FEDERÁLNE ZHROMAŽDENIE ČESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY

VI. volebné obdobie

330

Návrh

Slovenskej národnej rady

z 22. novembra 1990

na vydanie ústavného zákona, ktorým sa vyhlasuje Listina základných práv a slobôd

Bratislava, november 1990

 

Návrh

ÚSTAVNÝ ZÁKON

zo dňa .......... 1990,

ktorým sa vyhlasuje Listina základných práv a slobôd

Federálne zhromaždenie

na základe iniciatívy Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady

vychádzajúc zo zvrchovanosti Českej republiky a Slovenskej republiky a zo zvrchovanosti českého národa a slovenského národa,

nadväzujúc na humanitné hodnoty doterajšej histórie žudstva a na demokratické tradície v dejinách našich národov,

vychádzajúc z trpkých skúseností z doby, kedy žudské práva a základné slobody boli v našej vlasti potlačované,

uznávajúc zvrchovanosť práva a neporušitežnosť prirodzených práv človeka a občana,

vyjadrujúc vôžu, aby sa Česká a Slovenská Federatívna Republika dôstojne zaradila medzi štáty uctievajúce tieto hodnoty a

vkladajúc nádeje do zabezpečenia týchto práv spoločným úsilím všetkých slobodných národov

uznieslo sa na tomto ústavnom zákone:

Hlava prvá

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Čl. 1

Človek je slobodný. Základné práva a slobody sú neodňatežné. Nikto ich nemôže scudziť alebo byť ich zbavený.

Čl. 2

/1/ Každý má právo konať čo nie je zákonom zakázané a nikto nesmie byť nútený konať niečo, čo zákon neukladá.

/2/ Štátnu moc je možné uplatňovať iba v prípadoch a medziach ustanovených zákonom a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Čl. 3

/1/ Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšžania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.

/2/ Nikomu nemôže byť spôsobená ujma na právach pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd.

Čl. 4

/1/ Povinnosti môžu byť ukladané na základe zákona a v jeho medziach iba pri zachovaní základných práv a slobôd.

/2/ Akékožvek zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť všeobecne pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

/3/ Medze žudských práv a základných slobôd môžu byť za podmienok ustanovených týmto ústavným zákonom upravené iba zákonom.

/4/ Pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel a tieto obmedzenia nesmú byť zneužívané na iné účely, ako pre ktoré boli ustanovené.

Čl. 5

/1/ Medzinárodné zmluvy o žudských (občianskych a politických) právach a slobodách, ktoré Česká a Slovenská Federatívna Republika ratifikovala a ktoré sú riadne vyhlásené, majú na jej území rovnakú záväznosť ako jej ústavné zákony.

/2/ Na ratifikáciu medzinárodných zmlúv uvedených v ods. 1 dáva Federálne zhromaždenie súhlas rovnakým spôsobom ako na prijatie ústavného zákona.

Hlava druhá

źUDSKÉ PRÁVA A ZÁKLADNÉ SLOBODY

Oddiel prvý

Základné žudské práva

Čl. 6

Každý má spôsobilosť na práva.

Čl. 7

/1/ Každý má právo na život a zdravé podmienky života.

/2/ Nikto nesmie byť usmrtený okrem prípadov, kedy zákon vylučuje protiprávnosť takéhoto činu.

/3/ Trest smrti sa nepripúšťa.

Čl. 8

/1/ Nedotknutežnosť osoby je zaručená. Obmedzená môže byť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

/2/ Nikto nesmie byť podrobený mučeniu ani krutému, nežudskému alebo ponižujúcemu trestu alebo zaobchádzaniu.

Čl. 9

/1/ Osobná sloboda je zaručená.

/2/ Nikto nemôže byť stíhaný alebo zbavený slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikto nemôže byť zbavený slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

/3/ Okrem prípadov pristihnutia pri trestnom čine je zadržanie prípustné iba na písomný odôvodnený príkaz súdu, iba ak vec neznesie odklad a príkaz nie je možné vopred opatriť. Iba na príkaz súdu je prípustné zatknutie obvineného.

/4/ Každý, kto je zadržaný alebo zatknutý, musí byť neodkladne oboznámený s dôvodmi zadržania alebo zatknutia a najneskoršie do 24 hodín odovzdaný súdu. Súd musí zadržanú alebo zatknutú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.

/5/ Nikto nemôže byť vzatý do väzby iba ak v prípadoch stanovených zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Väzba v prípravnom trestnom konaní môže byť iba výnimočne trvať dlhšie ako dva mesiace, najdlhšie však jeden rok a v konaní pred súdom iba nevyhnutný čas, primeraný okolnostiam prípadu.

Čl. 10

/1/ Nikto nesmie byť podrobený núteným prácam alebo službám.

/2/ Toto ustanovenie sa nevzťahuje na

a/ práce ukladané podža zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody,

b/ vojenskú službu ustanovenú zákonom alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby,

c/ službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm alebo havárií, ktoré ohrozujú životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty,

d/ konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných.

Čl. 11

/1/ Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

/2/ Zákon ustanoví, ktorý majetok nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb celej spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo iných určených právnických osôb; zákon môže tiež ustanoviť, že určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.

/3/ Vlastnícke právo nesmie byť zneužité na ujmu práv iných alebo spoločnosti. Jeho výkon nesmie poškodzovať žudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad zákonom ustanovenú mieru.

/4/ Vyvlastnenie je možné iba vo verejnom záujme, a to na základe zákona za náhradu.

/5/ Dane a poplatky možno ukladať iba na základe zákona.

Čl. 12

/1/ Každý má právo, aby bola zachovaná jeho žudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno.

/2/ Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

/3/ Každý má právo na ochranu údajov o svojej osobe pred neoprávneným zverejnením alebo iným zneužitím.

Čl. 13

/1/ Domová sloboda a nedotknutežnosť obydlia sú zaručené.

/2/ Do tohto práva je možné zasiahnúť iba v prípadoch a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

/3/ Domová prehliadka na účely trestného konania je prípustná iba na písomný odôvodnený príkaz súdu.

Čl. 14

/1/ Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností i ochrana osobných údajov sú zaručené.

/2/ Nikto nesmie porušiť tajomstvo listov ani iných písomností, či už držaných v súkromí alebo zasielaných poštou alebo iným spôsobom, s výnimkou prípadov a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Rovnako je zaručené tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Čl. 15

/1/ Sloboda pohybu a pobytu je zaručená.

/2/ Každý, kto sa oprávnene zdržuje na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky, má právo slobodne ho opustiť.

/3/ Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

/4/ Tieto slobody môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na udržanie verejného poriadku alebo ochranu práv a slobôd iných, na vymedzených územiach aj z dôvodov ochrany prírody, alebo v inom verejnom záujme.

/5/ Občan nemôže byť vyhostený. Cudzinec môže byť vyhostený iba v prípadoch ustanovených zákonom alebo podža medzinárodného práva. Hromadné vyhosťovanie cudzincov je neprípustné.

Čl. 16

/1/ Sloboda zmýšžania, svedomia a vyznania je zaručená Každý má právo zmeniť vyznanie alebo byť bez vyznania.

/2/ Nikto nemôže byť nútený vykonávať vojenskú službu proti svojmu svedomiu. Podrobnosti ustanoví zákon.

Čl. 17

Každý má právo na zdravé životné prostredie. Podmienky ustanoví zákon.

Oddiel druhý

Politické práva

Čl. 18

/1/ Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

/2/ Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom a slobodne vyhžadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohžadu na hranice štátu.

/3/ Slobodu prejavu a právo vyhžadávať a šíriť informácie je možné obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu práv a slobôd iných, pre bezpečnosť štátu a verejnú bezpečnosť.

/4/ Cenzúrne zásahy verejnej správy sú neprípustné.

/5/ Štátne orgány sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.

Čl. 19

/1/ Každý má právo sám alebo spoločne s inými obracať sa na štátne orgány a orgány miestnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu /petície/.

/2/ Výkon tohto práva nesmie byť na újmu práv iných.

Čl. 20

/1/ Sloboda pokojne sa zhromažďovať je zaručená.

/2/ Toto právo je možné obmedziť zákonom v prípadoch zhromaždení na verejných miestach, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromažďovanie však nesmie byť podmieňované povolením orgánu verejnej správy.

Čl. 21

/1/ Sloboda združovania je zaručená. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach. Občania majú právo zakladať tiež politické strany a hnutia a v nich sa združovať.

/2/ Výkon tohto práva je možné obmedziť iba v prípadoch ustanovených zákonom, ak ide o opatrenie, ktoré je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejnej bezpečnosti a verejného poriadku, na predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.

/3/ Politické strany a hnutia, ako aj iné združenia sú oddelené od štátu.

Čl. 22

/1/ Občania majú právo podiežať sa na správe verejných vecí buď priamo alebo slobodnou vožbou svojich zástupcov.

/2/ Vožby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobia ustanovené zákonom.

/3/ Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu voleného práva ustanoví zákon.

/4/ Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Čl. 23

Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Čl. 24

Občania majú právo postaviť sa na odpor proti tomu, kto by odstraňoval demokratický poriadok žudských práv a základných slobôd založený týmto ústavným zákonom, pokiaž je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov.

Hlava tretia

Národnostné práva

Čl. 25

/1/ Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékožvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku, smerujúce k odnárodňovaniu.

/2/ Príslušnosť ku ktorejkožvek národnosti alebo inej etnickej skupine nesmie byť nikomu na újmu.

Čl. 26

/1/ Občanom tvoriacim národnostnú a inú etnickú menšinu sa zaručuje právo rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich jazyku a právo spolčovať sa v národnostných združeniach. Podrobnosti ustanoví zákon.

/2/ Občanom, ktorí sú príslušníkmi národnostnej menšiny sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje tiež

a/ právo na vzdelanie v ich jazyku,

b/ právo používať ich jazyk v úradnom styku.

/3/ Výkon práv príslušníkmi národnostných a iných etnických menšín nesmie byť na újmu práv ostatného obyvatežstva.

Hlava štvrtá

HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA

Čl. 27

/1/ Každý má právo na vožbu povolania a prípravu na povolanie.

/2/ Zákon môže stanoviť podmienky a obmedzenia na výkon určitých povolaní alebo činností.

/3/ Každý má právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Občanov, ktorí toto svoje právo nemôžu bez svojej viny vykonávať, štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje; podmienky ustanoví zákon.

Čl. 28

/1/ Každý má právo slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.

/2/ Odborové organizácie vznikajú nezávisle na štáte. Obmedzovať počet odborových organizácií je neprípustné, rovnako ako zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví.

/3/ Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov môže byť obmedzená zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd iných.

/4/ Právo na štrajk je zaručené. Podmienky ustanoví zákon.

Čl. 29

Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Zákon zabezpečuje najmä

a/ právo na odmenu za prácu, dostatočnú na to, aby im zabezpečila dôstojnú životnú úroveň,

b/ ochranu proti svojvožnému prepúšťaniu,

c/ ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,

d/ najvyššie prípustnú dĺžku pracovnej doby,

e/ primeraný odpočinok po práci,

f/ najkratšiu prípustnú dobu platenej dovolenky na zotavenie.

Čl. 30

/1/ Ženy, mladiství a osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a na osobitné pracovné podmienky.

/2/ Mladiství a osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a pomoc pri príprave na povolanie.

Čl. 31

/1/ Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti k práci, ako aj pri strate živiteža.

/2/ Každý, kto je v sociálnej núdzi, má právo na pomoc na zabezpečenie základných životných podmienok.

/3/ Podrobnosti ustanoví zákon.

Čl. 32

Občania majú právo na ochranu zdravia, bezplatnú liečebnú starostlivosť a zdravotné pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Čl. 33

/1/ Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou štátu. Ženám v tehotenstve a materstve je zaručená osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.

/2/ Starostlivosť o deti a ich výchovu je právom a povinnosťou ich rodičov. Neplnoleté deti môžu byť odlúčené od rodičov proti ich vôli iba na základe zákona rozhodnutím súdu.

/3/ Rodičia vychovávajúci deti, majú právo na osobitnú starostlivosť a pomoc štátu. Osobitná ochrana detí a mladistvých je zaručená.

/4/ Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.

Čl. 34

/1/ Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná po dobu, ktorú ustanoví zákon.

/2/ Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách a podža schopnosti občana a možnosti spoločnosti na vysokých školách.

/3/ Zákon ustanoví, za akých podmienok je možné zriaďovať a prevádzkovať iné školy než štátne, ako aj spôsob štátneho dozoru nad nimi. V iných školách ako štátnych sa môže vzdelanie zabezpečovať za úplatu.

/4/ Občania majú právo na štátnu podporu pri štúdiu za podmienok ustanovených zákonom.

Čl. 35

/1/ Sloboda vedeckého bádania a umenia je zaručená.

/2/ Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti sú chránené zákonom.

Čl. 36

/1/ Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradov.

/2/ Všetky cirkvi, náboženské a svetonázorové spoločenstvá majú rovnaké postavenie.

/3/ Cirkve a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä ustanovujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zriaďujú rehožné a iné cirkevné inštitúcie bez zásahov štátnych orgánov.

/4/ Podmienky vyučovania náboženstva na štátnych školách ustanoví zákon.

/5/ Výkon týchto práv môže byť obmedzený zákonom, ak ide o opatrenia nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejnej bezpečnosti a poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.

Čl. 37

Každý je povinný pri výkone svojich práv dbať, aby nepoškodzoval ani neohrozoval životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky, pokiaž nejde o činnosť povolenú na základe zákona.

Hlava piata

PRÁVO NA SÚDNU OCHRANU

Čl. 38

/1/ Každý má právo ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na súde a v ustanovených prípadoch na orgáne verejnej správy.

/2/ Každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia, ak zákon neustanovuje inak. Vykonanie upravuje zákon.

/3/ Každý má právo na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom. Vykonanie upravuje zákon.

Čl. 39

/1/ Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobe blízkej.

/2/ Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy, a to od začatia tohto konania alebo od okamihu zadržania.

Čl. 40

/1/ Nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

/2/ Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná súdom v jeho prítomnosti a bez zbytočných prieťahov, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

/3/ Všetci účastníci sú si pred súdom rovní.

/4/ Každý má právo na pomoc tlmočníka, ak nehovorí jazykom pojednávania; zákon ustanoví, kedy je táto pomoc bezplatná.

Čl. 41

Ktoré konanie je trestným činom a aký trest je možné za jeho spáchanie uložiť, ako aj iné újmy na majetku a právach, ustanoví jedine zákon.

Čl. 42

/1/ Jedine súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Každý, kto bol uznaný vinným za trestný čin, má právo odvolať sa na súd vyššieho stupňa.

/2/ Každý, proti ktorému je vedené trestné konanie, sa považuje za nevinného, pokiaž právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nebola vyslovená jeho vina.

/3/ Obvinený má právo na včasnú, riadnu a v zákonom ustanovených prípadoch povinnú obhajobu. Zákon ustanoví, kedy bude obhajoba bezplatná.

/4/ Nikto nemôže byť trestne stíhaný za čin, pre ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo zbavený obžaloby.

/5/ Trestnosť činu sa posudzuje podža zákona účinného v čase, kedy bol čin spáchaný. Podža neskoršieho zákona sa postupuje vtedy, ak je to pre páchateža priaznivejšie.

Hlava šiesta

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Čl. 43

/1/ Tento ústavný zákon nevylučuje úpravu základných práv a slobôd občanov v novej Ústave Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, v Ústave Českej republiky a v Ústave Slovenskej republiky.

/2/ Ustanovenia ústavných zákonov o rozdelení zákonodarnej pôsobnosti medzi federáciou a republikami nie sú týmto ústavným zákonom dotknuté.

Čl. 44

/1/ Ak tento ústavný zákon používa pojem "občan", rozumie sa tým štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

/2/ Cudzinci užívajú v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike žudské práva a základné slobody zaručené týmto ústavným zákonom, pokiaž nie sú priznané výslovne občanom Zákon môže ustanoviť pre cudzincov odchýlnu úpravu práv uvedených v čl. 27.

/3/ Ak tento ústavný zákon priznáva základné práva a slobody každému bez ohžadu na štátne občianstvo, rozumie sa pod pojmom "občan" v doterajších predpisoch každý človek.

Čl. 45

Česká a Slovenská Federatívna Republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl môže byť odopretý tomu, kto konal v rozpore so základnými žudskými právami.

Čl. 46

Zákon môže vojakom v činnej službe a príslušníkom bezpečnostných zborov obmedziť práva uvedené v čl. 20, 21 a 28 tohto ústavného zákona. Právo uvedené v čl. 28 ods. 4 môže zákon obmedziť tiež osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia, ako aj sudcom.

Čl. 47

Pod pojmom "orgány verejnej správy" sa rozumejú orgány vykonávajúce štátnu správu a orgány miestnej samosprávy, ako aj orgány právnických osôb, pokiaž im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach občanov alebo iných fyzických alebo právnických osôb.

Čl. 48

Článok 5 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších predpisov znie:

"/1/ Štátny občan každej z oboch republík je súčasne štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

/2/ Občan jednej republiky má na území druhej republiky rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako občan tejto republiky.

/3/ Nikomu nemôže byť bez jeho vôle odňaté jeho štátne občianstvo.

/4/ Zásady nadobúdania a pozbavenia štátneho občianstva republík ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.".

Čl. 49

Zrušujú sa:

1. druhá hlava /čl. 19 až 38/ ústavného zákona č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky v znení neskorších predpisov,

2. ústavný zákon č. 144/1968 Zb. o postavení národností v Československej socialistickej republike s výnimkou čl. 1 a 5 s tým, že Čl. 1 znie:

"Česká a Slovenská Federatívna Republika ako spoločný štát českého národa a slovenského národa a národností žijúcich na jeho území, zabezpečuje všetkým národnostným a iným etnickým menšinám možnosti všestranného rozvoja.".

Čl. 50

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť ...............

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Prijatie novej ústavnej úpravy základných práv a slobôd v ČSFR je predpokladom utvárania demokratického právneho štátu. Doterajšia úprava v druhej hlave ústavy z roku 1960 pre rad dôvodov nemôže byť solídnym východiskom. Navrhovaná úprava sa od nej odlišuje v rade zásadných prístupov a ustanovení, ktoré vo svojom súhrne sú výrazom podstatne inej koncepcie, ako z ktorej vychádzala doteraz platná ústava.

Predovšetkým sa vychádza z nedotknutežnosti a univerzálneho charakteru prirodzených žudských práv, z toho, že tieto práva nie sú oktrojované štátom. V súlade s prirodzenom právnym poňatím, týmto ústavným zákonom štát žudské práva len uznáva, prehlasuje a potvrdzuje ich nescudzitežnosť, neodňatežnosť a neporušitežnosť. Z uvedenej povahy žudských práv tiež vyplýva, že ich podstatná kvalita a platnosť nemá závisieť na štátnych hraniciach, ich ochrana je teda podriadená medzinárodno-právnym zárukám.

Samotná úprava základných práv a slobôd neznamená ešte konštituovanie právneho štátu. Nevyhnutné je, aby vo všetkých prípadoch bolo zachovávanie týchto práv a slobôd vynutitežné, a to pomocou nezávislého súdnictva. Návrh ústa neho zákona je koncipovaný tak, aby vyhovoval tejto požiadavke, t. j. aby obsahoval ustanovenia aplikovatežné vždy aspoň ústavným súdom. Od platnej Ústavy ČSSR, ktorá bola podstatne ovplyvnená ústavou ZSSR z roku 1936 sa preto návrh ústavného zákona rozlišuje tým, že neobsahuje ustanovenia, ktoré sú iba programovými proklamáciami, realizácia ktorých nie je vynutitežná žiadnymi právnymi postupmi a prostriedkami. Návrh teda neobsahuje ustanovenia o úlohách či povinnostiach tohto druhu pripadajúcich štátu, o ciežoch, ktoré majú byť v budúcnosti dosiahnuté. Ako je známe, v žiadnej ústave neexistuje právny postup, ktorým by bolo možné napríklad vynútiť vydanie určitého zákona, lebo zákonodarný zbor nie je podriadený žiadnemu orgánu, ústavný súd môže iba zrušiť zákon odporujúci ústavnému zákonu alebo (vzhžadom na čl. 5) príslušnej medzinárodnej zmluve. Ďalej bude môcť rušiť individuálne právoplatné rozhodnutia odporujúce ústavnému zákonu alebo medzinárodnému právu, ako je vyššie uvedené. Ustanovenia, ktorých dodržiavanie nie je vynutitežné, sú chybou právneho poriadku. Nie sú právnymi normami v pravom zmysle a patria do politických programov a prehlásení a nie do zákona. Znižujú vážnosť zákona.

Ďalšia rozdielnosť od ústav socialistického typu spočíva v tom, že predmetom úpravy ústavným zákonom sú základné práva a slobody, nie špeciálne i základné povinnosti občanov. Ústavná ochrana sa má poskytovať práve týmto právam a slobodám; nie je nutné týmto spôsobom zabezpečovať základné povinnosti. Zmyslom právneho štátu je poskytovať ochranu jednotlivcovi, najmä proti štátnej moci. Nie je treba týmto spôsobom chrániť štátnu moc, aby jej nebolo bránené ukladať povinnosti. Povinnosti sú v návrhu ústavného zákona poňaté ako medze základných práv a slobôd (či už sa vyjadrujú formou zákazov alebo príkazov). Všeobecne sa upravujú podmienky, za ktorých je možné ukladať obmedzenie práv a slobôd. Ako zásada platí, že obmedzenia sa musia opierať o zákon. Zákon ich však nemôže ustanoviť žubovožne, ale musí splniť podmienky ustanovené týmto ústavným zákonom, a to jednak podmienky výslovne ustanovené v jeho konkrétnych ustanoveniach a okrem toho aj všeobecné podmienky uvedené v čl. 4. Zákon, ktorý by tieto podmienky nespĺňal, by bol protiústavný so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Pokiaž ide o žudské práva (uvedené v druhej hlave), je naviac ustanovené, že ich medze môžu byť upravené iba zákonom. Teda zákon ani nemôže splnomocňovať orgán výkonnej moci na bližšiu úpravu vykonávacím predpisom. Odsek 4 tohto článku je formulovaný so zretežom aj na tzv. konkrétnu kontrolu ústavnosti (v individuálnych prípadoch).

Zásada rovnosti sa formuluje v čl. 3 v súlade s európskym Dohovorom o ochrane žudských práv a základných slobôd. Z toho vyplýva zákaz diferenciácie práv pri vykonávaní ústavného zákona podža hžadísk uvedených v tomto ustanovení.

Sociálne práva sa odlišujú svojou povahou od žudských práv; v návrhu sa však sleduje v zásade rovnaké hžadisko ako u žudských práv, pokiaž ide o ochranu práv. Návrh teda obsahuje len také ustanovenia, ktoré sú aplikovatežné vždy aspoň ústavným súdom, takže ich dodržiavanie je vynutitežné pomocou súdnej moci. Pritom však je v navrhovanej úprave medzi oboma druhmi základných práv rozdiel spočívajúci v tom, že u väčšiny sociálnych práv nie sú v ústavnom zákone ustanovené podmienky, za ktorých môže zákon tieto práva upraviť. Tým sa tiež zužuje faktická možnosť ústavného súdu preskúmavať súlad zákonov s ústavným zákonom v tejto oblasti. Dôvodom je, že zatiaž čo žudské práva sú absolútne, sociálne práva sú relatívne. Zodpovedá im povinnosť niečo určitého dať alebo konať (nielen nerušiť oprávneného vo výkone jeho práva alebo slobody). Tieto práva a povinnosti sa bezprostredne vzťahujú na hmotné životné podmienky. Vykonávacia zákonná úprava musí podliehať zmenám podža vývoja hospodárstva a celkovej životnej úrovne. Nemožno preto zákonodarcu príliš zväzovať ustanoveniami v ústavnom zákone.

Náplň tejto časti sa zvažovala najmä so zretežom na Európsku sociálnu chartu. Táto charta nezahŕňa ovšem účinný mechanizmus medzinárodnej ochrany, vrátane súdnych záruk, ako európsky Dohovor o ochrane žudských práv a základných slobôd. Podmienky pre podpísanie tejto charty sú už v platnom čs. právnom poriadku splnené. V tejto oblasti podstatne viac ako v oblasti žudských práv a základných slobôd bolo nutné riešiť otázku, ktoré zo sociálnych práv sú tak zásadnej dôležitosti, aby boli zakotvené v ústavnom zákone. Platí to tiež o Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Náklady spojené s vykonávaním tohto ústavného zákona sa premietnu do štátneho rozpočtu.

Osobitná časť

K hlave prvej - Základné ustanovenia.

Uvedené hžadiská sú vyjadrené v článkoch 1, 2 a 5. V článkoch 1 a 2 sú vyjadrené základné princípy právneho štátu, predovšetkým zvrchovanosť práva. Štátna moc je viazaná právom v dvojakom zmysle. Sféra slobody človeka je prvotná: štátna moc môže zasahovať, len pokiaž je na to splnomocnená zákonom, v medziach zákona a spôsobom ustanoveným zákonom. Naviac sa uznávajú základné práva a slobody, ktoré nie sú zmenitežné ani zákonom. Vzhžadom na záväznosť medzinárodoprávnej úpravy žudských práv a slobôd, ako je vyjadrená v článku 5, nie sú zmenitežné ani ústavným zákonom. Zatiaž čo kontrola ústavnosti zákonov bude podliehať ústavnému súdnictvu ČSFR, kontrola súladu ústavných zákonov s medzinárodnymi zmluvami vzťahujúcimi sa na žudské práva, bude podliehať tiež kontrole orgánov zriadených týmito zmluvami. Predpokladom ovšem je, že ČSFR podpíše a ratifikuje, za predpokladu prijatia za člena Rady Európy, Dohovor o ochrane žudských práv a základných slobôd, ktorý je otvorený na podpis členom Rady Európy, prípadne najskôr Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. [Štáty, ktoré sú členmi Rady Európy, však mnohé nepodpísali Opčný protokol. Postačuje medzinárodná ochrana garantovaná európskym dohovorom, ktorý zahrnuje podstatne účinnejšie procesné záruky ako Opčný protokol. Pokiaž možno predpokladať, že sa ČSFR stane členom Rady Európy v priebehu dvoch rokov, možno odporučiť obdobný postup. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z r. 1966 obsahuje po hmotnoprávnej stránke do značnej miery obdobnú úpravu ako európsky dohovor z r. 1950. Je lepšie vyhnúť sa tomu, aby eventuálne bolo nutné prihliadať na prípadne rozdielnu jurisdikciu dvoch rôznych orgánov v tých istých prípadoch - Výboru pre žudské práva, zriadeného Opčným protokolom na jednej strane a európskych orgánov na strane druhej.]

Celkové poňatie navrhovanej ústavnej úpravy prihliada na koncepciu, na ktorej je založený uvedený európsky dohovor. Článok 5 je formulovaný tak, aby bola zabezpečená nadväznosť na tento dohovor a kompatibilita nášho právneho poriadku s ním, vrátane postupov na ochranu žudských práv a slobôd, ktoré sú týmto dohovorom ustanovené. Ustanoví sa bezprostredná účinnosť a aplikovatežnosť medzinárodných zmlúv o žudských právach a slobodách, ktoré ČSFR ratifikovala na jej území a určuje sa ich právna sila na úrovni ústavných zákonov. Umožňuje sa tým, aby ústavný súd kontroloval súlad zákonov aj s týmito zmluvami. Ďalej sa ustanoví štátnym orgánom povinnosť, aby pri výklade a používaní tých to zmlúv prihliadali na rozhodnutia príslušných medzinárodných orgánov, ako aj na povinnosť vykonávať rozhodnutia, ktorých adresátom je ČSFR.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP