebo v tom lepšom prejave prejav politickej úbohosti. To hovorím na adresu tých, ktorí by náhodou chceli v tomto prípade a v tejto fraške poprípade demonštratívne opustiť túto sálu alebo sa neprezentovať. Dámy a páni, hlasujte. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloška sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Mňa mrzí, že takému starému matadorovi v tomto parlamente treba hovoriť, čo je rokovací poriadok, pretože, keď by to hovoril niekto po dvoch týždňoch pôsobenia v parlamente, tak by som chápal, že ešte nemal kedy si ten rokovací poriadok naštudovať. Ale mne len potvrdzuje realitu, že keď bol pán predseda Mikloško, tak vtedy pracovala na rokovacom poriadku Národná rada, zrejme nemusel sa on mu venovať, čo mu napísali, podľa toho pokračoval ďalej. Takže do konkrétnych vecí sa nedostal. A ma celkom prekvapuje, že teraz sa púšťa do slovného súboja s rokovacím poriadkom.

Ak hovoril tu o nejakej právnej tupine, mrzí ma, pán predseda Národnej rady, že sa neobrátil na vás s týmto, pretože vy ste boli predseda komisie, v ktorej som aj ja sedel a ktorá robila a pripravovala zmenu rokovacieho poriadku. Mnohé veci sme v tej komisii prediskutovali a len vďaka tomuto parlamentu a možno, pán Mikloško, aj vďaka vám potom tento rokovací poriadok neprešiel. Takže ono by to bolo treba asi adresovať niekde inde, nie tým, ktorí postupujú podľa rokovacieho poriadku, pretože ten v tejto Národnej rade platí.

A musím povedať jednu vec. Ak ste tu hovorili o veľkom hrdinovi Michalovi Kováčovi, že akú mal popularitu, ako fungoval, keď tuto v parlamente sa zahlasovalo o tom, a ja som tiež bol ten, kto hlasoval za vyslovenie nedôvery jemu, tak v tých voľbách, keď bol taký populárny, prečo nebol úspešný? Skončil ako absolútny posledný kandidát po funkcii prezidenta, v ktorej pôsobil 4 roky, a skončil totálne porazený. To znamená, ak mal takú dôveru občanov, neviem, čo poviete potom na adresu poslancov, ktorí sa k tomu vyjadrovali.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán kolega Mikloško, chcem ti povedať, obidvaja sme tu v tomto parlamente zošediveli a zažil som tu hocijaké právne tupiny, napr. najväčšiu, keď si organizoval tú demonštráciu okolo Ivana Lexu a pobehovali ste s tými trápnymi transparentíkmi okolo tejto tribúnky a pán exminister kultúry Kňažko mu dokonca do pohára pľuval žuvačku. To bola pre mňa najväčšia právna tupina, ktorú som v tomto parlamente zažil, ale nevykrikujeme vám ju často, ale občas vám ju treba pripomenúť.

Nechcem obhajovať pani profesorku Tóthovú, ona sa obháji aj sama, ale tento inštitút dôvery spojený s tým, čomu sa hovorí odpovede na interpelácie, popisuje mimo iných napr. Bohumil Baxa vo svojej knihe o parlamentarizme a mohol by som ti doniesť aj množstvo inej vedeckej literatúry. Je to starý demokratický inštitút parlamentný, keď minister prichádza do parlamentu so svojou odpoveďou na interpeláciu poslanca a zároveň s ňou teda žiada, aby sme mu o nej hlasovali. To znamená, žiada, aby sme s ňou súhlasili a tým jemu potvrdili dôveru, či ešte mu tento parlament dôveruje. Dôsledky sú presne také, aké si popísal. To znamená, hlasuje sa prostou väčšinou a pán minister po nevyslovení dôvery jemu by mal ísť za pánom prezidentom a požiadať ho, aby ho uvoľnil z funkcie. Tak to bolo vždy počas 200 rokov parlamentarizmu, ktorý začal v Anglicku, pokračoval vo Francúzsku a ktorý zobrala celá demokratická Európa. Ja by som sa na tvojom mieste pani profesorke nevysmieval, ospravedlnil by som sa jej. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani profesorka Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pokiaľ pán poslanec má obavy o môj imidž, tak ja si myslím, ja som si ho 40 rokov budovala a nič sa na ňom nezmení.

A pokiaľ hovorí o právnych tupinách, tak by som chcela povedať, že v právnom štáte ústava je niečo, Ferko, ako Písmo sväté, ako vaša Biblia, resp. naša Biblia. A ústava v čl. 80 ods. 2 hovorí: "O odpovedi na interpelácie sa v Národnej rade Slovenskej republiky koná rozprava, ktorú možno spojiť s hlasovaním o dôvere." Ak toto hovorí o dôvere ústava, tak si dovolím tvrdiť, že v právnom štáte v ústave nie sú právne tupiny a že ak toto ustanovenie, tento článok ústavy doteraz sa neuplatňoval, nič nemôže brániť tomu, aby sa neuplatnil dnes. Ja som splnila všetky zákonné podmienky, ja som konala v súlade s právom, ja som prejavila svoj názor, na ktorý mám plné právo ako poslanec Národnej rady, pripojil sa k môjmu názoru potrebný počet poslancov. A myslím, že teraz poslancom ostáva len hlasovať o uznesení, ktoré som navrhla. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Ja len veľmi stručne. Je fakt, že pán exprezident Kováč nebol v druhých voľbách úspešný, ale je to stále väčší úspech, ako byť v dvoch po sebe nasledujúcich voľbách neúspešný, ako je to prípad vášho predsedu. V tomto smere ja sa poučím a už druhýkrát kandidovať nebudem tam.

Pán poslanec Cuper, ja jedine, čo si vážim, je, že si tento papier nepodpísal. A preto predpokladám, že si cítil... (Smiech v sále.) Podobne sa to stalo, keď pán predseda Gašparovič to nepodpísal, pokiaľ išlo o pána Gauliedera, že cítil, že tam čosi nie je v poriadku.

Pani poslankyňa Tóthová, už ťažko diskutovať. Opakujem, pojem dôvery je spojený v ústave len s pojmom vlády, ktorá môže požiadať o dôveru, a to všetko ostatné nemá žiadny základ, je to naozaj, bohužiaľ, tupina.

V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal predseda Národnej rady pán Hrušovský.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja sa budem snažiť byť vecný a stručný, pani profesorka a poslankyňa Tóthová. Ja neberiem žiadnemu poslancovi právo, aby využíval rokovací poriadok a Ústavu Slovenskej republiky na podávanie akýchkoľvek návrhov a uznesení v tomto parlamente, nakoniec je to ústavné a legitímne právo každého jedného z nás, ale ak cítime, že existujú právne nezmysly, ktoré naozaj sú tak, by som povedal, transparentné, tak by malo byť na nás, aby sme ako rozumní právnici a ako zodpovední poslanci nevyužívali nedokonalosť týchto právnych predpisov, ktorými sa tu v tejto Národnej rade máme my pri našom rokovaní riadiť.

Chcem povedať jednu vec. Ústava Slovenskej republiky umožňuje vláde Slovenskej republiky, aby kedykoľvek okrem povinnosti do 30 dní, keď predstúpi pred Národnú radu, požiadala o vyslovenie dôvery. Ja by som vás poprosil, ak si môžem dovoliť jednu otázku, keby ste mi našli v Ústave Slovenskej republiky, kedy takéto právo patrí inému ako vláde Slovenskej republiky, to znamená aj 30 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ešte raz, pani profesorka, z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavy, nie z rokovacieho poriadku. Ja by som vás poprosil, keby ste mi ju ešte raz prečítali, že ide o právo poslancov. Čl. 80 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a ja ho tak interpretujem, hovorí o tom práve spojiť odpoveď člena vlády s hlasovaním o dôvere. Ale toto právo v zmysle iných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky má jediný a to je vláda Slovenskej republiky, nie jedna pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Žiaľ, akokoľvek by som chcel považovať váš návrh za ústavný, nie je ústavný a nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Ja viem, že takýto názor má právo vysloviť jedine Ústavný súd, ale v tejto chvíli som to považoval za dôležité tu v tejto snemovni pripomenúť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, som rád, že ste si odpovedali, že jediný, kto môže povedať, že či je to ústavné alebo nie je to ústavné, je Ústavný súd. Ja sa ale pýtam: Minimálne dvakrát na tú tému sa už v tomto parlamente hovorilo, dokonca prvýkrát bol porušený rokovací poriadok z vašej strany, keď sa tu rozhodovalo svojvoľne, ako sa bude narábať s týmto návrhom, ktorý bol predložený, pri druhom návrhu, keď bol predložený pánom Mečiarom konkrétny návrh uznesenia, už sa nedalo manipulovať s týmto návrhom uznesenia, ale jednoducho sa muselo o ňom hlasovať a tento parlament už hlasoval o takomto návrhu, to znamená, že chcete povedať, že všetci tí, ktorí vtedy podporili vášho ministra, nerozumeli právu, nerozumeli ústave, jednoducho hlasovali len politicky preto, že teda bolo to treba v koalícii urobiť? Takže to je ďalšia záležitosť.

A, samozrejme, musím aj povedať ďalšiu vec. V roku 2001 sa prijala rozsiahla novela Ústavy Slovenskej republiky, na ktorej ste robili. Sú tu viacerí poslanci, ktorí za ňu hlasovali. Ja som vtedy za tú novelu nehlasoval. Upozorňovali sme na mnohé veci, ktoré ste tam silou politickej vôle pretlačili a ktoré ste dostali do tejto novely ústavy.

Takisto k rokovaciemu poriadku. Pôsobili ste tu ako podpredseda Národnej rady, teraz tu pôsobíte ako predseda Národnej rady. Keď to bolo také zlé, prečo nebol zmenený rokovací poriadok, prečo nebol minimálne predložený návrh? Ja musím pripomenúť tým, ktorí nepôsobili v tej komisii, ktorá mala na starosti novelu rokovacieho poriadku, že na túto tému sa hovorilo, ale prijala sa jedna zásada, že ak na tom bude zhoda všetkých, tak sa to podporí. Neviem, prečo nebola vtedy ochota prijať tento návrh, ktorý som tam v tejto komisii predkladal. Takže vlastne z toho, čo sa politicky zneužilo, teraz je len ovocie.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, nemienim s vami diskutovať v tejto snemovni o ústavnosti alebo neústavnosti, lebo obidvaja sa zhodneme, že na to je príslušný iný orgán.

Trvám na tom, že ústava jasne hovorí o poslancovi, buďte tak dobrý a prečítajte si celý článok ústavy.

A po tretie, vás žiadam, aby ste dali hlasovať, ja som jasne formulovala text uznesenia, teraz je povinnosťou dať hlasovať o ňom. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda, nie je to nijaká ani právna, ani politická tuposť. Ústava jasne hovorí o tom, že takýto inštitút hlasovania o dôvere existuje, na ústavu nadväzuje rokovací poriadok. Načo my sa tu opätovne meníme na nejakých sudcov Ústavného súdu? Už sme tu boli absolútnymi vládcami, keď sme sa snažili hlasovaním o amnestiách rozhodnúť o tom, že rušíme niekoľko individuálnych rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a Ústavného súdu. Veď ale to, že parlament už nie je tým suverénom, čo býval v Anglicku po roku 1712, že mohol všetko, dokonca aj z muža urobiť ženu, ste vy sami popreli, keď ste povedali, že tento parlament môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach, ktoré sú mu vymedzené. A takú právomoc parlament má v Ústave Slovenskej republiky, hlasovať o dôvere ministrovi v súvislosti s predkladaním odpovede na interpeláciu.

Takže my nijakej politickej ani právnej ohavnosti, pán Mikloško ako tvrdil, sa dopúšťame. Na rozdiel od terajšej vládnej koalície nebehali sme ani okolo pána Mitra, ani okolo pána Pittnera s transparentíkmi, i keď vypočuli sme si ich správy, pretože my nerobíme štátne prevraty, my tu sa snažíme budovať demokratický a právny štát.

Takže dajte o tom hlasovať, pán predseda. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Vyhlasujem aj tento bod programu za skončený.

A otváram ďalší bod programu a to sú... (Hlasy v sále.)

Hlasovanie bude o 17.00 hodine. Sme sa na grémiu dohodli, že budeme hlasovať o 17.00 hodine. (Reakcia z pléna.) Ocitol som sa tu vedením schôdze za týmto pultom preto, že pán predseda parlamentu požiadal o slovo. Ja budem prezentovať to, kde boli všetci zástupcovia predsedov klubov a požiadali o to, že sme sa dohodli, že budeme hlasovať o 17.00 hodine, ja nič iné nebudem prezentovať.

Ak má byť zmena, prosím, pán predseda, prevezmite riadenie schôdze v súlade s rokovaním, na ktorom sme sa dohodli, ja budem postupovať v súlade s rokovaním, na ktorom sme sa dohodli včera na poslaneckom grémiu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nemám čo viacej k tomu dodať, páni poslanci. Ak si želáte, aby sme hlasovali teraz, ja vám môžem vyhovieť, ale taká bola dohoda, ktorú som považoval za dohodu všetkých, a nerozumiem teraz pani poslankyni Tóthovej. Ale, prosím, ja môžem prerušiť rokovanie schôdze do 17.00 hodiny, môžeme hlasovať o 17.00 hodine alebo pokračovať v rokovaní ďalej preto, lebo včera Národná rada jednohlasne súhlasila, keď som sa opýtal, či je všeobecný súhlas s takýmto ďalším postupom rokovania, nikto nenamietal, že by s týmto návrhom nesúhlasil, páni poslanci. V zmysle tejto dohody som aj otvoril rokovanie odpoludňajšie a takto aj postupujem.

Budeme pokračovať, páni poslanci, v rokovaní ďalším bodom programu, tak ako ho uviedol pán podpredseda Národnej rady a predsedajúci Viliam Veteška, ktorým sú

interpelácie poslancov.

Do rozpravy o tomto bode programu je písomne prihlásených 11 poslancov, poslanci Ondriaš, Čaplovič, Pavelka, Podracká, Tóthová, Kolesár, Mušková, Mikuš, Cuper, Fajnor a Cagala.

Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ľudovíta Kaníka.

Vážený pán minister, interpelujem vás, prešetrite možné porušovanie práv zamestnaných zdravotne postihnutých občanov v nasledujúcich 4 prípadoch.

Firma A & B, spol. s r. o., IČO 35793163, Obchodný register Bratislava, a firma NICO WALTER, spol. s r. o., IČO 35884096, Obchodný register Bratislava, zamestnávajú zdravotne postihnutých občanov. Zdravotne postihnutí zamestnanci plnia plastové fľaše nealkom alebo vínom. Pracujú aj v zime v nevykúrenej garáži, neobdržali pracovný odev a aj v zime majú spoločné šatne v nevykúrenej unimobunke, pričom poberajú mzdu okolo 23 - 30 korún za hodinu.

Druhý prípad. Firma AKTIVA, spol. s r. o., IČO 31330282, Obchodný register Bratislava, je to prevádzka na Bagarovej ulici v Bratislave, zamestnáva zdravotne postihnutých občanov pri skladaní lampičiek, avšak len na dohodu v zlých pracovných podmienkach, pričom dohoda o vykonaní práce neobsahuje výšku odmeny. Odmena by mala byť úkolová, avšak neexistuje príloha, kde by to bolo stanovené. Pracovníci dostávajú mesačnú mzdu maximálne 2 500 Sk. Je možné, že zamestnanci, pretože sú mentálne handicapovaní, neuvedomujú si možnú protiprávnosť zamestnávateľa.

Tretí prípad. Firma ĽUDIB, výrobné družstvo invalidov, IČO 167452, Obchodný register Bratislava, prevádzka je na Bagarovej ulici v Bratislave, zamestnáva zdravotne postihnutých občanov pri šití paplónov a vankúšov. Mnohí zamestnanci pracujú bez zmluvy v zlých pracovných podmienkach, pričom dostávajú okolo 700 Sk mesačne.

Štvrtý prípad. Firma WACKENHUT SLOVAKIA, a. s., IČO 35717793, Obchodný register Bratislava, prijíma do zamestnania veľa občanov z úradu práce, ktorých pri nedostatku práce prepúšťa bez vyplatenia mzdy.

Vážený pán minister, za prešetrenie možného porušenia zákona v uvedených prípadoch vopred ďakujem. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Písomne boli prihlásení k tomuto bodu programu, ja to ešte zopakujem, pán poslanec Ondriaš, ktorý vystúpil, poslanci Čaplovič, Pavelka, Podracká, Tóthová, Kolesár, Mušková, Mikuš, Cuper, Fajnor a ako posledný Cagala.

Teraz vystúpi pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Budem mať dve interpelácie, jednu interpeláciu pánu ministrovi Froncovi a druhú pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Dzurindovi.

Vážený pán minister, podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem vás vo veci sťažnosti rodičov študentov a učiteľov hotelových akadémií a združených stredných škôl v Slovenskej republike, najmä Hotelovej akadémie Ľudovíta Wintera v Piešťanoch a Združenej strednej školy v Michalovciach, na nekvalifikované a neodborné konanie Ministerstva školstva Slovenskej republiky, konkrétne vo veci zrušenia záverečných skúšok a možnosti získať výučný list pre absolventov tohto druhu stredných škôl. Veľmi dobre viete, že všetky hotelové akadémie v Slovenskej republike na základe skúseností z krajín Európskej únie, špeciálne bol to holandský model, od roku 1996 prispôsobili formy a systém štúdia, čo aj bolo ukotvené v základných dokumentoch pre tento typ stredných škôl, konkrétne profil absolventa, učebné plány a tak ďalej. Na základe pokynu ministerstva krajské školské úrady, konkrétne Krajský školský úrad v Trnave a jeho vedúca úradu pani RNDr. Anna Hechtová odmietli menovať predsedov, skúšobnej komisie pre Hotelovú akadémiu v Piešťanoch. Pripomínam, že všetci absolventi štvrtých ročníkov splnili kritériá pre absolvovanie týchto skúšok a rozhodnutie ministerstva v študentskej obci a aj u rodičov sa stretlo so značným rozhorčením. Neumožnenie študentom získať výučný list v odbore kuchár čašník v značnej miere degraduje postavenie týchto druhov škôl, hotelových akadémií a združených stredných škôl, pokiaľ je tam hotelová akadémia, a znižuje možnosť uplatnenia ich absolventov na trhu práce.

Vážený pán minister, keďže ide o vážny problém pre časť absolventov tohto druhu škôl a je známe, že sa na Ministerstve školstva Slovenskej republiky pripravuje novelizácia vyhlášky č. 510/2004 Z. z., prosím o riešenie tohto problému a taktiež vás láskavo žiadam o poskytnutie informácie, ako sa v tejto predmetnej veci bude na ministerstve a nadväzne na krajských školských úradoch v Slovenskej republike v najbližšom období pokračovať.

Druhá interpelácia je na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

Vážený pán predseda vlády, podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem vás vo veci vašej nečinnosti pri ochrane národnoštátnych záujmov v súvislosti s opakujúcim sa spochybňovaním povojnových denacifikačných a defašizačných dokumentov, konkrétne Košického vládneho programu a tzv. Benešových dekrétov. Upozorňujem najmä na niektoré nedávne vyjadrenia predstaviteľov Stany maďarskej koalície na zhromaždení v Komárne a vo verejnoprávnych médiách, napokon aj stanoviská zo zahraničia, v poslednom období najmä v súvislosti s odhalením sochy Eduarda Beneša v Prahe, konkrétne zo strany bavorského premiéra Edmunda Stoibera a sudetonemeckých landsmanšaftov, ale aj maďarskej vlády prostredníctvom svojho hovorcu Lászlóa Boglára.

Vážený pán predseda vlády, v minulosti pri podobných vyjadreniach predchádzajúceho predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána , najmä vo vzťahu k tzv. Benešovým dekrétom, a to konkrétne k Slovensku, s vami a aj s nami solidarizovali premiéri Českej republiky Miloš Zeman a Poľskej republiky Jerzy Buzek, keď odmietli sa zúčastniť na zasadnutí Vyšehradskej štvorky v Maďarskej republike. S Českou republikou máme spoločné dejiny a útoky voči odhaleniu sochy druhého prezidenta Česko-slovenskej republiky sú spochybňovaním všetkých denacifikačných a defašizačných dokumentov, sú útokmi proti povojnovému usporiadaniu Európy, proti víťazným mocnostiam. Som presvedčený o tom, že je vašou povinnosťou, vážený pán premiér, vystúpiť s jasným stanoviskom a solidarizovať s českou a poľskou stranou, s občanmi týchto štátov, ktorých osud bol po porážke nacizmu a fašizmu v roku 1945 spoločný aj s našimi osudmi na Slovensku.

Vážený pán premiér, očakávam vaše jasné vyjadrenia, podobne ako nedávno urobili Tony Blair v denníku Bild v obrane anglických národnoštátnych záujmov, aby Nemci nepestovali pocit obetí, pretože ich krajina bola za kruté dôsledky zodpovedná, alebo Gerhard Schröder, keď v Prahe v podstate zopakoval slová bývalého prezidenta Spolkovej republiky Nemecka Richarda von Weizsäzkera: "My však nesmieme a nemôžeme vidieť v konci vojny príčinu útlaku, vyhnania a neslobody. Táto príčina tkvie oveľa väčšmi v začiatku krutovlády, ktorá viedla k vojne, 8. máj 1945 teda nesmieme oddeľovať od 30. januára 1933."

Systematické otváranie a spochybňovanie Košického vládneho programu a tzv. Benešových dekrétov, ako aj ďalších povojnových denacifikačných a defašizačných dokumentov v Česko-Slovensku, a to aj vo vzťahu k následníckej suverénnej Slovenskej republike taktiež dáva priestor na jasnú odpoveď: Nie je možné oddeľovať povojnové a akékoľvek obojstranne bolestné obdobie rokov 1945 - 1948 od 2. novembra 1938, od agresie a okupácie južných území Česko-slovenskej republiky, konkrétne od veľkého utrpenia občanov nemaďarského pôvodu, tých, ktorí odmietli prijať občianstvo autoritatívneho Maďarského kráľovstva a neskôr nacistického režimu, najbližšieho spojenca nacistického Nemecka, najmä v období vyčíňania fašistickej organizácie šípových krížov - nilašovcov, napokon aj od vyhnania a prenasledovania Slovákov, Čechov, Židov a Rómov, Cigánov, na okupovanom území po Viedenskej arbitráži. Je známe, že veľká časť dnešnej pôdy neznámych vlastníkov na južnom Slovensku patrí deportovaným a vyvraždeným Židom, najmä po 5 apríli 1944, ako na to upozornili niektorí predstavitelia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku aj v liste vám, vážený pán premiér. Treba už raz jasne povedať, že kým Česko-Slovensko malo od začiatku vojny, t. j. od Mníchova svoj východný a západný odboj, ako aj Slovenské národné povstanie, Maďarsko bojovalo po boku nacistického Nemecka a fašistického Talianska do konca vojny, až do definitívnej porážky.

Vážený pán predseda vlády, treba taktiež jasne formulovať stanovisko, že Nemci a Maďari po mníchovskej zrade a diktáte, na krutý Mníchov nadväzujúcej Viedenskej arbitráži ešte ako česko-slovenskí štátni občania sa dobrovoľne a podľa historických dokumentov aj radostne rozhodli prijať občianstvo cudzích okupačných mocností, občianstvo nemeckej ríše, občianstvo Maďarského kráľovstva. Dekrét prezidenta Eduarda Beneša č. 33/45 Zb. preto nevytvoril nový právny stav, len konštatoval stratu česko-slovenského občianstva týchto osôb. Nemci a Maďari boli teda po prehratej vojne cudzími štátnymi príslušníkmi na oslobodenom pôvodnom štátnom teritóriu Česko-slovenskej republiky. Konkrétne s maďarským štátom nebola ešte podpísaná mierová zmluva. Košický vládny program 5. apríla 1945 bol podpísaný aj prezidentom Eduardom Benešom v čase, keď Maďarsko bolo vo vojnovom stave s Česko-slovenskou republikou. Podobne aj dekréty Eduarda Beneša sa v týchto prípadoch nevzťahovali na občanov Česko-slovenskej republiky, ale na Nemcov a Maďarov ako cudzích štátnych príslušníkov, ako aj osôb štátne nespoľahlivých okrem tých, ktorí sa nijako neprevinili proti Česko-slovenskej republike a vedeli doložiť svoje antifašistické presvedčenie a konanie. Tieto opatrenia boli legitímne, legálne a spravodlivé, boli v súlade s vtedy platným medzinárodným i česko-slovenským právom, boli garantované víťaznými mocnosťami.

Takto je potrebné v istom predporozumení pozerať sa na obojstranné bolestné dejiny, nechať ich historikom, nevracať sa do minulosti, rany nejatriť, ale liečiť aj tým, že sa naša spoločná minulosť naďalej už nebude otvárať. Preto bolo a je aj naďalej potrebné prijať stanovisko o nedotknuteľnosti denacifikačného a defašizačného zákonodarstva Česko-slovenskej republiky a jej povojnového usporiadania po vzore Českej republiky a českej snemovne z roku 2002. Napokon Slovenská republika je jedným z nástupníckych štátov Česko-slovenskej republiky po 1. januári 1993.

Vážený pán predseda, verím, že v tejto oblasti prijmete zásadné vyhlásenie a odmietnete akékoľvek otváranie a spochybňovanie týchto dokumentov a znevažovanie osobností našej spoločnej histórie Slovákov a Čechov v strednej Európe.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP