Středa 27. června 1973

Nelze se spokojit pouhým konstatováním, že se projevily snahy, prosazovat v rámci akcí Z i velké stavby investičního charakteru s mnohamiliónovými náklady, které nemají již charakter akcí svépomocných a které mohou být v rozporu i s perspektivními koncepcemi rozvoje osídlení. Tyto snahy vedou k plánovací nekázni a zvyšují stav rozestavěnosti investic, beztak již příliš vysoký, váží značné dodavatelské kapacity, zvyšují nadměrně materiálové nároky a řadou důsledků těchto skutečností nepříznivě ohrožují i realizaci akcí zařazených a prováděných ve státním plánu. I když je třeba přiznat, že i tyto snahy vyplývají z vědomí odpovědnosti národních výborů za tvorbu a rozvoj životního prostředí na území svěřeném jejich péči, je cesta k řešení jinde, totiž ve zkvalitnění přípravy a zpracování plánu investiční výstavby, který se musí stát garantem proporcionálního rozvoje i v této oblasti.

V poslední době probíhala na úrovni Federálního shromáždění i vládních orgánů diskuse o tom, co se v rámci této akce dělat může a jaké akce se dělat nedají. Jak jsme byli již ve výborech pro plán a rozpočet obou sněmoven představitelem Státní plánovací komise informováni, stanoví směrnice pro rok 1974, že rozsah akcí Z zpravidla nesmí přesáhnout hodnotu 5 mil. Kčs na jednotlivou akci. Vždyť to, co se vzhledem ke svépomocnému charakteru akcí Z dá v rámci této částky realizovat, odpovídá již maximálním možnostem zdrojového krytí.

Toto regulační opatření je třeba ve všech směrech podpořit i z naší strany, neboť má za cíl zamezit pro nejbližší období nesprávnostem v provádění akce Z a přitom se nedotknout politicky i ekonomicky žádoucího uplatňování iniciativy a aktivity nejširších vrstev pracujících. Na druhé straně průběh a výsledky diskuse naznačily, že byla vzata na vědomí zásadní změna v charakteru akce Z, ke které v posledních letech došlo. Tato akce se stala významným nástrojem národních výborů k obnově a tvorbě životního prostředí. Vždyť dnes projednávaný závěrečný účet ukazuje, že hodnota díla akce Z 4,2 mld Kčs činí celostátně více než 20% nákladů vynaložených na plánované investice národních výborů. V řadě okresů je tento podíl ještě daleko vyšší.

Chtěl bych proto závěrem připomenout, že platné směrnice pro akci Z jsou dnes vývojem v této oblasti již v některých směrech překonány. Domnívám se, že pouze komplexní úprava dosavadních směrnic a celého režimu provádění akce Z může natrvalo vyřešit problémy, které se na tomto úseku projevily a zabezpečit také dosažení politických a ekonomických záměrů, jejichž nástrojem se tento druh svépomocné výstavby národních výborů stal. I já se připojuji k návrhům zpravodajů, aby státní závěrečný účet byl tímto shromážděním schválen.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Hudcovi. Odpolední jednání bude řídit předseda Sněmovny národů poslanec Hanes a jako první v pokračující rozpravě vystoupí poslankyně Puterková.

Přerušuji nyní jednání do 14.00 hod.

/Jednání přerušeno ve 12.23 hod./

/Jednání opět zahájeno ve 14.00 hod./

/Řízení schůze převzal místopředseda FS a předseda SN prof. dr. D. Hanes./

Předsedající místopředseda FS prof. dr. D. Hanes: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, budeme pokračovať v prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým Federálne zhromaždenie schváli štátny záverečný účet federácie na rok 1972.

Do rozpravy. ktorá začala dopoludnia, je prihlásených ešte šesť poslancov. Ako prvá bude hovoriť poslankyňa Veronika Puterková, ďalej poslankyňa Ildikó Pándyová.

Poslankyně SL V. Puterková: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, za posledných dvadsať rokov sa zvýšil obrat nášho maloobchodu takmer na trojnásobok a dosiahol v roku 1972 zhruba 180 mld Kčs. Podľa smerníc vytýčených na XIV. zjazde KSČ by sa mal tento obrat v piatej päťročnici zvýšiť celkove o 28 - 30%. To znamená, že v roku 1975 by mal dosiahnuť asi 210 mld Kčs, resp., že v ďalších rokoch piatej päťročnice by sa mal proti stavu dosiahnutému v roku 1972 zvýšiť zhruba o 30 mld Kčs.

V jeho základnej štruktúre. t.j. vo vzťahu objemu predaja potravinárskeho tovaru k priemyslovému dochádza k veľkým zmenám. Ešte v roku 1955 bol vzájomný vzťah oboch skupín charakterizovaný veľkým náskokom objemu predaja potravinárskeho tovaru, lebo tento tovar sa na celkovom objeme predaja podieľal asi zo 60%. Postupne sa tento rozdiel vyrovnával a v rokoch 1971 a 1972 boli už podiely oboch skupín na celkovom maloobchodnom obrate zhruba vyrovnané. V duchu smerníc XIV. zjazdu KSČ, ktoré požadujú zaisťovať kvalitatívne zmeny v štruktúre spotreby, by sa malo rýchlejšie tempo predaja priemyslového tovaru než potravín stať hlavným smerom ďalšieho vývoja v tejto oblasti. Nositeľom dynamiky takéhoto rastu predaja priemyslového tovaru budú predovšetkým predmety dlhodobého užívania, ktorými je už pomerne značná časť domácností vybavená. Preto treba vytvárať podmienky pre ďalšie zvyšovanie úrovne vybavenosti domácností a jednotlivcov a položiť v tomto smere dôraz hlavne na skvalitňovanie a rozširovanie sortimentu tovaru.

Ak hodnotíme v týchto súvislostiach situáciu v roku 1972, musíme si predovšetkým povšimnúť. že nákupy obyvateľstva v maloobchode nedosiahli plánovanú výšku, hoci na druhej strane príjmy obyvateľstva rástli rýchlejšie, ako bolo v pláne uvažované. V praxi to znamená. že obyvateľstvo dalo prednosť vytváraniu peňažných rezerv pred nákupom tovaru. S prihliadnutím najmä ku stagnujúcemu predaju napr. chladničiek, práčiek a rozhlasových a televíznych prijímačov. to znamená, že intenzita zmien v ponuke priemyslového a spotrebného tovaru čo do jeho kvalít a štruktúry nedosiahla žiadúcu mieru. Pritom je najmä závažné, že strojársky spotrebný tovar prestáva za terajších podmienok plniť v zaistení rastu maloobchodného obratu svoju dynamickú úlohu.

Taktiež podľa doterajšieho stavu plnenia úloh plánu maloobchodného obratu v tomto roku, keď sa predpokladá zvýšenie napr. predaj chladničiek o 9,6%. práčok o 5,3%. rozhlasových prijímačov o 6%, televízorov o 5%. sa zatiaľ ukazuje, že by sa tieto zámery mohli dosiahnuť. Pritom trh je, ako nám napr. ukázali údaje za I. štvrťrok v roku. celkove dostatočne zásobovaný, dostalo sa naň o 2,3% tovaru viac ako v rovnakom období minulého roka a v prísune potravinárskeho či priemyslového tovaru nedošlo k nijakým podstatným poruchám. Pri peňažných príjmoch rastúcich rychlejšie, než sa plánovalo, nedosahujú však výdavky za nákupy predpokladané tempo a plánovaná výška nerealizovanej kúpnej sily sa prekračuje.

V I. štvrťroku pôsobilo na tento vývoj zrejme viacej vplyvov. Napríklad niektorí spotrebitelia ešte vyčkávali na jarné zníženie cien priemyslových výrobkov, ku ktorému došlo 1. apríla. Po zavedení manželských pôžičiek so štátnym príspevkom klesol taktiež záujem obyvateľstva o nákup spotrebného tovaru na úver. Určitú úlohu na trhu mohol zohrať i menší aktívny cestovný ruch z NDR, ale tou základnou a rozhodujúcou skutočnosťou bolo získanie dôvery v ďalší hospodársky vývoj a v stabilitu meny. Naši občania začínajú viac šetriť na lepší a hodnotnejší tovar a viacej si tiež začínajú vyberať, zvyšujú svoje nároky a požadujú modernejšie a technicky dokonalejšie výrobky vysokej kvality.

Za tejto kvalitatívne novej situácie sa nemôžu žiadni naši výrobcovia ani organizácie vnútorného obchodu nazdávať, že sa im podarí predať výrobok a že je to snáď ich úlohou. Naopak ak budú ponúkať naďalej väčšie množstvo tovaru, po ktorom už nie je veľký dopyt, ktorý zostáva neuspokojený, ešte viac ako inokedy vynikne, ako chápu svoju zodpovednosť voči spoločnosti.

Nová situácia na trhu postavila do popredia ako veľmi naliehavú otázku inovačných programov spotrebného tovaru a požiadavky týkajúce sa progresívneho technického zdokonaľovania výrobkov. Súčasne zdôrazňuje i význam sústavného a kvalifikovaného prieskumu uspokojovania dopytu. Konkrétne už v tomto roku by sa mal objem predaja priemyslového tovaru v maloobchodnej sieti zvýšiť o 7%. Je zrejmé, že takýto rast sa podarí dosiahnuť len v prípade, že obchod bude schopný ponúknuť tovar so skutočne vyššou užitnou hodnotou, ktorý bude pre rad občanov príťažlivejší a bude vystihovať ich záujem a potrebu. Nárok na tento postup je pochopiteľný a oprávnený, pretože tak, ako rastú nároky na kvalitu práce občanov, tak i na druhej strane rastú ich nároky ako spotrebiteľov. Je preto rozhodujúcou otázkou, ako dokáže byť na tento obrat situácie príslušná sféra výroby a obchodu včas a pohotovo pripravená a ako dokáže správne odvodiť, čo má a čo nemá ďalej vyrábať a ponúkať, a naopak, akú musí v tomto smere prijať koncepciu a zohrať úlohu pri zabezpečovaní smerníc vytýčených pre rast životnej úrovne.

Myslím, že práve prerokúvanie štátneho záverečného účtu je vhodnou príležitosťou zdôrazniť na tomto fóre, aké by bolo nesprávne a neúnosné, aby sa pasivita, či naopak netrpezlivosť zodpovedných organizácií v prístupe k inovácii výrobkov schovávala za "potrebu zabezpečenia globálnych úloh plánu", alebo aby sa nezdary a neúspechy v tejto oblasti mali jednoducho prenášať na štátny rozpočet alebo na rôzne rizikové fondy.

Bude preto treba, aby sme si veľmi starostlivo všímali ďalší postup výroby a obchodu z hľadiska vývoja situácie v maloobchodnej sieti a ich schopnosti, rýchle sa orientovať na zmenu dopytu a pružne na zmenu situácie reagovať. Rozhodne by sme nemali byt ochotní upúšťať od požiadaviek kladených v súčasnej dobe na inováciu spotrebného tovaru, a zvlášť tovaru strojárskeho, ako aj na vyrovnanosť kúpyschopného dopytu a ponuky na trhu.

Je to potrebné okrem iného aj z toho dôvodu, aby sa výroba čo do svojho rozsahu a kvality orientovala na výrobky žiadané a neodoberala, ako sa doposiaľ niekde deje, energiu, materiály a suroviny, ktoré by boli potrebné inde a pritom lepšie a efektívnejšie využité.

Zároveň sa pripájam k návrhu, aby štátny záverečný účet za rok 1972 bol schválený.

Předsedající místopředseda FS prof. dr. D. Hanes: Ďakujem poslankyni Puterkovej.

Teraz má slovo poslankyňa Pándyová.

Poslankyně SN I. Pándyová: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, prerokúvanie štátneho záverečného účtu ČSSR patrí medzi naše najdôležitejšie rokovania. Je to príležitosť pre nás poslancov konfrontovať výsledky našej každodennej práce - v celoročnom meradle - s tým, čo vo svojich záveroch a uzneseniach určil XIV. zjazd KSČ na splnenie 5. päťročného plánu, teda konkrétne na rok 1972. Je to však aj možnosť a príležitosť k tomu, aby sme sa presne dozvedeli, čo sa za tými desatinami a stotinami percenta skrýva. Skrýva sa za nimi racionálne a maximálne využitie alebo nevyužitie pracovného času, zavádzanie alebo nezavádzanie nových pokrokových foriem práce, využívanie súčasnej techniky a vedy vo výrobe a riadení, skrýva sa za nimi pochopenie dôležitosti správnych socialistických vzťahov medzi výrobou a spotrebou a ešte mnoho ďalších, nie menej dôležitých faktorov.

Dôležitým ukazovateľom neustáleho zvyšovania životnej úrovne a uvedomenia pracujúcich v našom socialistickom štáte sú výsledky hospodárenia za rok 1972 v terciárnej sfére, medzi nimi aj v zdravotníctve. Výsledky dosiahnuté v tejto oblasti sú uspokojivé, dokazujú neustále zvyšovanie záujmu o zdravie všetkého obyvateľstva v našom štáte - od prvého ohlásenia sa na svet až po posledné slovo. Najlepšie to dokumentujú čísla, ktoré nasvedčujú tomu, že rastúca zdravotnícka starostlivosť nášho štátu sa odráža v každoročnom raste výdajov na zdravotníctvo. Ako uvádza správa Federálneho ministerstva financií, neinvestičné výdavky v zdravotníctve v porovnaní s rokom 1971 vzrástli o 9,5% a v absolútnej sume dosiahli v roku 1972 už 12,9 mld Kčs.

To, že naša spoločnosť každoročne vydáva na zdravotníctvo také veľké prostriedky, nie je náhodnou vecou, ale výrazom našej zdravotníckej politiky. Ľudské zdravie je jednou z najcennejších hodnôt, preto sa tiež táto výdavková položka vždy posudzuje z hľadiska uspokojovania celospoločenských potrieb. Tejto zásade plne zodpovedá vzrast počtu lekárskych miest, nemocničných lôžok, a ako správa uvádza, zaradujeme sa týmito ukazovateľmi na jedno z popredných miest vo svete. Nie je možné v zdravotníctve zhodnotiť konečnú efektívnosť celospoločensky vynaložených prostriedkov. Nájsť presné kritériá je veľmi ťažké. Pokúsim sa vychádzať aspoň z niektorých pohľadov, ktoré by nám pomohli posúdiť tieto vzájomné väzby, vynaložené prostriedky a úroveň poskytovaných zdravotníckych služieb s cieľom zlepšovať poskytovanú zdravotnú starostlivosť našim občanom. Jedným z kritérií môže byť to, ako sa zabezpečuje preventívna starostlivosť.

Pochopiteľne, že tu pôsobia i iné činitele, ktoré nie sú vždy v rukách zdravotníkov; preto nebudem túto oblasť vo svojom diskusnom vystúpení rozoberať /ide tu o životné a pracovné prostredie a pod./.

Vo výboroch pre sociálnu politiku sme nedávno posudzovali správu ÚRO o vývoji nemocnosti za rok 1972 a konštatovali sme, zhodne s predloženou správou, že sa dosiahli pozitívne výsledky. Za rok 1972 predstavovala celková pracovná neschopnosť 3,94%, čo je zatiaľ najnižšie percento dosiahnuté po roku 1948.

Za týmto výsledkom treba vidieť a tiež oceniť dobrú prácu nielen našich zdravotníkov, ale aj ostatných funkcionárov a pracovníkov odborného dozoru zainteresovaných na tom, aby sme v našej spoločnosti odstránili zneužívanie nemocenského poistenia. Myslím si však, že sme celkom správne pripomínali, že nesmieme podliehať sebauspokojeniu, akoby v tejto oblasti bolo už všetko v poriadku, pokiaľ ide o zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a aj samotných pracovných podmienok a pracovného prostredia, kde sa ešte, žiaľbohu, vyskytujú viaceré protispoločenské vplyvy.

Nazdávam sa, že nemenej dôležitým kritériom účinnosti vynaložených prostriedkov v oblasti zdravotníckej starostlivosti je spokojnosť občanov s poskytovaním zdravotných služieb. To je závislé nielen od individuálneho postoja každého pracovníka v zdravotníctve, od jeho odborných i ľudských kvalít, ale aj od úrovne riadiacej a organizátorskej práce celého tohto odvetvia,

Stále sa vo svojej poslaneckej funkcii pri styku s voličmi stretávame s mnohými pripomienkami, že sa dlho čaká na odborné vyšetrenie, že lekári v závodných alebo obvodných strediskách sú pracovne preťažení, že nemajú čas venovať sa pacientom, že v niektorých oblastiách oboch našich republík je pri pomerne vysokom celoštátnom počte lekárskych miest nedostatok obvodných lekárov, ale aj lekárov vôbec. Napr. v SSR podľa správ sa zvýšil počet lekárov v ambulantnej službe o 320 lekárskych miest. Pozrime sa však bližšie na niektoré konkrétne ambulancie. Uvediem príklad zo svojho volebného obvodu, z nemocnice s poliklinikou Kráľovský Chlmec - avšak neuvádzam to ako vzor. Za rok 1972 sa absolútne nezmenil počet lekárov v ambulantnej časti - a nielen za rok 1972, ale ani od roku 1966 - hoci už niekoľko rokov zápasíme s veľkým nedostatkom hlavne odborných ambulantných lekárov, detských, krčných, očných, kožných, neurológov a pod. Taký istý je stav aj v lôžkovej časti nemocnice. Aj tu zápasíme s chronickým nedostatkom lekárov. Dovolať sa odborných lekárov je pre obyvateľstvo niekedy veľmi ťažké, neustále sa zvyšuje čakacia doba aj napriek dobrej organizácii práce. To všetko má samozrejme za následok rastúcu nespokojnosť obyvateľstva s úrovňou poskytovaných zdravotníckych služieb.

Tento jav je častý hlavne v odľahlejších kútoch našej republiky. Domnievam sa, že nie je správne, že naša spoločnosť na obyvateľov týchto miest našej vlasti tak trochu zabúda. Veď aj oni sú pracovití, vytvárajú pre našu spoločnosť a odvádzajú jej kus poriadnej práce, za čo by im patrilo aj týmto spôsobom viac ocenenia a uznania.

V poslednom čase sa vytvára a utvrdzuje v mladých odborníkoch na našich školách všeobecne - po vyštudovaní - tendencia, že prijímajú viacero ponúk na miesta a potom si vyberú to, ktoré je pre nich najvýhodnejšie a možno aj najpohodlnejšie vzhľadom na možnosti kultúrneho a spoločenského vyžitia. Iste si poviete, že to je predsa normálne, že takto hovorí zdravý rozum. Nie je to však celkom pravda. Mladí ľudia by na začiatku nemali byť takí nároční, najprv by sa patrilo, aby spoločnosti odviedli trochu práce a splatili jej svojou prácou aspoň kúsok dlhu za pomoc od nej. Až potom by mohli prísť s niektorými nárokmi. Teda mali by sa umiestniť podľa potrieb spoločnosti, zaujať svoje miesto tam, kde tak veľmi čakajú na ich pracovité ruky a na získané odborné znalosti.

V tejto oblasti by sa žiadalo urobiť v nasledujúcich rokoch nápravu. Ústredné orgány by mali postupovať tak, aby boli rovnako pokryté všetky časti našej vlasti, teda aj miesta, o ktorých som hovorila.

Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP