Federální shromáždění Československé socialistické republiky 1990

V. volební období

292
V Praze, dne 26. II. 1990

Vážené předsednictvo Sněmovny lidu,

vážené předsednictvo sněmovny národů,

podle ustanovení § 62 Zákona o jednacím řádu Federálního shromáždění ČSSR ze dne 22. 3. 1989, interpelují níže podepsaní poslanci Vládu ČSSR ve věci pozastavení další výstavby vodního díla Gabčíkovo.

K tomuto požadavku nás vedou výsledky práce komisí expertů, ustanovených k vyhodnocení vlivu VD Gabčíkovo a obavy obyvatelů Žitného ostrova. Obavy vyplývají z ohrožení mnoha funkcí, které řeka Dunaj po staletí i v současnosti plní a ještě po staletí plnit bude: závlah zespodu i svrchu a z toho vyplývajícího neobyčejně velkého bioprodukčního potenciálu přilehlého území, mimochodem obilnice republiky, dále udržení biologické rovnováhy v území a především jako naše největší zásobárna pitných vod vynikající kvality /jedná se o Chráněnou vodohospodářskou oblast Žitný ostrov, vyhlášenou podle zákona č. 138/73 Zb. o vodách, nařízením Vlády SSR č. 46 ze dne 19. VII. 1978/. Z této oblasti je zásobována vodou velká část Bratislavy a jihozápadu Slovenska. K roku 2000 se předpokládá zásobování více než 1 milionu obyvatel. Podle směrného vodohospodářského plánu půjde dokonce o zásobování 36 % obyvatel Slovenska a navíce ještě jižní Moravy a trenčínska /t.j. dalších 1,5 milionu obyvatel/. Pokud by došlo k napuštění zdrže Hrušov-Dunakiliti, kvalita podzemní vody by se natolik zhoršila, že by to znamenalo vyřazení vodních velkozdrojů /např. vlivem redukčních procesů by došlo k uvolnění sirovodíku a amoniaku, vyloučení železa a manganu, velmi nebezpečný by byl přesun ropných a chlorovaných uhlovodíků, chlorovaných insekticidů a fenolů, přičemž se jedná často o kancerogenní, teratogenní a mutagenní látky-bližší objasnění v příloze/.

Hlavním důvodem pro pokračování výstavby VD Gabčíkovo jsou velké investice vložené do výstavby /cca 15 miliard Kčs/. Avšak uvážíme-li hodnotu kvalitní pitné vody, přehodnotíme situaci: V současné době se uvádí investiční náklady na přivedení 1000 l/s pitné vody ke spotřebiteli na 1,5 miliardy Kčs. Na Žitném ostrově, vzhledem k vysoké koncentraci velkozdrojů vody, jsou investiční náklady 10 x menší. Pak záchrana zdrojů pitné vody na Žitném ostrově znamená v porovnání s náhradními zdroji povrchové vody /protože jiné významné zdroje podzemních vod v Československu nemáme/, investiční úsporu 1,35 mlrd Kčs na každých 1000 l/s, t.j. pro prognozovaných 12-18 000 l/s ze Žitného ostrova úspora 16,2 - 24,3 mlrd Kčs, t.j. více, než zatím stálo celé vodní dílo. K přehodnocení situace nabádají též ztráty na zemědělské produkci /na ploše několika desítek tisíc hektarů/, na produkci dřeva, ryb a v ochraně přírody/ zánik lužních lesů, zánik rostlinných a živočišných druhů, zničení navrhovaných i vyhlášených chráněných území/.

Navrhujeme proto: 1/ Pozastavit práce na VD Gabčíkovo

2/ Uvážit všechny technické, ekologické, ekonomické a sociální rizika za pomoci mezinárodní expertízy, vycházející z práce našich komisí expertů. Pak teprve rozhodnout, jak dále postupovat.

3/ Za bezpečit účinnou ochranu Chráněné vodohospodářské oblasti Žitný ostrov

4/ Urychleně připravit vyhlášení národního parku Podunajsko a začít jednání o mezinárodním trilaterálním parku v této oblasti s Rakouskou a Maďarskou republikou

Zároveň žádáme: 1/ Přešetřit, jaké podkladové materiály /a od koho/ dostávala federální a slovenská vláda k svému rozhodování /v současné době měly vlády vycházet z výsledků práce komisí expertů a ne z jednostranných údajů projektantů vodních děl a rezortu-MLVHDP/

2/ Referovat, kolik investic bylo na stavbu vynaloženo v posledním období, od rozhodnutí nového ministra o zastavení náhradního řešení a kolik bylo do stavby investováno v posledních dvou letech.

3/ Žádáme podrobný rozpis, do kterých objektů byly prostředky investované, t.j. kolik se investovalo na vlastní stavbu /zvláště např. do betonování, betonových injektáží/ a kolik na vyvolané investice-komunikace, čistírny odpadových vod, zdravotnické zařízení, protipovodňovou ochranu apod.

Závěrem zdůrazňujeme, že pokračování ve výstavbě VD Gabčíkovo podle původní koncepce je vzhledem na výsledky práce komisí expertů naprosto neadekvátní a znamená zbytečné mrhání řádově stamilionovými částkami investic a ohrožení hodnot, vyčíslitelných na desítky miliard /pokud se vůbec hodnota např. vody či unikátní přírody dá vyčíslit/.

Skupina poslanců SL a SN

poslankyně SN Zuzana Némethová, v.o. 81: Želiezovce

poslankyně SL Eleonóra Sándorová, v.o. 144: Galanta

poslanec SL Oszkár Világi, v.o. 146: Komárno

poslanec SN MUDr Juraj Mesík, v.o. B. Bystrica

poslanec SL Pavel Šremer, v.o. 150 Zbehy

poslanec SN Miklós DURAY, v.o. 89 Komárno

poslanec SN RNDr. Juraj HOLČÍK, v.o. 100 Topolčany

poslanec PhDr. Roman ZELENAY, v.o. 150 Vranov n. T.

poslankyně Elena BODISOVÁ, v.o. 143 Dunajská Streda

Příloha:

ZÁVEREČNÁ SPRÁVA

1. KOMISIE

PRE POSÚDENIE VPLYVU PREVÁDZKY VODNÉHO DIELA GABČÍKOVO NA KVALITU A KVANTITU POVRCHOVEJ A PODZEMNEJ VODY V OBLASTI VDG

/časť Výsledky/

Bratislava, február 1990

5. POSUDZOVANIE VPLYVU VDG - VÝSLEDKY

Pre posudzovanie vplyvu prevádzky VDG na kvalitu a kvantitu povrchovej a podzemnej vody v jeho oblasti je potrebné rozčleniť tento komplex na tri samostatné technické časti, a to:

A. Nádrž Hrušov - Dunakiliti

B. Prívodný /derivačný/ kanál

C. HC v Gabčíkove s odpadovým kanálom

Všetky tri časti iným spôsobom ovplyvňujú tvorbu a množstvo zásob, resp. režim alebo kvalitu infiltrovanej podzemnej vody.

A. Nádrž Hrušov - Dunakiliti /vodná plocha asi 53 km2/

Voči súčasným podmienkam, aj keď kvalita podzemnej vody aj bez vodného diela sa zatiaľ zhoršuje, vyvolá ďalšie nepriaznivé a nežiadúce zmeny pre množstvo aj kvalitu podzemnej vody najmä v chránenej vodohospodárskej oblasti /CHVO/ Žitného ostrova.

Toto konštatovanie dokumentujú v prílohe uvedené:

a/ Podklady vyžiadané alebo získané

PV 1, PV 2, PV 4, PV 5

b/ Stanoviská expertov

č. 2 až 12

B. Prívodný /derivačný/ kanál /kóta nábehového prahu 125,5 m n.m./

Voči súčasným podmienkam, keď dunajská voda infiltruje v celej dĺžke dna aj ľavého brehu až po Gabčíkovo do Žitného ostrova, derivačný kanál zamedzí túto infiltráciu, čoho dôsledkom bude zaklesnutie hladín podzemnej vody v tejto pririečnej zóne o 3 - 4 m /Doc. Ing. Hálek, DrSc./.

To je nepriaznivý dôsledok pre dotáciu vôd do Žitného ostrova, čo dokumentujú v prílohe uvedené:

c/ Stanoviská expertov

č. 3, 4, 5

Na druhej strane však je veľmi priaznivé ak berieme do zreteľu nebezpečie vplyvu seizmicity na stabilitu derivačného kanála podľa Dr. Ing. Petra Danišoviča v prílohe uvedené:

b/ Iné podklady č. IP 4

C. HC Gabčíkovo s odpadovým kanálom

Vybudovaním hydrocentrály a jej odpadového kanála sa menia hraničné podmienky dotácie vôd v lokalite veľkozdrojov Gabčíkovo "A", už využívanej aj v navrhovanej lokalite Gabčíkovo "B".

Zníži sa dotácia vôd z Dunaja v dôsledku zahĺbenia odpadového kanála, dôjde k presunu depresie do vnútornej časti Žitného ostrova, odkiaľ možno predpokladať väčší prísun znečisťujúcich látok a pri zapojení veľkozdroja Gabčíkovo "B", by sa tento stav ešte zhoršil.

Takéto výsledky dokumentujú v prílohe uvedené:

c/ Stanoviska expertov

č. 3 až 7 a 9, 10

Prognóza vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na kvantitu povrchových a podzemných vôd.

1/ Súčasná brehová línie najväčšej infiltrácie povrchovej vody Dunaja od r. km 1866 /odbočenie Malého Dunaja/ po r.km 1850 resp. 1840 /Hrušov/, je ohrozená pre dotáciu podzemných vôd Žitného ostrova zničením množstva infiltrovaných vôd účinkom zakolmatiovania zdrže. Podrobne vid. záverečná správa Ing. Iva Brachtla, CSc. - príloha a/ podklady vyžiadané alebo získané PV 5.

2/ Aj keď technické zásahy v hornej časti zdrže - usmerňovacie hrádze budované po oboch stranách Dunaja od r. km 1866 po r. km 1854 majú zabrániť sedimentácii v dne pôvodného koryta, avšak budú účinné len pri Q väčšom ako 2 000 m3.s-1. To znamená, že pri prietokoch menších ako Q 2 000 m3.s-1, ktorý na Dunaji sa vyskytuje až 195 dní v roku /Gažovič/, aj v tomto exponovanom úseku pre infiltráciu, môže dochádzať k usadzovaniu sedimentov na dne. Pri prietoku Q 4 000 m3.s-1 už sa hrádze prelievajú a bude dochádzať k ďalšej sedimentácii a následnej kolmatácii.

3/ Riešitelia poznajúci tieto problémy, na ich elimináciu skúmali možnosti zachovania infiltrácie vôd do podzemia rôznymi technickými opatreniami /Doc. Ing. Hálek, DrSc./, ako sú hĺbkové odbery vody /85 až 120 m/, návrh troch štrkových jám v zdrži a koncentrovaných odberov vody v Dobrohošti v množstve 6 - 10 m3.s-1.

Tieto návrhy však vid. priloha c/ Stanoviská expertov, najmä č. 4 RNDr. Bačová, RNDr. Fatulová, RNDr. Jalč a č. 5 Ing. RNDr. V. Pelikán, DrSc. podrobili kritickej analýze, ako nevhodné aj vo vzťahu ku kvantite, tak aj ku kvalite vody.

Prognóza vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na kvalitu povrchových vôd

1/ Vzduté hladiny v nádrži Hrušov /z kóty 122 na kótu 131,1/ najmä v počiatočnom štádiu /v období prvých rokov/ podstatne zvýšia infiltráciu do podzemných vôd.

2/ Zmenou profilových rýchlostí vody v nádrži Hrušov /výrazný pokles/ usadí sa veľké množstvo plavenín /suspendovaných látok asi 2,6 mil. m3 za rok, t.j. na celú plochu nádrže v priemere 5 cm hrúbka ročne/, ktoré obsahujú 10 - 12 % organických látok v sušine. Rozklad týchto organických látok si vyžiada určité množstvo kyslíka a zaťaží takto oproti dnešnému stavu kyslíkovú bilanciu Dunaja /vznik anaeróbnych procesov na niektorých miestach v nádrži/.

3/ Obsah kyslíka v nádrži sa zníži o 40 - 50 %, t.j. na hodnotu 5,5 - 6,0 mg.O2.l-1.

4/ V zóne infiltrácie sa predpokladajú zložité javy v štruktúre prúdenia. Táto skutočnosť môže mať odraz aj v šírení sa znečisťujúcich látok i tzv. privilegovanými cestami /za vysokých vodných stavov v súčasnom období ropné a iné látky sa prejavujú aj v hlbších /50 - 80/ m horizontoch od riečiska vo vzdialenosti 100 i viac metrov/.

5/ Vplyvom zanášania a kolmatácie nádrže Hrušov zníži sa množstvo infiltrujúcej vody do podzemných vôd ŽO. Avšak rozpustné ropné a iné uhľovodíky ako aj ďalšie vodu znečisťujúce látky ako produkty rozkladu vzniklé na dne nádrže budú prenikať do infiltrovaných podzemných vôd aj cez čiastočne zakolmatované dno nádrže.

Keď vychádzame z horeuvedených skutočností vo vzťahu k vývoju akosti podzemných vôd v pririečnej oblasti Dunaja po napustení nádrže Hrušov treba predpokladať min. dve alternatívy:

I. alternatíva: - Pri zachovaní súčasného stavu kvality povrchovej vody Dunaja.

II. alternatíva: - Pri zásadnom vylepšení kvality vody Dunaja, t.j. za predpokladu vybudovania a uvedenia do prevádzky ČOV najmä v povodí rieky Moravy, v oblasti hl. mesta Bratislavy /vyčísliť všetky odpadové vody zaústené do Dunaja, i odpadové vody z CHZJD, vysporiadať sa, resp. zabrániť úniku ropných a i. látok z oblasti prístavu a pod./ do termínu napúšťania nádrže Hrušov. Ďalej treba zabezpečiť kvalitu vody Dunaja v hraničnom profile s Rakúskom v zmysle kritérií IAWR /Medzinárodné pracovné združenie v povodí Rýna - normatívy akosti infiltrujúcej vody z hľadiska získanie nezávadnej pitnej vody prirodzenou brehovou infiltráciou.

k I. alternatíve: - pri zachovaní súčasného stavu kvality vody Dunaja, po napustení nádrže Hrušov vplyvom vzdutej hladiny zvýši sa infiltrácia do podzemných vôd.

a/ U podzemných vôd nastane zásadné a rýchle zhoršenie ich kvality a to najmä v pririečnej oblasti Dunaja. Pôjde o rýchly presun rôznych látok uhľovodíkovej a inej najmä organickej povahy /ropné uhľovodíky, chlórované uhľovodíky, CI - insekticidy, fenoly, produkty rozkladu organických hnilokalov nahromadených za deseťročia v pririečnej oblasti Dunaja a v oblasti dunajských ramien/.

b/ Tieto vodu znečisťujúce látky budú pomerne rýchlo prenikať a rozširovať sa i do vzdialenejších oblastí od krajov nádrže /do vzdialenosti stoviek m i niekoľko km prúdom podzemnej vody i difúznym prúdením/.

c/ V oblasti využívaných vodných zdrojov /Kalinkovo, Hamuliakovo-Samorín a iných lokálne využívaných VZ/ sa tieto procesy a uvedené negatívne vplyvy ešte viac urýchlia /čerpaním podzemnej vody u VZ/ a pomerne rýchlo môžu vyradiť vodné zdroje z vodárenského využívania /týždne, mesiace?/. Treba zdôrazniť, že uvedené znečisťujúce látky už v mikrogramových množstvách v pitnej vode sú závadné, niektoré skupiny z nich sú karcerogénne, reps. majú mutagénne a teratogénne účinky.

d/ V ďalšom období uvedené, vodu znečisťujúce látky preniknú i do vzdialenejších oblastí prúdením v podzemnej vode a postupne budú tieto vody znehodnocovať a vyraďovať z možnosti ich vodárenského využívania /trvalé zvýšenie hladiny v nádrži, trvalé udržiavanie hladiny 100-ročnej vody/.

e/ Znížený obsah kyslíka už v nádrži Hrušov v priebehu infiltrácie sa úplne spotrebuje na oxidovanie organických látok /biochemické procesy/, - v infiltrovaných podzemných vodách nastanú redukčné procesy so všetkými sprievodnými javmi -

f/ Následkom zvýšenej sedimentácie suspendovaných látok /plavenín/ v nádrži Hrušov, dôjde k postupnej kolmatácii. Dnové sedimenty v nádrži spotrebujú všetok kyslík na rozklad organických látok, vznikajú anaeróbne procesy, začne sa postupne vylučovať železo, mangán do podzemnej vody, sírany sa redukujú na sirovodík, dusičnany na amoniak a podzemné vody budú mať aj z hľadiska uvedených zložiek i nevyhovujúce senzorické vlastnosti.

g/ Postupným zakolmatovaním dna nádrže Hrušov sa zmení aj kvantitatívny režim, zníži sa množstvo infiltrovanej vody z nádrže do podzemných vôd. Avšak aj pri maximálnom zakolmatovaní nádrže, určité množstvo vody obohatené najmä o obsah rozpustených organických látok bude vždy infiltrovať do podzemných vôd, čo z hľadiska využívania vôd bude mať jednoznačne negatívny vplyv. /Podľa ČSN - 8306 11/, ČSN - 757111 a normatívov VVHO už mikrogramové množstvá týchto látok nie sú prípustné pre pitné vody/.

h/ V prípade narušovania kolmatačnej vrstvy, napr. usmerňovaným bagrovaním do hĺbky /vybagrovanie štrkových jám v nádrži/, znečistená, kyslíka zbavená infiltrujúca voda bude takto privádzaná z nádrže do väčších hĺbok a bude ohrozovať aj hĺbkové odbery podzemných vôd /táto alternatíva je proti existujúcej alternatíve odberu podzemnej vody z väčších hĺbok pre zabezpečenie a zaručenie kvality odoberanej pitnej vody bez úpravy/.

i/ Po postupnom ustálení hydrologického režimu nastane postupné vyrovnávanie aj kvality, najmä vo vzdialenejších oblastiach od hrádzí. Zásadné vylepšenie kvalitatívnych parametrov u podzemných vôd z dôvodu ich stáleho obohacovania sa znečisťujúcimi látkami z nádrže nemožno predpokladať, čo nutne ovplyvní ich využívanie na vodárenské účely.

K II. alternatíve: - pri zásadnom vylepšení kvality vody Dunaja, t.j. po vysporiadaní sa so všetkými zdrojmi znečistenia, ktoré sú privádzané do Dunaja pred nádržou - do termínu napúšťania nádrže Hrušov. Na začiatku napúšťania nádrže Hrušov v prostredí infiltrujúcej a infiltrovanej podzemnej vody budú prebiehať tie isté procesy ako sú uvedené k alternatíve I. pod bodmi a/, b/, c/, d/.

V ďalšom období, keďže dôjde aj k zmene kvality dunajských suspendovaných látok /plaveniny nebudú obsahovať znečisťujúce látky najmä organickej povahy/, zníženie obsahu kyslíka vo vode v nádrži nastane hlavne z dôvodu výrazného poklesu priemerných profilových rýchlostí, t.j. zmenou charakteru dnešného toku z veľkej - pomerne rýchlo tečúcej rieky v pomalý tok. Súčasne nedôjde už k výraznému ďalšiemu zvýšeniu spotreby kyslíka na rozklad organických látok v dnových sedimentoch. Preto možno predpokladať, že infiltrujúce vody z nádrže budú vyhovujúcej kvality z hľadiska ďalšieho získania pitnej vody prirodzenou infiltráciou. Nebezpečím pre kvalitu podzemných vôd v tomto období môžu byť však akumulované a ešte chemicky neodbúrané znečisťujúce látky v pririečnej zóne Dunaja, ktoré sa do tohto obdobia neodstránili, resp. neboli odplavované podzemnou vodou.

Po čase /po rokoch/, kedy dôjde aj k postupnému ustáleniu zmenených hydraulických a hydrologických podmienok, nastane aj postupné ustaľovanie prebiehajúcich fyzikálno-chemických, biochemických, geochemických a mikrobiologických procesov a možno predpokladať, že dôjde k ustáleniu aj kvalitatívnych vlastností podzemnej vody. V každom prípade však budú to už podzemné vody inej - horšej kvality z hľadiska možností ich vodárenského využívania.

Napustenie nádrže Hrušov jednoznačne predpokladá vybudovanie nákladných úpravní vody, technologických zariadení nielen na odmanganovanie a odželezovanie, ale aj na odstraňovanie ropných a iných uhľovodíkov, chlórovaných uhľovodíkov, fenolov a iných škodlivín, z ktorých niektoré sú karcenogénne, mutogénne, teratogénne a to do termínu napúšťania tak, aby boli pripravené upravovať znečistenú podzemnú vodu a dodávať do vodárenskej siete.

V záujmovej oblasti ŽO v súčasnej dobe VD Gabčíkovo sú ohrozené všetky vodné zdroje využívané, t.j. VZ-Kalinkovo, Hamuliakovo-Šamorín, VZ Gabčíkovo, ďalšie lokálne využívané vodné zdroje, ktoré zásobujú obyvateľstvo priľahlých oblastí pitnou vodou bez nákladnej úpravy. Ide o zásobovanie časti Bratislavy a ďalších oblastí Slovenska pitnou vodou k r. 2000 v množstve 6,2 m3.s-1, t.j. 1,082 milionov obyvateľov a to bez lokálnych VZ, bez priemyslu a poľnohospodárstva. Doterajšie a plánované finančné náklady k r. 1994 pre ZsVaK predstavujú hodnotu 1,674 miliárd Kčs.

Podľa SVP pôjde o zásobovanie 36 % obyvateľov Slovenska pitnou vodou bez nákladnej úpravy k čomu treba pripočítať ešte oblasť Trenčianska a južnej Moravy /+ 1,5 mil. obyvateľov/.

6. ZÁVEREČNÉ HODNOTENIE A ODPORÚČANIA

Výsledky prognózy vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na kvantitu a kvalitu povrchových a podzemných vôd v oblasti VDG, ktoré poskytli experti vo svojich písomných stanoviskách, uvedených v prílohe záverečnej správy časť c/, na základe preštudovaných materiálov, vlastných výskumov a priamych konzultácií na zasadnutiach komisie v období od 18. 1. 1990 do 2. 2. 1990 sú z hľadiska primárneho aspektu, ktorým je zachovanie množstva /18 m3.s-1/ a akosti pitných vôd v CHVO Žitného ostrova, využiteľných bez úpravy, negatívne.

Predpokladajú, že už v krátkom časovom intervale po uvedení VDG do prevádzky budú jestvujúce veľkozdroje pitnej vody postupne znehodnocované a vyradené z prevádzky.

Navrhované a pripravované náhradné riešenia nepovažujú za perspektívne alebo vôbec realizovateľné bez toho, aby voda nemusela byť technicky náročnými viac stupňovými metódami upravovaná, s vysokými investičnými a trvalými prevádzkovými nákladmi, bez vs súčasnosti ešte poznaného výsledného efektu.

S týmito dôsledkami súvisí vyhodnotenie ekonomickej efektívnosti, ktoré uviedli autori "Návrhu komplexného plánu využitia a ochrany vôd Žitného ostrova", ešte v roku 1978, ako podklad pre realizačný výstup výskumnej úlohy S-16-531-010 pod názvom "Vodné zdroje na Žitnom ostrove a ich ochrana pred znečistením", riešenej na VÚVH v Bratislave ako opatrenie uložené v uznesení vlády SSR č. 3/73 a následne aj v uznesení vlády SSR č. 214/76, citujeme: "Pri úlohách, ktoré v podstate riešia problémy ochrany životného prostredia pred znečistením, je v mnohých prípadoch dopad výsledkov výskumu nevyčísliteľný. Preto akýkoľvek výpočet ekonomickej efektívnosti predstavuje vždy len určitú časť skutočnej ekonomickej efektívnosti. Veď napr. prínos pre zdravie obyvateľstva, pre pokojnú prácu a dobré životné perspektívy ťažko vyčísliť v korunách.

V súčasnej dobe sa uvádza investičný náklad na privedenie 1 dm3.s-1 /1 l.s-1/ pitnej vody k spotrebiteľovi na 1,5 mil. Kčs. Pri koncentrácii zdrojov vody /veľkozdrojov/ na Žitnom ostrove možno predpokladať /na základe výstavby vodného zdroja Kalinkovo v roku 1971-72/ investičný náklad 10 krát menší. Záchrana zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove /okrem nevyčísliteľných účinkov: náhradné zdroje podzemnej vody v ČSSR nie sú/ v porovnaní s náhradnými zdrojmi povrchovej vody znamená investičnú úsporu 1,35 mil. Kčs pre každý 1 dm3.s-1.

Pre časovú úroveň roku 2000 je to pri potrebe pitnej vody 12 m3.s-1 investičný prínos /úspora/ 16,2 mld. Kčs. Pri potrebe 18 m3.s-1 je investičný prínos /úspora/ 24,3 mld. Kčs." - koniec citátu.

Autori predmetnej výskumnej úlohy tedy predpokladali už v roku 1978, že prírodné podmienky Žitného ostrova dávajú možnosť získať pitnú vodu z týchto zdrojov 1 dm3.s-1 /1 l.s-1/ za 150 tis. Kčs investičných nákladov.

Keď sme pre overenie hodnovernosti tohto údaju prepočítali skutočné investičné náklady vynaložené na získanie 1 dm3.s-1 /1 l.s-1/ z už využívaných zdrojov Kalinkovo a Šamorín, uvedených v stanovisku RNDr. Takáčovej v prílohovej časti c/ pod č. 3, tak tieto pri súčasnom využívaní z oboch veľkozdrojov 800 + 900 l.s-1 t.j. 1 700 l.s-1 sú len 121.366 Kčs.

Reálnosť očakávaných viacnákladov a teda finančných strát pre národné hospodárstvo je preukázaná.

ODPORÚČAME:

1. Uvážiť všetky technické a spoločenské riziká /prípadne aj zahraničnou expertízou/, na ktoré naši experti v tejto záverečnej správe upozorňujú a porovnať ich v rámci činnosti 3. komisie - ekonomickej s predpokladanými vyvolanými nákladmi a prínosmi VDG.

Môže k tomu slúžiť, ako podklad, stanovisko Ing. Lukáča v prílohe časť c/ pod č. 13, ktorého súčasťou je pripravená matica vecného hodnotenia následkov výstavby VDG, ako nutná kompenzácia nepriaznivých vplyvov.

2. Pri akceptovaní listu Ing. Dr. P. Danišoviča, vid. príloha časť b/ pod č. IP 1, najmä pripomienka pod bodom b/ "zabezpečiť ochranu Žitného ostrova a Szigetközu pred povodňovými katastrófami aké sa udiali v r. 1954 a 1965", uvážiť spolu a maďarskou stranou využiť derivačný kanál len ako zabezpečenie protipovodňovej ochrany /prevedenie Q 6000 m3.s-1/ a urýchlene pristúpiť na oboch stranách Dunaja k oprave hrádzí, avšak bez uvedenia celého VDG do prevádzky.

Pre tento cieľ vykonať tie nutné technické, zemné a iné práce, ktoré túto, len povodňovú funkciu kanála zabezpečia.

3. V zmysle výsledkov tejto záverečnej správy, s okamžitou platnosťou zastaviť všetky, najmä zemné práce v budúcej zdrži Hrušov - Dunakiliti, ohrozujúce prírodné horninové prostredie pre infiltráciu vôd Žitného ostrova a jeho samočistiacu schopnosť, do doby definitívneho rozhodnutia o VDG.

Záverom je nutné konštatovať, že tento variant /s derivačným kanálom/ VDG, vzhľadom na jeho situovanie v území mimoriadne cennom pre vodárenské účely aj poľnohospodársku produkciu štátu /republiky/, je najnepriaznivejší.

V Bratislave, dňa 15. februára 1990


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP